Prírodný staviteľ, ktorý považuje hlinu za zázračný materiál

Hlina je preňho dokonalým materiálom, ktorý je navyše mimoriadne ekologický.

Prv než sa Martin Křen z Moravian nad Váhom stal prírodným staviteľom, prešiel kľukatou cestou od predajcu obkladov z PVC cez kuchára v Anglicku či stredného manažéra vo veľkej korporácii. Napokon si ho však remeslo predsa len našlo a dnes sa už vyše dvoch rokov venuje práci s hlinenými omietkami, pričom začína aj s výstavbou slamených domov.

Hlina je preňho dokonalým materiálom, ktorý je navyše mimoriadne ekologický. Okrem remeselnej práce však pôsobí aj ako poradca pre všetkých, ktorí sa chcú sami podieľať na stavbe alebo rekonštrukcii svojho domu z prírodných materiálov.

„Rád spolupracujem s každým, kto má chuť stavať svojpomocne, pretože si myslím, že do výstavby takéhoto domu by sa mal osobne zapojiť aj jeho majiteľ. Ochotne prídem za zákazníkmi a ukážem im, čo a ako.“ V prípade slamených domov totiž stavba na kľúč nie je vhodným riešením. „Slama je rozmanitý a doslova divoký materiál, preto potrebujem, aby bol zákazník so mnou a spoločne všetko vyriešime krok po kroku.

Niekedy je to krivá stena, inokedy je potrebné zistiť, kadiaľ pôjdu rúrky, alebo nám doručili iné balíky, než aké sme objednali,“ vymenúva problémy, ktoré môžu pri stavbe nastať.

Spolupráca s majiteľom domu je nemenej dôležitá aj pri nanášaní hlinenej omietky a najmä pri rekonštrukcii starších subjektov, ktoré vyžadujú citlivý osobný prístup.

„Často sa stane, že ľudia zbúrajú dom, ktorý má neuveriteľnú hodnotu, prípadne pri oprave použijú betón, čím degradujú stavbu,“ vysvetľuje remeselník, ktorý hlinu považuje za zázračný materiál.

Plusy a mínusy hliny

„Nezanecháva žiadnu ekologickú stopu. Ak zbúrate dom z hlinených tehál, dajú sa znovu použiť, prípadne ich môžete rozsypať na záhrade a zasiať tam zemiaky,“ hovorí a nadšene dodáva, „snažím sa robiť osvetu a naučiť ľudí, aby takéto domy nebúrali, ale radšej ich dali do poriadku.“

Úspešný je najmä v prípade, keď majiteľ považuje dom za svoju srdcovú záležitosť – vtedy je totiž ochotný zmieriť sa s istým nepohodlím, s ktorým je spätý starší priestor. O to väčšiu radosť však prináša napríklad výroba dekorácií, do ktorej sa môže zapojiť celá rodina vrátane detí.

Hoci je hlina dostupná prakticky zadarmo, vyžaduje si hodiny ručnej práce a mimoriadnu dôslednosť, čo sa odráža na cene služby. „Len čo sa zákazník začne pýtať, čo je lacnejšie, zväčša to dopadne zle,“ vraví Martin Křen.

Prefabrikáty, betón či plast, hoci aj dovezené zďaleka, sú síce lacnejšou a rýchlejšou alternatívou, predstavujú však neporovnateľne vyššiu záťaž na životné prostredie, nehovoriac o tom, že tieto materiály sa po zbúraní domu, ktorý bol z nich postavený, nedajú recyklovať.

Ďalším úskalím práce s hlinou či so slamou je špecifickosť materiálu – nejde o certifikovaný, stabilný či vodoodolný materiál, preto sa budúci projektanti a stavitelia musia dôkladne naučiť, ako s nimi narábať. „Napriek tomu, že ovládam jednotlivé postupy, neustále si dorábam ďalšie kurzy,“ vysvetľuje remeselník.

Zmena kariéry

Skôr než zmenil svoju kariéru, absolvoval niekoľko rekvalifikačných kurzov – prvý sa týkal miešania omietky, druhý jej nanášania, tretí sa zameriaval na renovovanie, ďalší na opravu a udržiavanie hlinenej omietky, ako aj na dizajn a dekorácie.

Dovedna teda absolvoval šesť nadväzných školiacich modulov, pričom v prípade stavby slamených domov je podobný modulový systém vzdelávania ešte stále v procese tvorby.

Jednotlivci, ktorí sa u nás venujú prírodnému staviteľstvu, by sa dali zrátať na prstoch. Aj z tohto dôvodu sa Martin Křen stal členom občianskeho združenia ArTUR, ktoré sa zameriava na trvalo udržateľnú architektúru, ako aj ku skupine remeselníkov Organica. Rozhodnutie zmeniť povolanie a pridať sa k spoločenstvu prírodných staviteľov však nebolo jednoduché.

Predsa len, odísť po siedmich rokoch strávených v strednom manažmente veľkej nadnárodnej spoločnosti si vyžaduje istú dávku osobného presvedčenia. „Pamätám si, ako som prišiel k šéfovi a oznámil som mu, že dávam výpoveď, lebo sa plánujem stať prírodným staviteľom.

Už si ani neviem spomenúť, prečo som to vlastne povedal,“ s úsmevom spomína na prvé neisté krôčiky k novej profesii. „Prišla kríza, dosť sa začalo škrtiť, ľudskosť šla do ústrania a mne sa to celé prestalo páčiť.“

Jeho túžba po súčasnej práci sa v ňom však zrejme zrodila ešte pred korporátnou kariérou. Martin Křen, ktorý pôvodne dokonca vyštudoval hotelovú akadémiu, strávil spolu s manželkou dva a pol roka v Anglicku ako kuchár. „Možno tam sú tie počiatky, neviem,“ zamýšľa sa.

„Pracovali sme v oblasti, kde sa mohlo stavať len z lokálnych materiálov, z prírodných kameňov, nové budovy sa prakticky nestavali, ale rekonštruovali sa domy, čo mali sto rokov. Vtedy sme pocítili kultúru i silu, s akou si strážia svoje tradície, hoci k tomu nie sú vyslovene donútení. Bolo to nádherné. Tamojšia staviteľská komunita ma veľmi oslovovala.“ Okrem pôsobenia v Anglicku sa však svojmu pôvodnému odboru nevenoval.

Po škole sa stal predajcom rôznych komodít do domácnosti, vďaka čomu prišiel do kontaktu so stavebnými materiálmi. Predával napríklad obklady z PVC. „Vtedy sa mi to zdalo ako dobrý materiál, ľahký, vhodný na izoláciu a jednoduchý na manipuláciu,“ krúti hlavou staviteľ.

Napriek tomu, že k rozhodnutiu zmeniť prácu ho hnala aj túžba tráviť viac času s rodinou, čo sa mu vraj zatiaľ celkom nedarí, svoju voľbu neľutuje. „Keď som dal výpoveď, úplne sa nám zmenil život. Vo svojej práci som odrazu našiel zmysel a napĺňa ma čoraz viac.“

S láskou a vervou

Jeho rozhodnutie podporuje aj manželka. „Sme bežci, máme radi prírodu a šport, začali sme cvičiť jogu. Všeličo sa otočilo aj kvôli deťom – človek prechádza istým vývojom. Postupne sme zmenili svoje myslenie i svoj životný štýl, ku ktorému vedieme aj naše deti,“ hovorí Danka Křenová, ktorú manželov krok tiež motivoval a začína premýšľať nad ďalším možným využitím darov prírody, napríklad v pleťovej kozmetike.

„Kradne mi hlinu a robí si z nej masky,“ smeje sa jej manžel, ktorý by podľa vlastných slov dokázal o tomto superekologickom materiáli hovoriť hodiny.

Toľko času mu však na reči neostáva – napriek tomu, že na Slovensku sa k prírodnému staviteľstvu našich predkov zatiaľ vraciame iba veľmi pomaly, zákazky mladému remeselníkovi neustále pribúdajú. Jeho manželka sa nesťažuje, spoločné chvíle sa totiž naučili vychutnávať naplno.

„Viem, že teraz mám v podstate učňovské roky, ktoré si musím poctivo odrobiť,“ tvrdí Martin Křen, „ale aj tak si hľadám niekoho do partie. Neviete o niekom?“

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Dá sa vrátiť k starému mobilu? Skúsili sme to

Jedeň deň s retro mobilom. Aj so štýlovým fotením recenzentky.

Pred pár mesiacmi obletela médiá fotka Anny Wintour, šéfredaktorky časopisu Vogue, so starým sklápacím mobilom v ruke. Fakt, že jedna z najvplyvnejších žien módneho biznisu nevyužíva tie najmodernejšie technológie, vzbudil priam senzáciu.

Aké by to bolo vrátiť sa v čase a používať na chvíľu starý telefón s tlačítkami? Anna Wintour je len ďalším dôkazom toho, že ak je niečo naozaj nadčasové, tak je to zdravé sebavedomie. A to znesie i začudované pohľady a prípadné hlúpe poznámky, ktoré by obstarožný telefón mohol vyvolať.

Vzdať sa mobilu s tlačidlami bola kedysi neľahká úloha. Smútil za ním asi každý, komu “ucho” vyplo počas telefonovania reproduktor na modernom smartfóne. Tento problém našťastie vo väčšine prípadov vyriešila výmena mobilu. A ďalší vývoj.

Časom si aplikácie našli cestu k srdcu aj tých odolných jedincov. Kvalitný fotoaparát i kamera sa stali samozrejmosťou. Smartfón je dnes nenahraditeľný na všetko od vybavovania emailov, navigáciu, štúdium cudzích jazykov, cez počítanie krokov, až po strácanie času na sociálnych sieťach.

Dá sa vrátiť k starému mobilu? Skúsili sme to. A napísali… Hm. Recenziu?

Cestovanie v čase

Voľba padla na krásnu starú vysúvaciu Nokiu. Už pár rokov odpočívala zahrabaná v šuplíku. Šnúra nabíjačky dočiahne od zástrčky až na stôl. Úžasné! Napriek tomu, že telefón je už v dôchodkovom veku, všetko funguje, ako má.

Ráno treba mať na pamäti, že telefón už síce má možnosť pripojiť sa na internet, ale na malom displeji by čítanie nebolo veľmi pohodlné. Rannú dávku informácií musia teda poskytnúť klasické noviny.

Čím to je, že ľudia v kaviarni ponorení do novín pôsobia tak intelektuálne až vznešene, kým tí, ktorí zaujato hľadia do smartfónov vyzerajú ako sociopati? Aj keď možno tiež len čítajú noviny…

Už po dvoch hodinách je zrejmé, že práce ubúda akosi rýchlejšie než obyčajne. Cez Whatsapp ani Messenger neprichádzajú žiadne správy. Telefón nemá ani Instagram, a tak je podstatne jednoduchšie sa koncentrovať. Prácu prerušilo iba dvakrát povedomé, ale nezvyklé zvonenie melódie, ktorá sa kedysi ozývala z každej strany.

Plusy a mínusy

Stretnutie s kamarátkou počas obeda prerušujú rôzne notifikácie jej telefónu. Pauzy nie je možné celkom vyplniť čumením do vlastného telefónu, a tak je nevyhnutné všímať si iné zaujímavosti okolo seba. Ľudí, kvety na ulici, ale príde aj na prečítanie si zaujímavého príbehu reštaurácie v jedálnom lístku. Iba kamarátka nestihla povedať takmer nič o tom, čo má vlastne nové. Tak nabudúce.

Malou výzvou je popoludňajšie pracovné stretnutie. Nemožno sa spoliehať na navigáciu, a tak si trasu treba zistiť vopred. Keď napokon ani to nestačí, pomôže rada náhodnej pani, ktorá ukáže cestu zo zamotaných uličiek.

Výhoda mobilu sa najviac prejaví večer. K šatám do divadla sa hodí listová kabelka. Konečne sa do nej pohodlne zmestí mobil, rúž aj malá peňaženka.

Večer je baterka mobilu takmer úplne nabitá. Je pravda, že fotky v mobile nie sú ktovieaké. Celkovo však bol deň s retro mobilom zaujímavý. Vytvoril nečakane veľa priestoru na dôležité veci a priamu komunikáciu s ľuďmi naokolo. A to iba po jednej malej zmene.

 

Raz týždenne posielame výber toho najlepšieho zo Sódy.


Lifetech: Čo je nové