Zuzana Fialová: V rýchlosti, v ktorej žijeme, prestávame vnímať pekné veci

Herečka Zuzana Fialová hovorí o tom, ako jej ročná pauza od divadelným dosiek aj televíznym kamier zmenila život.

Každý z času na čas potrebuje vypnúť, ale zobrať si rok dovolenky? To už nehovoríme o krátkom relaxe pri mori, ale dlhodobom voľne, ktoré si človek berie na to, aby “vypadol” z kolotoča stresu a usporiadal si život. Herečka Zuzana Fialová to spravila. Na čas dala zbohom divadelným doskám aj televíznym kamerám a život sa jej zmenil.

Čo vás viedlo k tomu, že ste si dali rok  pauzu?

Vydesil ma jeden článok v zahraničnom časopise. Písalo sa tam, ako sa ľuďom predlžuje život a blížime sa k tomu, že sa bežne dožijeme osemdesiat alebo deväťdesiat rokov. Vtedy som začala rozmýšľať, čo budem robiť ďalších päťdesiat rokov, pretože mám štyridsať, dobre vychovaného syna, som finančne zabezpečená. Vôbec som na tento čas nemala pripravený program.

V minulosti to bývalo tak, že človek dostal nejaké vzdelanie, založil rodinu, pracoval, vychoval deti a potom slušne umrel. Ale teraz si žijeme aj ďalších štyridsať rokov navyše s tým, že na to máme finančné prostriedky, ktoré naši predkovia nemali, aby sa len tak niečomu venovali.

Ja som potrebovala čas, aby som si upratala život a rozhodla sa, čomu venujem ďalšie roky. Uzavrela som jednu životnú kapitolu. Nechcelo sa mi ďalej pokračovať v stereotypoch, ako keď deti odídu z domu a vy ďalej varíte vo veľkom hrnci, lebo si neviete prekoncipovať život.

Aké boli konkrétne príznaky, podľa ktorých ste zistili, že potrebujete vypnúť?

Predstavte si, že stojíte pred dverami domu a snažíte sa ich otvoriť kľúčom od auta. Alebo idete niekam autom a zistíte, že ste dorazili úplne inde, ako ste mali. Niekedy, keď som čítala knihu, som si po niekoľkých stranách uvedomila, že do nej len pozerám a vôbec ju nečítam.

Postupom času prestanete otvárať emailovú schránku, lebo viete, že vás tam čaká kopa správ od ľudí, ktorí sú na vás naštvaní, že ste neurobili niečo, čo ste jednoducho už nevládali. Ešte aj v rodine sú ľudia urazení, a ani pes nevylezie z pelechu, keď prídete domov, lebo je tiež urazený.

Mali ste cieľ, ktorý ste chceli za ten čas dosiahnuť?

Áno, rozhodnúť sa pre štruktúru ďalších rokov a vyriešiť to, čím ich naplním. Ono to vlastne ani nebolo rozmýšľanie o cieli, ale skôr ujasnenie si cesty.

A podarilo sa? Prišli ste na to, na čo ste chceli prísť?

Prišla som na veľa vecí, to by som musela byť hlúpa, aby som za rok na nič neprišla (smiech). Chcela som svojmu životu dať zmysel. Chcela som tiež zdokonaľovať seba samú. Doteraz som zdokonaľovala iba svoje zamestnanie, rodinu, syna.

Ten čas, to je totiž obrovská šanca byť len tak, sama pre seba. Niektorí si ho do štyridsiatky ukradnú pre seba tým, že si rodiny zakladajú neskôr, ja som si to všetko odžila a ukradla som si ho až potom.

Ešte mám mladý organizmus, dosť peňazí, rozum a jazykovú výbavu. Zo sveta si viem ešte zobrať to najlepšie. Vďaka tomu celému budem môcť z tohto sveta odísť bez toho, aby som mala pocit, že som niečo nevidela alebo zmeškala.

Mali ste predstavu, akú bude mať ten rok štruktúru?

V prvom rade upokojiť sa, zhodnotiť, čo bolo, nájsť bod nula a ujasniť si, čo ma baví. Napríklad som zistila, že ma nebaví hrať v seriáloch. A samozrejme, chcela som si ujasniť, ako budem ďalej zarábať.

Nemali ste obavy, že si narušíte kariéru alebo urobíte veľkú dieru v rozpočte?

Nie. Na toto mám dosť veľké sebavedomie. V hlave som tú myšlienku mala už dva-tri roky predtým. Cítila som už strašnú nudu, stereotyp a mala som pocit, že čas beží hrozne rýchlo.

Neprešiel čas voľna ešte rýchlejšie ako ten pracovný?

Predtým som mala roky, kedy som mala Vianoce, potom Veľkú noc, synove prázdniny a medzitým nič. Len práca, domácnosť, nákupy, varenie, spánok. Tak som si povedala, že toto ide brutálne rýchlo, haló…

Potom sa to zmenilo. Zrazu som mohla chodiť spať, keď som bola unavená a vstať, keď som bola vyspatá. Mala som celý nekonečný deň pred sebou. Keď bolo leto, obula som si tenisky, vzala psa a prechádzala sa päť hodín. Mala som čas prevracať chrobáky späť na nohy, obzerať sa okolo seba, všimnúť si, koľko druhov machu rastie v lese.

Pamätáte si ten pocit z detstva, keď vám rodičia ráno dali chlieb, staré tepláky, ktoré môžete zašpiniť a vy ste šli von, kráčali a len tak kopali do kamienkov? Ten pocit som nezažila dvadsať rokov. A bola to paráda! Zrazu začali veci opäť voňať.

Pretože v tej rýchlosti, ktorou žijeme, nemáme čas niektoré veci registrovať. Sú to na pohľad úplné drobnosti, ale podľa nich viete, že mozog začína oddychovať a vnímať to “tu a teraz”. A potom vám začnú napadať fakt dobré veci.

Je podľa vás nejaký vek, kedy by mali ľudia nad takýmto časom pre seba uvažovať? Alebo je to individuálne? Veľa ľudí si berie rok voľna hneď po škole.

To má iný význam. Možno je to dobré vtedy, keď nevedia, čo ďalej, nie sú ničím záujmovo vyhranení a potrebujú cestovať, aby na to prišli. Ale skutočný význam to má vtedy, ak naozaj dvadsať rokov vkuse makáte. Ale to nie je také “makanie” od deväť do pol štvrtej. Mám namysli to, keď niekto ťahá “šestnástky” a víkendy, aby spravil kariéru.

Vtedy si naozaj uvedomíte, že to najdrahšie, čo na tomto svete máme, je čas v zdravom tele. Niektorým to dôjde v šesťdesiatke či v sedemdesiatke. Ja som si kúpila ten čas v zdravom tele na chvíľu iba pre seba.

Pre herca je totiž vyhorenie naozaj nepríjemná vec. Našťastie, pokiaľ povie, že potrebuje pol roka na to, aby si dal hlavu dokopy, nie aby šiel zarábať do seriálu, tak sa to rešpektuje. Jednoducho, aby ste podávali výkon, potrebujete mať hlavu v perfektnom stave a byť v pohode.

Dokázali ste sa počas obdobia voľna rozvinúť v nejakom konkrétnom smere?

Som presvedčená, že áno. Pomenovala som si milión vecí a dovolila som si zostarnúť či dospieť, prejsť si v hlave samú seba a prejsť z určitých dievčenských a temperamentných charakterov do tých zrelších, možno cynickejších polôh.

Aj v živote som si dovolila dospieť. Prejavilo sa to tým, že ma začalo baviť dodržiavanie pravidiel v spoločnosti. V čase dospievania ste prirodzene proti nej, ja som šla až do anarchie (smiech). No znakom dospelosti je, že pochopíte, že spoločnosť nemôže fungovať bez pravidiel.

A ešte som sa stala láskavá. To je pre mňa, ako Zuzanu Fialovú, dosť nová črta. Objavila som to v sebe po tom, ako som mala čas pochopiť, prečo sú ľudia takí či onakí. Na to niekedy nebol čas. Aby som nezabudla, niečo pre baby – za ten rok som schudla desať kíl, ako som sa upokojila. Zmenila sa mi psychika aj biorytmus. A to je skvelé.

Plánujete niečo také podniknúť znovu?

Pri prvom pocite, že sa necítim komfortne v tom, čo som si nastavila, to urobím druhý raz.

Myslíte, že to bude zas o niečom inom?

Zas to bude o tom zastaviť sa, dať sa do bodu nula, zistiť, čo mi vadilo, prečo… Ale to zistí človek sám, že je na nesprávnej ceste, keď mu to okolie dáva často najavo. Mám už plán aj na 60+. (smiech) Udržiavam si totiž väzby s ľuďmi, o ktorých viem, že chcem s nimi mikrobusom cestovať po svete.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac