Lákali ju vyrábať inam, zo Slovenska ale neodíde

Tatiana Nátna - šéfka firmy Turčan - Auto v tomto článku prezradila, aké je to riadiť rodinný podnik.

Tatiana Nátna je majiteľkou firmy Turčan – Auto, ktorá sa od roku 2001 zaoberá prestavbami skriňových dodávok na obytné automobily. Má dvoch synov, ktorí obaja pracujú v rodinnej firme. V roku 2013 bola nominovaná na Slovenku roka.

To, ako to funguje vo firme, ktorá väčšinu svojej produkcie vyváža do nemecky hovoriacich krajín, si môžete pozrieť v relácii Fér: Cesty Jakuba Ptačina.

Z akých pomerov pochádzate? Lebo cítiť vo vás dravosť a drive – mali ste v rodine takúto podnikavosť?

Práve veľmi nie. Dosť ťažko sa mi o takomto niečom rozpráva, ale mala som taký ťažší život ako dieťa. Párkrát som musela odísť domu. Ako 19-ročná som musela opustiť domov, odísť od mamy a súrodencov, a bývala som na slobodárke.

Nemohla som ísť ani na vysokú školu. Potom, keď som sa vydala a mala syna Ľubka, tak som začala študovať na vysokej škole. Povedala som si, že aj napriek tomu, že som musela odísť – a skutočne som len s jednou taštičkou odišla, nemala som vôbec nič a nik mi nedal ani korunu – tak že si tú vysokú školu urobím.

Keď sa mi po 30 rokoch stalo, že sa mi rozpadlo manželstvo, vtedy som si povedala tiež – nie, toto ma nepoloží, to ma musí ešte viacej postaviť na nohy a začala som podnikať sama. Bola som jediná na Slovensku a tvrdia, že aj jediná v Európe, ktorá sa takémuto podnikaniu s karavaningom venuje.

Aké je to ako matka šéfovať svojim synom?

Mám užasných synov. Manželstvo sa nám síce rozpadlo, ale na druhej strane moji synovia sa mi odvďačili tým, že stále viac boli naklonení k mojej práci. Keď skončili školy, tak prišli ku mne a pracujú so mnou, a ja im chcem dať takú štartovaciu čiaru, aby mohli rozvíjať toto podnikanie ďalej.

Ste na nich prísna?

Na mojich synov som veľmi prísna. Keď sa čokoľvek udeje, tak v prvom rade beriem na zodpovednosť ich. Aj mi vždy povedia, že sa im zdá, že pre mňa sú viac rodina tí ľudia, ktorí sú na dielni, ako oni dvaja. Ja ale na nich musím byť prísna – lebo raz tú firmu budú viesť.

Keby ste to mali zhodnotiť – čo sú stavebné kamene vášho podnikania? Čo je to, čo by ste veľmi chceli, aby zostalo vo vašej firme, aj keď to raz prenecháte synom?

Prvá vec: vypočuť si zákazníka a rešpektovať ho, či si dá urobiť auto alebo kúpi malé čerpadielko za 8 eur. Proste mať úctu ku každému jednému.

A po druhé: veľmi si vážiť spolupracovníkov a ľudí, ktorí sú vo výrobe. Tí majú skutočne zlaté ruky a tí pre nás robia. Keď idem na služobnú cestu, ja im poviem, čo idem vybavovať. Keď sa vrátim, poviem im, ako to dopadlo. Tí ľudia musia mať pocit, že sa na tom podnikaní a rozhodovaní podieľajú.

Chcem vytvoriť ten vzťah medzi mnou, mojimi synmi a zamestnancami, musí to byť ako jedna rodina. Lebo ak nevytvoríte rodinu v tej firme, ako chcete vytvoriť takú rodinu a teplo domova v tom obytnom aute? Musí to fungovať.

Pochádzate z Martina, ale prečo je v Martine aj firma? Nezvažovali ste, žeby ste to presunuli niekde inde? Ak väčšinou exportujete do Nemecka, možno by bolo výhodnejšie vyrábať tam.

Mňa aj v roku 2010 Nemci presviedčali, aby sme založili spoločnú firmu, ale nemám z toho dobrý pocit. So mnou by tých 15 ľudí neodišlo, nerobili by som mnou – čiže vytvárala by som tam firmu ale za úplne iných podmienok, bola by to úplne iná práca.

Ja by som neodišla zo Slovenska a neodišla by som ani z Martina – aj keď tu možno ľudia ani nevedia, že taká firma tu je.

Čo by ste vy poradili ženám, ktoré by chceli začať podnikať a sú v rovnakej situácii, v akej ste boli vy a majú pocit, že sa nič nedá spraviť?

Musia mať v prvom rade predstavu a svoj cieľ – ale cieľ teda trošku reálny, žiadny výmysel. Mať svoj cieľ a za tým cieľom ísť. Keď vás vyhodia z jednej banky, druhej banky, hľadáte, kto by vám požičal, možno máte priateľov, ktorí by vám pomohli.

Ja som takto začínala s mínus dvoma miliónmi (korún). Treba za svojim cieľom ísť a keď máte dobré myšlienky a ciele skutočne zrealizovateľné, tak sa nájde pár kamarátov, ktorí vám pomôžu. Aj keď rodina nemôže, aj keď na to nemáte financie.

Nepoznám slovíčko nie a nedá sa. Trvalo mi dva roky na Slovensku, kým som vybavila všetky povolenia. Vyhodili ma jednými dverami, vrátila som sa druhými. Aj na ministerstve som sa pýtala – prečo by som takéto podnikanie nemohla mať na Slovensku? Dajte mi na papieri, čo treba, ja vám to donesiem. Vždy som sa pýtala, prečo to nemôže byť, lebo všetko sa dá dosiahnuť. Keď sa to nedosiahne za mesiac, dosiahne sa to za rok.

Čo by sa muselo stať aby ste si povedali, že nemá zmysel ďalej podnikať?

Zdravie. Už viackrát som si povedala, že je mi ťažšie, že do niečoho nepôjdem. Večer som unavená, hovorím si: nie. Ale potom prídu synovia, vnúčatá – alebo prídu zákazníci, uveličení, čo si vymysleli, a ako chcú aby sme im vyrobili ten domček na kolesách, a ja proste hneď na to zabudnem.

Aké sú vaše ďalšie plány?

Mne ide hlavne o to, aby sa rozšíril karavaning na Slovensku. Mojím cieľom je, aby ľudia, ktorí sú v dnešnej dobe rozdelení v dvoch-troch izbách, možno veľakrát ani spolu neraňajkujú alebo nevečerajú, aby spolu šli na dovolenky alebo víkendy preč.

V karaváne sú spolu, večer sedia vonku s priateľmi, popíjajú vínko, bez televízora, bez ničoho, rozprávajú sa. To je pre mňa veľmi dôležité – rodina, tá súdržnosť, tá spätosť so sebou.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac