Takto oslavujú Nový rok tam, kde nevychádza na 1. januára

Podobne ako väčšina západného sveta, aj my sa riadime podľa Gregoriánskeho kalendára. Náš 1. január však nie je jediným dátumom, ktorým vo svete začína nový rok. Pozrite sa, v ktoré dni sa jeho príchod oslavuje v iných kultúrach.

Na Slovensku síce má Nový rok aj duchovný význam, no viac si ho spájame bujarými oslavami, ohňostrojmi a hostinou. V iných oblastiach sveta k tomuto dňu pristupujú inak, no hlavne — inokedy. Určujú ho rôzne kalendáre, aj náboženstvá. A všetky z nich majú svoje čaro. Tu sú niektoré pre nás netradičné oslavy nového roka.

Ortodoxno-kresťanský nový rok (14.1.2017)

V našich končinách je to asi tá najznámejšia alternatíva Silvestra, najmä preto, lebo ju istá časť Slovenska oslavuje. Napríklad ortodoxní (pravoslávni) kresťania. Riadia sa totiž juliánskym kalendárom, v ktorom začiatok roka pripadá na 14. januára v našom gregoriánskom kalendári.

U nás nájdete ortodoxných kresťanov najmä medzi Rusínmi na východe Slovenska, zatiaľ čo medzi známe pravoslávne krajiny patrí napríklad Rusko, Ukrajina, Grécko, či Srbsko. V týchto krajinách sa nový rok často oslavuje dvakrát, podľa oboch spomínaných kalendárov. Spôsoby osláv sa veľmi nelíšia od tých našich. Charakterizuje ich najmä bujará zábava, hudba, návšteva známych a rodín, slávnostná večera, či výlety do klubov a barov.

Nový rok
Nový rok
Nový rok

Autori fotografií: Iryna Yeroshko (1), Peter Haden (2), Saint-Petersburg Theological Academy (3)

 Čínsky nový rok (28.1.2017)

V najľudnatejšej krajine sveta vnímajú Nový rok ako svoj najvýznamnejší sviatok. Číňania sa riadia lunárnym kalendárom a preto je jeho dátum pre nás vždy iný. Väčšinou je to však v druhej polovici januára, alebo v prvej polovici februára. Rok 2017 sa bude pre Číňanov niesť v znaku kohúta.

Čínsky nový rok vyzerá ako výbuch farieb. Ľudia vo veľkom zapaľujú prskavky, lampáše, zdobia si domy farebnými dekoráciami, organizujú sa oslavné pochody a veľkolepé ohňostrojové šou. Charakteristickým znakom sviatku je aj maska draka, s ktorou na verejnosti ľudia tancujú. Okrem tanca sa aj spieva, organizujú sa trhy a všetko je ladené do červenej, pretože tá má vraj odohnať všetko zlé. To isté platí aj o ohňostrojoch a lampášoch.

Nový rok
Nový rok
Nový rok
Nový rok

Autori fotografií: Michael Elleray (1), Lydia (2), Paul (3), Ted Drake (4)

Hinduistický nový rok (28.3.2017)

Sviatok väčšinou pripadá na marec alebo apríl, čo je na južnej pologuli vždy obdobie žatvy. Zvyky, presný dátum, aj názov sviatku sa líšia podľa regiónov, ktorých má India skutočne mnoho. Tak napríklad: Baisakhi, Puthandu, Vishu, Ugadi, Gudi Padwa — to sú len niektoré z mien sviatku nového roku.

Pre väčšinu Hinduistov má tento sviatok najmä duchovný význam očisty. V niektorých oblastiach sa vo veľkom zapaľujú sviečky, v iných sa všetkým členom domácnosti darujú peniaze a v ďalších sa zase chodí do chrámov modliť ku Ganeshovi, čistia sa domy, hoduje sa, nosí sa farebné oblečenie a trávi sa čas s rodinou a blízkymi.

Nový rok
Nový rok
Nový rok
Nový rok

Autori fotografií: Kalyan Kanuri (1), Marco Ghitti (2, 3), Public.Resource.Org (4)

Židovský nový rok (21.9.2017)

Oslava židovského nového roku sa volá Roš Hašana a jej dátum sa určuje podľa hebrejského kalendára. Väčšinou pripadá na skorú jeseň, teda prvé dva dni hebrejského mesiaca Tišri. Oslavy trvajú dva dni, no sú zároveň súčasťou Svätých dní, ktoré týždeň po skončení Roš Hašany vrcholia sviatkom Jom Kipur, dňom očisty. Jom Kipur je zároveň najdôležitejším židovským sviatkom.

Svoj nový rok slávia židia duchovne. Venujú sa modlitbám dlhším ako zvyčajne, sebareflexii a prosbám o odpustenie za hriechy minulého roka. Hrá sa na tradičný roh muflóna – šófar. Jedlo býva symbolické: sladké ďatle a ovocie, ktoré sa máčajú do medu, aby bol nový rok rovnako sladký. Ďalším symbolickým pokrmom je okrúhly chlieb, ktorý zosobňuje cyklus nového roka. Medzi sebou si židia prajú šťastný nový rok frázou “Šana tova”.

Nový rok
Nový rok
Nový rok

Autori fotografií: Edsel Little (1), slgckgc (2), Chabad Lubavitch (3)

Thajský nový rok (13.4.2017)

Miestni ho volajú Songkran. Vychádza na obdobie príchodu jari a tento rok sa budú oslavy niesť v znamení kohúta, rovnako ako v Číne. Celkovo trávia Thajčania nový rok v kruhu rodiny.

Songkran symbolizuje predovšetkým očistu, ktorú miestni niekedy berú aj doslovne. Chodia do budhistických chrámov, kde sa modlia, darúvajú mníchom jedlo a očistne polievajú sochy Budhu vodou. To isté robia s rukami starších členov rodín, čím im zároveň preukazujú svoju úctu. Vodou sa v Thajsku najmä mladí ľudia oblievajú aj na ulici, podobne ako to robíme my počas Veľkej Noci. Polievajú sa v skupinách a “schytať” vedro vody môžete aj ako náhodní okoloidúci, či pasažieri miestnej MHD.

Nový rok
Nový rok
Nový rok
Nový rok

Autori fotografií: John Ragai (1), Wyndham Hollis (2), John Shedrick (3), James Antrobus (4)

Oslavy sa líšia podľa regiónov. V strednom Thajsku sa ľudia napríklad obliekajú do farebných krojov a vypúšťajú na slobodu niektoré úžitkové zvieratá ako formu obety. Na severe zase ľudia holdujú ohňostrojom a delobuchom, ktoré majú odohnať zlých duchov. Na juhu sa počas sviatku ľudia snažia nemíňať peniaze a nikomu nespôsobovať nič zlé, na východe sa starajú o starších členov spoločnosti návštevou a prípravou jedla.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345 (No Ratings Yet)
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Rozhovory so Slovákmi, ktorí sa vrátili zo zahraničia pracovať domov

Rozprávali sme sa s mladými a šikovnými Slovákmi o tom, aký bol život v zahraničí a prečo sa rozhodli vrátiť pracovať na Slovensko.

Rozprávali sme sa s piatimi Slovákmi, ktorí mali v zahraničí našliapnuté k slušnej kariére. Napriek tomu sa rozhodli vrátiť späť. Čo ich k tomu viedlo? Pozrite si ich odpovede.

Richard Fetyko: Z Wall Street na Karadžičovu

Richard Fetyko pochádza z Košíc, ale ešte na strednej škole odišiel do USA. Na Wall Street pôsobil štrnásť rokov ako analytik firiem kótovaných na burzách. Po 22 rokoch v USA sa vrátil a dnes pracuje z Karadžičovej ulice v Bratislave. Pozrite si video, v ktorom rozpráva, čo ho presvedčilo vrátiť sa domov.

 

Katarína Šuchová: Rok po návrate z Fínska do O2

Katarína Šuchová je momentálne zamestnaná v spoločnosti O2 Slovakia na oddelení stratégií. Porozprávala nám o štúdiu v Belgicku, práci pre fínsku spoločnosť Nokia a návrate na Slovensko.

Ako sa vám žilo v zahraničí a aké to je teraz doma?

Ťažko je mi porovnávať študentský život so životom pracujúceho človeka, ale moja skúsenosť v zahraničí bola veľmi pozitívna. Návrat na Slovensko som však nepovažovala za krok späť, oslovila ma zaujímavá pracovná príležitosť v O2 a jednoducho som ju chcela vyskúšať. Vnímam to tak, že som za sebou nezavrela dvere a kedykoľvek môžem zase skúsiť niečo iné, v inej krajine. Čo mi však po návrate na Slovensko trochu chýba, je väčšia kultúrna rozmanitosť a medzinárodná komunita ľudí.

[lnk url="http://finda.photo/search?q=meeting"]Zdroj: FindA.Photo[/lnk]

Čo mali ľudia z iných krajín spoločné so Slovákmi a v čom sme naopak odlišní?

Každá krajina a spoločnosť má svoje špecifiká, no po čase strávenom v Belgicku, Francúzsku a Fínsku musím povedať, že sa mi možno paradoxne blízki zdali Fíni. Veľmi som si cenila ich suchý zmysel pre humor a schopnosť nebrať seba a svoju krajinu príliš vážne. Fíni často podceňujú svoju krajinu a majú istý “komplex menšieho brata“ voči Švédom. Myslím, že Slováci sú na tom podobne s Čechmi.

Čo by som však rada priniesla z Fínska domov je ich zmysel pre rovnocennosť a spravodlivosť. A samozrejme, vždy presnú MHD.

 

Marek Mihók: Z Abu Dhabi k biznis plánom budúcich podnikateľov

Marek Mihók študoval ekonómiu v Abu Dhabi, chvíľu žil aj v Nemecku a USA. Na jeho súčasnej práci ho najviac napĺňa to, že sa stretáva s množstvom zaujímavých a šikovných mladých ľudí, ktorí svoje nápady premieňajú na podnikanie.

 

Andrej Petrus: Berlín bol jedno z najlepších rozhodnutí

Andrej Petrus pracuje ako biznis konzultant na Úseku marketingu v Spoločnosti O2 Slovakia. Pýtali sme sa na jeho dôvody návratu domov a toto boli jeho odpovede:

Ako sa vám žilo v zahraničí a aké to je teraz doma?

Rovno po strednej škole som odišiel na štúdium do Berlína. Hodnotím to, ako jedno z najlepších rozhodnutí. Dodalo mi nadhľad, samostatnosť a úplne iné skúsenosti, aké by som získal doma. Najviac citeľný rozdiel pociťujem hlavne pri kvalite verejných služieb v západnej Európe a na Slovensku.

Prečo ste sa vrátili na Slovensko?

Odchod do zahraničia bol u mňa vždy myslený iba ako medzizastávka. Chcel som sa učiť, inšpirovať sa, následne sa vrátiť domov a myšlienky tu ďalej presadzovať. Odliv mozgov do zahraničia je často vnímaný ako niečo negatívne, ja to celé vnímam skôr ako príležitosť pre našu spoločnosť. Na výraznejšiu zmenu je potrebné, aby navrátilcov so skúsenosťami zo zahraničia bolo ešte viac. Myslím, že v tomto je trend vcelku pozitívny.

Aká bola vaša cesta späť?

Návrat na Slovensko by bol bez organizácie LEAF určite náročnejší. Sú to práve oni, ktorí mi s ohľadom na moje záujmy a zameranie ponúkli pracovné možnosti v Bratislave. V zahraničí funguje koncept rotácie z oddelenia na oddelenie, podobnú ponuku, ako je moja súčasná pozícia v O2, by som tam našiel len ťažko.

 

Tomáš Meliško: Krajina má úžasný potenciál, no cesta je ďaleká

Tomáš Meliško v zahraničí žil, študoval a pracoval osem rokov. Momentálne pracuje v spoločnosti HB Reavis, kde sa venuje strategickým projektom. Ako tvrdí, dobre navrhnutý priestor je platformou pre nové skvelé veci, ktoré môžu krajinu posúvať dopredu.

 

Vďaka organizácii LEAF našli títo mladí ľudia pracovné uplatnenie na Slovensku. LEAF pravidelne monitoruje a na konci roka otvára ponuku desiatok stáží a pracovných ponúk – pre tých, ktorí by chceli zostať na Slovensku na dlhšie.

Pozrite si aktuálnu ponuku desiatok inteligentných jobov a stáží, kvôli ktorým sa oplatí vrátiť na Slovensko.

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové