Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Matej Tóth: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte

Olympijský víťaz a zakladateľ O2 Športovej akadémie Mateja Tótha odporúča nechať deťom radšej viac voľnosti na preliezačkách, ako im už v ranom detstve plánovať športovú kariéru.

Patríte medzi rodičov, ktorí túžia mať zo svojho dieťaťa ďalšieho Hamšíka alebo Cháru? Alebo práve hľadáte spôsob, ako deti priviesť k tomu, aby sa viac hýbali a pohyb ich tešil? S olympionikom Matejom Tóthom sme sa porozprávali o tom, ako u detí budovať zdravý vzťah k pohybu a zbytočne ich nepreťažovať.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako deti motivovať na pohyb,
  • čo okrem kondície môže dieťa získať vďaka športu,
  • kedy je dieťa pripravené na športový krúžok,
  • ako deťom kompenzovať presedený deň.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvite si spolu s nimi podľa O2 Telesnej na doma

Ešte pred zhoršením aktuálnej situácie a sprísnením opatrení si Matej Tóth pre Sódu zapózoval aj so svojimi dcérami Emmkou a Ninkou.


Hýbu sa dnešné deti málo?

V minulosti sa rozhodne hýbali viac. Dnešné deti majú viac stimulov, ktoré ich lákajú, a to zapríčiňuje, že majú pohybu menej ako kedysi. Možností síce neubudlo, ale na deti číha omnoho viac lákadiel vo forme technológií.

Aké sú hlavné dôvody, prečo by mali rodičia viesť deti viac k pohybu a športu?

Pevne verím, že nie je nutné vysvetľovať, že pohyb a šport patria k zdravému vývoju dieťaťa. Nie každý však vie, že pravidelný šport pomáha aj v rozvoji osobnosti. Ja som začínal s organizovaným športom ako desaťročný a teraz viem s istotou povedať, že mi pomohol aj s rozvojom osobnosti. Vďaka športu a výchove svojich rodičov som nadobudol úžasné schopnosti.

Od ľudí z personálnych agentúr dokonca viem, že pri výbere zamestnanca často uprednostnia bývalého profesionálneho športovca. Vedia totiž, že disponuje cieľavedomosťou, zodpovednosťou a najmä schopnosťou rozhodovať sa. To sú dnes veľmi cenené vlastnosti.

Ako by mali s pohybom začínať škôlkari? Stačí, keď sa hrajú na preliezačkách alebo je dobré ich už zapísať na nejaký krúžok?

Škôlka je výborná v tom, že deti v nej ešte nesedia väčšinu dňa za stolom a nepíšu. Majú teda viac priestoru hýbať sa. Dobré materské školy zvyknú mať vypracovaný aj pohybový program.

Aj my v O2 Športovej akadémii Mateja Tótha ponúkame materským školám cvičenia podľa našej metodiky, ale často stačí vnímavá pani učiteľka, ktorá robí s deťmi každý deň nejakú pohybovú činnosť.

Pevne verím, že nie je nutné vysvetľovať, že pohyb a šport patria k zdravému vývoju dieťaťa. Nie každý však vie, že pravidelný šport pomáha aj v rozvoji osobnosti.

V škôlke je pohyb ešte prirodzený. Zlom nastáva pri prechode zo škôlky do školy, keď deti začínajú viac sedieť. Škôlkarov by som preto ešte nezaťažoval výraznejšou aktivitou.

Samozrejme, sú aj krúžky ako gymnastika a plávanie, s ktorými sa začína oveľa skôr, pretože deťom raný tréning môže pomôcť v budúcej športovej kariére.

Ak vidíme u dieťaťa pohybový talent, oplatí sa rozmýšľať už v predškolskom veku nad výberom konkrétneho športu?

Z môjho pohľadu je v takomto veku na rozvíjanie športovej špecializácie veľmi skoro. Ak vidíme, že dieťa sa rado hýbe, je dobré ho v pohybe podporovať a vymýšľať mu rozmanité aktivity.

Dieťa ešte nedokáže posúdiť, či chce byť futbalista, cyklista, tenista alebo sa chce venovať inému športu. Vníma však, že pohyb ho baví, v čom ho treba podporovať. Dôležité je aj to, aby sa hýbalo vtedy, keď chce a má chuť.

Ak je dieťa pohybovo veľmi aktívne a rodičia nemajú čas sa mu v tomto smere venovať, dal by som mu možnosť vyskúšať si gymnastiku, atletiku alebo plávanie. V žiadnom prípade by som však neplánoval dopredu vychovať z predškoláka Hamšíka alebo Sagana.

Niektorí rodičia veria, že ak nedajú dieťa na gymnastiku alebo atletiku už ako štvorročné, neskôr nebude stíhať za deťmi, ktoré trénujú od raného veku. Čo by ste poradili rodičom, ktorí majú podobné ambície?

Aj gymnastika sa dá riešiť v rámci všeobecnej pohyblivosti, napríklad lezením po strome či na preliezačkách alebo skákaním na trampolíne. To je v zásade gymnastika, ktorá dieťaťu v tomto veku úplne stačí.

Skorým zaradením do krúžku by sme mohli dieťa aj odradiť. Ja som zástanca prirodzenej prípravy na športovú kariéru.

Deti v predškolskom veku sa rady hýbu a rodičia sa preto o ne často boja. Sú tieto obavy oprávnené alebo je dobré dať deťom viac voľnosti?

Je to veľmi individuálne. Spomínam si, aké neposedné boli v tomto období naše deti. Moje dcéry majú teraz desať a dvanásť rokov a dnes si skôr vravím, že by som ich spätne povzbudzoval na preliezačkách a nabádal k vymýšľaniu ešte viac. (smiech)

Rozumiem, že je niekedy na nevydržanie pozorovať, čo deti stvárajú, ale považujem to za dôležitú súčasť detstva, keď je dieťa aktívne a formuje si pohybový základ, z ktorého sa potom odvíja všetko ostatné.

Skorým zaradením do krúžku by sme mohli dieťa aj odradiť. Ja som zástanca prirodzenej prípravy na športovú kariéru.

Hovorili ste, že problém nastáva vtedy, keď dieťa začne chodiť do školy. V čom je ten zlom? 

V škôlke sa dieťa hrá, lozí po koberci a chodí každý deň na prechádzku alebo na dvor. A zrazu príde do školy, kde od ôsmej do jednej až na krátke prestávky v podstate sedí. Je to zlomový bod, keď pohyb treba suplovať alebo nahrádzať poobednou aktivitou.

V minulosti bolo prirodzené ísť po príchode zo školy von, kde deti liezli po stromoch, hrali futbal, hokejbal, a tak si pohyb nahrádzali. Nemali veľa možností, čo by mohli robiť. V televízii boli dva programy a smartfóny, počítače ani tablety ešte neboli.

V súčasnosti príde dieťa zo školy domov a väčšinou si unavené ľahne pred televízor alebo vezme do ruky tablet, nevykoná teda kompenzáciu sedenia. Preto je dôležité nahrádzať mu to organizovane.

Dnes sa vonku zídu možno dve-tri deti, ktoré majú ambíciu športovať, ale nevytvoria ani futbalový tím. Tu je vhodnejšie nahradiť prirodzený pohyb organizovaným, najmä ak ani rodič nestíha pre svoje povinnosti.

Treba deťom organizovať pohyb? Čo môže spôsobiť nedostatok pohybu u školákov? 

Väčšina detí má správne pohybové vzory geneticky dané a nepotrebuje dozor. Ak však neustálym sedením zaťažujú chrbticu, pohybové vzory začnú strácať. Chrbtica sa postupne zakrivuje, poskytuje telu nesprávnu oporu, v dôsledku čoho sa zaťažujú nesprávne svaly a tieto chyby spôsobujú skoliózu, krivú chrbticu alebo poruchy kĺbov.

Je niečo, čo by sa malo zmeniť v školách?

Ideálne by bolo, keby sa deti mohli viac hýbať. Ak je však v triede na 25 detí jedna pani učiteľka, nie je to reálne. Ak nie je iná možnosť, mali by sa aspoň počas prestávky poprechádzať a prebehnúť po dvore, aby telo dostalo nejakú kompenzáciu. To však na zachovanie pohybových vzorov, samozrejme, nestačí.

Väčšina detí má správne pohybové vzory geneticky dané a nepotrebuje dozor. Ak však neustálym sedením zaťažujú chrbticu, pohybové vzory začnú strácať.

Keby ste mali vytvoriť ideálnu školu zameranú nielen na šport, ako by to v nej vyzeralo? Bola by v nej veľká telocvičňa?

Telocvičňa by určite nechýbala. (smiech) Súčasťou vyučovania by boli každý deň aj pohybové aktivity. Počas dňa by deti trávili niekoľko hodín učením sa teórie a striedali by to s praxou vonku na vzduchu. Rozložil by som to tak, aby deti nesedeli štyri alebo päť hodín na jednom mieste.

Spomínali ste, že malé deti by sa ešte nemali špecializovať na šport. Od akého veku to už má zmysel? 

Už na prvom stupni základnej školy je vhodné zapojiť športovú aktivitu, ale mala by byť skôr všeobecná než špecializovaná. Neznamená to, že dieťa by nemalo navštevovať krúžok zameraný na konkrétny šport. Dôležitú úlohu tu zohráva tréner, ktorý by mal dbať na všeobecné danosti a rozvoj dieťaťa a nebazírovať na výkone u sedem- či osemročného dieťaťa.

Lenže nie každý tréner to tak robí. Aj preto sme sa rozhodli založiť O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha, ktorej cieľom je dať deťom práve všeobecný základ. Snažíme sa prilákať deti k športu a ukázať im, že to môže byť aj zábavné.

V Akadémii sú aj deti, ktoré už nejaký športový krúžok navštevujú, a my im ponúkame chýbajúci všeobecný a kondičný základ. Veľa detí chodí napríklad dvakrát do týždňa na futbal a dvakrát k nám. Povedať však dieťaťu, že z neho vyrastie futbalista, je v tomto veku stále priskoro.

V akom veku sa už dá posúdiť, na ktorý šport má dieťa predpoklady? Čo ak dieťa chodí na futbal, ale viac by sa hodilo na tenis?

Vek 10 rokov je hranica, keď prichádza čas na konkrétnejšiu špecializáciu. V rámci Akadémie sa okrem iného snažíme aj odhaliť, na ktorý šport má dieťa predpoklady, čo uľahčuje jeho ďalšie smerovanie.

Ak má dieťa dobrý základ a na tréningoch sa venovali aj všeobecnej príprave, netreba mať obavy z toho, keď sa v tomto veku rozhodne, že ho futbal prestal baviť a chcelo by vyskúšať iný šport.

V tomto veku je už dieťa rozumné a vie posúdiť, čo ho baví. Výnimkou sú už spomínané športy ako gymnastika a atletika, kde deti vo veku desať rokov už pomaly dosahujú vrcholové výkony.

Koľko by sa malo dieťa na prvom stupni základnej školy denne hýbať?

Malo by sa hýbať každý deň. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti a dospievajúca mládež vo veku od 5 do 17 rokov hýbali minimálne 60 minút denne.

Do toho sa počíta aj telesná výchova dva- či trikrát do týždňa, samozrejme, nie v tejto výnimočnej situácii, cesta do školy na bicykli alebo pešo i prechádzka so psom. Osobne som zástanca práve takýchto aktivít, ktoré dokážu odbremeniť aj rodiča.

Dieťa by sa malo hýbať každý deň. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti a dospievajúca mládež vo veku od 5 do 17 rokov hýbali minimálne 60 minút denne.

Dieťa by malo prirodzene chcieť tráviť čas hrou vonku. Svoju úlohu tu zohráva aj rodič, ktorý by mu mal byť vzorom a ísť sa s ním bicyklovať, korčuľovať alebo vybehnúť na kolobežku.

Čo robiť, ak dieťa už robí šport systematicky a darí sa mu, ale zrazu príde vek, keď sa mu prestane chcieť alebo ho niektoré veci na tréningu nebavia? Ako nájsť hranicu medzi tým, keď dieťa ešte máme motivovať, a tým, keď už nemá význam ďalej ho trápiť?

Má to rôzne úrovne. Pri prvej negatívnej skúsenosti netreba hneď dieťaťu povedať, aby skončilo. Naopak, treba ho podržať a hľadať cestu, ako problém vyriešiť. Či už porozprávať sa s trénerom, alebo sa pokúsiť niečo zmeniť v prístupe. Ak sa to však po týždňoch či mesiacoch nezlepšuje a dieťa stále cíti odpor, už by som to nesilil.

Práve vo veku 13-14 rokov sa vo väčšine športov začína reálne makať. A v tomto momente to veľa detí vzdá, lebo si uvedomia, že šport, ktorý brali ako zábavu, je odrazu makačka. Dieťa musí byť samo presvedčené, že robí to, čo ho baví. Zároveň by malo byť schopné obetovať niektoré aktivity, ktoré robia jeho spolužiaci či kamaráti.

Treba si uvedomiť, že z každého dieťaťa nemusí vyrásť športovec. Samozrejme, podporovať pohyb ako lyžovanie či plávanie je výbornou náhradou organizovaného športu. Je dobré motivovať dieťa aspoň na hobby šport.

Nevadí, ak sa dieťa nerozhodne pre kariéru profesionálneho športovca, dôležité je, že športovalo a robilo niečo pre svoje zdravie a rozvoj osobnosti. Aj keď rodičia možno mali predstavu, že z ich dieťaťa vyrastie úspešný športovec, vynaložený čas a peniaze určite dobre investovali do jeho zdravia a rozvoja.

Matej Tóth

Je profesionálny chodec, majster sveta a olympijský víťaz z Ria de Janeiro v roku 2016. Preteká za klub VŠC Dukla Banská Bystrica a šesťkrát zvíťazil v ankete Atlét roka. V roku 2017 rozbehol v spolupráci s O2 projekt O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorý má za cieľ priviesť deti k pohybu. Krúžok pod vedením skúsených trénerov doteraz absolvovalo viac ako 5 000 detí.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Športovaním k mladšej pleti. Dermatologička vysvetľuje, ako pohyb vplýva na zdravie našej pokožky

Starnutie kože vieme spomaliť aj pravidelnou pohybovou aktivitou, ktorá nám robí radosť.

Niekto cvičí, lebo ho bolí chrbát, iný sa chce dostať do formy či zlepšiť si kondíciu. Len málokto by povedal, že cvičí, aby mal krajšiu, mladšiu a zdravšiu pokožku. Náš organizmus je však prepojený systém a pravidelné športovanie má naozaj obrovský vplyv na všetky časti tela, mysle, a teda aj pokožky. O tom, ako je pohyb so zdravou kožou prepojený, sme sa rozprávali s dermatologičkou Annou Dankovou.

Hlboký a pomalý nádych a výdych. Správne dýchanie efektívne odbúrava stres, no až 80 % ľudí nedýcha správne

V rozhovore s dermatologičkou Annou Dankovou sa dozviete aj to:

  • prečo starneme a akú úlohu v tom zohráva pohyb,
  • aký šport nám zabezpečí mlado vyzerajúcu pokožku,
  • prečo je pri pohybových aktivitách dôležitá konzistentnosť, ale aj radosť z cvičenia,
  • prečo je „pošportová“ červeň prospešná pre kožu,
  • ako pripraviť svoju pokožku na športový výkon
  • a prečo má v ambulancii starších pacientov najmä s kožnými nádormi na ušiach.

Často počujeme o tom, aké je športovanie zásadné pre naše zdravie a dlhý život. Môžeme však pohybom aj zastaviť alebo spomaliť starnutie pokožky?

Starnutie kože je prirodzený proces, ktorý sa týka každého, začína sa už po dvadsiatke. Vzniká najmä pôsobením slnka – za starnutie zodpovedá najmä UVA slnečné žiarenie, ktoré vytvára oxidačný stres a tvorbu voľných radikálov, ktoré môžu poškodzovať bunky.

Bunky následne strácajú pružnosť a pevnosť. Najčastejšie sa to na koži prejaví vráskami alebo pigmentovými škvrnami. Je však pravda, že tento proces môžeme spomaliť pravidelným pohybom.

Takže pohyb zodpovedá aj za mladšie vyzerajúcu pleť?

Je vedecky dokázané, že pravidelný pohyb prekrvuje pokožku a zbavuje ju oxidačného stresu. Športovanie pomáha aj pri správnej tvorbe kolagénu, kľúčového proteínu zodpovedného za pevnosť a pružnosť pokožky.

Cvičenie nás zároveň drží v psychickej pohode, čo má vplyv na hormonálnu rovnováhu, a teda aj na našu pleť. V niektorých štúdiách sa dokonca zistilo, že pravidelné cvičenie zvlhčuje pokožku a má za následok, že je pleť zdravšia a krajšia.

Ak to poviem veľmi zjednodušene – keď cvičíme, spotíme sa, vďaka tomu máme krajšiu pleť?

Cvičíme, sme celí červení, zahrejeme sa a lepšie sa prekrvíme – to zníži náš oxidačný stres a pomôže pri regenerácii pokožky.

Cvičenie mení cirkulujúce hladiny cytokínov a hormónov a tieto zmeny sa môžu podieľať na spomalení starnutia. Pravidelné cvičenie nás môže chrániť aj pred vznikom iných vnútorných ochorení, pričom mnohé z nich sa potom prejavujú aj na koži.

Je nejaké konkrétne cvičenie, ktoré koži prospieva najviac?

Je to veľmi individuálne. Vždy vravievam, že najzdravšie cvičenie je to, ktoré človeka baví. Je dôležité nájsť si aktivitu, ktorá nás nefrustruje, naopak, po ktorej sa nám vyplavujú endorfíny a radi sa k nej vraciame.

Z dermatologického hľadiska teda nepoviem, čo a ako cvičiť, no určite je dôležité cvičiť dlhodobo a pravidelne. Na cvičenie nikdy nie je neskoro a je zdravé v každom veku. Často to napokon býva tak, že sa k športu dostaneme až v dospelosti – po ochorení (napríklad infarkte), ktoré nám „otvorí oči“.

Je zaujímavé, že pohyb sa viaže úplne na všetko. Predpokladám, že pacienti môžu byť prekvapení, keď prídu do dermatologickej ambulancie a aj tam im radíde cvičiť.

Nemávam s pacientmi denne konverzácie o športe, lebo životospráve sa venujú najmä všeobecní lekari, no všetko je úzko prepojené s pohybom. Rada však svojim pacientom zdôrazňujem, aby sa hýbali aj aby sa správne chránili a aby svoju pokožku správne pripravili na šport.

Ako vyzerá príprava pokožky na šport?

Je to komplexné. V lete sa často stretávame so spálením pokožky, preto je potrebné myslieť na opakované natieranie sa SPF krémom s vysokým faktorom. Ďalšou pomôckou je ochranný odev – ideálne športové oblečenie zo špeciálnej tkaniny, ktorá má UPF filter. Takéto tričká a nohavice sú bežne dostupné v obchodoch.

Základom je aj sledovať si, v akom čase idem športovať. Dnes je už normálne, že aplikácie o počasí, ktoré máme v telefónoch, ukazujú, aký je UV index počas dňa. Ide o stupnicu, ktorá ukazuje, do akej miery je potrebné chrániť sa. Keď napríklad index dosahuje hodnotu 8, človek by sa vôbec nemal vystavovať priamemu slnku.

Zabúdame si chrániť pred slnečným žiarením uši, no práve starší pacienti mávajú často ušné kožné nádory.

Mnohí vrcholoví športovci však trénujú práve počas poludnia, keď je slnko nebezpečné, a preto sú často rizikoví pri vzniku kožných ochorení. Napríklad tenisti alebo kajakári.

Pre pokožku je dôležité aj správne načasovanie športovej aktivity mimo 11.00 až 15.00 h, alebo ako ste uviedli, môžeme si sledovať UV index aj v aplikáciách o počasí.

Áno, pohyb je dôležitý, ale ešte dôležitejšie je nespáliť sa. Práve to vedie neskôr k tvorbe kožných nádorov.

Neexistuje teda jedna ochrana, treba ich kombinovať – krém, oblečenie, okuliare. Dôležitý je aj klobúk, pretože zakrýva uši. Pri niektorých športoch, samozrejme, zavadzia, no ak sa dá, zvážte ho. V ambulanciách mávam starších ľudí, ktorí majú kožné nádory práve na ušiach, pretože na ne pri ochrane pred slnkom často zabúdame. 

A ako je to počas zimných mesiacov?

Ochrana pred slnkom je potrebná celoročne – spálite sa aj v zime na lyžiach či snowboarde, lebo slnečné žiarenie sa odráža od snehu. Nechránia nás ani oblaky – aj keď je zamračené, slnečné žiarenie preniká.

Naozaj je to veľmi dôležité, lebo spálenia vás dobehnú – aj moji pacienti mi vravia, že sa už neopaľujú. Koža si všetko pamätá, aj keď sa vám to teraz nemusí tak javiť.

Okrem ochrany pred slnečným žiarením je pre starostlivosť o pokožku dobrá aj pravidelná prevencia v dermatologickej ambulancií?

Koža je niečo, na čo často nemyslíme, no týka sa to naozaj každého. Pri športe, ale aj bežne v živote sa viac sústredíme na fungovanie srdca, pľúc či žalúdka, no koža je náš najväčší orgán. Všetkým odporúčam chodiť na pravidelnú kontrolu znamienok aspoň raz ročne, ideálne po lete – od októbra do jari.

Navyše pri prehliadke znamienok si lekár všimne aj ďalšie problémy kože. Ak by som mala v miestnosti skupinu desiatich ľudí nad 70 rokov a nenašla im žiaden prekancerózny stav, bola by to rarita, lebo väčšina má problém.

Pediatrička: Dieťa sa obézne nenarodí, stáva sa takým v priebehu života, pričom na jeho váhu majú vplyv práve rodičia

Existuje nejaká indícia, podľa ktorej viem, že mám s kožou problém?

Hojenie. Často sa to začne tak, že sa pacienti niekde buchnú a to miesto sa im nehojí. Pritom každá odrenina by mala byť do mesiaca zahojená – ak to tak nie je, je potrebný dermatológ

Čo v prípade starších ľudí, ktorí by chceli proces starnutia pleti zvrátiť?

Existujú tri základné piliere starostlivosti o kožu – čistenie pleti, hydratácia a fotoprotekcia.

Je potrebné nájsť si vhodný čistiaci olejček alebo gél podľa toho, čo vám vyhovuje, a dôkladne vyčistiť pleť. Každý deň dvojfázovo – je jedno, či na sebe máte make-up alebo nie. Za celý deň absorbujeme veľa nečistôt z ovzdušia a je potrebné ich odstrániť.

Ako som už spomínala, starnutie pleti ovplyvňuje UVA žiarenie, preto je dôležité nanášať si krém, ktorý nás chráni proti tomuto a aj ostatným slnečným žiareniam. Je totiž dobré mať v kréme aj UVA, aj UVB ochranu a najnovšie sa hovorí aj o ochrane pred IRA žiarením. Vždy ich máte uvedené aj na obaloch produktov.

Práve UVB žiarenie je hlavným zodpovedným faktorom za spálenie od slnka a opakované spálenie kože vedie k zvýšenému vzniku rakoviny kože.

Pravidelný pohyb kožu prekrvuje, zbavuje ju oxidačného stresu a pomáha aj pri správnej tvorbe kolagénu, ktorý je zodpovedný za pevnosť a pružnosť pokožky.

Pri hydratácii pokožky je dôležité kombinovať aj dostatočný pitný režim, aj správnu hydratáciu krémom. Pitný režim je však pri športe zásadný – keď nepijete dostatočné množstvo, tak žiaden krém nepostačí. Opäť zdôrazňujem, že koža je orgán, ktorý na svoje fungovanie potrebuje vodu.

Keď to zhrniem – ak si chcete udržať zdravú a mlado vyzerajúcu pokožku, tak sa chráňte pred UVA aj UVB žiarením, čistite si ráno a večer pleť, pite veľa čistej vody, pravidelne cvičte a vyhýbajte sa stresu.

Vyhnúť sa stresu je v dnešnej dobe o niečo náročnejšie ako udržať si ostatné návyky. Aké zanecháva stres stopy na koži?

Zvýšeným stresom dochádza k poškodeniu imunitných funkcií a na koži sa ním spúšťajú procesy, ktoré vedú k predčasnému starnutiu.

V súčasnosti dokonca existuje medicínske odvetvie, ktoré sa venuje psychodermatológii, pretože sa zistilo, že kožné ochorenia sú úzko prepojené so psychickým zdravím človeka. Keď upravíme jedno, pomôžeme aj druhému. Ochorenia kože nepridávajú našej psychike a zlý psychický stav sa zase odráža na našej pokožke.

Naše telo je veľmi prepojené. Je to jeden celok – psychické a fyzické zdravie spolu súvisia. No a šport je v tomto ideálny – pretože sa stará o naše telo i hlavu. A aj o kožu.

Spomenuli ste, akým rizikom je slnko pri športe. Treba si dávať pozor aj na niečo ďalšie?

Ďalším bežným problémom je mykóza a rôzne plesňové ochorenia. Pri športe sme často v spoločných priestoroch, bosí v šatniach, v sprche. To je príležitosť pre kožné infekcie. Ďalším príkladom sú vírusové bradavice – napríklad pri bojových športoch, kde sme v blízkom kontakte na žinenke.

Ako sa v tomto prípade sa chrániť?

Najmä zvýšenou hygienou a dobrou obuvou. Pri futbale či behu nie je zdravé mať dlhodobo nohu uzavretú v topánke, lebo pri týchto športoch vznikajú rôzne hematómy či problémy s nechtami. Zlaté pravidlo je nenechať to zájsť ďaleko a pri problémoch vyhľadať odborníka. Ochorenia kože sú rovnaké ako všetky ostatné a šport má stále pre telo viac benefitov.

Ľahšie vyliečime mykózu ako kardiovaskulárne ochorenia. Šport je pre kožu a pre spomalenie starnutia pokožky prínosný, no treba myslieť aj na ochranu pokožky.

Anna Danková

Lekárka – dermatologička, ktorá pôsobí vo Fakultnej nemocnici v Trnave a aj na estetickej klinike Mediskin v Bratislave. Vyštudovala Slovenskú zdravotnícku univerzitu a svoju kariéru začala v roku 2021 v Nemocnici Šumperk v Českej republike.

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.