Pozrite si jedinečné pamiatky banských miest zachytené 360-stupňovou kamerou
V stredoveku patrili k najvýznamnejším banským mestám v Európe, dnes ich spája história, bohatá architektúra aj krásy horskej prírody. Po centrách Banskej Bystrice, Banskej Štiavnice a Kremnice sme sa prešli v ruke s Huawei Mate10 Pro a nafotili zábery s 360-stupňovou kamerou Huawei EnVizion.
Zdieľať
29. 11. 2017;Autor: Sóda, Foto: Simona Lichá
Čarovné uličky Banskej Štiavnice, banskobystrická šikmá veža aj najstaršia mincovňa na svete, ktorú nájdete v centre Kremnice. Dôvodov, prečo objavovať banské mestá na strednom Slovensku, je oveľa viac.
Veľký výkon, jeden z najlepších telefónov na trhu a umelá inteligencia patria k najväčším devízam telefónu Huawei Mate 10 Pro. Viac informácií
V priebehu jedného dňa sme navštívili 3 z nich, a s telefónom Huawei Mate 10 Pro sme zachytili miesta, ktoré vás presvedčia o tom, že naplánovať si návštevu Banskej Štiavnice, Banskej Bystrice a Kremnice stojí za to aj v zimných mesiacoch.
Všetky 360-stupňové fotografie sme fotili 360° kamerou od Huawei, ktorú jednoducho pripojíte cez USB-C port.
Námestie SNP v Banskej Bystrici
Tvorí centrum mesta, a je zároveň aj pýchou Banskej Bystrice. Pri prechádzke smerom od Dolnej ulice budete míňať architektonické pamiatky z 15. storočia, pamätníky, a kaviarne, až prídete k dominante celého námestia – Hodinovej veži.
Hodinová veža, známa pod názvami zelená, vážnicová alebo šikmá, plnila spočiatku okrem funkcie nosiča hodín aj strážnu funkciu. Mimo zimných mesiacov sa dostanete aj na jej vrchol. Hore vás povedie 101 drevených schodov a z veže sa vám naskytne nádherný pohľad nielen na námestie, ale aj Kremnické vrchy a Nízke Tatry.
Na Kalváriu v Banskej Bystrici sa najlepšie dostanete z vlakovej alebo autobusovej stanice. Od osobnej vlakovej stanice môžete prejsť chodníkom priamo ku Kostolu povýšenia Svätého kríža, čo vám zaberie maximálne polhodinu. V cieli vás bude čakať nádherný výhľad na celé mesto aj okolité hory.
Celá kalvária na severovýchodnom úpätí vrchu Urpín tvorí v súčasnosti areál pozostávajúci z 8 kaplniek krížovej cesty, kostola a novostavby kláštora. Za zmienku určite stojí aj urpínska alej, kde nájdete chránené stromy staré 200 až 300 rokov.
Symbolom meste je bezpochyby Pamätník SNP spojený s Múzeum Slovenského národného povstania, ktorý sa nachádza na okraji historického centra Banskej Bystrice. Tvoria ho 2 časti, uprostred spojené skleneným mostom, pod ktorým horí v pietnej sieni pri hrobe neznámeho vojaka večný oheň.
Stavbu, ktorej architektom je Dušan Kuzma, zaraďujeme medzi najpozoruhodnejšie diela 2. polovice 20. storočia. Okrem samotnej stavby a múzea stojí za zmienku aj rozsiahly park pod pamätníkom, v ktorom počas pekný dní trávi čas aktívnym oddychom mnoho Banskobystričanov.
Mnoho Slovákov ani len netuší, akú nádheru predstavuje toto námestie v srdci starobylej Kremnice. Kedysi ho lemovali domy najvýznamnejších mešťanov, dnes sa na ňom po celom obvode nachádza okrem morového stĺpu sv. Trojice a barokovej fontány aj niekoľko historicky významných budov, ako napríklad Františkánsky kláštor, najstaršia mincovňa na svete, budova fary či Mestský dom.
Z námestia je to len pár krokov k Mestského hradu a Kostolu svätej Kataríny, z ktorého je najkrajší výhľad na mesto a Kremnické vrchy.
Patrí medzi najzachovalejšie pamiatky s dvojitým opevnením v strednej Európe a jeho hradby zaraďujeme medzi najzachovalejšie na Slovensku. Tvorí ho komplex stredovekých budov, ktoré vznikali postupne v priebehu storočí. Ak chcete vystúpiť na všetky veže, čaká vás spolu 363 schodov smerom hore a ďalších 363 smerom dole, a samozrejme, nádherné výhľady na okolie tohto banského mesta.
Kalvária v Banskej Štiavnici
Banskoštiavnickú kalváriu tvorí 22 samostatných sakrálnch stavieb, pričom od roku 2007 figuruje na zozname 100 najohrozenejších pamiatok sveta. Na vrchol kopca nad Banskou Štiavnicou sa dostanete z viacerých smerov. Pešo z centra z Námestia sv. Trojice vám to zaberie približne 30 minút.
Kalvária bola kedysi významným pútnickým miestom, dnes ju ľudia z celého Slovenska aj zo zahraničia navštevujú najmä pre pekný výhľad, tichú atmosféru prírody len naskok z mesta a náučný chodník. Totot miesto je zároveň najvýznamnejšou barokovou kalváriou na Slovensku.
Aj v Banskej Štiavnici tvorí dominantu mesta námestie. Jeho symbolom je morový stĺp so súsoším sv. Trojice, ktorý bol postavený na znak vďaky mesta za ústup morovej epidémie. Z honosných palácov, ktoré kedysi patrili bohatým mešťanom a banským podnikateľom, sú dnes múzeá, galéria aj kaviarne.
Cestou na námestie určite neprehliadnete dom, v ktorom bývala Slákovičova legendárna láska a múza slovenskej poézie Marína. Na mreži sú totižto stovky zámkov od zamilovaných párov, ktoré rok čo rok, najmä na Valentína, pribúdajú.
Všetky zábery sme fotili s telefónom Huawei Mate 10 Pro a kamerou Huawei EnVizion 360, ktorú jednoducho pripojíte cez USB-C port.
S akýmkoľvek O2 paušálom získate na začiatok telefón Huawei Mate 10 Pro len za 2 €.
Chcete vedieť o novinke z portfólia Huawei viac? Prečítajte si tento článok.
HUAWEI
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Huawei Mate 10 Pro: Prvý smartfón s vlastným rozumom
Doposiaľ najlepší telefón výrobcu Huawei prináša na trh po prvýkrát procesor s umelou inteligenciou. Pripočítajte si k tomu veľký výkon, jeden z najlepších dostupných fotoaparátov aj veľmi rozumnú cenu a máte pred sebou horúceho kandidáta na najvýhodnejšiu kúpu týchto Vianoc.
Zdieľať
29. 11. 2017;Autor: Sóda, Foto: Huawei
Šancu urobiť dobrý prvý dojem dizajnéri a konštruktéri tohto telefónu využili naplno. Vďaka 6-palcovému displeju s minimálnymi okrajmi pôsobí smartfón naozaj veľkolepo. Prepojenie kovového tela so špeciálnym tvrdeným sklom na zadnej strane krytu telefónu sleduje súčasné trendy vlajkových lodí zvučných značiek.
Vďaka použitému sklu je navyše táto novinka o 12 g ľahšia ako predchádzajúci model z dielne Huawei. S pomerom strán 18:9, OLED technológiou a rozlíšením FHD+ (1 080 ×2 160 px) vám jeho používanie zabezpečí skutočný zážitok.
Jeden z najrýchlejších na trhu
Huawei Mate 10 Pro nerobí kompromisy ani vo výkone. Ide o prvý smartfón s integrovanou umelou inteligenciou, ktorá na základe vášho správania vylaďuje tento telefón čo najefektívnejšie.
Pod elegantným tvrdeným sklom sa ukrýva 8-jadrový procesor Kirin 970 (4 x 2.4 GHz Cortex-A73 a 4 x 1.8 GHz Cortex-A53) a RAM s kapaitou 6 GB. Táto vražedná kombinácia vám zabezpečí plynulosť, rýchlosť a bezproblémové používanie telefónu aj v tých najnáročnejších momentoch. Telefón tak vďaka svojim parametrom patrí k najrýchlejším na trhu. S internou pamäťou až 128 GB sa rozhodne nemusíte obávať nedostatku úložného priestoru nielen pre svoju prácu, ale aj na voľný čas a hry.
Bez tradičného jacka
Tento telefón v univerzálnej sivej farbe má podporu 2 Nano SIM kariet. Prekvapivé je riešenie slúchadiel, ktoré sú zakončené USB-C konektorom. Tradičný 3,5 mm jack audio konektor tak na telefóne už nenájdete.
Konštruktéri sa pre túto zmenu rozhodli najmä z dôvodu unikátneho dizajnu smartfónu, ktorý charakterizuje odolnosť proti vode podľa certifikátu IP67.
Stereo zvuk
Kvalita reproduktorov je vynikajúca, počúvanie hudby, pozeranie videí či samotné telefonovanie vás ohromí. Na získanie stereo reprodukcie využíva zariadenie hlavný reproduktor a slúchadlo na hovory.
Kým hlavný reproduktor má na starosti hĺbky, slúchadlo zabezpečuje vysoké tóny. Táto kombinácia poskytuje nadštandardne dobrý zvuk.
Vytrvalostný bežec
Huawei Mate 10 Pro nesklame ani výdržou batérie. Tá má kapacitu 4 000 mAh a disponuje inteligentným systémom, ktorý využíva energiu v závislosti od spotreby. Vďaka tomuto systému bude mať batéria aj po 48 hodinách používania približne 20 % kapacity. Funkcia rýchleho nabíjania zabezpečuje, že telefón už po 30 minútach v sieti vydrží fungovať celý deň.
Optikou predčí konkurenciu
Ak patríte medzi náročnejších užívateľov, ktorí prahnú po špičkovom zariadení so skvelým fotoaparátom, ste na správnom mieste. V hodnotení spoločnosti DxO porazil Huawei Mate 10 Pro aj svojich konkurentov a jeho fotoaparát získal celkovú známku 97 bodov.
Zariadenie disponuje dvojicou snímačov s vysokými svetelnosťami f/1.6 a optickou stabilizáciou obrazu. Kým prvý snímač má rozlíšenie 12 Mpx a zaznamenáva farebnú scénu, druhý senzor disponuje až 20 Mpx a sníma v čiernobielej rovine. Oba obrazy následne spojí a tým vznikne mimoriadne kvalitná fotografia.
Fotoaparát rozpozná vášho psíka
Zariadenie využíva umelú inteligenciu, takže fotoaparát dokáže rozpoznať objekty, na ktoré sa zameriate, napríklad jedlo, ľudskú tvár, vášho domáceho miláčika či nočnú oblohu. Podmienky nastavenia fotoaparátu sa automaticky upravia tak, aby ste vyhotovili čo najdokonalejšiu snímku.
Vysoko kvalitný obraz si môžete užiť aj pri natáčaní videí s Ultra HD rozlíšením. Odteraz už nebudete musieť pred každým záberom nastavovať podmienky pre dokonalý záber, telefón to urobí automaticky za vás a na rozdiel od iných automatických nastavení veľmi kvalitne.
S akýmkoľvek O2 paušálom môžete tento smartfón na začiatok získať len za 2 €.
HUAWEI
Produkty a služby značky HUAWEI sú dostupné vo viac ako 170 krajinách a využíva ich tretina svetovej populácie. V roku 2016 sa spoločnosť umiestnila na 3. mieste v dodávkach inteligentných mobilných telefónov. Značka HUAWEI pôsobí v telekomunikačnom priemysle 20 rokov a jej cieľom je prinášať svojim používateľom tie najnovšie technológie.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
