Ako vyzerá žena poručíka Columba?

Takto si slávne fiktívne postavy, ktoré nikto nikdy nevidel, predstavuje náš ilustrátor.

V kriminalistike sa identikitom páchateľa nazýva pokus o zostavenie portrétu hľadanej osoby na základe výpovede svedkov.

Náš ilustrátor sa pokúsil o zostavenie “identikitov” pre vymyslené postavy, ktoré sú známe z filmov, seriálov či divadla. Veľa sa o nich hovorí, no ich skutočnú podobu nakoniec na obrazovke nikdy neuvidíme.

Až dodnes. Ich podobizne sme rekonštruovali na základe “svedeckých výpovedí” ostatných fiktívnych postáv, ktoré s nimi účinkovali.

1. Manželka poručíka Columba

Poručík Columbo, roztržitý a nesmierne otravný detektív v pokrkvanom baloniaku. Svojou predstieranou naivitou za každým zmätie vraha a nakoniec brilantne rozlúskne prípad.

Aj keď pravidelne spomína svoju manželku, za celý čas ju v seriáli neuvidíme. Zo začiatku sa v Hollywoode pochybovalo či vôbec existuje, či nie je len súčasťou účelového tliachania detektíva, ktorý sa snaží svojou dotieravosťou vyviesť z miery podozrivých.

V diele “Rozbúrené vody” však o tom, že pani Columbovú videli a aj sa s ňou rozprávali, referujú aj iné postavy seriálu. Dokonca ju Columbo hľadá na palube lode a kapitánovi ju opisuje, že je nižšieho vzrastu a že má dlhšie čierne vlasy, ktoré nosí zviazané do drdolu.

V diele “Odpočívajte v pokoji, pani Columbová” diváci majú možnosť zahliadnuť na pohrebe pani Columbovej jej fotografiu. Neskôr ale vysvitne, že pohreb bol iba zinscenovaný poručíkom na zmätenie vraha a na fotografii je v skutočnosti sestra pani Columbovej.

Z dielu “Osudné cvičenie” zase vieme, že má skôr korpulentnejšiu postavu. Poručík vraví historku o tom, ako jeho žena bojuje so svojou váhou a že by ani nedovolil, aby bola príliš vychrtlá, keďže sám má rád ženské krivky typu “krv a mlieko”.

Z Columbových rečí o nej vieme aj to, že je silne rodinne založená, rada tancuje, počúva Chopina a jej krstné meno je Rose. Vo voľnom čase chodí do kostola, dobrovoľne vypomáha v nemocnici, chodí na prechádzky so psom alebo opatruje sestrino dieťa. Neskôr v niekoľkých epizódach spomína aj spoločné deti a ich 15 ročného syna.

Popularita fiktívnej postavy, ktorú nikto nikdy nevidel, bola tak veľká, že vznikol aj samostatný seriál Pani Columbová, kde manželku detektíva stvárnila Kate Mulgrewová. Seriál však po trinástich dieloch zrušili pre negatívny ohlas u divákov.

2. Merisa Craneová (Maris Crane) zo seriálu Frasier

Ak ste fanúšikom sitkomu Frasier, Merisu vám pravdepodobne nijak zvlášť netreba predstavovať. Pre tých, ktorí s postavou nie sú až tak oboznámení, nech sa páči, zoznámte sa s prvou dámou mesta Seattle:

Hlavné postavy seriál Frasier sú dvaja bratia psychiatri – mladší Niles Crane a starší Frasier Crane. Merisa je manželkou Nilesa. V seriáli ju uvidíte len dvakrát, za závesom v sprche a celú obviazanú obväzmi. Avšak jej neurotická povaha a vyziabnutá postava sú terčom vtipov skoro v každej epizóde.

Merisa je rozmaznaná, snobská, dominantná a nesmierne bohatá panička, privilegovaná členka miestnej smotánky. Jej rodina zbohatla na príjmoch z predaja tabliet do pisoárov, to ale samozrejme strategicky vo svojich kruhoch taja.

Nilesov brat ani otec si ju nikdy neobľúbili, Frasier ju spomína v prvom dieli takto: “Merisa je ako Slnko, len bez hrejivého tepla.”

Časté sú aj narážky na jej výzor. Merisa má abnormálne stuhnuté stavce, jej koža nemá takmer žiadny pigment.

Roz, kamarátka Frasiera, si ju raz na večierku pomýlila s vešiakom na kabáty. V inom diele zase Niles poznamenal, že Merisa si raz sadla na prdiaci vankúšik, bez toho, aby ho sfúkla. Bezpečnostný kód na jej dome vraj opisuje jej ideálnu hmotnosť, ktorú mala ako debutantka na plese – 45 libier a 12 uncí, čo je v prepočte približne 20 kilogramov.

3.  Hliník, ktorý sa odsťahoval do Humpolce

“Hliník se odsťěhoval do Humpolce.” Nezabudnuteľná hláška z komédie Zdeňka Svěráka a Ladislava Smoljaka Marečku, podejte mi pero!.

Hliníka vo filme síce neuvídime, keďže vo večernej škole je stále neprítomný, no do Humpolce sa za ním každoročne vypravuje vlak z obce Hora Svaté Kateřiny s názvom Krušnohorským expresem ze Hliníkem. Vďaka nesmiernej popularite, ktorú si získal, mu tu, ako svojmu najznámejšiemu obyvaťeľovi odkryli pamätnú dosku a následne na jeho počesť otvorili aj recesistické múzeum HLINÍKárium.

4. Jára Cimrman

Jeden z najväčších českých vynálezcov, dramatikov, básnikov, hudobníkov, učiteľov, cestovateľov, filozofov, vedcov a kriminalistov všetkých čias.

V Čechách dostal v celonárodnej ankete o najväčšiu osobnosť histórie a súčasnosti najviac hlasov. Česká televízia ho však po konzultácii s BBC nakoniec zo súťaže vyradila a udelila mu iba čestnú cenu. Aby anketu vyhrala fiktívna postava, sa nestalo v žiadnej krajine, kde táto relácia pod licenciou britskej televízie prebehla.

O nesmiernej popularite Jári Cimrmana u našich susedov svedčí aj to, že jeho meno nesie planétka obiehajúca medzi Marsom a Jupiterom, poddruh endemitnej myšky a niekoľko škorpiónov, rozhľadne, kino, niekoľko ulíc v rôznych obciach či kuriózne nábrežie, ktoré vôbec nie je pri vode.

Indície o tom, ako neprávom zabudnutý a znovu objavený velikán Jára Cimrman vyzeral, je viacero. Možno sa podobal na skutočného českého vynálezcu Jakuba Hrona Metánovského, ktorý poslúžil ako predobraz pre postavu českého génia.

Jednu z 136 možných podôb Járy Cimrmana zobrazuje aj poštová známka, ktorú vydala Česká pošta ako prvú okrúhlu známku vo svojej histórii.

Cimrman sa ale pravdepodobne najviac podobá na Zdeňka Svěráka, ktorý si ho zahral vo filme Jára Cimrman, ležíci, spíci. Pôvodne géniovu podobu, nechceli jeho “objavitelia” nikdy zverejniť, preto zvažovali či tento film vôbec natáčať. Chvíľu bola v hre aj varianta, že scény filmu bude zobrazené iba očami vynálezcu.

5. Charlie Townsend z Charlieho anjelov

Charlie Townsend je majiteľ súkromnej detektívnej kancelárie, ktorý má množstvo nepriateľov. Aby ochránil svojich zamestnancov pred vydieraním, nikdy nedovolí priamy kontakt s ním nikomu, okrem svojho kolegu Bosleyho.

Svojim anjelom, triu šarmantných detektívok, sa prihovára iba skrz malý reproduktor. Tvár postavy na obrazovke nikdy neuvidíme, často ho však vidieť od chrtba, vo svojej pracovni, v spoločnosti šarmantných dám.

Bonus na záver

Uhádnete, koho sme sa pokúsili stvárniť na poslednom obrázku? Je to postava zo sitkomu, ktorá sa rovnako v seriáli nikdy neukázala. Pomôcka: Volá sa Debbie a spoznali by ste ju podľa neprijemne prenikavého ženského hlasu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Cez deň normálne pracujú, aby potom mohli robiť skvelé veci

V pracovnom živote sú to bežní ľudia, vo voľnom však významne rozvíjajú komunity, do ktorých patria.

Nemusíte hneď meniť celý svet, ak chcete, aby sa mali ľudia lepšie. Stačí, keď začnete pozitívne meniť vaše bezprostredné okolie, v ktorom sa pohybujete, spôsobom, ktorý je vám blízky. Každý totiž patrí do nejakej komunity ľudí, v rámci ktorej môže byť prínosom. A nemusíte to ani robiť na plný úväzok, aby po vás bolo vidieť kus práce. Táto pätica ľudí je živým dôkazom toho, že keď sa spojí nadšenie a chuť do práce, vznikajú veľmi dobré veci.

Laco Bakay

Vysokoškolský pedagóg na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite, ktorý vo voľnom čase mapuje a zbiera staré druhy ovocných stromov alebo ich odrody. „Napĺňa ma to preto, lebo spoznávam najtajnejšie zákutia Slovenska, ale i Maďarska, zaznamenávam a uchovávam kultúrne dedičstvo a spoznávam príbehy o ľuďoch a stromoch,“ vysvetľuje Laco dôvod, prečo sa rozhodol venovať ovocným stromom.

Laco Bakay

Jeho cieľom je uchovať a zmapovať čo najviac zaujímavých stromov, poukázať na ich význam a distribuovať medzi nadšencov – pestovateľov. Túto aktivitu vykonáva v rámci univerzity, ale aj ako člen občianskeho združenia Jašterica. Je to mravenčia, no záslužná práca. „Úspech pre mňa bude, ak o niekoľko storočí budú mnou zmapované a zachované stromy ľudia naďalej pestovať, chrániť a využívať ich plody,“ tvrdí Laco.

Adam Berka

Adam je majiteľom obchodu s knihami a magazínmi, a popri ďalšom množstve aktivít, stojí za projektom Miesta Mesta. Mapuje a dokumentuje ohrozenú architektúru a umenie v bratislavskom verejnom priestore, ktorým okolnosti nedopriali rešpekt, lásku, uznanie ani starostlivosť, aké im podľa jeho slov právom patrí.

Adam Berka

„Miesta Mesta som začal ako osobné vyznanie lásky k mestu, v ktorom celý život žijem. Chcel som zaznamenávať miesta, ktoré majú pre mňa čaro a mohli by mať čaro aj pre iných.“ vysvetľuje Adam. Keď začínal, chcel ukázať ľuďom, ktorí toto mesto dobre nepoznajú, aké úžasné lokality sa v ňom nachádzajú. „Bolo veľa ľudí, ktorí nemali Bratislavu radi, tak som im chcel pomôcť vytvoriť si k nej vzťah,“ hovorí.

Teraz sa však viac zameriava na ochranu hodnotnej architektúry a umenia vo verejnom priestore, keďže na moderné stavby a diela sa nevzťahuje pamiatková ochrana a niekedy sa s nimi zaobchádza neohľaduplne. Jedným z faktorov, ktoré prispievajú k tomu, že je mesto atraktívne pre jeho obyvateľov aj pre turistov, je podľa neho práve prítomnosť starých domov, fontán a sôch. Preto v prípade, že zlyhajú všetky snahy o záchranu tejto architektúry, chce, aby po nej ostali aspoň pekné fotografie.

„Teším sa tiež z veľkej popularity modernej architektúry 2. polovice 20. storočia u laickej verejnosti. Je to pekným signálom, že aj hodnotnú architektúru, ktorá vznikla počas totalitného režimu, dokázali ľudia prijať za svoju a dnes ju považujú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva,“ dodáva.

Richard Čermák

Richard pracuje ako Brand & Content manager v IT firme. Popri tom sa však venuje viacerým známym, či menej známym projektom. Pred pár rokmi, keď sa aktívne venoval hudobnej produkcii, vytvoril s kamarátom (dnes úspešným producentom) Jimmym Pé, rešpektované vydavateľstvo GERGAZ. Dlhé roky budovali spolu platformu pre hudobníkov, ktorá patrí aktuálne k najaktívnejším a najoceňovanejším značkám na hudobnej scéne.

Rišo Čermák

Od začiatku bolo cieľom GERGAZu objavovanie neznámych mien, mladých kapiel a producentov z celého sveta. Dlho vydávali tvorbu zahraničných producentov, no v posledných rokoch sa, podľa Rišových slov, slovenská hudobná scéna veľmi priblížila svetovej. Momentálne pod touto značkou vydávajú svoje diela interpreti ako Jimmy Pé, FVLCRVM alebo Fallgrapp.

GERGAZ je aktuálne v pozícii, kedy vie skutočne pomôcť slovenským a českým menám a dostať ich do pozornosti médií a rôznych svetových distribúcií.

Miloš Guzy

Pracuje v rodinnej distribučnej firme a popri práci buduje v okolí Starej Ľubovne s občianskym združením Cyklovňa cyklistické trasy – lesné single traily, ktoré nazývajú Cyklostopy. Nápad dostal, keď bol v Kanade a mal možnosť vidieť tamojšiu prírodu. Uvedomil si, že aj severný Spiš môže svojou krásou konkurovať oveľa známejším miestam na svete.

Z kopcov pri Starej Ľubovni si môžete užiť výhľady na Vysoké Tatry, Pieniny, Levočské vrchy, Spišskú Maguru a okolité doliny. „S kamarátom sme dospeli k záveru, že aj my máme krásnu prírodu, ale nemáme infraštruktúru a tú je potrebné vybudovať a propagovať,“ hovorí Miloš.

A výsledky tejto práce už ocenili aj prví cyklisti, ktorí sa tam vybrali. „Som hrdý, že sa nám podarilo pritiahnuť ľudí, ktorí by inak k nám neprišli a ešte aj odchádzali spokojní. Práve spokojný turista, alebo cyklista a následné šírenie dobrého slova, je najlepšou reklamou pre mesto a región,“ dodáva.

Cieľom Miloša a jeho kolegov je, aby ich aktivity prilákali ľudí do Starej Ľubovne, čím by vzniklo viac podnikateľských príležitostí pre miestnych. Chce dosiahnuť, aby mladí ľudia videli, že aj život v malom meste má perspektívu. „Moja generácia, moji priatelia nežijú v meste kvôli pracovným príležitostiam, a pritom veľká časť z nich by sa chcela do mesta vrátiť. Každý šikovný človek, ktorý tu ostane alebo sa vráti, bude prínosom. V takom malom meste je prínos jednotlivca zvlášť citeľnejší,“ myslí si Miloš.

Veronika Janečková

Kroky mnohých Slovákov vedú do zahraničia. Niektorí sa vrátia a prinesú nápady a skúsenosti naspäť, iní sa už vracajú iba ak na Vianoce. Veronika Janečková, v pracovnom živote produktová manažérka, vo voľnom čase spoluzakladateľka online magazínu Odviati, chce  ľudom žijúcim na Slovensku ponúknuť príležitosť nahliadnuť za hranice svojej rodnej krajiny a spoznať iné kultúry, spôsoby života, hodnoty a trendy práve cez príbehy zaujímavých Slovákov, ktorí žijú v zahraničí.

Veronika Janečková

K vzniku magazínu viedol rozhovor so spoluzakladateľom Davidom Stolárikom, s ktorým sa stretla v Londýne.

„Mňa osobne nadchla myšlienka prispieť k neformálnemu vzdelávaniu na Slovensku pomocou publikovania príbehov a informácií, ku ktorým dovtedy nebol prístup. Vždy som si priala, aby ľudia boli k sebe tolerantnejší, a aby boli entuziastickejší. Mala som pocit, že práve Slovensko je vhodné miesto, kde začať učiť to, čo mne často chýbalo,“ vysvetľuje Veronika, čo stálo za vznikom projektu.

Momentálne magazín zväčšuje svoj tím a rozbieha spoluprácu s viacerými externými bloggermi, rozširuje sa aj ponuka obsahu a teda aj publikum.

Veronika považuje za úspech každý jeden kontakt s čitateľmi, keďže jej cieľom je podnietiť diskusiu a motivovať ľudí k zamysleniu sa. „Najradšej mám tie reakcie, ktoré vyjadrujú nesúhlas, lebo vtedy mám pocit, že sme naozaj zasadili nejaké to semienko. Ďalšou vecou, ktorú považujem za úspech je to, že môžeme venovať priestor osobným príbehom ľudí, či už sú mediálne známejší alebo nie,“ hovorí.

To považuje za skutočnú hodnotu magazínu Odviati, v porovnaní s mnohými inými publikáciami, ktoré sa podľa jej slov zvyknú sústrediť na senzácie a sexy titulky. „Myslím, že ako verejné médium máme k dispozícii silnú ‘zbraň’ a našim absolútnym poslaním je použiť ju zodpovedne a s rešpektom,“ hovorí Veronika.

Samozrejme, určite sa nájde oveľa viac takých, ktorí sa rozhodli nesedieť doma so založenými rukami, aj keď je už dávno po pracovnom čase. Všetkým držíme palce a prajeme a prajeme veľa úspechov.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Napíšte nám, ako ste si v roku 2017 vylepšili život a vyhrajte smartfón Moto Z2 Play

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové