Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

BUDDY pomáha deťom, ktoré nemôžu vyrastať v rodine. Chce, aby sa mali komu zdôveriť

Môcť sa podeliť so svojimi radosťami aj trápeniami je pre väčšinu z nás samozrejmé, deťom z detských domovov však blízka osoba často chýba. Ich kamarátmi a sprievodcami na ceste životom sa môžu stať dobrovoľníci z programu BUDDY.

Na Slovensku vyrastá asi 5 000 detí a mladých ľudí mimo rodiny. Potrebujú blízkeho človeka, ktorému môžu dôverovať, oprieť sa oňho v ťažkých chvíľach a plnohodnotne s ním tráviť čas. Program BUDDY spája deti a mladých ľudí s dobrovoľníkmi, ktorí sú ochotní venovať sa im.

Čítajte aj: Ako deti dobre pripraviť do života? Základom je, dôvera a pocit bezpečia

O význame programu a dôležitosti funkčných vzťahov sme sa porozprávali s jeho odbornou garantkou psychoterapeutkou Zuzanou Zimovou.

V rozhovore sa dozviete:

  • ako BUDDY funguje,
  • akú úlohu v projekte zohrávajú dobrovoľníci,
  • prečo je pre dieťa dôležité cítiť sa bezpečne,
  • ktoré príbehy sú pre Zuzanu Zimovú najsilnejšie.

Deti z centier pre deti a rodiny, v minulosti nazývaných aj detské domovy, často žijú s akousi nálepkou. Aké naozaj sú?

Sú to zranené deti. Keby sme zažili to, čo ony, správali by sme sa podobne. Boli by sme plní nedôvery alebo, naopak, veľmi dôverčiví a ochotní mať vzťah s kýmkoľvek, pretože by sme po ňom nesmierne túžili.

Sú to deti, ktoré sa naučili žiť v ťažkých podmienkach a často sa museli vedieť už v skorom veku postarať samy o seba. Zažili náročné chvíle.

Poznám napríklad dvoch súrodencov, z ktorých jeden mal len štyri a druhý tri roky, pričom starší zvládal aj starostlivosť o svojho mladšieho brata. Ak si predstavíme, čo všetko sa deti musia naučiť, aby prežili, je to nesmierna záťaž. Neraz z nej vzniká vnútorné napätie, s ktorým si nie vždy vedia deti poradiť.

V konfliktných situáciách potom vybuchnú a ľudia často vidia iba povrch. Posudzujú ich ako impulzívne deti plné hnevu, no to, čo sa ukrýva v hĺbke, je veľké psychologické zranenie.

Deti vyrastajúce v centrách boli často zanedbávané, zneužívané alebo týrané. Minimálne si zažili, že ich rodina bola bezradná v starostlivosti o ne, a preto z nej museli odísť. Nikto z nich nemal ľahký život.

Dnes pôsobíte ako odborná garantka programu BUDDY pri občianskom združení PRO VIDA. Čo je jeho cieľom?

Ide o jedinečný program, v rámci ktorého poskytujeme podporu dobrovoľníkom sprevádzajúcim deti, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich rodinách. Momentálne sa staráme o 90 BUDDY dvojíc na západnom Slovensku, pričom vo viacerých mestách deti na svojho dobrovoľníka ešte čakajú. V decembri sme spustili aj náborovú kampaň pre nových dobrovoľníkov na východe – v Košiciach a v Prešove.

Deti vyrastajúce v centrách často nedokážu vedomosti a zážitky zužitkovať, pretože majú veľa tráum, ktoré ich limitujú. Sú vzťahovo také zranené, že si často nevedia udržať svoje súkromné či pracovné vzťahy.

Keď ma v roku 2014 oslovili, či by som chcela robiť odbornú garantku, bola som opatrná. Je veľa projektov, ktoré pomáhajú deťom cez rôzne aktivity, snažia sa im sprostredkovať vedomosti a zážitky, ale zabúdajú na budovanie vzťahov.

Deti vyrastajúce v centrách často nedokážu vedomosti a zážitky zužitkovať, pretože majú veľa tráum, ktoré ich limitujú. Sú vzťahovo také zranené, že si často nevedia udržať svoje súkromné či pracovné vzťahy. Keď príde kríza, zutekajú. Dá sa to napraviť jedine tým, že zažijú blízky vzťah, v ktorom sa presvedčia, že sú pre niekoho hodnotné.

Program BUDDY je práve o tom. Stavia na vzťahoch detí s dobrovoľníkmi, ktorí ich sprevádzajú až do dospelosti.

Ako možno docieliť, aby vzťah medzi dobrovoľníkom a dieťaťom fungoval?

Dobrovoľníci sú pre nás v tomto programe nesmierne dôležití, pretože sú tými, s ktorými si deti vytvárajú dlhodobý vzťah. Práve vďaka dobrovoľníkovi sa dieťa môže rozvíjať a rásť. Tomu prispôsobujeme aj ich výber, prípravu a školenie.

Veľmi dbáme na bezpečie detí v programe, pretože vieme, aké sú zraniteľné. Program sme nastavili tak, aby sa v ňom dobrovoľníci menili čo najmenej. Sprevádzanie dieťaťa sa začína ideálne od jeho dvanástich rokov a trvá až do dospelosti. Teda do času, kým dieťa neopustí centrum, nenájde si prácu alebo sa nestabilizuje.

Je podmienkou, aby bol vzťah medzi dobrovoľníkom a dieťaťom fyzický a stretávali sa osobne?

Je to veľmi dôležité, hoci v tomto pandemickom čase aj náročné. Aj my sme museli prejsť do online priestoru.

Základom programu BUDDY však je, aby mal dobrovoľník s dieťaťom fyzický kontakt. To znamená, aby sa spolu mohli prejsť, zájsť si na pizzu. Jednoducho, aby dieťa vnímalo prítomnosť človeka, ktorý ho sprevádza, a aby s ním zažilo skutočný vzťah. Aby sa malo komu zdôveriť, povedať mu o svojich radostiach i bolestiach.

Ako sa deťom prideľujú dobrovoľníci?

Výberový proces sme nastavili tak, aby sme od samého začiatku mali o našich dobrovoľníkoch čo najviac informácií. Poznáme ich zámer, povahové vlastnosti, ich záujmy a podľa toho vieme vyhodnotiť, s akým dieťaťom by si typovo sadli.

Základom programu BUDDY však je, aby mal dobrovoľník s dieťaťom fyzický kontakt. To znamená, aby sa spolu mohli prejsť, zájsť si na pizzu. Jednoducho, aby dieťa vnímalo prítomnosť človeka, ktorý ho sprevádza, a aby s ním zažilo skutočný vzťah.

Naše koordinátorky sú v kontakte s ľuďmi z centier pre deti a rodiny a spoločne rozmýšľajú, či sa dobrovoľník hodí ku konkrétnemu dieťaťu, či ho zvládne a či bude preň prínosom.

V centrách, kde už program funguje dlhšie, si deti často pýtajú dobrovoľníka samy. Keď vidia, že ich kamaráti zo skupiny ho už majú, chcú ho mať tiež. Niekedy je to samotný psychológ z centra alebo vychovávateľ, ktorý dieťaťu navrhne, či by nechcel svojho dobrovoľníka. Dieťa sa však napokon rozhodne samo.

Ktoré BUDDY príbehy sú pre vás najsilnejšie? 

Tie, ktoré sú pre mňa dodnes niečím výnimočné. Napríklad príbehy detí, ktoré dobrovoľníkov nechceli. Neboli presvedčené o ich pomoci a neraz ich brali ako priepustku, pretože v sprievode dobrovoľníka ich vychovávatelia pustili bez obáv von.

Keď dovŕšili osemnásť rokov, rozhodli sa, že odídu z domova, aby mohli byť slobodné a nemuseli dodržiavať pravidlá výchovnej skupiny. Je to prirodzené, pretože centrum je inštitúcia a má svoje pravidlá.

Vonku mladí ľudia zrazu zistia, že to nie je také jednoduché. Prestanú chodiť do školy, nevedia, kde sa majú zamestnať, kde bývať a neraz sa hanbia zavolať svojim vychovávateľom, ktorí im hovorili z pozície rodiča, čo ich v reálnom svete čaká.

Hanbia sa priznať, že sa im nedarí, a tak je pre nich jednoduchšie zavolať dobrovoľníkovi a povedať mu, že sa nemajú dobre a potrebujú pomoc. Dobrovoľník, ktorý zažil zo strany dieťaťa roky vlažného odmietania, zrazu zažíva jeho dôveru a snaží sa mu pomôcť.

Program BUDDY poskytuje podporu deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojich rodinách. Dopĺňa existujúci štátny systém a jeho cieľom je, aby každé dieťa malo aspoň jedného blízkeho človeka, ktorému dôveruje, a aby vedelo žiť samostatný a dôstojný život. BUDDY preto vytvára a priebežne podporuje bezpečné vzťahy medzi dieťaťom a dobrovoľníkom, ktorý mu pravidelne, nezištne a dlhodobo venuje svoj voľný čas a rozvíja jeho potenciál. Partnerom projektu je aj spoločnosť O2.

Vzťah medzi dobrovoľníkom a dieťaťom časom zrejme naberá na intenzite.

Zameriavame sa na deti, ktoré žijú v skupinách. Je pre ne dôležité, ak majú niekoho, s kým si môžu sadnúť, porozprávať sa a mať ho celý čas, ktorý spolu trávia, iba pre seba. Niekoho, kto ich skutočne počúva.

Niekedy trvá istý čas, kým sa medzi dobrovoľníkom a dieťaťom vytvorí vzťah. Ale keď zrazu po pol roku namáhavého kontaktovania príde okamih, že sa dieťa samo od seba ozve svojmu dobrovoľníkovi, je to veľká vec, hoci nám sa to môže javiť ako maličkosť.

Stále prijímate nových dobrovoľníkov?

Áno, sme radi, ak sa k nám prihlásia ďalší. Na webstránke tvojbuddy.sk sú vždy vypísané mestá, kde aktuálne hľadáme dobrovoľníkov. V Bratislave, Malackách, Bernolákove a Piešťanoch hľadáme iba mužov, v iných mestách mužov aj ženy. Ak niekto uvažuje nad tým, že by sa rád stal dobrovoľníkom, stačí, aby si podal prihlášku.

Niekedy trvá istý čas, kým sa medzi dobrovoľníkom a dieťaťom vytvorí vzťah. Ale keď zrazu po pol roku namáhavého kontaktovania príde okamih, že sa dieťa samo od seba ozve svojmu dobrovoľníkovi, je to veľká vec, hoci nám sa to môže javiť ako maličkosť.

Nemusí byť ešte pevne rozhodnutý. Na to slúžia ďalšie kroky, počas ktorých sa záujemca aj my môžeme rozhodnúť, či do programu vstúpi, alebo nie.

Mnoho detí zažilo veľmi ťažké situácie. Dá sa im pomôcť, aby im zranenia nekomplikovali život?

Ak dieťa nemá nikoho, kto mu pomôže, je veľká pravdepodobnosť, že to, čo si so sebou nesie, mu sťaží vzťahy, život v práci alebo hľadanie svojho miesta v živote.

Je dôležité, aby dieťa dostalo pomoc. Nielen takú, že sa dostane do prostredia, kde je fyzicky v bezpečí, bude mať čo jesť alebo bude chodiť do školy. Základom je, že bude mať bezpečné vzťahy. V centre to nie je vždy možné, pretože je tam spolu desať zranených detí. Nevedia vždy zvládať konflikty a tým, že sú v napätí, si vzájomne ubližujú.

Vychovávateľ musí byť neraz výchovný a nátlakový ako rodičia. Niektoré deti môžu vnímať vzhľadom na svoju skúsenosť ako zraňujúcu už len obyčajnú požiadavku, aby si plnili povinnosti.

Potrebujú aj psychologickú pomoc, čo nie je vždy možné, pretože na Slovensku nemáme dostatočný počet terapeutov a ľudí v pomáhajúcich profesiách. My takto aspoň čiastočne môžeme vykryť zážitok bezpečného vzťahu, ktorý je pre dieťa jedinečný.

Prečo je pre dieťa bezpečný vzťah taký dôležitý?  

Detskí psychológovia už dávno vypozorovali a inštinktívne to vie aj veľa rodičov, že dieťa potrebuje lásku, opateru a prijatie. Možno to znie ako klišé, ale všetci podvedome cítime, že zdravé dieťa je milované a podporované.

Ak mu to chýba, bude musieť vynaložiť v živote oveľa viac energie a bude to mať oveľa ťažšie, či už vo vzťahu k sebe, alebo k iným ľuďom.

Potvrdzujú to aj neurobiologické vedy, ktoré skúmajú vývin mozgu. Tie jasne hovoria, že deti, ktorých rodičia dokážu vnímať ich psychologické a vzťahové potreby, sú pripravené čeliť rôznym životným výzvam. Neznamená to však, že budú mať iba dobré zážitky.

Cieľom je, aby dieťa malo istú odolnosť proti kritickým chvíľam, aby si dokázalo poradiť aj s náročnými momentmi v živote. Aby si dokázalo poradiť so smútkom a s hnevom, aby to dokázalo prežiť a ísť ďalej.

Toto napĺňanie potrieb sa spája s raným vekom dieťaťa a prebieha do prvých troch rokov života. Dieťa vtedy ešte nevníma rozumom, ale cez telesné zážitky a vzťahy. Práve v tomto období sa jeho mozog najviac vyvíja.


Deti z detských domovov aj vďaka programu BUDDY dostanú šancu zažiť nezištný bezpečný vzťah a nájsť si dôstojnú prácu a bývanie. Pomôžte deťom, ktoré nemôžu vyrastať v rodine, pripraviť sa na samostatný život. Projekt môžete podporiť na www.tvojbuddy.sk. K lepšej budúcnosti detí prispieva aj spoločnosť O2, ktorá časť z predaja vianočných Troch kráľov venuje práve na podporu tohto programu.

Zuzana Zimová

Vyštudovala špeciálnu pedagogiku, no napokon ju zlákala psychoterapia. Pracovala v pedagogicko-psychologickom poradenstve pri sprevádzaní mladých ľudí, kde ju začala zaujímať téma vzťahovej väzby. Skúmala ju aj pri práci s náhradnými rodinami v občianskom združení Návrat. Štyri roky sa usilovala o zlepšenie systému starostlivosti o deti v detských domovoch z pozície metodičky na ústredí práce, sociálnych vecí a rodiny. Dnes je odborná garantka projektu BUDDY pri občianskom združení PRO VIDA.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

AI je životný štýl. Uľahčuje každodenné povinnosti aj prácu a mení spôsob, akým rozmýšľame, vysvetľujú odborníčky na AI z O2

Umelá inteligencia dokáže zjednodušiť život. Stačí sa o ňu začať zaujímať.

Dokáže zvedavosť prelomiť strach a ostych z umelej inteligencie? Odborníčky na AI Katka Frühwaldová a Eva Slobodová veria, že áno. Každý deň hľadajú nové spôsoby, ako lepšie pracovať s AI a ako ju predstaviť ľuďom. Vzdelávajú kolegov a spoločne experimentujú s nástrojmi, ktoré šetria čas a rozvíjajú kreativitu. V rozhovore vysvetľujú, prečo je zvedavosť dôležitejšia než dokonalé znalosti, čo znamená „AI first“ a ako pristupujú k podpore adopcie AI v O2.

O umelej inteligencii sa treba rozprávať aj doma. Psychologička Romana Mrázová radí, ako na to.

V rozhovore s Evou Slobodovu a Katkou Frühwaldovou sa dočítate:

  • ako dokážu presvedčiť aj skeptických kolegov a kolegyne, aby sa začali zaujímať o AI,
  • prečo na prácu s umelou inteligenciou potrebujete dobrú štruktúru,
  • ako AI pomáha pri programovaní, písaní aj plánovaní dovoleniek,
  • prečo je zvedavosť kľúčom k zmene myslenia
  • a prečo by sa o AI mali učiť nielen dospelí, ale aj žiaci a žiačky.

V O2 sa venujete popularizácii umelej inteligencie. Žijete to, čo hlásate, a používate ju aj vy?

Katka: Určite áno, pre mňa je to prirodzená voľba. Ak mám možnosť využiť AI, vždy ma to zaujíma. Doma ju využívam napríklad pri učení s dcérou.

AI nám pomáha pripravovať otázky na precvičenie učiva – po zadaní témy dokáže vytvoriť test, kvíz alebo krátke opakovanie. Zároveň vie zrozumiteľne vysvetliť časti, ktorým dcéra nerozumie, a tým uľahčuje pochopenie náročnejších tém.

Eva: Používam vlastného AI asistenta, ktorý sa naučil základné informácie o mne a rodine – čo máme radi, naše preferencie. Využívam ho pri plánovaní dovoleniek či organizácii dňa. Rada s ním experimentujem a skúšam nové možnosti.

A pracujete s AI aj v práci?

Katka: Určite. Sú viaceré činnosti, ktoré bez AI už ani nerobím. Využívam ju pri programovaní na hľadanie chýb v kóde alebo optimalizácie skriptov. Je to extrémna úspora času.

Denne používame AI v našom tíme pri vymýšľaní nápadov alebo tvorbe prezentácií.

Eva: AI testujeme pri nahrávaní a automatickom prepisovaní stretnutí – v angličtine dosahuje veľmi dobrú presnosť, v slovenčine zatiaľ mierne zaostáva.

Okrem toho ju využívame na sledovanie trendov a konkurencie, čím získavame inšpirácie zo slovenského aj globálneho trhu. Tento prístup nám umožňuje porovnávať stratégie a identifikovať nové príležitosti.

Našou úlohou je podporovať zmenu, spochybňovať zaužívané postupy a prinášať nové perspektívy. Súčasťou tejto transformácie je aj využívanie umelej inteligencie. Presadzujeme „AI first“ filozofiu.

Na Slovensku má viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti.

Čo si pod „AI first“ filozofiou môžem predstaviť?

Eva: Znamená to, že pred každým krokom sa zamýšľam, ako mi môže pomôcť umelá inteligencia. Ide o zmenu myslenia – AI už nevnímame len ako nástroj, ale ako spôsob práce.

Katka: Naším cieľom je, aby každý zamestnanec používal AI denne a aby sa téma umelej inteligencie stala prirodzenou súčasťou celej firmy, nielen vybraných tímov.

Darí sa vám šíriť tento prístup medzi kolegami a kolegyňami?

Eva: Pri každej zmene je kľúčový mindset – spôsob myslenia. Ak ľudia sami nechcú zmenu, na úrovni vedenia ju efektívne nepresadíme. Takýto prístup nefunguje. Naším cieľom je nastaviť spôsob práce tak, aby ľuďom dával zmysel a prinášal hodnotu. Ak niekto vykonáva činnosť, ktorá mu nedáva zmysel, kvalita výsledku bude prirodzene nízka.

Aby sme podporili otvorenosť voči zmene, je nevyhnutné vzbudiť zvedavosť. Keď ľudia pripustia, že svoju prácu môžu robiť inak, než boli zvyknutí, začnú sa o zmenu zaujímať.

Umelá inteligencia môže byť vnímaná ako hrozba alebo ako príležitosť – rozdiel spočíva v miere zvedavosti. Ak je človek zvedavý, prirodzene hľadá možnosti, skúma a experimentuje. Ak zvedavosť chýba, našou úlohou je ju podnietiť.

Ako?

Eva: Vytvorili sme prístup, ktorý nám pomáha učiť sa efektívne využívať umelú inteligenciu v každodenných úlohách. Nazvali sme ho AI Univerzita. Je to komplexný prístup k vzdelávaniu, zdieľaniu a rozvoju AI komunity u nás v O2.

Z nariadenia Európskej únie vyplýva povinnosť pre zamestnávateľov vzdelávať zamestnancov ako používať AI správne, bezpečne a eticky. Vybudovali sme preto Knowledge HUB, centrálnu knižnicu zdrojov, materiálov zo školení a tipov na používanie AI, ktorá je dostupná pre všetkých zamestnancov. 

Katka: Dôležitým prvkom je školiaci program. Hybridný program vzdelávania, ktorý kombinuje rôzne formáty ako online alebo onsite vzdelávanie či bootcampy. Špecifické formáty prispôsobujeme rôznym typom používateľov. Máme program pre ambasádorov, top manažment, ale aj prednášky pre celú firmu.

Umelá inteligencia je rozvíjajúca sa technológia a preto neustále hľadáme nové možnosti využitia AI nástrojov aj pre nás v O2. Zdieľame, aké nástroje máme k dispozícii, pravidlá používania, návody a užitočné tipy. 

AI je nová technológia a viem si predstaviť, že niektorí kolegovia a kolegyne jej v začiatkoch mohli nedôverovať. Podarilo sa vám aj ich presvedčiť o výhodách umelej inteligencie?

Katka: Áno, mali sme kolegov a kolegyne, ktorí boli spočiatku voči AI veľmi skeptickí. Zistili sme však, že kľúčové bolo nájsť konkrétne situácie, kde mohli vidieť, ako môže byť AI užitočná pre nich osobne. 

V momente, keď sa to spojilo, keď človek zistil, že AI mu dokáže reálne pomôcť v niečom, čo denne rieši, zrazu sa stal používateľom. Aj tí, ktorí predtým s AI nikdy nerobili, začali experimentovať. 

Eva: Podarilo sa nám vzbudiť zvedavosť – a to prostredníctvom konkrétnych situácií, pri ktorých ľudia videli reálnu pridanú hodnotu pre seba. 

Našťastie, musím povedať, že naši kolegovia a kolegyne sú veľmi otvorení. Je tu veľká ochota učiť sa, skúšať nové veci a prístup „poďme do toho“. 

Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Aké AI nástroje využívate v práci?

Eva: Všetky nástroje, ktoré používame, využívame na zefektívnenie práce, automatizáciu procesov a zlepšenie používateľskej skúsenosti – zákazníkov aj kolegov. 

Zákazníci sa môžu stretnúť s četbotmi, ktoré im vedia dať rýchle a konzistentné odpovede a zároveň odbremeňujú zákaznícke centrá. Zamestnanci môžu využívať riešenie virtual buddy postavené na internej databáze znalostí, ktoré im pomáha pri orientácii v procesoch a každodenných úlohách.

Každý zamestnanec má prístup aj k interným četbotom. Dôležití sú aj virtuálni asistenti, ktorí pomáhajú pri práci s dokumentami alebo emailami, generovaním kódu pre developerov a automatizáciou rutinných činností.

V súčasnosti tiež spúšťame platformu Agentic AI na tvorbu AI agentov, ktorá umožní tímom vytvárať vlastné inteligentné riešenia prispôsobené ich konkrétnym potrebám.

Katka: Okrem využívania generatívnej AI, ktorá dokáže vytvárať nové texty, obrázky, prezentácie či návrhy riešení, robíme aj s modelmi postavenými na strojovom a hlbokom učení.

Sú to technológie, ktoré umožňujú systémom „učiť sa“ z dát podobným spôsobom ako ľudia získavajú skúsenosti. Vďaka tomu dokážu predpovedať správanie, rozpoznávať vzory či automaticky spracovávať informácie.

Tieto modely využívame najmä na predpovedanie správania zákazníkov, analýzu textov a ďalšie úlohy, pri ktorých pracujeme s väčším množstvom údajov. Pre zákazníkov to znamená rýchlejšie a presnejšie služby, ktoré lepšie reagujú na ich potreby.

Ako sa dá najlepšie naučiť robiť s AI nástrojmi?

Katka: Využívanie umelej inteligencie v práci nie je len o veľkých projektoch – práve naopak, začíname v malom. Chceme, aby sa zamestnanci hrali, skúšali a objavovali, ako im AI môže pomôcť v ich konkrétnych úlohách. Stále všetkým hovoríme: „Skúšajte, skúšajte, skúšajte.“ Najdôležitejšie je, aby AI začali používať.

Či už ide o tvorbu prezentácií, generovanie obrázkov, copywriting, prácu s textom alebo automatizáciu drobných krokov, každý malý experiment môže ukázať, či má daný nástroj skutočný význam.

Takýto prístup podporuje kreativitu, učenie sa a praktické využitie AI v reálnych situáciách. Vďaka tomu sa umelá inteligencia stáva prirodzenou súčasťou pracovného dňa – nie ako povinnosť, ale ako nástroj, s ktorým sa oplatí „pohrať“, aby sme zistili, čo všetko dokáže.

Eva: Ak chceme, aby ľudia naozaj objavili možnosti AI, musíme im pomáhať rozvíjať štruktúrované myslenie. Pretože dobrý prompt stojí predovšetkým na dobrej štruktúre – na schopnosti jasne formulovať, čo chceme dosiahnuť a aký má byť výsledok

AI prompt je zadanie alebo inštrukcia, ktorú používateľ dáva umelej inteligencii, aby získal požadovanú odpoveď, text, obrázok či iný výstup. Jednoducho povedané, je to spôsob, ako sa rozprávame s AI.

Ako vyzerá dobrý prompt?

Katka: Základom je štruktúra. Treba presne vymedziť, čo chceme, a jasne pomenovať, čo potrebujeme – teda definovať všetky parametre a kritériá. A to celé zapísať do prehľadnej a logickej štruktúry. 

Skvele funguje aj pridať príklad, ako má vyzerať výsledok. Tým nastavíme jasné očakávania. Čím viac konkrétnych parametrov, tým lepšie – napríklad tone of voice, interné pravidlá či špecifické inštrukcie. 

Eva: Za posledný rok sa umelá inteligencia posunula tak, že dnes vám už vie pomôcť aj s písaním promptov. Stačí zadať základné parametre, cieľ, rozsah, inštrukcie či niečo o sebe – a AI vám sama vygeneruje prompt pre AI. 

Katka: Výborné je aj pýtať sa AI, aké ďalšie informácie potrebuje, aby mohla pripraviť čo najlepší výstup. Nie vždy vám napadne všetko, najmä ak s umelou inteligenciou len začínate. Takto sa dá dostať k lepšiemu výsledku rýchlejšie a efektívnejšie.

Dobré prompty sa určite oplatí ukladať – ak niečo funguje, využite to aj nabudúce. A deľte sa o skúsenosti s ostatnými. Ak máte pozitívny príklad alebo niečo, čo sa osvedčilo, dajte o tom vedieť. Tento komunitný prístup funguje výborne aj v našej AI Univerzite. 

Myslíte si, že AI by mali vedieť používať všetci? Mali by sa o nej učiť aj deti v školách?

Eva: Už dnes sa deti reálne stretávajú s AI v škole. Moja 11-ročná dcéra mi napríklad hovorila, že bežne pracujú s vecami, ktoré vygenerovala AI. Berú to úplne prirodzene, lebo je to technológia, ktorú deti už niekoľko rokov využívajú aj vo voľnom čase. 

Katka: Učiteľky ich vedú aj k overovaniu informácií. Učia sa, ako si overovať zdroje a pristupovať k všetkému kriticky.

To isté platí aj vo firmách. Ukazuje sa, že zručnosti ako kreatívne myslenie, komunikačné schopnosti, odolnosť, kritické myslenie a zvedavosť sú kľúčové. Ak ich človek má, dokáže AI efektívne využívať a zároveň jej neveriť naslepo, ale rozumne ju kontrolovať. 

Eva: Výskumy naznačujú, že časté používanie generatívnej AI môže meniť štruktúry mozgu – napríklad znižovať schopnosť sústrediť sa, pamätať si informácie alebo samostatne formulovať myšlienky, ak sa AI používa pasívne a bez kritického myslenia.

Na druhej strane, ak ju používame správne – ako nástroj na podporu myslenia, nie jeho náhradu –, môže výrazne rozvíjať naše mäkké zručnosti. Pomáha nám zlepšovať kritické myslenie, kreativitu, schopnosť klásť otázky, hodnotiť výstupy a pracovať s obsahom.

Generatívna AI nás totiž núti klásť lepšie otázky, hodnotiť výstupy, porovnávať možnosti a premýšľať nad tým, ako technológia dopĺňa naše vlastné myslenie – nie ho nahrádza. Práve v tom spočíva jej rozvojový potenciál.

Na Slovensku má pritom viac ako 50 % ľudí iba základné digitálne zručnosti. Takže v tomto smere máme stále veľký priestor na rast a dlhú cestu pred sebou.

Eva Slobodová

 

Eva je súčasťou vedenia O2 Slovakia, kde sa zameriava na stratégiu, inovácie, agilitu, spôsob práce a AI s cieľom podporovať komplexné biznisové a technologické transformácie. S viac ako 20-ročnými skúsenosťami v telekomunikáciách, poisťovníctve, FMCG a konzultingu pomáha organizáciám prispôsobovať sa, inovovať a rásť.

 

Katarína Frühwaldová

 

Katarína Frühwaldová pôsobí v O2 Slovakia ako AI Competence Lead a zameriava sa na využívanie umelej inteligencie a dátovej analytiky na zlepšovanie biznisových rozhodnutí a zákazníckych skúseností. Počas viac než 15 rokov v oblasti dátovej vedy, data miningu, analytiky a konzultingu sa venovala práci s dátami a tvorbe insightov, ktoré pomáhajú firmám lepšie rozumieť svojim zákazníkom a rozhodovať sa na základe dát. Titul PhD. z aplikovanej matematiky získala na Slovenskej technickej univerzite.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.