Gabriel Kosmály je spoluorganizátorom 2. najväčšieho medzinárodného fotografického festivalu na Slovensku a dohliada na nádejných fotografov na strednej umeleckej škole. Popri tom rád experimentuje s fotografickými technikami a objektmi. O tom, že jeho práca umením je, sme sa presvedčili spolu s Huawei P9.

Cesta nášho fotografa k jeho umeleckej profesii bola čisto náhodná. Pôvodne chcel ísť na Školu umeleckého priemyslu študovať grafiku, no neprijali ho. Namiesto toho mu ponúkli štúdium fotografie. Tam si ho „pod krídla“ vzala ďalšia ikona slovenskej fotografie – Milota Havránková. Práve ona preňho predstavovala veľký vzor, keď sa neskôr ako absolvent pedagogickej fakulty v odbore výtvarné umenie rozhodol predávať skúsenosti mladším.

Ako si spomínate na svoje začiatky?

Spočiatku som fotografiu vnímal veľmi zjednodušene. Niečo sa mi páčilo, tak som to odfotil. Neskôr som však prišiel na to, že fotografovanie nie je len o zbieraní obrazov, ale aj o príbehoch a pocitoch.

Skĺbiť fotografiu s výtvarným umením nebolo ľahké. Na istý čas som sa od nej odklonil a venoval sa maľbe, či podnikaniu. Časom som si svoj spôsob umeleckého vyjadrenia našiel. Spočiatku ho zosobňovali experimenty, dnes je to už forma výpovede, ktorá má svoj charakter aj štýl. Využívam v nej rôzne experimentálne techniky, aj skúsenosti, ktoré som nadobudol, keď som začínal s čisto analógovým procesom.

Na čom pracujete teraz?

Momentálne pracujem na novom projekte, ktorý nesie meno Nové fosílie. Dokumentujem v ňom rôzne predmety z rozličných materiálov, na ktorých sa už prejavil zub času. Z predmetov vytváram cyklus.

Okrem voľnej tvorby organizujem rôzne workshopy, tematické fotografovania a medzinárodný festival Dni fotografie v Leviciach, kde som kurátor.

Ako si vyberáte modelky a modelov?

Ľudí nefotím veľa, nie som ani ateliérový fotograf. No vďaka mojim workshopom som mal viackrát na spracovanie tému akt. Takže, keď už, ľudí si vyberám najmä tak, aby boli zaujímaví, aby mali vyžarovanie. Nie tak, aby boli krásni a dokonalí.

Aký je váš názor na fotenie mobilom?

Mladí ľudia často považujú mobil za ekvivalent, alebo aspoň doplnok fotoaparátu. Niektorí umelci si nad tým možno trhajú vlasy, no ja to vôbec nevnímam tak tragicky.

Dávnejšie neboli mobily po technickej stránke na takej dobre úrovni, no aj tá nedokonalosť môže byť čarovná. No a teraz, keď už sú ich fotoaparáty na vysokej úrovni, si myslím, že je úplne jedno, s čím človek fotí, pokiaľ to preukazuje nejaký rukopis alebo koncept. Ak má výber význam, prečo nie? Obrovskou výhodou mobilných foťákov je najmä to, že ich má človek vždy pri sebe. To sa o fotoaparáte povedať nedá.