Katka Koščová: Presvedčili sme ľudí, že nehráme len karaoke

Odohrá stovku koncertov ročne a svojej hudbe verí nielen ona, ale aj fanúšikovia, ktorí ju podporujú vo všetkých kútoch Slovenska.

Bez víťazstva v SuperStar by sa hudbe zrejme nevenovala, napriek tomu ju šoubiznis nezlákal. Speváčka Katka Koščová sa rozhodla ísť vlastnou cestou bez popových hitov a bez nekonečných večierkov. Oplatilo sa.

Stali ste sa víťazkou historicky prvého ročníka populárnej šou Slovensko hľadá SuperStar. Hlavnému prúdu ste sa však krátko nato otočili chrbtom a začali ste odznova ako speváčka menšinových žánrov. Prečo ste sa tak rozhodli?

Nebola som spokojná s tým, čo sa okolo mňa dialo, s tým, čo sa odo mňa očakávalo, ani s tým, ako som si neplnila to, čo som od seba očakávala sama. Bola som, skrátka, zamotaná v niečom, čo mi nevyhovovalo a ani ma to nebavilo. Spievala som pesničky, ktoré neboli napísané pre mňa. Jednoducho som im neverila. A keď neveríte tomu, čo robíte, nefunguje to.

Čo ste museli spraviť preto, aby ste sa z toho „vymotali“?

Pripadalo mi to, paradoxne, veľmi jednoduché. Povedala som si, že sa buď začnem živiť niečím iným, ako je hudba, alebo ju budem robiť tak, ako ja chcem – bez kompromisov. V tom čase, to bolo pár mesiacov od vydania druhého albumu, mi môj klávesák a kapelník Maťo Husovský povedal, že už nebude stíhať moju kapelu, lebo sa začalo dariť jeho kapele Komajota.

Našiel mi teda iného klaviristu – Dana Špinera a to celé spustilo nový tvorivý proces, keďže Dano mal rád tie štýly, ktorým som sa chcela venovať. Začali sme si písať vlastné pesničky a uverili sme im. No a vtedy sa zároveň stala ďalšia nesmierne dôležitá vec, bez ktorej by som sa asi naozaj venovala niečomu inému – začal nás manažovať môj muž.

Ako okolie vnímalo vaše nezvyčajné rozhodnutie?

Moji blízki ma v tom veľmi podporovali, najmä môj muž, ktorý veril nášmu potenciálu a celý čas sa ne­smierne snažil. Prestal sa venovať svojej práci a naplno sa pustil do roboty pre našu kapelu. Už je to skoro 10 rokov a odvtedy nepoľavil. Myslím, že keby nebolo jeho, tak to nezvládneme. Absolútne a oddane dôveruje našej vízii, smerovaniu.

Pri tejto hudbe to aj musí robiť niekto oddaný, je okolo toho omnoho viac roboty, ako keď vás hrajú v rádiách. Vtedy môžete čakať, kto všetko vám zavolá, aby ste prišli niekam vystúpiť. Stretla som sa však aj s nepochopením verejnosti. Dokonca s takým čudným majetníckym názorom, že keď mi ľudia posielali hlasy, mala by som robiť to, čo odo mňa očakávajú.

S odstupom času považujete účasť v SuperStar za výhodu alebo nevýhodu?

Ja si stále myslím, že nebyť SuperStar, dnes sa hudbe asi nevenujem. Dostali sme neskutočný mediálny priestor, čiže moje meno v ľuďoch stále istým spô­sobom rezonuje. Na druhej strane to bývalo aj ťažké, lebo ma istý čas vnímali aj cez médiá ako niekoho, kto nesplnil očakávania, ako nejakého skrachovanca.

Museli sme si krok za krokom hľadať publikum, miesta, kde môžeme hrať, museli sme niekoľko rokov presviedčať, že máme čo ponúknuť, že nehráme stále len karaoke. Zároveň ma to však nakoplo k vlastnej tvorbe.

Ako vyzerali vaše začiatky na ceste za splnením vašej predstavy?

Rozpočet na jeden koncert pri našom treťom turné bol 5 000 korún. Kapela, cesty, všetko dokopy. Ale chceli sme to robiť, nebola iná šanca, ako to prelomiť. Hrali sme koncerty pre 12 ľudí. A potom sa to začalo lámať. Ľudia, ktorým sa koncerty páčili, dali vedieť ďalším a ďalším.

Vzali nás na niekoľko džezových festivalov, otvorili sa nám kluby, ktoré s nami dovtedy nepočítali. Postupne, pomaly. Myslím, že sme v konečnom dôsledku museli prejsť klasickú cestu ako bežné kapely, ktoré začínajú z ničoho, lebo SuperStar spľasla a my sme na tej spľasnutosti museli stavať niečo skutočné.

Teraz žijete, aspoň navonok, oveľa pokojnejším životom. Ale je to naozaj tak? Váš koncertný program býva celkom nabitý. 

Veľa hrávame, to je pravda, a je to aj obrovská radosť, že môžeme robiť to, čo nás baví. Robím si veci po svojom, s ľuďmi, s ktorými chcem, a presne tak, ako chcem, bez tých kompromisov. Postretli ma nesmierne krásne a vzácne spolupráce.

Myslím, že je to veľké privilégium rozhodovať o týchto veciach. Nie každý má túto možnosť. A síce odohráme okolo 100 koncertov ročne, ale stále mám čas aj na iné veci. Na rodinu, priateľov, knihy, výlety,…

„Robím si veci po svojom, s ľuďmi, s ktorými chcem, a presne tak, ako chcem.“

Takže život v Prešove vám vyhovuje? Mnoho spevákov sa z iných miest sťahuje do Bratislavy kvôli lepším kontaktom a príležitostiam.

Mám Prešov veľmi rada. Síce už nebývame priamo v meste, ale kúpili sme si dom v dedinke Kukovej. Aj tak sme však v meste každý deň – to bola podmienka. Prešov je pre nás akurát, je to miesto, kde sú naši priatelia, rodina, kde máme všetko, čo potrebujeme.

Pri našej práci je jedno, kde bývame. Tak či tak cestujeme po celom Slovensku. Okrem toho je Prešov mesto, kde stále žije veľa slovenských muzikantov a interpretov – Katka Knechtová, Komajota, Chiki Liki Tu-a,… Je nám tu dobre.

Uživí vaše spievanie celú rodinu?

Zatiaľ, chvalabohu, áno (smiech). Ale určite to nie je mojou zásluhou. Nebyť nadšenia môjho muža, nič z toho by nebolo.

So sestrou Veronikou ste nahrali aj CD Uspávanky. Plánujete ešte nejakú rodinnú hudobnú spoluprácu?

S Veronikou sa každoročne stretávame na našich vianočných koncertoch, pozývam si ju ako hosťa. Ale na viac ako toto nie je čas. Veronika je na plný úväzok zamestnaná v Divadle Jonáša Záborského. Sme rady, keď sa stretneme na dvore, keďže máme na jednom spoločnom postavené domy.

Kedy prišiel ten moment, že hudba sa stala prioritou vo vašom živote?

Keď som mala šestnásť rokov, kamaráti ma v Prahe zobrali na predstavenie Jesus Christ SuperStar. Neskutočne ma to stvárnenie dostalo a povedala som si, že chcem spievať. Našla som si učiteľku spevu a chcela som ísť študovať do Brna muzikálové herectvo. Skúsila som to trikrát.

Raz som postúpila do druhého kola, čo som považovala za obrovský úspech. Časom sa však s muzikálmi roztrhlo vrece a mňa tie produkcie už neoslovovali tak ako ten Jesus. Prestalo ma to baviť. Plus ma neprijali na JAMU, a tak som vyštudovala filozofiu a estetiku v Prešove.

 

Kararína Koščová
Kararína Koščová
Kararína Koščová a klavirista
Kararína Koščová a klavirista

Vyštudovali ste filozofiu, teraz vyučujete spev. Prečo ste sa rozhodli ísť aj touto cestou?

Minulý rok ma oslovilo vedenie Súkromného konzervatória Dezidera Kardoša v Prešove, či by som neučila hercov. Tak som to po dlhom rozmýšľaní prijala. Mám piatich žiakov iba na pár hodín do týždňa, celé je to na začiatku.

Riešime úplne základné veci, sama sa musím v tejto úlohe učiť veľa nového, lebo každý žiak potrebuje niečo iné. Po rokoch sa opäť trochu vraciam k technike, čo je dobré. Ale keďže sme tento polrok naozaj veľa hrali, tak som to jemne zanedbávala. Budem to doháňať od januára. (smiech)

Škola však o mojich koncertných povinnostiach vie. Vedia, že je to mojou prioritou, čiže sa dajú vždy individuálne dohodnúť náhradné hodiny, čo je veľmi fajn.

Aké je to dnes s mladými nádejnými umelcami? Čo sa im snažíte vštepiť, naučiť ich?

Nemám veľmi prehľad o tom, aké je to dnes s mladými umelcami. Pracujem so vzorkou piatich ľudí. Navrhujem im piesne, ktoré podľa mňa majú slušnú umeleckú úroveň. Snažím sa im vysvetliť, že je dobré ísť po texte. Že je pre interpretáciu veľmi dobré, ak text nie je plochý, plný fráz, ale je, naopak, zo všetkých stránok plnokrvný.

Nevravím im, čo je dobré a čo zlé. Nezakazujem. Som ochotná robiť s nimi aj na piesňach, ktoré mi nie sú po chuti, nech skúšajú. Zároveň by som ich rada naučila vnímať rozdiel medzi tým, čo má trvalú hodnotu, a tým, čo je hodnotné na tri dni.

Bavíme sa však o vkuse. Je veľmi subjektívnou záležitosťou, čiže sa so mnou dá v mnohom nesúhlasiť.

Ako vyzerá proces vašej tvorby? Čakáte na inšpiráciu alebo jednoducho makáte?

Raz som za inšpiráciou išla do Paríža, že tam budem písať. A nič z toho nebolo, len fakt pekný výlet. Mne nevychádza nútiť sa. Prvotná inšpirácia prichádza často s nejakým konkrétnym momentom, s riadkami v knihe, ktorú čítam, niečo si všimnem, je to dostatočne životaschopné a mne napadne verš alebo refrén, alebo jedna sloha.

Takže nový album neplánujete?

Plánujeme, ale posledné mesiace nie som v stave písať pesničky. Nejako som sa zasekla. Myslím, že znovu vzniknú z potreby spievať nové veci, tak ako naposledy. A ak mi to nepôjde, skúsim texty Silvie Kaščákovej, ktorá píše krásne. Síce ma baví byť aj autorom, ale ak to nefunguje, nutne to robiť nemusím.

Čo by ste v hudbe ešte chceli dokázať? Máte nejaké nesplnené sny?

Ja mám pocit, že sa mi splnili aj také sny, ktoré som sa ani neodvážila snívať. Spolupráca s Neřež, Michalom Horáčkom, spoločná pesnička s Vojtom Dykom, krásne turné, ktoré sme mali nedávno s Geišbergovcami,…

Ja som za tieto spolupráce nesmierne vďačná. Ani neviem, čo viac si priať, len nech nás to stále baví a teší.

A čo v osobnom živote? Ako si predstavujete svoj ideálny život o pár rokov?

Predstavujem si ho obklopená svojou rodinou a priateľmi. Predstavujem si, že budem žiť v prostredí, kde ľudia budú mať záujem o verejné veci, o verejný priestor, že budú vedieť žiadať, čo je pre nich dobré, a spoluutvárať lepšie a kvalitnejšie miesto pre život, že budú slušní, zábavní, tolerantní k inakosti, láskaví, že sa zlepší úroveň vzdelania, miera sebareflexie, že ľudia budú vedieť kriticky a zodpovedne pristupovať ku skutočnosti. No, ale späť na zem.

Myslíte si, že k takému stavu viete prispieť aj vy ako súčasť mesta, jeho komunity?

Ja si myslím, že občiansky aktivizmus je veľmi dôležitý. Myslím si, že v nás aktivuje spätosť s prostredím, s komunitou, potvrdzuje to, že niekam patríme, že sa niekde cítime doma. A zrazu máme potrebu ten priestor, či už fyzický alebo sociálny, nejakým spôsobom zveľaďovať, starať sa oň rovnako prirodzene, ako sa staráme o rodinu.

Nemôžeme sa všetci zabarikádovať vo svojich bytoch a nevnímať, čo sa deje okolo. Myslím, že každý z nás má možnosť urobiť zmenu, na prvý pohľad bezvýznamnú, ale v skutočnosti je tá zmena veľmi dôležitá. My sme v Prešove napríklad začali sadiť kvety do opustených mestských kvetináčov. Niekto si poťuká po čele alebo si povie, čo už je toto za pomoc svetu.

No toto je niečo, čo nás baví, skrášľuje náš verejný priestor, tvorí komunitu podobne zmýšľajúcich ľudí. Drobnosť, ale teší nás.

Katarína Koščová je slovenská speváčka. Do širšieho povedomia sa dostala víťazstvom v talentovej súťaži Slovensko hľadá SuperStar (2005). Venuje sa najmä džezu, šansónu a folku. Spolupracovala so skupinou Neřež, spevákom Vojtěchom Dykom či so skladateľom Michalom Horáčkom. Vydala päť albumov, ostatné CD s názvom Oknom vyšlo v roku 2014. Je vydatá za svojho manažéra Michala Pivovara, s ktorým má syna Adama. Jej sestrou je speváčka a herečka Veronika Husovská.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Spoločnosť O2 si pripomína 30. výročie Nežnej revolúcie a pri tejto príležitosti podporila projekty, ktoré mladým ľuďom približujú, prečo sa pred 30 rokmi ľudia postavili za slobodu a demokraciu a prečo sa za tieto hodnoty oplatí bojovať aj dnes.

November 89 bol zlomovým bodom v histórii Slovenska. Po mnohých desaťročiach neslobody padol socializmus. Stalo sa tak aj vďaka občianskemu odporu, ktorý sa zdvihol – individuálnemu hrdinstvu mnohých bežných ľudí. Preto si pripomínajme, že #slobodaniejesamozrejmosť, aby sme sa už nikdy nemuseli vrátiť na Slovensko pre rokom 89.

„Nemôžeme si dovoliť mlčať o minulosti,“ hovorí vydavateľka komiksov o Nežnej revolúcii. Prečítajte si náš rozhovor

Obyvatelia tejto krajiny dokázali zvrhnúť totalitný režim nežne, bez krvipreliatia a stali sa tak vzorom pre celý svet. Získali slobodu – slobodu cestovania, vierovyznania, slobodu vyjadriť svoj názor na veci verejné.

Po 30 rokoch od Nežnej revolúcie naša spoločnosť stále zápasí s dedičstvom komunizmu. Cesta od Novembra 89 po dnešok bola často hrboľatá, dodnes sa musíme vyrovnávať s mnohými spoločenskými neduhmi. Miestami to vyzerá beznádejne, najmä keď mnohí z nás pri porovnávaní prepadávajú spomienkovému optimizmu.

Spomeňme si však, že pred 30 rokmi sme v tejto krajine mali politických väzňov, cenzúru, študovať mohli len vybraní, podnikať nemohol nikto – to všetko je dnes minulosťou.

Tak ako v časoch Nežnej revolúcie aj dnes je dôležitá odvaha postaviť sa proti neslobode. Túžba po lepšej spoločnosti je stále v nás. Nežná revolúcia nám dáva odkaz, že ak sa s naším individuálnym hrdinstvom spojíme, máme nádej na výrazný posun vpred.

O2 dlhodobo šíri povedomie o Novembri 89

Spoločnosť O2 sa hrdo hlási k odkazu Nežnej revolúcie. Tému slobody a demokracie považuje za veľmi dôležitú, preto dlhodobo šíri povedomie o udalostiach Novembra 89.

„O2 sa pripomínaniu hodnôt slobody a demokracie venuje systematicky už niekoľko rokov. Považujeme preto za prirodzené ísť tento rok ešte ďalej a pri príležitosti 30. výročia Novembra 89 chceme prostredníctvom Férovej nadácie O2 pomôcť verejnoprospešným a neziskovým projektom, ktoré sa snažia mladým ľuďom ukázať a vysvetliť význam týchto udalostí a hodnôt,“ hovorí Peter Gažík, generálny riaditeľ O2 Slovakia a predseda správnej rady Férovej nadácie O2.

„Nie sú totiž len historickým momentom, ale aj niečím, čo veľmi silno vplýva na našu prítomnosť a na to, že žijeme v slobodnej demokratickej krajine, kde sa nemusíme báť vyjadriť svoj názor, či už ide o jednotlivcov alebo značky,“ dodáva.

Odkaz Novembra 89 chce O2 priniesť ľuďom z rôznych komunít

Na 30. výročie Nežnej revolúcie Férová nadácia O2 pripravila grantový program Sloboda nie je samozrejmosť. Podporila v ňom verejnoprospešné projekty, ktoré mladým ľuďom prirodzene ukazujú a vysvetľujú dôležitosť slobody a demokracie aj dnes, 30 rokov po Nežnej revolúcii.

Cieľom tohtoročnej kampane je dostať sa do rôznych komunít a každej z nich predstaviť odkaz 17. novembra spôsobom, ktorý je pre ňu zaujímavý. Preto sú do nej zapojení tvorcovia hier, autori komiksov, filmári, youtuberi a influenceri, ktorí sa venujú rôznym témam.

V rámci tohtoročnej kampane upozornia známe osobnosti na jednotlivé projekty podporené Férovou nadáciou O2 a spoločnosťou O2 – sériu komiksov Nežný komiks, antológiu poviedok Iná nežná, digitálny projekt Slovenskej národnej galérie 1989 – 2019, videokurz Zmudri.sk, dokumentárny film Spýtaj sa vašich, hru s tematikou Novembra 89 či edukatívnu aplikáciu vo virtuálnej realite.

Krajina, kam sa už nechceme vrátiť

Okrem podpory rôznych verejnoprospešných aktivít si spoločnosť O2 pripravila kampaň s názvom Krajina, kam sa nechceme vrátiť. Hlavným predstaviteľom je slovenský YouTuber PPPeter, ktorý natočil netradičný cestovateľský vlog. Tentoraz však necestuje v priestore, ale v čase. Navštívil totiž Slovensko pred rokom 1989. 

PPPeter si na jeden deň zobral pod palec aj oficiálny instagramový kanál O2 a zverejnil tam príbehy z eventu na Filozofickej Fakulte Univerzity Komenského. O slobode a jej dôležitosti PPPeter porozpráva v rozhovore v rádiu Europa 2. 

V každej O2 Predajni si môžete vyzdvihnúť aj špeciálne číslo magazínu Sóda, v ktorom nájdete aj rozhovor PPPetra a Juraja Vaculíka o slobode a pohľade na slobodu rôznych generácií. 

Okrem PPPetra sa do kampane zapojili aj ďalšie známe osobnosti a influenceri ako Asimister, Strapo, Patra Bene, GogomanTV, Sajfa, Zomri, Vec, Joe Trendy, Čoje a ďalší.

Ako si spoločnosť O2 pripomínala November 89

Spoločnosť O2 upozorňuje na odkaz Nežnej revolúcie už niekoľko rokov.

„Každoročne stojíme pred výzvou, ako upútať pozornosť generácie, ktorá novembrové udalosti nezažila a nemá skúsenosti ani s režimom pred rokom 1989, aby sme zdôraznili dôležitosť hodnôt, ktoré Nežná revolúcia priniesla,“ hovorí šéfka komunikácie spoločnosti O2 Tereza Molnár, ktorá je zodpovedná za Férovú nadáciu O2.

„Veríme, že toto je niečo, čo má zmysel opakovane pripomínať,“ dodáva.

V roku 2016 sme vytvorili virtuálnu digitálnu oponu

V roku 2016 sme každému, kto 17. novembra prekročil hranice smerom na západ, poslali špeciálnu SMS s upozornením, že svojvoľné prekročenie týchto hraníc by bolo v roku 1989 považované za trestný čin.

Tiež sme vytvorili pomyselnú železnú oponu na hranici, ktorú dnes mladí ľudia prekračujú najčastejšie. Zákazníci O2, ktorí sa pokúsili navštíviť web na zahraničnej doméne, narazili na digitálnu hranicu. Tentoraz však mali možnosť voľne pokračovať ďalej.

O rok neskôr sme si pripomínali deň, na ktorý sa nesmie zabudnúť

Opäť sme vytvorili digitálnu a SMS hranicu. Spojili sme sa aj s českým O2, aby sme na jeden deň pomyselne obnovili Československo a pripomenuli si náš spoločný boj za slobodu. V pripomínaní cenzúry sme však tento rok zašli ešte ďalej – začali sme blokovať aj zahraničné správy na spravodajských weboch a populárnu hudbu z tzv. kapitalistického západu.

Od cestujúcich na letisko Schwechat sme žiadali povolenia, bez ktorých by pred rokom 1989 nevycestovali. Pre mladých ľudí sme vytvorili špeciálny livestream na Facebooku a instastories, v ktorých sme informovali o Nežnej revolúcii, akoby sa diala teraz. K nášmu odkazu sa v roku 2017 pridalo aj množstvo osobností a influencerov ako Matej Tóth, Sajfa či Selassie.

V roku 2018 sme ďakovali neznámym tváram slobody

V období, keď mnoho ľudí ako aj politikov spochybňovalo občiansku angažovanosť, sme sa chceli poďakovať bežným ľuďom, ktorí sa v Novembri 89 postavili na námestia a bojovali za slobodu. Získali sme množstvo dobových fotografií, identifikovali sme mnohé z neznámych tvárí, ktoré sa objavili na fotografiách a ich príbehy sme zverejnili na stránke www.tvareslobody.sk. 

Prostredníctvom lokalizačných SMS sme sa poďakovali aj ľuďom vo všetkých mestách, kde sa udiali prvé novembrové demonštrácie. Prvýkrát sa k nášmu odkazu pridali nielen ďalšie osobnosti spoločenského života, ale dokonca aj viaceré spoločnosti. Svojou vďakou tento rok prispeli aj raperi Vec a Tóno S, ktorí vytvorili pieseň s názvom Tváre slobody. 

Projekty, ktoré Férová nadácia O2 podporila v roku 2019

30 rokov od novembra

Vzdelávací magazín Denníka N

„…nie je samozrejmosť“

Interaktívne dielo na Festivale svetla a tieňa v Banskej Bystrici a v Trnave

Čas-opis 1989

Digitálny projekt Slovenskej národnej galérie

Inventúra revolúcie

Multižánrové eventy na festivale AMPLIÓN v Banskej Štiavnici

Zmudri.sk

Videokurz o novodobých dejinách Slovenska s časťou o Nežnej revolúcii

november89.today

Interaktívna publikácia o Novembri 89 z pohľadu vtedajších študentov

Revolúcia bez konca

Multižánrový festival na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave

’89

5 dokumentárnych filmov organizácie Post Bellum so svedectvami pamätníkov

V_elvet R_evolution

Virtuálna realita s náhľadom do života ľudí tesne pred revolúciou a krátko po nej

nežná.nr

Festival Divadelná Nitra s podtitulom Podoby slobody/Faces of Freedom

Iná Nežná: Čo nebolo a/alebo mohlo byť

Antológia poviedok rôznych žánrov – sci-fi, urbánna fantasy, alternatívna história

Spýtaj sa vašich 89

Dokumentárny film, ktorý prináša ilustrovaný záznam výpovedí obyčajných ľudí

Vivat Sloboda

Počítačová hra, ktorá sa odohráva v taxíku počas Novembra 89

Ďalšie projekty podporené spoločnosťou O2

Nežný komiks

Séria štyroch komiksových kníh s príbehmi z obdobia okolo Novembra 89

Fetiše Nežnej revolúcie

Dokumentárny cyklus o udalostiach Novembra 89 z dielne RTVS


O2: Slovensko pred rokom 89 je krajina, kam sa nechceme nikdy vrátiť

Čítaj viac

Čo ste robili v Novembri 89? A čo robil váš sused?

Čítaj viac