Talentovaná slovenská fotografka nielen o fungovaní doma a za hranicami.
Práve bývaš v Londýne. Prečo si si vybrala toto mesto?
Veľmi ma inšpiruje, ale nie vizuálnou stránkou, ako napríklad Paríž. Ten ma vizuálne stimuluje. No Londýn, tam ide skôr o pocit, ktorý mi to mesto dáva.
V čom je rozdielny život fotografa v Londýne a u nás?
V Londýne je to oveľa viac o peniazoch a človek musí pri fotení veľmi rozmýšľať nad rozpočtom, čo ho zmôže oberať o kreativitu. Pre mňa je Londýn mesto, v ktorom sa môžem inšpirovať a prezentovať prácu, nie ju tam aj reálne robiť. Tým je pre mňa z rôznych dôvodov Slovensko.
V menšej krajine, kde je menej ľudí v tom istom odbore, je oveľa jednoduchšie byť úspešným. Človek má pocit, že je medzi tými svojimi dobrý. Niekde inde ste na tej istej úrovni človek len jedným z mnohých.
Tým pádom je tam ťažšie preraziť, byť výrazný, no na druhej strane vás to núti sa stále posúvať dopredu, vystúpiť z tej masy. Kritéria na dobrú fotku sú prísnejšie, a tým sa kvalita vašej tvorby zvyšuje.
A masa fotografov na internete? Ako hodnotíš, že dnes je veľmi jednoduché publikovať?
Častokrát najmä od akademikov počúvam, aké je hrozné, že dnes už každý môže fotiť a dávať to von. Ale podľa mňa je to skvelé. Veci sa v tomto smere stali menej elitárskymi. Kebyže tieto možnosti neexistujú, moje fotky by asi nepoznali ľudia z ďalekých a cudzích krajín.
Keď sa venuješ vlastnej tvorbe, pracuješ prevažne so živými objektmi. Čo sa snažíš do svojich portrétov dostať a ako si vyberáš ľudí, ktorých fotíš?
Sú to vždy ľudia, ktorí ma zaujmú a dávajú mi veľkú slobodu v tom, čo robím. Úplne sa odovzdajú nejakej myšlienke a nezaujíma ich, či na fotke budú vyzerať dobre. Čoraz viac začínajú byť moje portréty o momente, v ktorom mi človek ukáže seba. Ten moment nie je ľahké zachytiť.
Kedysi si stávala na druhej strane objektívu ako modelka. Máš niekoho, kým by si sa chcela nechať odfotiť?
Mojím cieľom teda nie je, aby si ma niekto známy odfotil. Naopak, poteší ma, keď mi ktokoľvek povie, že ho alebo ju moja práca inšpiruje.
Loading...
