Na Slovensku síce má Nový rok aj duchovný význam, no viac si ho spájame bujarými oslavami, ohňostrojmi a hostinou. V iných oblastiach sveta k tomuto dňu pristupujú inak, no hlavne — inokedy. Určujú ho rôzne kalendáre, aj náboženstvá. A všetky z nich majú svoje čaro. Tu sú niektoré pre nás netradičné oslavy nového roka.

Ortodoxno-kresťanský nový rok (14.1.2017)

V našich končinách je to asi tá najznámejšia alternatíva Silvestra, najmä preto, lebo ju istá časť Slovenska oslavuje. Napríklad ortodoxní (pravoslávni) kresťania. Riadia sa totiž juliánskym kalendárom, v ktorom začiatok roka pripadá na 14. januára v našom gregoriánskom kalendári.

U nás nájdete ortodoxných kresťanov najmä medzi Rusínmi na východe Slovenska, zatiaľ čo medzi známe pravoslávne krajiny patrí napríklad Rusko, Ukrajina, Grécko, či Srbsko. V týchto krajinách sa nový rok často oslavuje dvakrát, podľa oboch spomínaných kalendárov. Spôsoby osláv sa veľmi nelíšia od tých našich. Charakterizuje ich najmä bujará zábava, hudba, návšteva známych a rodín, slávnostná večera, či výlety do klubov a barov.

Autori fotografií: Iryna Yeroshko (1), Peter Haden (2), Saint-Petersburg Theological Academy (3)

 Čínsky nový rok (28.1.2017)

V najľudnatejšej krajine sveta vnímajú Nový rok ako svoj najvýznamnejší sviatok. Číňania sa riadia lunárnym kalendárom a preto je jeho dátum pre nás vždy iný. Väčšinou je to však v druhej polovici januára, alebo v prvej polovici februára. Rok 2017 sa bude pre Číňanov niesť v znaku kohúta.

Čínsky nový rok vyzerá ako výbuch farieb. Ľudia vo veľkom zapaľujú prskavky, lampáše, zdobia si domy farebnými dekoráciami, organizujú sa oslavné pochody a veľkolepé ohňostrojové šou. Charakteristickým znakom sviatku je aj maska draka, s ktorou na verejnosti ľudia tancujú. Okrem tanca sa aj spieva, organizujú sa trhy a všetko je ladené do červenej, pretože tá má vraj odohnať všetko zlé. To isté platí aj o ohňostrojoch a lampášoch.

Autori fotografií: Michael Elleray (1), Lydia (2), Paul (3), Ted Drake (4)

Hinduistický nový rok (28.3.2017)

Sviatok väčšinou pripadá na marec alebo apríl, čo je na južnej pologuli vždy obdobie žatvy. Zvyky, presný dátum, aj názov sviatku sa líšia podľa regiónov, ktorých má India skutočne mnoho. Tak napríklad: Baisakhi, Puthandu, Vishu, Ugadi, Gudi Padwa — to sú len niektoré z mien sviatku nového roku.

Pre väčšinu Hinduistov má tento sviatok najmä duchovný význam očisty. V niektorých oblastiach sa vo veľkom zapaľujú sviečky, v iných sa všetkým členom domácnosti darujú peniaze a v ďalších sa zase chodí do chrámov modliť ku Ganeshovi, čistia sa domy, hoduje sa, nosí sa farebné oblečenie a trávi sa čas s rodinou a blízkymi.

Autori fotografií: Kalyan Kanuri (1), Marco Ghitti (2, 3), Public.Resource.Org (4)

Židovský nový rok (21.9.2017)

Oslava židovského nového roku sa volá Roš Hašana a jej dátum sa určuje podľa hebrejského kalendára. Väčšinou pripadá na skorú jeseň, teda prvé dva dni hebrejského mesiaca Tišri. Oslavy trvajú dva dni, no sú zároveň súčasťou Svätých dní, ktoré týždeň po skončení Roš Hašany vrcholia sviatkom Jom Kipur, dňom očisty. Jom Kipur je zároveň najdôležitejším židovským sviatkom.

Svoj nový rok slávia židia duchovne. Venujú sa modlitbám dlhším ako zvyčajne, sebareflexii a prosbám o odpustenie za hriechy minulého roka. Hrá sa na tradičný roh muflóna – šófar. Jedlo býva symbolické: sladké ďatle a ovocie, ktoré sa máčajú do medu, aby bol nový rok rovnako sladký. Ďalším symbolickým pokrmom je okrúhly chlieb, ktorý zosobňuje cyklus nového roka. Medzi sebou si židia prajú šťastný nový rok frázou “Šana tova”.

Autori fotografií: Edsel Little (1), slgckgc (2), Chabad Lubavitch (3)

Thajský nový rok (13.4.2017)

Miestni ho volajú Songkran. Vychádza na obdobie príchodu jari a tento rok sa budú oslavy niesť v znamení kohúta, rovnako ako v Číne. Celkovo trávia Thajčania nový rok v kruhu rodiny.

Songkran symbolizuje predovšetkým očistu, ktorú miestni niekedy berú aj doslovne. Chodia do budhistických chrámov, kde sa modlia, darúvajú mníchom jedlo a očistne polievajú sochy Budhu vodou. To isté robia s rukami starších členov rodín, čím im zároveň preukazujú svoju úctu. Vodou sa v Thajsku najmä mladí ľudia oblievajú aj na ulici, podobne ako to robíme my počas Veľkej Noci. Polievajú sa v skupinách a “schytať” vedro vody môžete aj ako náhodní okoloidúci, či pasažieri miestnej MHD.

Autori fotografií: John Ragai (1), Wyndham Hollis (2), John Shedrick (3), James Antrobus (4)

Oslavy sa líšia podľa regiónov. V strednom Thajsku sa ľudia napríklad obliekajú do farebných krojov a vypúšťajú na slobodu niektoré úžitkové zvieratá ako formu obety. Na severe zase ľudia holdujú ohňostrojom a delobuchom, ktoré majú odohnať zlých duchov. Na juhu sa počas sviatku ľudia snažia nemíňať peniaze a nikomu nespôsobovať nič zlé, na východe sa starajú o starších členov spoločnosti návštevou a prípravou jedla.