Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Kam sa v Európe oplatí ísť za startup scénou

Toto sú najlepšie mestá na podnikanie, ktoré ponúkajú inšpiratívne pracovné prostredie, príležitosti pre získanie investícií alebo kreatívnych zamestnancov.

Autor Sóda

Dátum

Zvažujete, že odídete zo Slovenska a nájdete si prácu v inovatívnom prostredí alebo si v niektorej európskej metropole založíte vlastný startup?

Poradíme vám, v ktorých mestách sa startupovej komunite najviac darí a ako to využiť:

Londýn

O Londýne sa často hovorí ako o európskom hlavnom meste startupov. Takzvaný vnútorný Londýn je suverénne najbohatším regiónom v Európe, takže ak hľadáte investora pre nový nápad, tu ste na správnom mieste.

Autor fotografií: Pablo Cabezos

Kde začať:

Výhody:

  • daňové úľavy pre začínajúcich podnikateľov (až do 72%)
  • firmu si tu založíte cez internet za 15 libier
  • najlepší mentori, množstvo príležitostí a veľký počet investorov
  • štátom dotovaná podpora zo strany univerzít, advokátskych kancelárií atď.
  • všade vám stačí angličtina

Nevýhody:

  • vysoké náklady na priestor (stôl v coworkingu stojí 300 libier na mesiac a väčšina je obsadených)
  • vysoké náklady na mzdy (priemerný vývojár má plat 35 tisíc libier ročne)
  • nájmy bytov sa pohybujú okolo tisíc libier mesačne

Berlín

Berlín síce neponúka toľko možností ako Sillicon Valley alebo Londýn, má však dobrú polohu – z jednej strany je obklopený lacnou a kvalifikovanou pracovnou silou z bývalého východného bloku a z druhej investorským kapitálom z bohatších západných krajín.

Autori fotografií: Heisenberg Media

Kde začať:

Výhody:

  • O talentovaných ľudí tu nie je núdza. Berlín má na svedomí odliv mozgov najmä z Poľska, Českej republiky, pobaltských štátov či Ukrajiny.
  • Náklady na život nie sú také vysoké, ako v iných hlavných mestách. Najesť sa v reštaurácii stojí skoro rovnako, ako nakúpiť si v supermarkete. Relatívne lacné sú aj kancelárske priestory.

Nevýhody:

  • Hlavnou nevýhodou je nemecká byrokracia, ktorá je na tom síce stále lepšie ako slovenská, Nemci si však oproti iným západným krajinám stále držia svoju úradnícku mentalitu. Vybaviť založenie firmy tu v priemere trvá 15 dní a zahŕňa návštevy notára, úradov a účtovníka.
  • Problémom môže byť aj jazyková bariéra. V pracovnej sfére je angličtina bežná, ale pre život v Berlíne jednoducho potrebujete vedieť nemecky.

Viedeň

Viedeň sa aktuálne umiestnila na prvej priečke rebríčka najlepších miest pre život. Vynikajúco fungujúca verejná doprava, galérie, múzea, dostupné bývanie, lekárska starostlivosť a vzdelané obyvateľstvo sú hlavné dôvody tohto prvenstva. A práve vďaka vzdelaným mladým ľuďom sa tu darí organizovať kvalitné konferencie a zhánať pre tento región silných investorov.

Autori fotografií: Pixabay (1,2), Heisenberg Media (3)

Kde začať:

Výhody:

  • Viedeň má ideálnu pozíciu pre prienik na nemecky hovoriace trhy Švajčiarska, Nemecka a Rakúska. A zároveň prepája západnú a východnú Európu.
  • Na kvalitných školách tu študuje viac ako stotisíc ľudí. Dajú sa tu nájsť talenty s nižšími mzdovými nákladmi ako inde.

Nevýhody:

  • Pri založení GmbH (obdoba s.r.o.) potrebujete na začiatok zložiť minimálne 10 tisíc eur a náklady na “vybavovačky” sa môžu pokojne vyšplhať aj na dve tisícky.
  • Vybaviť pre startup dotáciu od štátu je pomerne zdĺhavý byrokratický proces.

Amsterdam

Amsterdam lákal pre svoje voľnomyšlienkárske prostredie bohémov, filozofov a snílkov z celej Európy už od 16. storočia. Dnes v meste žije približne 180 národností. Ak viete robiť biznis tu, viete ho robiť po celom svete.

Autori fotografií: Łukasz Lech (1), Bert Kaufmann (2), Hernan Pinera (3)

Kde začať:

  • Rockstart – coworkingové priestory, aj súkromné kancelárie v centre mesta. Rockstart je aj organizátor podujatí pre startupovú komunitu a podnikateľský inkubátor s armádou mentorov a podporných programov pre úplných nováčikov.
  • Hackers & Founders – najväčšia komunita vývojárov a technologických firiem v Holandsku.
  • Bovendebalie – coworking s útulnou kaviarňou v prízemí. Pravidelne organizuje verejnú akciu Open Coffee Amsterdam pre všetkých nadšencov digitálnych technológií, webu a dizajnu.
  • Ďalšie miesta, kde sa v Amsterdame stretáva startup komunita – Bouncespace, Start Hub, B.Amsterdam.

Výhody:

  • kozmopolitné prostredie
  • rôznorodý trh sa hodí vo fáze testovania nápadu
  • komunikačný jazyk angličtina
  • šieste najrýchlejšie pripojenie k internetu
  • množstvo talentovaných ľudí, od kreatívcov po programátorov

Nevýhody:

  • Holandsko s 18 miliónmi obyvateľov je malý trh
  • málo investorských príležitostí (aj úspešné holandské startupy sa obzerajú po investoroch za hranicami)

Vydať sa do sveta a skúsiť šťastie v zahraničí je obohacujúca skúsenosť. Zahraničný trh a cudzie prostredie dokonale preveria, či je váš nápad schopný obstáť aj v globálnej konkurencii. A ak sa človek po čase vráti domov, vie už jasnešie pomenovať, ktoré veci fungujú a čo by naopak bolo treba zmeniť. Či už vo vlastnej firme alebo v spoločnosti, v ktorej žije.

Aké mestečká v Európe sú podľa vás najlepšie pre rozbeh podnikania? Napíšte nám svoj názor do komentárov na facebookovej stránke Sódy.

Volania v týchto mestách EÚ za ceny ako doma

Dobrá správa pre všetkých vášnivých cestovateľov. Majitelia Platinového a Diamantového O2 Paušálu odteraz volajú a SMS-kujú na svojich dovolenkách po celej Európskej únii za rovnakých podmienok, ako kdekoľvek na Slovensku. Vo svojich balíčkoch majú tiež 1 GB dát, ktoré môžu využívať v EÚ bez poplatkov navyše.

Ak si teraz do O2 prenesiete svoje číslo, zmluvnú pokutu s vašim operátorom vyrieši O2. A k tomu všetkému vám dá O2 bonus na nový telefón až do 528 €.

Máte záujem o prenos čísla?

Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo
a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a zavoláme vám
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Páčil sa vám článok?
12345
(Zatiaľ žiadne hodnotenia)
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mohlo by vás zaujímať

24 rýchlych tipov, ako urobiť viac práce za kratší čas

Vlogerka Lenka: Vďaka vlogovaniu zažívam úplne nový svet

Vzdelávanie nie je len pre školopovinných

Neurológ Stránský: Namiesto kontrolovania e-mailov spolu hovorme

Známy kritik sociálnych sietí a odborník na vzdelávanie nám v rozhovore prezradil, ako sa správne učiť a predísť slabej pamäti.

Autor Sóda

Foto Martin Matula, Wikimedia

Dátum

Jeden z najväčších kritikov sociálnych sietí, český neurológ Martin Jan Stránský pôsobiaci aj na prestížnej americkej Yale University, sa už dlhodobo venuje otázke vzdelávania. Na jeseň strávil niekoľko dní na Slovensku, kde okrem prednášky pre zamestnancov O2 odpovedal aj na zopár našich otázok o učení, myslení a komunikácii.

Moderná medicína výrazne napreduje a dokáže z mozgu mnohé vyčítať, pre laika je však mozog a jeho fungovanie často pomerne veľká neznáma. Čo by o ňom mal vedieť?

Asi najdôležitejšie je vedieť, že mozog sme my a neexistuje nijaký mysteriózny proces, ktorý ručí za to, aké máme myšlienky a akí sme, ale že všetko sa dá ovplyvniť.

Mozog funguje na základe neurochemických a neuroanatomických procesov, teda má svoj biologický poriadok.

A druhé, čo by mal laik vedieť, je to, že moderná spoločnosť, ktorá funguje posledných 25 rokov, sa vydala cestou používania technológií, prevažne internetu a sociálnych sietí, ktoré sú v rozpore s tým, ako sa náš mozog vyvinul.

Už viac nepremýšľame o veciach, netvoríme hlbšie myšlienkové procesy a strácame schopnosť reflektovať. Z toho vyplýva, že by sme sa znovu mali naučiť premýšľať o tom, o čom máme premýšľať.

S tvorbou myšlienkových procesov súvisí aj otázka vzdelávania, resp. učenia sa, ktorej sa dlhodobo venujete. Aký postup by ste odporučili človeku, ktorý si musí pomerne rýchlo osvojiť niečo nové?

Či je to mladý, alebo starší človek, mozog sa učí stále rovnako. Najlepšie je, keď sa učí danú vec alebo daný predmet rôznymi spôsobmi a cestami zároveň, preto je bifľovanie sa prakticky nanič.

Na začiatok stačí získať nejaké základné fakty a potom o nich začať hovoriť, porovnávať ich, dávať do súvislostí a pokúsiť sa o nich debatovať, ba dokonca rovno prednášať.

Určite je oveľa lepšie nevedieť, kedy sa narodil Karol IV. a koľko mal manželiek, ale poznať jeho význam pre danú dobu, čo jeho pôsobenie prinieslo, čo bolo iné pred jeho vládou a čo po nej a baviť sa o tom, či to bolo dobré, alebo nie. Tak sa človek naučí najviac.

Základom je teda porovnávanie a vytváranie vzájomných súvislostí.

Presne tak. Vďaka technológiám dokážeme nájsť fakty veľmi rýchlo, ale oveľa dôležitejšie je vedieť s tými informáciami pracovať tak, aby sa zvýšila nielen kvalita nášho života, ale aj miera našej spokojnosti.

To druhé sa v modernej dobe nedeje, preto tu máme preukázateľný nárast depresií a úzkostí v porovnaní s predchádzajúcou generáciou.

V súčasnej modernej spoločnosti človek denne pracuje s množstvom informácií a mnohí sa aj v súvislosti s učením sťažujú na slabú pamäť. Existuje vôbec? Ak áno, akými procesmi ju možno stimulovať?

Naša pamäť najviac súvisí s intelektom a ten zase s výukou. Preto je preukázateľné, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí používajú viac častí mozgu, majú menší sklon k strate pamäti aj demencii.

Rovnako dobre sú na tom aj ďalší ľudia, ktorí využívajú viacero častí mozgu, napríklad muzikanti.

Aby človek predišiel slabej pamäti, resp. jej strate, je dôležité nezostávať v stereotype, mať viac záujmov a venovať sa viacerým veciam.

Druhým krokom je čo najviac sa k týmto záujmom vracať, pretože pamäť vyžaduje neustále obnovovanie a údržbu. Je veľmi pohodlné nerobiť nič. Ak ale budeme mozog pravidelne cvičiť, rovnako ako keď cvičíme iné svaly ľudského tela, naša pamäť bude dobrá.

Tretím krokom je zdravý životný štýl. Ľuďom, ktorí žijú nezdravo, majú problém s alkoholom, vysoký krvný tlak alebo nekontrolovanú cukrovku, pamäť nebude nikdy slúžiť tak dobre.

V súvislosti s udržiavaním pamäti často používate pojem mentálna pestrosť. Čo všetko si pod ňou možno predstaviť?

U každého človeka je to trošku iné. Každý by mal ale robiť niečo, čo ho ideálne baví a odlišuje sa od toho, čo robí bežne.

Ak chcete budovať mentálnu pestrosť, nie v prvom rade spokojnosť, najlepšie je nájsť si niečo, čo vás zároveň uspokojuje. Tak vzniká krásny moment, v rámci ktorého sa buduje nielen pestrosť, ale aj spokojnosť.

Mnohé súčasné profesie vyžadujú kreativitu. Je človeku daná, alebo možno posilniť aj tú?

Dá sa budovať rovnakým spôsobom ako mentálna pestrosť. Tu by som však rád poukázal na to, že kreativita vychádza z imaginácie a imaginácia vždy vychádza iba z toho, čo je v našom mozgu.

V rámci kreativity siahame do pamäti a skúseností, aby sme vytvorili imagináciu.

Ak teda človek nemá mentálnu pestrosť, dobrú pamäť a mozog, ktorý dokáže reflektovať, nebude nikdy kreatívny novým spôsobom. Ani kombinácia množstva skúseností a moderného mozgu, ktorý je pripútaný na internet a sociálne siete nezaručuje úspech. Človek síce vie, kde veci nájsť, nevie však, čo s nimi ďalej robiť – môže síce vytvoriť napríklad nový program, ale bude to len variant variantu.

Na adresu sociálnych sietí sa vyjadrujete naozaj tvrdo. V čom vidíte ich hlavné riziká v porovnaní s ich prínosom?

Ich riziko vidím najmä v tom, že sociálne siete najviac ničia spoločenské a rodinné vzťahy a sú preukázateľne prepojené s nárastom depresií, úzkostí, prípadov týrania a samovrážd.

Priemerný človek pozerá do obrazovky 7 hodín, z toho väčšinu času hrá hru alebo je na sociálnych sieťach.

Tie predstavujú úplne umelý svet, kde má každý z nás možnosť zinscenovať umelé divadlo, ktoré si režíruje podľa neprirodzených sociologických pravidiel:

Vylúčime každého, koho názor sa nám nepáči, vzniknutú situáciu nekonfrontujeme a na druhej strane meriame naše hodnoty napríklad podľa počtu priateľov, ktorých na danej sieti máme, čo je totálna deformácia našej evolúciou danej intelektuálnej cesty.

Dosah sociálnych sietí ale nemusí byť len negatívny, mnohé so sebou prinášajú pozitívny prvok – prostredníctvom mnohých z nich sa dostávame k informáciám, vzdelávajú nás a mnohých v súčasnosti aj živia.

Sociálne siete so sebou nepriniesli nič iné než nárast informácií. Niektorí ľudia ich teda môžu využiť na zlepšenie zdravia, napríklad sa vďaka nim dozvedia o novej liečbe alebo zistia, že to, čo považovali za zdravé, zdravé nie je a vylúčia to.

Sociálne médiá so sebou prinášajú rýchlosť a pohodlnosť, ale nie nárast akýchkoľvek ľudských, humanitných, kultúrnych a intelektuálnych väzieb.

Aké je potom podľa vás riešenie súčasného stavu? Veľa pracovných procesov sa deje napríklad cez sociálne siete, čo značne urýchľuje komunikáciu i prácu.

Myslím si, že sme teraz na prvom a zároveň možno poslednom kľúčovom rázcestí v našej genéze. Z trasy, ktorú si ľudstvo budovalo 50 000 rokov, sme sa za posledné štvrťstoročie úplne odklonili.

Vznikol nový spôsob života a naše priority sa zmenili na pohodlie a rýchlosť. Zanikla jedna pevná pravda a namiesto toho sa pravda stala pohyblivou vecou, ktorá vzniká na základe lajkov alebo virality.

Riešením je, že si tento stav uvedomíme a nejakým spôsobom sa utlmí, alebo dokonca zanikne ako fenomén určitej doby, alebo že to bude pokračovať ďalej až do kolonizácie.

Budeme ako v mravenisku – ľudia budú myslieť len plocho, nebude dochádzať k žiadnemu prehĺbeniu a takto to bude pokračovať ďalej, buď do nášho zániku, alebo do nejakej krízy, ktorá zníži populáciu, napríklad globálne otepľovanie, vojna alebo nejaký nový vírus.

Vtedy si uvedomíme skutočné priority prežitia, resp. si ich resetujeme. Našou prioritou tak už nebude vlastniť najnovší iPhone alebo mať viac priateľov na sociálnych sieťach, ale prežiť a užiť si život. A aj na medziľudské vzťahy sa potom budeme pozerať prirodzenejšie.

Vyzdvihujete potrebu prirodzenej medziľudskej komunikácie, ako sa potom pozeráte na rôzne online vzdelávacie kurzy, vďaka ktorým si ľudia môžu osvojiť nové poznatky z pohodlia svojho domova? Mnohé organizuje aj Yale Univerzity, na ktorej pôsobíte.

Online vzdelávanie má tú nevýhodu, že je veľmi ploché. Chýba tam medziľudský kontakt, a ak sa vedie diskusia, tak prostredníctvom počítača.

Ak sa deje virtuálnym spôsobom, je určite lepšie, ak sa odohráva napríklad cez Skype a ľudia si môžu pozerať do očí a sú tam prítomné aj rôzne ľudské a citové faktory. Je to lepšie ako nič, ale rozhodne to nie je ono.

Jedným z fenoménov dnešnej doby je vysoké pracovné nasadenie a z neho sa odvíjajúci stres, na ktorí sa mnohí sťažujú. Aký vplyv má stres na náš mozog?

Stres sa prejavuje tak, že cítime depresiu a úzkosť, sme nespokojní a nepokojní.

Hlavným dôvodom nárastu stresu najmä v prípade mladých ľudí je to, že žijeme už druhú, resp. tretiu generáciu v blahu.

Sme rozmaznaní a nečelíme žiadnej skutočnej kríze, utápame sa v pohodlí a technológiách.

Faktory, ktoré tvoria skutočné šťastie, ako rodina a medziľudské vzťahy, vyžadujú odosobniť sa od toho, že budeme kontrolovať e-mail 50-krát denne, čo je bežný počet, ale namiesto toho budeme spolu 50-krát denne hovoriť. A tým sa stres aj prípadná depresia zase zníži.

Preto aj naši rodičia, ktorí museli čeliť 2. svetovej vojne či komunizmu, na tom boli preukázateľne lepšie a boli šťastnejší, než sme my, a my sme zase šťastnejší ako naše deti, čo sa musí zmeniť.

Bežne hovoríme, že potrebujeme na chvíľku vypnúť, akoby sme chceli vypnúť mozog. Aká forma vypnutia, resp. oddychu, je pre mozog najprirodzenejšia?

Tu sa opäť vrátim k technológiám, ktoré so sebou prinášajú veľký tlak – chceme všetko a hneď. Mozog anatomicky tvoria trasy, v rámci ktorých buď spí, alebo odpočíva.

Použijem príklad. V rámci jednej štúdie mali zúčastnení splniť určitú úlohu. Skôr, ako sa do nej pustili, rozdelili ich na dve skupiny – jedna sa šla na hodinu prejsť do lesa a druhá do rušného centra mesta.

Keď sa potom pustili do úlohy, všetci z prvej skupiny ju urobili lepšie a dokonca aj rýchlejšie ako tí z druhej, pretože ich mozog si počas tej hodiny oddýchol. O ničom nemusel premýšľať, bol medzi zeleňou, relaxoval, a tak sa pripravil na plnenie úlohy.

A akým spôsobom vypínate mozog vy? Čo je pre vás to najpríjemnejšie?

Mozog vypínam každý deň po skončení práce, nech je to kedykoľvek.

Podľa toho, kde sa práve nachádzam, sa posadím na verandu, balkón alebo lavičku v prírode, minimálne polhodinu sa pozerám pred seba, zvyčajne na západ slnka, a nepremýšľam o ničom, iba tak sedím.

Dá sa nemyslieť na nič?

Samozrejme, z neurologického pohľadu sa to nedá. Nechám skrátka mozog blúdiť. (úsmev)

Martin Jan Stránský

Český lekár, vysokoškolský pedagóg, vydavateľ a politik. Narodil sa v New Yorku. Pôsobí ako odborný asistent v odbore neurológia na Yale School of Medicine. Je riaditeľom Polikliniky na Národní v Prahe. Založil Kanceláriu Ombudsmana pre zdravie, ktorá v Českej republike poskytuje poradenstvo v oblasti zdravotníckeho práva.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Mohlo by vás zaujímať

Vzdelávanie nie je len pre školopovinných

85 rokov staré zásady úspešných obchodníkov, ktoré by ste mali poznať aj dnes

Pozrite si úspešné startupy zo Slovenska, ktoré dobýjajú svet

Pretože nám záleží | O2

© 2015-2024 All rights reserved O2

Zoznam používaných cookies