Michalova cesta k fotografii nebola celkom tradičná. Študoval a venoval sa niečomu celkom inému, no pred šiestimi rokmi si na dovolenky a výlety kúpil dobrý fotoaparát. Postupne s fotkami začal experimentovať. Fotografiou rád vyjadruje myšlienky, emócie, aj úvahy.

Michal pôsobí v Považskej Bystrici, no ani malé mesto vraj nie je profesionálnou prekážkou. Fotí aj svadby, čo ho v podstate živí, no popri tom vytvára portréty, tie predáva ako obrazy. Na Slovensku je to s nimi celkovo ťažšie, keďže ľudia zatiaľ umeleckú fotografiu podľa jeho slov nevedia veľmi oceniť. Často si vraj myslia, že za jeho fotkami je najmä Photoshop.

Ako sám tvrdí, väčšinou robí veľmi málo postprodukcie. Časom by chcel prejsť na analógový fotoaparát, ktorý podľa neho dáva fotografiám úplne inú farbu a hĺbku, ktorú digitálny nikdy nedosiahne.

Pred dvomi týždňami sa vrátil z Číny, kde mal na festivale s asi 2 000 fotkami z celého sveta vystavených osemnásť svojich fotiek. Bol tam ako jeden z troch Európanov a jediný Slovák. Onedlho ho čaká ďalšia výstava v Šanghaji, tentokrát na najväčšom čínskom fotofestivale.

Keďže si samouk, myslíš si, že škola je pre fotografov nevyhnutná?

Nezatracoval by som jej význam len preto, lebo ja som na ňu nechodil. Človeka vie rozhodne posunúť a v istých smeroch je nenahraditeľná. No určite sa to dá aj bez nej.

Na čom momentálne pracuješ?

Na dvoch projektoch – Soul a jednom zatiaľ bezmennom projekte. Soul sú portréty ľudí, ktorí sú niečím výnimoční – napríklad muzikanti, návrhárka, skladatelia… Portréty ich majú vyjadriť takých, akí sú. Zároveň to majú urobiť netradične, priam až surrealisticky. Druhým bezmenným projektom chcem vyjadrovať najmä zvláštnu atmosféru, preto budú fotené čisto v exteriéri. Budem v nich pracovať napríklad aj s hmlou.

Keď robíš portréty, fotíš aj modelky alebo iba „obyčajných“ ľudí?

Uprednostňujem ľudí, ktorí s fotením nemajú skúsenosti, lebo s takými viem pracovať. Viem v nich vyvolať emóciu, aby im bolo vo fotke vidno až do duše. Nie je to jednoduchý proces a predchádzajú mu rozhovory, spoznávanie, navádzanie emócií…

Nechal by si niekým fotiť aj sám seba?

Fotiť sa nenechávam rád. No jeden fotograf, ktorý je v portrétoch svetový, je Martin Vrabko. Ním by som sa nechal odfotiť.