Začal fotiť už ako 12-ročný. Rýchlo zistil, že pre jeho záujem o dianie v spoločnosti ho bude baviť práve reportážna fotografia. Práve fotografia je vraj spôsob, ako sa dostať do prvých radov spoločenského diania.
“Ako 12-ročný som nevedel kresliť, nešlo mi ani písanie, tak som musel skutočnosť zachytiť inak. Vo fotografii som videl potenciál,” vysvetľuje Tomáš, čo ho viedlo k povolaniu fotografa.
Dnes by sa definoval ako rôznorodý fotograf na voľnej nohe. Je totiž vraj veľmi ťažké byť zameraný len na jednu činnosť.
“Na jednej strane fotím komerčné fotenia – ateliérové firemné portréty, akcie a kampane mimovládnych organizácií – no popritom som aj šéfredaktorom online platformy mono.sk, kde dávame priestor žurnalistom — fotografom, aj autorom slova,” hovorí o svojej momentálnej náplni práce.
Fotí cielene, málokedy „len tak“, náhodne. Nenachádza ľudí na uliciach. Práve preto sa mu ateliér veľmi hodí. Jeho zriadenie bolo v Tomášovom profesionálnom živote veľkým zlomom. Dovtedy fungoval čisto na báze home office, pričom chodil fotiť do terénu.
Miešanie pracovného a súkromného prostredia sa však ukázalo byť veľmi vyčerpávajúce. Práve od tažkých a serióznych tém si niekedy potrebuje odpočinúť pri kreatívnom hraní sa so štúdiovými svetlami. To však pri homeoffice nebolo ľahké.
“Som veľmi rád, že som si spolu s ďalšou fotografkou, Dorotou Holubovou, otvoril ateliér, kde môžem chodiť pracovať, kreatívne sa vyžívať, vyhrať sa, mať tvorivú náladu. Náš ateliér, ktorý sme nazvali Holubník, zároveň vytvára priestor pre menšiu komunitu. Môžeme si tu premietať filmy, pozerať si fotografie, a aj fotiť klientov,” opisuje Tomáš.
Veľmi dôležité pri tejto práci je neupadnúť do rutiny a mať mix rôznorodých fotení, aby sa človek cvičil. Čo sa mu osvedčí pri portrétoch, to vie použiť na reportážach, a zase naopak.
Čo všetko si pre dobrú fotku ochotný urobiť?
Ľahnúť si na zem, vyskočiť na múr, pár hodín stáť na nohách, nejesť, nepiť. No jedna vec, v ktorej nie som ochotný robiť kompromisy, sú morálne zásady. Nezasahujem tam, kde nemám, nemanipulujem s obsahom. Práve pri reportážach je to veľmi dôležité.
Ako sa profesionálni fotografi pozerajú na dnešný fenomén sociálnych sietí, na ktorých sa ako fotograf prezentuje takmer každý?
Sú formou komunikáce, rovnako ako aj samotná fotografia. Som na nich, no nezakladám si na tom, koľko mám odoberateľov. Komunikujem cez ne nielen pekné fotky, ale aj svoje názory a postoje. Nejde mi len o komerčné promo.