Bez týchto tradičných klišé by filmy trvali len pár minút
Schválne — koľko času prejde na plátne, kým prejde posledná minúta pred zneškodnením bomby?
Zdieľať
16. 4. 2018;Autor: Marián Psár
Nové filmy často trvajú viac ako 2 hodiny — a to ich tvorcovia väčšinou osekajú z viac ako 3 hodín natočeného materiálu. V mnohých blockbusteroch však stále znovu vidíme tie isté scény. Keby ich tvorcovia vystrihli — alebo natočili originálnejšie — mohli by filmy trvať oveľa kratšie.
Chcete si pozrieť dobrý film alebo televízne vysielanie priamo vo svojom mobile? Nainštalujete si aplikáciu O2 TV v mobile.
Časovaná bomba
Na velikánskom digitálnom displeji, aby každý pre istotu videl takmer neodvratný čas explózie, pomaly ubúdajú sekundy. Náš hrdina má na telefóne pyrotechnika. Ten sa ho vypytuje na farby drôtov a zloženie bomby. Na displeji vidíme, ako do explózie ostáva posledná minúta. Napätie sa dá krájať. Až na to, že scény predchádzajúce šťastnému prestrihnutiu drôtika v poslednej sekunde trvajú päťkrát dlhšie. A načo? Sme ešte len v strede filmu a vieme, že to aj tak nebuchne!
Ktorý je ten správny kľúč a prečo mi nejde naštartovať?
Hrdina uteká pred vrahom/šialencom/bývalou/potopou/výbuchom (zabudli sme na niečo?) a dostáva sa k tým kľúčovým dverám. V ruke drží zväzok kľúčov, ktoré zjavne vidí po prvýkrát a snaží sa dvere odomknúť trasúcimi sa rukami a nepasujúcimi kľúčmi. A zakaždým, čistou náhodou, sa mu to podarí v poslednej chvíli. Vbehne dnu, zabuchne za sebou dvere a zhlboka si vydýchne.
To isté, keď nasadne do auta. A jeho milovaný tátoš si po piatich rokoch poctivej práce vyberie práve teraz slabšiu chvíľku a ako naschvál nejde naštartovať. Útek pred vrahom/šialencom/bývalou/potopou/výbuchom sa opäť podarí až na poslednú chvíľu a my sme pred plátnom strávili “nervydrásajúce” sekundy, o ktorých sme dopredu vedeli, ako dopadnú.
Ako sa rodí šampión
Na začiatku je devastačné zranenie, koniec kariéry alebo predčasný odchod do ústrania. Nášho bývalého šampióna však niečo predsa presvedčí a on sa ale už naozaj, naozaj posledný krát (čestné slovo!) vráti do ringu/na ihrisko/na atletickú dráhu/za pokladňu do drogérie (ok, to posledné sme si vymysleli), aby vyhral posledný zápas o česť, veľký balík, či možno niečí život.
A my, čakajúc, na veľké finále sledujeme zostrih scén, ako si hrdina dáva posledný zo sto klikov, sedemdesiatykrát vybieha schody na tribúne, v pote tváre dvíha činku ťažšiu ako halušky s bryndzou na večeru a pri západe slnka víťazoslávne máva rukami na vrchole kopca a to je ten moment, keď si on práve začal veriť a my sme práve stratili čas a vieru, že sa tento film snáď konečne vyhne otrepanému klišé.
Hlavne nie všetci naraz!
Tisíce mužov v brneniach, v šíkoch zoradení proti sebe. Vodca vpredu zakričí niekoľko motivačných hesiel, ktoré tí neboráci úplne vzadu nemajú šancu počuť. Nevadí! Tých zlých je 10 000, nás dobrých asi 8. Nie 8 000. Naozaj 8. A hádajte, kto vyhrá. A viete prečo? Lebo ak zlí útočia na dobrých, nikdy nejdú siedmi naraz. Maximálne dvaja, aby ich tí dobrí mohli zabiť a počkať si na ďalších a tak ďalej.
Tým pádom bitky vo filmoch trvajú 30 minút namiesto 3. A keď je to už zdanlivo posledný muž proti poslednému mužovi a ten zlý už-už ide zabiť dobrého, zdanlivo mŕtvy parťák toho dobrého, doteraz ledabolo ležiaci opodiaľ, nazbiera posledné zvyšky síl, zabije toho zlého a naposledy vydýchne v náručí svojho vďačného spolubojovníka.
Kým ťa zabijem, budem ešte 5 minút rozprávať
Záporná postava konečne dostala nášho dobráka. Šach-mat! Mieri naňho zbraňou. Nič nemôže zachrániť nášho hrdinu. Záporák však namiesto stručného a efektívneho odbachnutia dostane chuť na rozsiahly, pôsobivý prejav. O tom, ako dlho čakal na túto chvíľu, ako všetko tak či tak muselo dopadnúť takto a ešte mu pre veľký úspech povie, čo bude robiť potom a koho ďalšieho ešte odbachne.
Diváci si už-už pripravujú vrecovku na zotretie sĺz, keď tu sa náhle zjavuje parťák hrdinu a očami mu dáva signál “Som tu, ale nedávaj najavo, že ma vidíš” — a v poslednej chvíli preľstí antihrdinu. Kto by to bol povedal.
Lietadlo vzlieta o 5 minút. Čo teraz?
Plný šprint preplneným letiskom a presviedčanie pracovníka na zatvorenom gate so šťastným koncom funguje len vo filmoch. Overili sme si to v praxi. Ak ste niekedy nestíhali lietadlo a nedajbože z neho chceli vytiahnuť svoju nešťastnú lásku, už viete, že v dnešnej dobe nič také neprichádza do úvahy. Preto si môžu scenáristi povyškrtávať tieto 10-minútové srdcervúce scény a minúť rozpočet na niečo uveriteľnejšie.
Pozrite si dobrý film, nech ste kdekoľvek
Máte chuť na dobrý film? Nainštalujte si aplikáciu O2 TV v mobile a vychutnajte si tie najlepšie snímky a program viac ako 30 televíznych kanálov priamo vo svojom smartfóne.
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá
„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.
Zdieľať
30. 4. 2021;Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai
Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.
V rozhovore sa ďalej dozviete:
ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?
Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.
Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.
Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.
Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?
Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.
S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.
Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?
Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.
Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.
Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.
Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.
Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?
Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.
Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.
Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?
Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.
Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.
Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?
Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.
U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.
Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.
Koľko času by mali deti tráviť pohybom?
Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.
Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.
Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.
Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?
Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.
Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.
Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.
Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.
Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?
Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.
Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.
Denis Freudenfeld
Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
