Rodák z Richnavy vyštudoval výtvarné umenie. Dnes sa venuje umeleckej aj produktovej fotografii. Je spoluzakladateľom štúdia Mehehe.

Ako si sa dostal k fotografovaniu?

Keď som na vysokej navštevoval predmet učiteľstvo výtvarného umenia, profesor nám radil, že fotografiu najlepšie pochopíme s analógovým fotoaparátom. Zohnal som si ho, no iskra neprebehla okamžite, prichádzalo to postupne. Po roku som si cez leto brigádou našetril na prvú zrkadlovku. Ľudia ma varovali, že ma to do roka prestane baviť, nestalo sa.

Ľuďom sa moje fotky začali postupne páčiť a ja som dostával prvé zákazky. Tá celkom prvá bola svadba na úrade, za ktorú som dostal 10 eur a krabicu koláčov. A o dva týždne sa moji prví klienti rozviedli, takže som im ani nestihol odovzdať fotky, ktoré som robil na film.

Kam chodíš hľadať inšpiráciu?

Fascinujú ma lokálne fenomény, ako napríklad ľudia na dedine. Väčšina ich vníma až príliš obyčajne, no mne prídu veľmi zaujímavé.

Pre niektorých je Slovensko malé, teba to neťahalo do zahraničia?

Nemám ambície odísť do zahraničia. Aj tu to má podľa mňa potenciál, záleží len na tom, kto ho ako využije. Rád ale sledujem tvorbu mladých a neznámych fotografov cez magazíny alebo sociálne siete.

Apropo, sociálne siete. Aký k nim máš postoj?

Tento rok som sa rozhodol, že by s nimi bolo treba niečo aktívne podniknúť. Facebookovú stránku mám už dlhšie, no nerobím s ňou veľa. Momentálne na svoj Instagram pridávam fotky z môjho archívu. Nemajú spolu súvis a fotím ich náhodne, len rád sledujem reakcie ľudí na moju tvorbu. V ňom vidím potenciál z toho dôvodu, že na ňom viem ľahko nájsť veľa podobných autorov, ktorí sa mi môžu páčiť.

Byť za objektívom je jedna vec, ale komu by si sa nechal odfotiť ty sám?

Šymonovi Klimanovi, s ktorým som dávnejšie robil rozhovor kvôli mojej bakalárke. Jeho som fotil do cyklu fotiek Ďakujem, tie predstavujú ľudí, ktorí ma akosi posunuli vopred, zmenili môj pohľad na svet. On medzi nich rozhodne patrí. A ešte Evelyn Benčičovej.