Neurológ Stránský: Namiesto kontrolovania e-mailov spolu hovorme

Známy kritik sociálnych sietí a odborník na vzdelávanie nám v rozhovore prezradil, ako sa správne učiť a predísť slabej pamäti.

Jeden z najväčších kritikov sociálnych sietí, český neurológ Martin Jan Stránský pôsobiaci aj na prestížnej americkej Yale University, sa už dlhodobo venuje otázke vzdelávania. Na jeseň strávil niekoľko dní na Slovensku, kde okrem prednášky pre zamestnancov O2 odpovedal aj na zopár našich otázok o učení, myslení a komunikácii.

Moderná medicína výrazne napreduje a dokáže z mozgu mnohé vyčítať, pre laika je však mozog a jeho fungovanie často pomerne veľká neznáma. Čo by o ňom mal vedieť?

Asi najdôležitejšie je vedieť, že mozog sme my a neexistuje nijaký mysteriózny proces, ktorý ručí za to, aké máme myšlienky a akí sme, ale že všetko sa dá ovplyvniť.

Mozog funguje na základe neurochemických a neuroanatomických procesov, teda má svoj biologický poriadok.

A druhé, čo by mal laik vedieť, je to, že moderná spoločnosť, ktorá funguje posledných 25 rokov, sa vydala cestou používania technológií, prevažne internetu a sociálnych sietí, ktoré sú v rozpore s tým, ako sa náš mozog vyvinul.

Už viac nepremýšľame o veciach, netvoríme hlbšie myšlienkové procesy a strácame schopnosť reflektovať. Z toho vyplýva, že by sme sa znovu mali naučiť premýšľať o tom, o čom máme premýšľať.

S tvorbou myšlienkových procesov súvisí aj otázka vzdelávania, resp. učenia sa, ktorej sa dlhodobo venujete. Aký postup by ste odporučili človeku, ktorý si musí pomerne rýchlo osvojiť niečo nové?

Či je to mladý, alebo starší človek, mozog sa učí stále rovnako. Najlepšie je, keď sa učí danú vec alebo daný predmet rôznymi spôsobmi a cestami zároveň, preto je bifľovanie sa prakticky nanič.

Na začiatok stačí získať nejaké základné fakty a potom o nich začať hovoriť, porovnávať ich, dávať do súvislostí a pokúsiť sa o nich debatovať, ba dokonca rovno prednášať.

Určite je oveľa lepšie nevedieť, kedy sa narodil Karol IV. a koľko mal manželiek, ale poznať jeho význam pre danú dobu, čo jeho pôsobenie prinieslo, čo bolo iné pred jeho vládou a čo po nej a baviť sa o tom, či to bolo dobré, alebo nie. Tak sa človek naučí najviac.

Základom je teda porovnávanie a vytváranie vzájomných súvislostí.

Presne tak. Vďaka technológiám dokážeme nájsť fakty veľmi rýchlo, ale oveľa dôležitejšie je vedieť s tými informáciami pracovať tak, aby sa zvýšila nielen kvalita nášho života, ale aj miera našej spokojnosti.

To druhé sa v modernej dobe nedeje, preto tu máme preukázateľný nárast depresií a úzkostí v porovnaní s predchádzajúcou generáciou.

V súčasnej modernej spoločnosti človek denne pracuje s množstvom informácií a mnohí sa aj v súvislosti s učením sťažujú na slabú pamäť. Existuje vôbec? Ak áno, akými procesmi ju možno stimulovať?

Naša pamäť najviac súvisí s intelektom a ten zase s výukou. Preto je preukázateľné, že ľudia s vysokoškolským vzdelaním, ktorí používajú viac častí mozgu, majú menší sklon k strate pamäti aj demencii.

Rovnako dobre sú na tom aj ďalší ľudia, ktorí využívajú viacero častí mozgu, napríklad muzikanti.

Aby človek predišiel slabej pamäti, resp. jej strate, je dôležité nezostávať v stereotype, mať viac záujmov a venovať sa viacerým veciam.

Druhým krokom je čo najviac sa k týmto záujmom vracať, pretože pamäť vyžaduje neustále obnovovanie a údržbu. Je veľmi pohodlné nerobiť nič. Ak ale budeme mozog pravidelne cvičiť, rovnako ako keď cvičíme iné svaly ľudského tela, naša pamäť bude dobrá.

Tretím krokom je zdravý životný štýl. Ľuďom, ktorí žijú nezdravo, majú problém s alkoholom, vysoký krvný tlak alebo nekontrolovanú cukrovku, pamäť nebude nikdy slúžiť tak dobre.

V súvislosti s udržiavaním pamäti často používate pojem mentálna pestrosť. Čo všetko si pod ňou možno predstaviť?

U každého človeka je to trošku iné. Každý by mal ale robiť niečo, čo ho ideálne baví a odlišuje sa od toho, čo robí bežne.

Ak chcete budovať mentálnu pestrosť, nie v prvom rade spokojnosť, najlepšie je nájsť si niečo, čo vás zároveň uspokojuje. Tak vzniká krásny moment, v rámci ktorého sa buduje nielen pestrosť, ale aj spokojnosť.

Mnohé súčasné profesie vyžadujú kreativitu. Je človeku daná, alebo možno posilniť aj tú?

Dá sa budovať rovnakým spôsobom ako mentálna pestrosť. Tu by som však rád poukázal na to, že kreativita vychádza z imaginácie a imaginácia vždy vychádza iba z toho, čo je v našom mozgu.

V rámci kreativity siahame do pamäti a skúseností, aby sme vytvorili imagináciu.

Ak teda človek nemá mentálnu pestrosť, dobrú pamäť a mozog, ktorý dokáže reflektovať, nebude nikdy kreatívny novým spôsobom. Ani kombinácia množstva skúseností a moderného mozgu, ktorý je pripútaný na internet a sociálne siete nezaručuje úspech. Človek síce vie, kde veci nájsť, nevie však, čo s nimi ďalej robiť – môže síce vytvoriť napríklad nový program, ale bude to len variant variantu.

Na adresu sociálnych sietí sa vyjadrujete naozaj tvrdo. V čom vidíte ich hlavné riziká v porovnaní s ich prínosom?

Ich riziko vidím najmä v tom, že sociálne siete najviac ničia spoločenské a rodinné vzťahy a sú preukázateľne prepojené s nárastom depresií, úzkostí, prípadov týrania a samovrážd.

Priemerný človek pozerá do obrazovky 7 hodín, z toho väčšinu času hrá hru alebo je na sociálnych sieťach.

Tie predstavujú úplne umelý svet, kde má každý z nás možnosť zinscenovať umelé divadlo, ktoré si režíruje podľa neprirodzených sociologických pravidiel:

Vylúčime každého, koho názor sa nám nepáči, vzniknutú situáciu nekonfrontujeme a na druhej strane meriame naše hodnoty napríklad podľa počtu priateľov, ktorých na danej sieti máme, čo je totálna deformácia našej evolúciou danej intelektuálnej cesty.

Dosah sociálnych sietí ale nemusí byť len negatívny, mnohé so sebou prinášajú pozitívny prvok – prostredníctvom mnohých z nich sa dostávame k informáciám, vzdelávajú nás a mnohých v súčasnosti aj živia.

Sociálne siete so sebou nepriniesli nič iné než nárast informácií. Niektorí ľudia ich teda môžu využiť na zlepšenie zdravia, napríklad sa vďaka nim dozvedia o novej liečbe alebo zistia, že to, čo považovali za zdravé, zdravé nie je a vylúčia to.

Sociálne médiá so sebou prinášajú rýchlosť a pohodlnosť, ale nie nárast akýchkoľvek ľudských, humanitných, kultúrnych a intelektuálnych väzieb.

Aké je potom podľa vás riešenie súčasného stavu? Veľa pracovných procesov sa deje napríklad cez sociálne siete, čo značne urýchľuje komunikáciu i prácu.

Myslím si, že sme teraz na prvom a zároveň možno poslednom kľúčovom rázcestí v našej genéze. Z trasy, ktorú si ľudstvo budovalo 50 000 rokov, sme sa za posledné štvrťstoročie úplne odklonili.

Vznikol nový spôsob života a naše priority sa zmenili na pohodlie a rýchlosť. Zanikla jedna pevná pravda a namiesto toho sa pravda stala pohyblivou vecou, ktorá vzniká na základe lajkov alebo virality.

Riešením je, že si tento stav uvedomíme a nejakým spôsobom sa utlmí, alebo dokonca zanikne ako fenomén určitej doby, alebo že to bude pokračovať ďalej až do kolonizácie.

Budeme ako v mravenisku – ľudia budú myslieť len plocho, nebude dochádzať k žiadnemu prehĺbeniu a takto to bude pokračovať ďalej, buď do nášho zániku, alebo do nejakej krízy, ktorá zníži populáciu, napríklad globálne otepľovanie, vojna alebo nejaký nový vírus.

Vtedy si uvedomíme skutočné priority prežitia, resp. si ich resetujeme. Našou prioritou tak už nebude vlastniť najnovší iPhone alebo mať viac priateľov na sociálnych sieťach, ale prežiť a užiť si život. A aj na medziľudské vzťahy sa potom budeme pozerať prirodzenejšie.

Vyzdvihujete potrebu prirodzenej medziľudskej komunikácie, ako sa potom pozeráte na rôzne online vzdelávacie kurzy, vďaka ktorým si ľudia môžu osvojiť nové poznatky z pohodlia svojho domova? Mnohé organizuje aj Yale Univerzity, na ktorej pôsobíte.

Online vzdelávanie má tú nevýhodu, že je veľmi ploché. Chýba tam medziľudský kontakt, a ak sa vedie diskusia, tak prostredníctvom počítača.

Ak sa deje virtuálnym spôsobom, je určite lepšie, ak sa odohráva napríklad cez Skype a ľudia si môžu pozerať do očí a sú tam prítomné aj rôzne ľudské a citové faktory. Je to lepšie ako nič, ale rozhodne to nie je ono.

Jedným z fenoménov dnešnej doby je vysoké pracovné nasadenie a z neho sa odvíjajúci stres, na ktorí sa mnohí sťažujú. Aký vplyv má stres na náš mozog?

Stres sa prejavuje tak, že cítime depresiu a úzkosť, sme nespokojní a nepokojní.

Hlavným dôvodom nárastu stresu najmä v prípade mladých ľudí je to, že žijeme už druhú, resp. tretiu generáciu v blahu.

Sme rozmaznaní a nečelíme žiadnej skutočnej kríze, utápame sa v pohodlí a technológiách.

Faktory, ktoré tvoria skutočné šťastie, ako rodina a medziľudské vzťahy, vyžadujú odosobniť sa od toho, že budeme kontrolovať e-mail 50-krát denne, čo je bežný počet, ale namiesto toho budeme spolu 50-krát denne hovoriť. A tým sa stres aj prípadná depresia zase zníži.

Preto aj naši rodičia, ktorí museli čeliť 2. svetovej vojne či komunizmu, na tom boli preukázateľne lepšie a boli šťastnejší, než sme my, a my sme zase šťastnejší ako naše deti, čo sa musí zmeniť.

Bežne hovoríme, že potrebujeme na chvíľku vypnúť, akoby sme chceli vypnúť mozog. Aká forma vypnutia, resp. oddychu, je pre mozog najprirodzenejšia?

Tu sa opäť vrátim k technológiám, ktoré so sebou prinášajú veľký tlak – chceme všetko a hneď. Mozog anatomicky tvoria trasy, v rámci ktorých buď spí, alebo odpočíva.

Použijem príklad. V rámci jednej štúdie mali zúčastnení splniť určitú úlohu. Skôr, ako sa do nej pustili, rozdelili ich na dve skupiny – jedna sa šla na hodinu prejsť do lesa a druhá do rušného centra mesta.

Keď sa potom pustili do úlohy, všetci z prvej skupiny ju urobili lepšie a dokonca aj rýchlejšie ako tí z druhej, pretože ich mozog si počas tej hodiny oddýchol. O ničom nemusel premýšľať, bol medzi zeleňou, relaxoval, a tak sa pripravil na plnenie úlohy.

A akým spôsobom vypínate mozog vy? Čo je pre vás to najpríjemnejšie?

Mozog vypínam každý deň po skončení práce, nech je to kedykoľvek.

Podľa toho, kde sa práve nachádzam, sa posadím na verandu, balkón alebo lavičku v prírode, minimálne polhodinu sa pozerám pred seba, zvyčajne na západ slnka, a nepremýšľam o ničom, iba tak sedím.

Dá sa nemyslieť na nič?

Samozrejme, z neurologického pohľadu sa to nedá. Nechám skrátka mozog blúdiť. (úsmev)

Martin Jan Stránský

Český lekár, vysokoškolský pedagóg, vydavateľ a politik. Narodil sa v New Yorku. Pôsobí ako odborný asistent v odbore neurológia na Yale School of Medicine. Je riaditeľom Polikliniky na Národní v Prahe. Založil Kanceláriu Ombudsmana pre zdravie, ktorá v Českej republike poskytuje poradenstvo v oblasti zdravotníckeho práva.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Udržateľné cestovanie vám prinesie zážitky, o ktoré bežní turisti prichádzajú

S blogerkou Veronikou Šipoš Rosputinskou sme sa zamerali na to, prečo je dobré cestovať lokálne a bezhlavo nelietať po svete.

Udržateľné cestovanie nie je o odopieraní, ako sa mnohým na prvý pohľad zdá. Umožní vám spomaliť a dovolenku prežiť ešte intenzívnejšie. S Veronikou Šipoš Rosputinskou z blogu She Makes Me Travel sme sa rozprávali, ako koronakríza ovplyvňuje cestovanie a prečo je dobré dovolenkovať lokálne. 

Leto je obdobím objavovania a nových zážitkov. Ak chcete lepšie spoznať svoje okolie, pri plánovaní výletov či výbere ubytovania môžete využiť 4G sieť od O2, ktorá je k dispozícii už pre 97 % obyvateľov Slovenska.

V rozhovore sa dočítate:

  • čo je udržateľné cestovanie,
  • aké sú jeho hlavné výhody,
  • či sa treba úplne vzdať leteckej dopravy,
  • prečo nie je riešenie zostať doma,
  • ako pandémia zmenila turizmus.

Kedy a prečo si začala s udržateľným cestovaním? 

Vždy som rada spoznávala nové miesta a ľudí. A čím viac sme s manželom cestovali, tým viac som si všímala, ako správanie turistov a ich voľby ovplyvňujú domácich obyvateľov a miestnu prírodu. 

Prvý zlom nastal na Bali, ktoré je známe tým, že je veľmi preťažené turizmom. Videla som, že ľudia nerešpektujú kultúrne zvyky či zásady slušného správania. 

Napríklad boli schopní ignorovať zákazové značky a obísť plot, len aby sa dostali na ryžové pole. A pritom pošliapali úrodu, na ktorú boli domáci obyvatelia odkázaní. 

Postupne som si začala vyhľadávať informácie o týchto situáciách, a tak som sa prepracovala až k pojmu udržateľné cestovanie. Zistila som, že o tejto téme na Slovensku nikto nepíše a povedala som si, že by tu mohol byť priestor začať sa tomu venovať. Táto téma rezonuje v spoločnosti čoraz viac.

V čom sa udržateľné cestovanie líši od bežného turizmu?

Vymyslela som si takú krátku poučku, ktorou sa to každému snažím zjednodušene vysvetliť: Udržateľné cestovanie je o tom, aby človek maximalizoval svoje zážitky popri tom, ako minimalizuje svoje negatívne dosahy na krajinu a na komunitu, do ktorej zavíta.

Je to o rešpektovaní obyvateľov, kultúry, náboženstva a prírody danej krajiny. Stačí sa riadiť starou ľudovou múdrosťou Čo nechceš, aby robili tebe, nerob ani ty druhým. V podstate to nie je žiadna veda.

Čo si máme predstaviť pod maximalizovaním zážitkov?

Vysvetlím to na sebe. Keď som začala cestovať, lákali ma exotické krajiny. Mala som pocit, že musím všade ísť a všetko vidieť. Itineráre som mala rozplánované do poslednej minúty. Manželovi som ani nemohla povedať, kam všade pôjdeme. 

Za tri týždne sme boli aj v piatich krajinách. Človek pri tejto rýchlosti síce veľa uvidí, ale nezažíva, nespoznáva do hĺbky. Teraz mi je málo týždeň na mieste, o ktorom všetci tvrdia, že tam po troch dňoch nie je čo robiť. Viem celý deň stráviť na lokálnom dizajnovom trhu, kde hľadám zaujímavých miestnych tvorcov, v škole varenia alebo v zapadnutom podniku.

„Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť k jej rozvoju.“

Rýchle cestovanie má negatívny dosah aj na turistické destinácie. Efekt jednodňového turistu vidíme napríklad v Benátkach, na Santorini a na mnohých iných miestach. Prídu tam státisíce ľudí, obehnú si pamiatky, využijú infraštruktúru mesta a minú tri eurá na magnetku. Mestá to veľmi zaťažuje, niektoré už začali návštevy týchto jednodňových turistov obmedzovať alebo o tom minimálne uvažujú.

Pre obe strany je prínosné, ak trochu spomalíme. Síce toho stihneme menej, ale zažijeme viac. Máme dosť času preniknúť do komunity a spoznať ľudí, podporiť lokálnu ekonomiku, pomôcť jej k rozvoju. Dokážeme tak nielen brať, ale aj niečím prispieť.

Čítajte aj: Nekupujte v Tatrách suveníry z Číny. 7 rád, ako cestovať udržateľne

Ak domáci uvidia, že ste pozorní, že sa pýtate na ich zvyky, tradície a názory, často sa stane, že vám to oplatia. Môžu vám vyjsť v ústrety a ak máte čas, ukážu vám miesta a doprajú zážitky, o ktoré bežný turista prichádza. 

Keď sa bavíme o spomaľovaní, najrýchlejším a najkomfortnejším spôsobom, ako cestovať na veľké vzdialenosti, je lietanie. Letecká doprava však výrazne škodí životnému prostrediu. Ako sa k tomu postaviť? Treba si lietanie naozaj odoprieť? 

Nič nie je čiernobiele, ani táto problematika. Samozrejme, lietanie si môžeme úplne odoprieť a vybrať si iné alternatívy dopravy. Skvelým dobrodružstvom môže byť aj výlet vlakom po Európe alebo cyklovýlet po Slovensku. 

Ak však chceme zažiť lokálnu kultúru v Ázii či Latinskej Amerike alebo nás láka biely piesok a tyrkysová voda karibských pláží, lietadlu sa nevyhneme. Vtedy treba zvážiť, ako taký výlet naplánovať, aby bol čo najrozumnejší.

Napríklad si ušetriť dovolenku na jednu dlhšiu cestu počas roka namiesto troch kratších dovoleniek a absolvovať dva lety namiesto šiestich. 

Alebo využiť sabatical, čo sa dnes stáva čoraz populárnejším, vziať si v práci voľno na pár mesiacov a v rámci jednej cesty navštíviť viac krajín a po návrate zas cestovať lokálne a šetrnejšie k prostrediu.

„Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.“

Možností je dnes neúrekom a vôbec to nemusíme hnať do extrémov.

Udržateľné cestovanie je zatiaľ okrajovou záležitosťou aj napriek tomu, že má očividne množstvo výhod. Prečo je to tak?

Veľa ľudí sa nad mnohými aspektmi cestovania ani nezamýšľa. Neuvažujú nad svojimi rozhodnutiami. Nemajú zlý úmysel, no ani im nenapadne, že ich rozhodnutia môžu mať negatívny efekt a že mnoho vecí sa dá urobiť inak a lepšie.

Žiaľ, postupne čoraz jasnejšie vidíme dôsledky našich činov na prírode aj lokálnych komunitách. Udržateľnosť cestovania sa začína dostávať do spoločenského povedomia. Myslím si, že stúpa snaha a chuť niečo zmeniť.

Keby sme išli do extrému, mohli by sme zostať doma. Nikoho by sme nezaťažovali a nemohli by sme spôsobiť žiadne škody. Nebolo by to lepšie?

Nie, každá minca má dve strany a žiadny extrém nie je dobrý. Sú krajiny, ktoré z cestovného ruchu žijú. Keď niekam vycestujeme a rozumne tam minieme peniaze u miestnych, podporíme lokálne rodiny a komunity.

Ďalšia vec je aj obohacovanie kultúr. Keď človek cestuje, veľa sa učí, aj o sebe, aj o tom, s kým cestuje, aj o krajine, ktorú navštívi. Môže rozširovať obzory ľudí v krajine, do ktorej cestuje, najmä pokiaľ ide o rozvojové krajiny, kde je to viac ako potrebné.

Cestovanie nemôžeme úplne vytrhnúť zo života. Ak zostaneme sedieť doma, nevyrieši to problém. Ak nepristupujeme zodpovedne a udržateľne k životu doma, to, že nepôjdeme na výlet, asi veľa nezmení.

Ako pandémia koronavírusu zmenila turistický ruch? Aký to bude mať dosah na udržateľné cestovanie?

Udržateľné cestovanie malo rastúci trend až do bodu, keď prepukla globálna kríza, spôsobená koronavírusom. Čoraz viac spoločností sa snažilo robiť aspoň malé kroky k tomu, aby ich služby boli udržateľnejšie a aby znižovali svoj negatívny vplyv na prostredie.

Turistický ruch je obrovským odvetvím ekonomiky. Pred krízou od neho záviselo každé desiate pracovné miesto na svete. Kríza ho postihla najťažšie zo všetkých odvetví. Dnes je v dôsledku toho ohrozených 197 miliónov pracovných miest.

Veľa spoločností v tejto ťažkej situácii začalo lobovať nielen za to, aby získali daňové úľavy, ale aj za to, aby sa obmedzili nároky jednotlivých krajín na udržateľnosť.

„Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným.“

Akákoľvek snaha byť udržateľnejší, produkovať menej emisií a podobne si vyžaduje investície. Pre firmy je škrtanie v tejto oblasti najmenej bolestivé a pomôže im ušetriť peniaze napríklad na udržanie pracovných miest.

Otázka je, ako koronavírus ovplyvní ďalší vývoj udržateľného cestovania – či sa nevrátime o pár rokov späť a či sa firmy nebudú snažiť, aby bolo všetko rýchle, lacné a pre čo najväčšie masy.

Trh neformujú iba firmy, ale aj spotrebitelia. Aktuálne vnímame, že cestovanie v uzavretom priestore lietadiel, na zaoceánskych lodiach či pobyty v gigantických rezortoch môžu byť riskantné, a tak sa mnohí ľudia uprednostňujú lokálne cestovanie. Myslíš si, že toto vnímanie si prenesieme aj do obdobia, keď sa pandémia skončí?

V prvom rade je tu otázka, ako aktuálna ekonomická situácia ovplyvní príjmy ľudí a či a do akej miery si budeme môcť dovoliť cestovať, či už do zahraničia, alebo lokálne.

Nadobudli sme pocit, že cestovanie je niečo samozrejmé, no cestovanie je v skutočnosti nadštandard, luxus. V posledných rokoch sme to tak nevnímali, lebo sa stalo veľmi dostupným. Môže sa však stať, že sa znova presunie medzi aktivity, ktoré si nebude môcť dovoliť každý. Keď rodiny prídu o príjem, zvážia, či zaplatia účty a hypotéky, alebo či pôjdu na dovolenku.

Budeme podľa teba v budúcnosti cestovať viac udržateľne? 

Netrúfam si to odhadnúť. Veľa ľudí si uvedomilo, že to, ako sme nielen cestovali, ale aj vo všeobecnosti žili, nebolo veľmi udržateľné. Zvykli sme si na príliš veľký komfort.

Zvykli sme si veľa brať zo spoločnosti aj z prírody a menej dávať. Uvidíme, či sa dokážeme v budúcnosti uskromniť, alebo si budeme pod zámienkou zlej ekonomickej situácie vyberať lacné a neudržateľné riešenia.

Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.

Veronika Šipoš Rosputinská

Je novinárka a blogerka, ktorá v rámci blogu She Makes Me Travel píše o uvedomelom živote a cestovaní a prináša aj množstvo tipov na výlety po Slovensku. Blog tvorí so svojím mužom, ktorý cestovanie nenávidí a dokáže o tom vtipne písať. Prinášajú tak dva rôzne pohľady na rovnaké situácie.


Nemáte miesto na nové fotky a appky? Máme 5 tipov, ako si vyčistiť pamäť v telefóne

Čítaj viac

Tech News: Kedy si budeme nabíjať smartfón raz za týždeň?

Čítaj viac

Ešte lepší zážitok. K Sony Xperia L4 s kinodisplejom dostanete darček

Čítaj viac