Krok do prázdna: Čo vás čaká, ak začnete zajtra pracovať sami na seba

Na Slovensku je podľa prieskumov viac ako 700 000 ľudí, ktorí vidia príležitosti rozbehnúť niečo vlastné. Čo vás čaká, ak sa rozhodnete urobiť tento krok do prázdna?

Podnikateľské nápady sa rodia v hlavách ľudí každý deň, no iba zlomok z nich sa niekedy stane realitou. Či už je to obyčajná kaviareň s biznis plánom načrtnutým na servítke, alebo technologický startup s dokonale prepracovaným plánom rozvoja, všetky majú spoločnú jednu a tú istú vec – prvý krok do prázdna.

Musí ho urobiť každý, kto začína s vlastným projektom. Aj napriek všemožným radám a receptom na úspech je tento krok stále veľkou neznámou. Kým neskúsite, neviete čo bude, a to mnohých odradí.

Chceli sme do tejto témy vniesť trochu viac svetla. Stretli sme sa preto s dvomi ľudmi s rovnakou túžbou – stať sa sám sebe pánom. Každý si ju však naplnil po svojom, či už produktom, alebo spôsobom uvažovania. Porozprávali sme sa s nimi o tom, čo sa v ich životoch dialo tesne predtým a potom, ako sa pustili do vlastného podniku.

Prvým z dvojice je Vincent Touquet – Belgičan, ktorý na Slovensku žije 8 rokov. Za ten čas stihol ako spoluzakladateľ firmy Vestigen získať ocenenie StartupAwards a v roku 2012 (vtedy pod názvom A*Space), teraz pôsobí vo Vectary, ďalšom slovenskom startupe. Druhou je Sandra Conortová, ktorá sa jedného dňa rozhodla skončiť v zamestnaní, a pustila sa do ručnej výroby podložiek pod notebook vlastnej značky Popono.

Ako si môžete prečítať nižšie, rozhodnutia pustiť sa do podnikania sa rodia zložito. Či už ste úplný nováčik, alebo máte nejaké skúsenosti, peniaze budú tou prvou vecou, ktorá vám minimálne v prvých týždňoch nedá spať. Na druhej strane, obaja naši respondenti sa zhodujú v tom, že pokiaľ niečo viete, nájdete si nejakú inú prácu, ktorou svoju situáciu stabilizujete.

Avšak, aby sa prílev peňazí vôbec spustil, potrebujete niečo predať. Môže to byť aj úplne jednoduchý produkt, ktorý dostatočným spôsobom vyrieši potrebu alebo problém potenciálnych zákazníkov. Nikdy síce nebudete vedieť s istotou dopredu povedať, že ho ľudia príjmu, no malý test vám dokáže pomerne dobre napovedať, či máte šancu zaujať.

Prečítajte si viac o tom, ako sa naši respondenti dostali k podnikaniu, a ako sa im podarilo preniesť cez neistotu, ktorá k podnikaniu patrí.

Vincent Touquet

Ako si sa vlastne ocitol na Slovensku a prečo podnikáš?

Na Slovensko som prišiel kvôli rodine. Bývali sme predtým s manželkou v Bruseli, žili sme aj v Južnej Amerike. Ona dostala pracovnú ponuku na Slovensku. Neboli sme z toho veľmi nadšení, ale keby sa nám nepáčilo, stále by sme sa mohli presťahovať inam. Povedali sme, že skúsime a odvtedy sme tu už 8 rokov.

Podnikať som chcel už dávnejšie, minimálne od roku 2007, keď som šiel do Južnej Ameriky, no správna chvíľa nastala až v roku 2011, keď som sa na Startup Weekend stretol s Andrejom Mošaťom. O dva roky neskôr sme rozbehli firmu Vestigen. Momentálne pracujem na startupe Vectary. Nemyslím, že podnikanie niekedy opustím.

Prečo?

Vždy som obdivoval podnikateľov ako menia svet, zamestnávajú ľudí a všetko okolo toho.

Kedy si si povedal, že naozaj necháš svoj job a začneš podnikať?

Mal som v roku 2010 dobrú príležitosť. Môj známy tu riadil pobočku francúzskej firmy a hľadal za seba náhradu. To bola moja prvá skúsenosť s vedením ľudí a riadením firmy. No ešte to nebolo niečo moje. Svoju firmu som mal až o rok neskôr.

Keď začínaš podnikať v odvetví, kde nie si úplne doma, potrebuješ mať pri sebe nejakého experta.

Takže to nebolo tak, že si bol s niečím nespokojný. Motivácia bola ubrať sa vlastným smerom?

Áno. Rozhodnutia by podľa mňa mali mať pozitívny základ.

Aké otázky si mal v hlave predtým, než si začal?

Trápilo ma, či budem schopný nejaký čas prežiť bez stabilného príjmu, aby som neohrozil rodinu. Povedal som si ale, že ešte je stále čas na takéto rozhodnutia.

Niekedy prídeš príliš skoro a ten trh tam ešte nie je. Načasovanie je dôležité.

A ako si dospel k presvedčeniu, že to zvládneš?

Úprimne, to nikdy nevieš. Ale vo vnútri som cítil, že keď to bude fail, budem sa vedieť postaviť na nohy a nájdem si hocijakú prácu, ktorou situáciu opäť stabilizujem. Garancie nemáš nikdy. Vždy sa dá nejako prežiť, aj keby si mal po večeroch jazdiť pre Uber.

Takže problém s financiami si si v hlave urovnal. Bolo ešte niečo, z čoho si mal obavy?

Keď začínaš podnikať v odvetví, kde nie si úplne doma, potrebuješ mať pri sebe nejakého experta. Ja som našiel Andreja. Vtedy som sa cítil o dosť istejšie, že dáme dokopy peniaze a niečo z nich vytvoríme.

Mal som trošku stres aj z toho, či bude mať náš produkt svoj trh. Niekedy prídeš príliš skoro a ten trh tam ešte nie je. Načasovanie je dôležité.

Vestingen Vincent Touquet

Dá sa nejako zistiť, že ten čas už prišiel?

Máš taký trend – v odvetví, kde idú náklady dole, je to šanca – automaticky sa ti zlepšujú podmienky. Má to ale aj druhú stranu. Oplatí sa ti totiž vyčkávať, lebo ten, čo príde po tebe, má výhodu. Do nekonečna ale čakať nemôžeš.

“Určite treba začať s niečím, čo ľahko vysvetlíš svojim zákazníkom, napríklad svojej babke. Ak jej to nevieš vysvetliť, tak máš problém.”

Ako vyzeral prvý mesiac podnikania, bolo to lepšie alebo horšie, než si čakal?

Realita bola krutá. Všetko sme museli zvládnuť sami. Zháňať ľudí, priestory, všetko vybavovať, manželka v siedmom mesiaci…bolo to dosť drsné. Postupne si ale nájdeš ľudí, ktorí s tebou začnú pracovať a začne sa to zlepšovať.

Očakávania som nemal žiadne, takže nemôžem ani povedať, že som bol sklamaný alebo príjemne prekvapený. Hodili sme sa rovno do vody. Dôležité je mať v hlave pevný bod, ktorého sa držíš, aj keď sa plány budú meniť za pochodu. Plánovať však treba, aj keď budúcnosť vždy prinesie niečo iné. Menej veci ťa zaskočí.

Keď ste ostali na začiatku na všetko sami, ako sa zmenili tvoje priority? Ktoré veci sa stali pre teba dôležité, a ktoré išli do úzadia?

Rád o firme uvažujem ako o osobe. A pre tú moju je to jasná misia. Podľa misie si vieš nájsť a vybrať dobrých ľudí. Oni neprídu kvôli tebe, a ani kvôli platu, ale kvôli tomu, že misia tvojej firmy im pomôže naplniť ich osobné ciele.

“Hlavne choď von medzi ľudí. Za počítačom toho veľa nezistíš. Rozprávaj sa s ľuďmi, stretávaj sa s nimi, počúvaj.”

Keď sa obzriem späť, tak prioritou sa pre mňa stal výber ľudí podľa charakteru, nie podľa schopností. Tie sa dajú vždy naučiť. No charakter zmeníš extrémne ťažko, ak sa to vôbec dá.

Na čo si sa pri budovaní firmy sústredil?

Firma sa nedá postaviť bez jasného produktu resp. služby. Musíš skrátka niečo predávať. Ak nič nepredávaš, tak nemáš dôvod existovať ako firma.

Určite treba začať s niečím, čo ľahko vysvetlíš svojim zákazníkom, napríklad svojej babke. Ak jej to nevieš vysvetliť, tak máš problém.

Chybou podľa mňa je snažiť sa pripraviť produkt na 120 % podľa svojich predstáv, lebo môžeš nakoniec prísť s niečím, čo nik nechce. Preto by si si ho mal validovať, než začneš, aby si nerobil niečo, čo nemá zmysel.

“Keď podnikáš, vždy o sebe pochybuješ. Dobrý podnikateľ má taký kontinuálny stav sebareflexie.”

Ako ho validuješ?

Najlepšie vieš overiť životaschopnosť produktu, ak chceš začať podnikať v prostredí, ktorému rozumieš, tým pádom poznáš trh, spotrebiteľov, problémy a potreby, ktoré majú. Ak riešiš svoj vlastný problém, pravdepodobne nájdeš aj ďalších, ktorí ho majú.

Ale sú aj iné možnosti, ako napríklad vytvorenie landing page, kde produkt predstavíš podľa registrácii zhodnotíš záujem.

Hlavne choď von medzi ľudí. Za počítačom toho veľa nezistíš. Rozprávaj sa s ľuďmi, stretávaj sa s nimi, počúvaj.

Zapochyboval si niekedy o sebe alebo o niečom inom?

Keď podnikáš, vždy o sebe pochybuješ. Dobrý podnikateľ má taký kontinuálny stav sebareflexie si myslím. Nikdy v živote nebudeš vo všetkom kompetentný a navyše, veci sa rýchlo menia. Kto by 10 rokov dozadu povedal, že všetko budeš riešiť cez mobil a že budeme na nejakom Facebooku.

Je to taký paradox. Musíš stále o veciach premýšľať a pochybovať. No keď už robíš rozhodnutia, musíš si byť istý, že si urobil maximum, aby si sa rozhodol správne. Ide tu skôr o proces ako o nejaký stav mysle.

Sandra Conortova Popono

Sandra Conortová

Ako sa v tvojej hlave začala rodiť myšlienka rozbehnúť si vlastný projekt?

Moja dovtedajšia práca vo veľkej firme ma nebavila. Nemala som sa kam posunúť, aj keď ľudia boli fajn. Dospelo to až do štádia, že som dala výpoveď.

Vtedy si už mala nápad na Popono?

Možno len vo veľmi teoretickej rovine. Nedávala som výpoveď s tým, že mám premyslený biznis. Mala som ale odpracované dva roky a nárok na podporu. Povedala som si, že ten čas, kým mi chodia peniaze, skúsim zužitkovať a rozbehnúť niečo svoje. Vedela som, že ak znova začnem pracovať na plný úväzok, nebude na to čas.

“Keď som prišla s prototypom, všetko sa zrazu začalo diať a zapadať do seba ako puzzle.”

Bolo to pre teba ťažké rozhodovanie?

Určite to nebolo ľahké. Rozmýšľala som, z čoho budem žiť, no na druhej strane mi stále nedali pokoj myšlienky typu „ako to napríklad vyzerá počas dňa v meste, zatiaľ čo je človek zavretý v kancelárii, kde je každý deň rovnaký.“

Okrem peňazí, bolo aj niečo iné, čo ti robilo starosti?

Pravdaže. Napríklad vízia, kam vôbec pôjdem. Nemala som nič poriadne premyslené. Nemám ani žiadne špecifické vzdelanie ako napríklad prográmator, grafik…Rozmýšľala som, čo budem robiť.

“Určite sa financie stali prioritou.”

Ale predsa sa to nakoniec zlomilo. Kedy nastal ten moment, že si sa odhodlala dať výpoveď?

Bola som v tom čase na PNke a telefonovala som s kolegyňou, čo je nové v práci a tak. Vtedy som dostala taký pocit, že už sa tam jednoducho nechcem vrátiť. Neviem, či aj u iných to býva takto, mne to bolo v tej chvíli úplne jasné.

Ako vyzeral prvý mesiac na voľnej nohe?

Prichádzalo to postupne. Mala som ešte drobnú prácičku v Connect Coworkingu. Tam som sa dala do reči s Vacom (Vlado Vaculík, spoluzakladateľ) a debata sa dostala k Poponu.

Povedal mi, že mám ísť do toho, a že keď donesiem prototyp, pomôže mi. To ma nakoplo. Doma som to povedala mame a tej sa to tiež páčilo. Zohnala prvú dosku. Keď som prišla s prototypom, všetko sa zrazu začalo diať a zapadať do seba ako puzzle.

“Pomohlo mi aj načasovanie, pretože som s produktom prišla minulý rok pred Vianocami.”

Sandra Conortova Popono

Mala si nejaké očakávania, ako bude tvoje podnikanie vyzerať? Ako to nakoniec bolo naozaj?

Bolo to ťažké ale všetko sa postupne nejak utriasalo. Samozrejme musíš pre to niečo robiť. V mojom prípade to nebolo také zložité, lebo som chvíľu poberala podporu a mala pomoc od mamy. Sama by som to asi nedala.

Samozrejme, že jej platím, ale veľmi mi pomáha, napríklad mi vie splátku posunúť, alebo pripísať na dlh. Postupom času som začala uvažovať nad nejakým polovičným úväzkom, no zatiaľ som sa k tomu nedostala. Fungujem ďalej, a aj keď som mala v starej práci viac peňazí.

Keď treba, veľmi jednoducho si nájdeš prácu na pár hodín do týždňa. Je to fajn a nepríde mi to vôbec podradné.

Pripravovala si sa nejako na to, že sa púšťaš do neznámej veci?

Nie. Povedala som si, že skúsim a uvidím. Nemám záväzky ani deti a preto si ešte môžem dovoliť vyskúšať takéto veci.

Keď človek chce, myslím si, že zamestnať sa môže hocikedy. Navyše som tu v Bratislave, kde sa práca dá nájsť najjednoduchšie. Pomáha mi teda aj to, že keď treba, veľmi jednoducho si nájdeš prácu na pár hodín do týždňa. Je to fajn a nepríde mi to vôbec podradné, každá skúsenosť ti do života niečo dá.

“Ak máš nejaký nápad, treba to aspoň skúsiť a netreba sa báť, aby si na dôchodku nemusel stále premýšľať o tom, čo by bolo keby.”

Upravili sa nejako tvoje priority, keď si začala zarábať sama na seba?

 

Určite sa financie stali prioritou. Obmedzila som výlety, nákupy a drobné radosti. Aj keď mám momentálne príjem nižší než počas zamestnania, tá voľnosť a hlavne spokojnosť so životom to neúmerne prevažuje.

Samozrejme, ak by som nemala z čoho žiť, vzdala by som sa toho, ale teraz je to dobré. Zvykla som si na svoju slobodu a páči sa mi to.

Ako to bolo so zákazníkmi? Zháňala si si ich dopredu alebo si vyrobila produkt a potom začala riešiť predaj?

Išla som “na blind” a prišlo to. Ale záleží čo robíš. Pomohlo mi aj načasovanie, pretože som s produktom prišla minulý rok pred Vianocami. Celkovo som na to šla veľmi živelne.

Čo by si povedala niekomu, kto uvažuje nad niečím podobným ako ty?

Ak máš nejaký nápad treba to aspoň skúsiť a netreba sa báť. Aby si na dôchodku nemusel stále premýšľať o tom, čo by bolo keby.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac