O takýto pohľad na nebo prichádzajú ľudia v mestách

Keď odídete z dosahu svetiel mesta, ukáže sa pred vami noc, ktorú ste možno ešte nevideli.

Tam, kde svetlá pouličných lámp nedosvietia, mimo miest alebo vo výškach, sa fotograf Marek Kikinder a Janka Kuricová zahľadeli do nočnej oblohy.

Pozrite sa, ako zachytili krásu nocí bez svetelného smogu. A častokrát ani nebolo treba prekročiť prah Slovenska.

 

Fotoprojekt tramper.sk/FB Marek Kikinder photography ktorý nedávno spustili Marek s Jankou, približuje ich potulky slovenskou prírodou, ale aj zahraničím. Každý svoj výlet nielenže zachytávajú, ale ponúkajú možnosť byť jeho súčasťou a podnikať tieto cesty s nimi.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


3 pekné projekty, ktoré máme na Slovensku vďaka EÚ

Je veľa projektov z peňazí EÚ, ktoré pomohli Slovensku a jeho obyvateľom stať sa modernejšou a lepšou krajinou. Začnime o nich hovoriť.

Eurofondy majú medzi bežnou verejnosťou nie práve najlepšiu povesť. Môže za to zopár nechválne známych projektov.

Čo sa už ale zvykne prehliadať, je fakt, že nám eurofondy za posledné roky pomohli vybudovať napríklad kilometre nových diaľnic, modernizovať nemocnice, opraviť školy či verejné budovy v obciach a mestách.

Z prostriedkov EÚ sa uskutočnila aj rekonštrukcia Starého mosta v Bratislave a zmodernizovala električková trať do Petržalky. Nové električky a trolejbusy sa nakúpili aj v Košiciach.

Veľká väčšina verejných investícii na Slovensku je spolufinancovaných z prostriedkov EÚ, ktorých najväčšiu časť tvoria eurofondy alebo inak – Európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF).

V období rokov 2014 až 2020 by sme mali prijať cez programy Európskej únie celkovo 20,3 miliardy eur. Pritom Slovenská republika do rozpočtu EÚ odvedie približne 6,8 miliardy eur. Čistá rozpočtová pozícia Slovenska voči EÚ by predstavovala približne 13,5 miliardy eur, čo sa rovná približne výške nášho štátneho rozpočtu na jeden rok.

Väčšina projektov, ktoré sa z peňazí Európskej únie realizovali, pomohli Slovensku stať sa modernejšou a lepšou krajinou – keďže ale nevyvolávajú senzácie, mediálne sa o nich toľko nehovorí. V tomto článku vám predstavíme aspoň 3 z mnohých, ktoré by si pozornosť zaslúžili.

Martinské centrum pre biomedicínu

Martinské centrum pre biomedicínu (BioMed Martin) predstavuje špičkové centrum pre vedu a výskum, porovnateľné s najmodernejšími výskumnými pracoviskami v Európe. Ide o najväčší a najdôležitejší projekt Jesseniovej lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Martine.

Aktuálne tu pôsobí viac ako 60 vedcov, ktorí pracujú s excelentným prístrojovým vybavením. Ich výskum sa zameriava na súčasné výzvy v biomedicíne a biotechnológii. Zahŕňa aj štúdie príčin chorôb alebo abnormálnych stavov a vývoj nových diagnostických a terapeutických metód v oblasti neurovedy, onkológie, molekulárnej medicíny a respirológie.

Celkové náklady na vybudovanie vedeckého parku predstavovali 26,31 milióna eur, pričom Európsky fond regionálneho rozvoja prispel sumou 22,37 milióna eur.

Centrum funguje od roku 2015 a už dnes majú vedecké tímy za sebou výsledky, vďak ktorým si môžu podať žiadosť o niekoľko patentov.

Do budúcnosti pribudnú ďalšie pracovné pozície pre ďalších vedeckých pracovníkov a doktorandov. Konečný počet by tak mal narásť na aspoň dvesto zamestnancov.

Bioenergia Bystricko – združenie obcí na Poľane

Na Poľane, v samotnom srdci Slovenska, leží 8 obcí – Čierny Balog, Ľubietová, Poniky, Kordíky, Králiky, Riečka, Tajov a Hiadeľ, ktoré namiesto súperenia o eurofondy spojili sily a vytvorili združenie Bioenergia Bystricko.

Cieľom ich spoločného projektu je vykurovanie škôl a iných verejných budov v obciach prostredníctvom drevnej energetickej štiepky, ktorú si združenie vyrába samo. Nie sú také závislé na žiadnom dodávateľovi.

Vďaka realizácii projektu z fondov EÚ sa postavili štyri sklady na distribúciu štiepky a zrekonštruovalo 15 kotolní, z ktorých sa vo všetkých spomínaných obciach dokopy vykuruje 43 renovovaných budov.

Na vykurovanie sa využíva odpad z miestnych píl a obecných lesných podnikov, takže nemusí dochádzať k zvýšenému výrubu lesa.

Okrem toho projekt priniesol viacero pozitívnych zmien: cena energie sa znížila o 25 %, emisie skleníkových plynov klesli o 2 643 ton ročne a vytvorili sa nové pracovné miesta. Tie sú v regióne, kde nie je pracovných príležitostí nazvyš, určite na osoh.

Sanatórium Dr. Guhra v Tatranskej Polianke

Zdravé a normálne dýchanie nie je pre každého samozrejmosť. Až 5 % obyvateľov Slovenska trpí astmou a ďalších 10 % populácie má problémy s alergiami. Práve pre ľudí s ťažkosťami dýchania a pľúcnymi ochoreniami je tatranská klíma priam balzamom.

Mnohí z návštevníkov našich veľhôr sa chodia liečiť aj do Sanatória Dr. Guhra, ktoré sa nachádza v malebnej obci Tatranská Polianka.

Sanatórium vzniklo ešte v 19. storočí a nesie meno po miestnom priekopníkovi klimatoterapie Dr. Michalovi Guhrovi. V súčasnosti poskytuje služby v oblasti liečebnej a kúpeľnej starostlivosti a rekondičných, relaxačných a dovolenkových pobytov.

Vďaka rozsiahlej rekonštrukcii a modernizácii sanatória bolo zrekonštruovaných 11 predtým nevyužívaných izieb a kapacita zariadenia sa navýšila o viac ako 100 pacientov. Zároveň sa čakacie doby skrátili o tretinu.

Pomocou nového vybavenia bolo možné vykonať viac ako 4 000 vyšetrení a testov. Časť prostriedkov na rekonštrukciu bola poskytnutá práve z prostriedkov EÚ.


Ak vás téma eurofondov zaujala, pozrite si ilustrovaný článok Ako sa v Európskej únii rodí rozhodnutie. Stručne a jasne vám vysvetlí, ako celý mechanizmus funguje.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové