Keramika na Slovensku stále žije. Toto sú výtvory slovenských umelcov

Predstavujeme vám tvorbu talentovaných slovenských keramikárov.

Zub času sa do nej príliš nezahryzne. Keramika, ak sa nerozbije, pretrvá v nezmenej podobe generácie. Nielen toto je dôvod, prečo sa k nej ľudia neustále vracajú. V rámci seriálu Poctivé produkty spolu s O2 mapujeme firmy a jednotlivcov, ktorí tvoria zaujímavé a prospešné veci.

Boli sme sa pozrieť za slovenskými keramikármi, ktorých poctivé výrobky sa síce líšia, spája ich ale vzťah k ich práci, k remeslu.

Lucia Kováčiková

Keramika ju lákala už na strednej škole, dostala sa k nej až na VŠVU v Bratislave. Hlavným materiálom jej výroby je porcelán a témou sú príbehy, ktoré ju denno-denne obklopujú.

Keramika bola a aj je pre mňa veľmi čarovným materiálom. Za nápadmi nechodím, tie chodia za mnou. Každopádne sú veci a ľudia, ktorí ma inšpirujú.

umelkyňa
umelkyňa
umelkyňa
keramika
keramika
keramika
keramika

Rada siaham po témach a príbehoch, ktoré sa ma momentálne dotýkajú. Často je to láska, detstvo, vzťahy, ale aj príroda a geometria. Príbehy dopovedám rôznou symbolikou. Experimentujem, hrám sa, pracujem s farbami,…

Moje keramické sny sú celkom jednoduché. Aby som stihla všetko, čo mám vymyslené a naplánované a ešte jeden taký utopický – urobiť životku koňa v porceláne.

Jakub Liška – Modranska

Pochádza z regiónu, kde netreba chodiť ďaleko za remeslom a na ňom sa to obzvlášť podpísalo. K tradičným motívom Jakub so svojou Modranskou pristupuje tvorivo a hravo.

Tak ako v iných rodinách aj mňa priviedol k remeslu otec. Vyučený hrnčiar a figurálny keramikár vybudoval dielňu, do ktorej som sa narodil.

keramikár
keramika
keramika

Tradičná keramika pod Malými Karpatami je stále prítomná v živote ľudí. Inšpirácia sa tak dá čerpať aj zo šikovnosti starých majstrov. Určite ale pozorujem aj nové trendy v dizajne, v zahraničnej výrobe keramiky a vôbec všade okolo seba.

Na to, aby vznikli poctivé Modranska produkty, treba nápad a šikovných remeselníkov. Výrobky si vyrábame ručne a tradičnou hrnčiarskou technikou a ručnou majolikovou maľbou. Snažíme sa byť súčasný a moderný, ale zároveň vychádzame z tradície.

Markéta Nováková

Markéta momentálne pôsobí na VŠVU v Bratislave. Jej tvorba je typická svojou geometriou, aj keď v súčasnosti vďaka spolupráci s Mirou Podmanickou aj ona uletí k prírode, asymetrickým a organickým tvarom.

V dobe, kedy som rozhodovala o odbore môjho budúceho štúdia, som sa dostala do manufaktúry na výrobu keramiky v Kostelci nad Černými lesy a v tej chvíli to začalo dávať zmysel. Zrazu som vedela, že toto je presne to, čo chcem v živote robiť.

keramika
keramika
keramika
keramika
keramika
keramika

Autori foto/spolupráce: Peter Ančic/Orgovánové vázy, spolupráca s Mirou Podmanickou (2);  Jakub Gulyás (3); Peter Ančic/Bio-vázy 0-5, spolupráca s Mirou Podmanickou (6)

V mojom rukopise nájdete geometrické tvaroslovie, presný exaktný tvar vychádzajúci z geometrickej hry kriviek a liniek. Pri budovaní tvaru vychádzam z prieniku geometrických telies alebo z prechodu jedného tvaru do druhého.

Tvorím predovšetkým z porcelánu. Je to materiál, ktorý ma okúzlil už pri prvom stretnutí. Pomocným a neodmysliteľným materiálom potrebným k výrobe je sadra. Väčšina vecí totiž vzniká technikou liatia do sadrových foriem.

Inšpiruje ma všetko, čo ma obklopuje – príroda, krajina, stavby a výtvory ľudí alebo len príbehy a zážitky všedného dňa. Nestáva sa, že by som nemala inšpiráciu, pretože jeden nápad rodí ďalší. Takže asi najväčšou mojou inšpiráciou je práca samotná, proces realizácie.

Simona Janišová a Linda Viková – si.li.

Simona s Lindou v spoločnom ateliéri pracujú individuálne, ale aj ako kreatívne duo si.li.. Vlastnými rukami tvoria keramiku, pre ktorú je typický hravý detail spojený s minimalistickým a funkčným dizajnom.

umelkyne
dielňa

Autor foto: Dušan Kochol (1)

Simona Janišová

Keramika je pre mňa jedným z najkrajších prírodných materiálov, ktorého možnosti sú nevyčerpateľné.

keramika
keramika
keramika
keramika

Nestarne – aj po desiatkach rokov si zachováva svoje estetické aj funkčné vlastnosti. Ak sa nerozbije.

Linda Viková

Keramiku nevytváram do vitrínky, ale na každodenné použitie. Tvorím hlavne pre ženy a zaoberám sa každodennosťou – slastnou či tristnou. Do každého výrobku ale vkladám čo najviac praktických možností využitia. Zároveň vytváram všetko sama ručne len vo veľmi malých sériach. Vďaka tomu je každý môj produkt poctivý originál.

keramika
keramika
keramika

Keramiku som si vybrala a zamilovala pre všetky jej možnosti a rôznorodosť materiálov a výrobného procesu. Ide o prírodný materiál, ktorého výroba a využitie je v dnešnej dobe ekologické a chráni životné prostredie.

Andrej Frič – Frikou

Pod značkou Frikou vzniká nová, neopozeraná a z časti provokujúca keramika. Pri zrode každého výrobku stojí Andrej Frič – umelec s veľmi svojskými predstavami. A také sú aj jeho produkty.

Nie vždy sa s remeslom človek narodí, občas ho k nemu privedie náhoda. Mal som možnosť si to na vysokej škole vyskúšať a chytilo ma to. Kúpil som si grafický lis a hneď po škole aj keramickú pec.

keramika
keramika
keramika
keramika
keramika
TV
keramika
keramika

Nie som teda klasický keramikár a práve to považujem za svoju výhodu. Nerozmýšľam dopredu, ako by sa čo malo a nemalo. Rád hľadám nové veci a ešte radšej prekvapujem a provokujem. A nakoniec, baví ma skrátka pracovať s hlinou. Je to terapia.

Dôležitá je pre mňa autentickosť a originalita. To je moje prvé kritérium. V celej mojej tvorbe sa prelína istá bizarnosť až surrealizmus a často dostávam otázku: Čo to je? To je tajomstvo.

Michal Staško

Michal nie je typickým keramikárom. Je dizajnérom, ktorý z času na čas zabrdne aj do keramiky. Práve ona ho fascinuje od mala. Teraz sa k tejto technológii rád vracia, lebo verí, že bude znovu cenená a obdivovaná, hlavne pre svoju tradičnosť. Keramickým produktom dáva iný, modernejší dizajn.

Pre moje výrobky/dizajny je typický príbeh, ktorý nepozná každý, ale rád ho všetkým sprostredkujem. Je to pre mňa ideová línia a na nej staviam celkový návrh produktu.

Tuli kino
pec
keramika

Vo mojom keramickom portfóliu mám nový koncept tradičnej Modranskej keramiky – NaMáČaNú keramiku. Od tej klasickej sa líši inými motívmi. Krčahy, taniere či hrnčeky akoby boli namáčané v tradičnej modrej farbe.

S keramikou sa dá pracovať na viacerých frontoch. Dôkazom sú keramické krbové kachle, ktoré sú súčasťou aj mojich ďalších keramických snov.

Inšpirácia je všade naokolo, treba sa len naladiť na danú tému a sústrediť sa. Potom to príde. Alebo niekedy aj nepríde.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac