Od čias neskorého stredoveku sa v Európe vojenské konflikty odohrávali takmer nepretržite. Neskôr síce celoeurópsky mier ľudia poznali, nestihli si však naň nikdy poriadne zvyknúť – každá generácia, žiaľ, poznala vojnu.
![[lnk url=“http://ec.europa.eu/slovakia/news/70_years_of_peace_EU_history_in_12_points_sk”]Zdroj: © Európska komisia[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/Screen-Shot-2017-06-12-at-13.39.31.png)
Nepretržité obdobie mieru v Európe je výsledkom spoločného úsilia. Odkazuje na desaťročia mravenčej práce ľudí, ktorí prispeli svojou prácou nielen k lepšiemu životu Európanov, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je aj právo voľne cestovať či pracovať v celej EÚ, ale aj k väčšej spravodlivosti a bezpečnosti na území EÚ.
Nestalo sa tak však zo dňa na deň. Pozrite sa, aké míľniky EÚ zaznamenala, aby sa dostala do súčasnej podoby a aby nám umožnila využívať výhody, ktoré dnes ponúka.
1950 – Francúzi navrhli Európske spoločenstvo uhlia a ocele
Prvým krokom, ktorý viedol k integrácii EÚ, bola Schumanova deklarácia. Francúzsky minister zahraničných vecí Robert Schuman vo svojom prejave navrhol založenie Európskeho spoločenstva uhlia a ocele (ESUO). Tento prejav sa odohral 9. mája v roku 1950, a na jeho základe tento deň oslavujeme ako Deň Európy.
![[lnk url=“http://ec.europa.eu/avservices/photo/photoDetails.cfm?sitelang=en&ref=008556#0”]Zdroj: European Commission[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/P008556001-1.jpg)
1952 – Založenie ESUO znamenala koniec rivality
Kto v minulosti kontroloval výrobu uhlia a ocele, ten bol schopný viesť vojnu. Preto sa niekdajší úhlavní nepriatelia dohodli, že sa budú o spoločnú produkciu týchto surovín deliť.
Práve spolupráca namiesto rivality v týchto odvetviach viedla k tomu, že zjednotená Európa sa začala uberať cestou mieru.
Zakladajúcimi štátmi Európskeho spoločenstva boli Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Belgicko, Holandsko a Luxembursko, ktoré medzi sebou podpísali takzvanú Parížsku zmluvu. Jej cieľom bolo zabezpečiť diplomatickú, a tým pádom aj hospodársku stabilitu v západnej Európe po druhej svetovej vojne, čo umožnilo krajinám zamerať sa na rast zamestnanosti a prosperity.
![[lnk url=“http://ec.europa.eu/avservices/photo/photoDetails.cfm?sitelang=en&ref=002720#0”]Zdroj: European Commission[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/P002720000102-839044.jpg)
1957 – Vznik Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS)
Podpisom takzvaných Rímskych zmlúv už spomínaných 6 zakladajúcich členov založilo Európske hospodárske spoločenstvo (EHS) a Európa sa otvorila myšlienke budovania colnej únie. Začali sa vytvárať podmienky pre voľný pohyb tovarov, práce, služieb a kapitálu medzi členskými štátmi.
Rímske zmluvy znamenali začiatok spolupráce aj v iných oblastiach ako uhlie a oceľ. Pribudlo poľnohospodárstvo, doprava, vznikol Európsky sociálny fond a Európske spoločenstvo pre atómovú energiu (Euratom).
Touto zmluvou sa odštartoval skutočný proces európskej integrácie, vďaka ktorej si dnes môžeme hľadať prácu kdekoľvek a dovážať takmer čokoľvek z ktorejkoľvek krajiny patriacej do EÚ.
![[lnk url=“http://ec.europa.eu/avservices/photo/photoDetails.cfm?sitelang=en&ref=031044#1”]Zdroj: European Commission[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/P031044000202-827166.jpg)
1968 – Európa bez cla
Clá medzi členskými štátmi prestali existovať. Vďaka tomu sa z EÚ neskôr mohol stať najväčší obchodný blok na svete.
Dnes každú minútu do EÚ vojde 4 200 ton tovarov. Jednotný colný systém zjednodušuje pohyb v rámci Európy, zamedzuje pohybu nebezpečných tovarov či bojuje proti aktivitám organizovaného zločinu a podvodom.
V súčasnosti colná únia vyzerá takto:
![[lnk url="https://sk.wikipedia.org/wiki/Coln%C3%A1_%C3%BAnia_Eur%C3%B3pskej_%C3%BAnie#/media/File:Europ%C3%A4ische_Zollunion.svg”]Zdroj: Wikimedia CC 3.0[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/Europäische_Zollunion.svg_-1.png)
1986 – EÚ má svoju oficiálnu identitu
Pred budovou Európskej komisie bola za tónov Ódy na radosť z Beethovenovej 9. symfónie vztýčená európska vlajka.
Vlajka symbolizuje EÚ a tiež spoločnú identitu a jednotu Európy. 12 zlatých hviezd na modrom podklade zosobňuje ideál jednoty, solidarity a harmónie medzi Európanmi (počet hviezd nesúvisí s počtom členských štátov Únie, je to zvolený fixný počet symbolizujúci jednotu).
![[lnk url=“https://www.shutterstock.com/image-photo/waving-europe-flag-blue-sky-background-402581140?src=library”]Zdroj: Shutterstock[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/shutterstock_402581140-1.jpg)
1993 – Vznik Európskej únie a kritériá pre vstup nových členov
Európske spoločenstvá sa oficiálne premenovali na EÚ a zároveň boli zadefinované kritériá (tzv. Maastrichtské kritériá), ktoré musí každá krajina splniť, ak sa chce stať jej súčasťou.
Dobudovaný bol aj jednotný trh – začala platiť voľnosť pohybu tovarov, služieb, osôb a kapitálu.
1995 – Schengenská dohoda vstúpila do platnosti
Schengenská dohoda, na ktorej sa krajiny dohodli už v roku 1985, vstupuje o 10 rokov neskôr do platnosti. Vďaka tomu mohli obyvatelia Francúzska, Nemecka, Belgicka, Holandska, Luxemburska, Španielska a Portugalska slobodne cestovať. Postupne sa pridali ďalšie členské štáty, Slovensko v roku 2007.
Vďaka tomu dnes cestujeme do krajín EÚ bez čakania na hraničných priechodoch a iba s občianskym preukazom.
![[lnk url="https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Map_of_the_Schengen_Area.svg”]Zdroj: Wikimedia CC 4.0[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/Map_of_the_Schengen_Area.svg_.png)
2002 – Euro sa stáva oficiálnou menou 12 členských krajín
Franky, guldeny, marky a ďalšie lokálne meny krajín eurozóny zmizli z obehu. O sedem rokov neskôr, v roku 2009, vstupuje do eurozóny aj Slovensko. Tým pádom máme stabilnejšiu menu a nemusíme riešiť výmenné kurzy pri cestovaní do krajín eurozóny.
![[lnk url="https://commons.wikimedia.org/wiki/File:Euro_coins_and_banknotes.jpg”]Zdroj: Wikimedia, Autor: Avij[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/Euro_coins_and_banknotes.jpg)
2004 – Slovensko pristupuje k Európskej únii
Spolu s ďalšími 9 štátmi, prevažne z bývalého východného bloku, vstúpilo do EÚ aj Slovensko.
![[lnk url="https://pixabay.com/en/flags-europe-eu-flag-european-1615129/"]Zdroj: Pixabay, Autor: Werbe Fabrik[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/flags-1615129_640.jpg)
2009 – Lisabonská zmluva vstupuje do platnosti
Lisabonská zmluva upravila vnútornú organizáciu Európskej únie a má za cieľ urobiť EÚ demokratickejšou, jednotnejšou a transparentnejšou s globálnym zásahom.
2012 – EÚ získala Nobelovu cenu za mier
Vyše šesť desaťročí mieru, demokracie a ochrany ľudských práv.
![[lnk url="https://commons.wikimedia.org/wiki/File:EU_Nobel_Peace_Prize_0.jpg?uselang=en-gb”]Zdroj: Wikimedia CC 1.0, Autor: Kaishu Tai[/lnk]](https://soda.o2.sk/wp-content/uploads/2017/06/EU_Nobel_Peace_Prize_0.jpg)
2016 – historicky prvé predsedníctvo Slovenska
Každý polrok vedie Európsku úniu iný členský štát. Dňa 1. 7. 2016 prevzalo Slovensko svoje historicky prvé polročné predsedníctvo v Európskej únii. Počas šiestich mesiacov bolo Slovensko tvárou a hlasom EÚ v rôznych oblastiach politky.
2019 – Voľby do Európskeho parlamentu
V roku 2019 sa môžete aj vy vyjadriť k budúcnosti v Európe priamym hlasovaním v celoeurópskych parlamentných voľbách. Budeme voliť 13 zástupcov, ktorí budú reprezentovať Slovensko v Európskom parlamente na ďalších 5 rokov.
Vyberať si môžete spomedzi Slovákov na kadidátkach slovenských politických strán. Okrem výberu strany môžete, rovnako ako v národných voľbách, využiť preferenčný hlas na podporu konkrétneho kandidáta, ktorého by ste chceli vidieť v Európskom parlamente. Viac o inštitúcii Európskeho parlamentu sa dozviete na tejto webstránke.
Pokoj a sloboda nie sú samozrejmosť
Európska únia stojí v súčasnosti pred mnohými výzvami, s ktorými sa bude musieť vysporiadať. Je to však spolok krajín, ktorý už má za sebou výborné výsledky a je dostatočné silný a fungujúci na to, aby na dianie vo svete nie len reagoval, ale ho naďalej formoval.
EÚ je najväčšia ekonomika sveta, ktorá je zároveň jedným z „ostrovov” vysokej životnej úrovne a mieru. To všetko dnes berieme ako samozrejmosť, ale všetko mohlo byť inak, nebyť kontinuálnej ľudskej snahy počas desiatok rokov.



