Koronakríza narušila deťom sociálne kontakty, poradne pracovali v obmedzenom režime a zápisy do škôl prebehli na diaľku. Deti už o pár dní nastúpia do prvej triedy. Prečítajte si, čo môžete tento rok očakávať, ako sa na nástup do školy pripraviť a ako v rodine zvládnuť nápor nových povinností.
V rozhovore so Soňou Pekarovičovou z CentraDys sa dozviete:
- ako pandémia ovplyvnila prípravu tohtoročných prvákov,
- v čom bude tohtoročný nástup do školy iný,
- ako využiť posledné dni pred nástupom,
- prečo netreba zabúdať na hranie ani po nástupe školy,
- ako neprenášať svoje obavy z nových začiatkov na dieťa.
Ak všetko pôjde dobre, v septembri sa otvoria školy a deti nastúpia do prvého ročníka. Mnohí budúci prváčikovia boli počas koronakrízy len v úzkom kruhu blízkych a vymeškali veľa z predškolského ročníka. Bude tento rok iný ako tie predošlé?
Keďže deti zažili opatrenia proti korone už v škôlke, prechodom do školy by v tomto smere nemali zažiť niečo výrazne iné, než na čo sú zvyknuté. Pred nástupom do školy by som odporučila rodičom, aby sa s deťmi opäť porozprávali o opatreniach. Najmä, ak budú v škole iné ako doma. Otázkou je, do akej miery dostali predškoláci šancu pripraviť sa a či sa zachytili deti, ktoré sú v rizikovom pásme porúch učenia a pozornosti.
Sú predškoláci pripravení na nástup do školy ako v minulých rokoch?
To, ako budú deti pripravené, bude aj vizitkou škôlok. Rodičia nemajú povinnosť ovládať didaktiku vzdelávania a nemali by byť tými, ktorí vedia, ako by sa malo dieťa pripravovať. Škôlky im mali pomáhať všetko zvládnuť. Veľa škôlok sa k tejto úlohe postavilo zodpovedne.
Rozpoloženie detí bude závisieť aj od funkčnosti rodín, teda do akej miery žijú rodičia s deťmi aktívny spoločný život a zaujímajú sa o seba navzájom. Táto doba bola aj testom, ako je štát pripravený pomôcť tým zraniteľnejším. Napríklad matkám samoživiteľkám, rodinám z vylúčených lokalít alebo rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením. Nútený pobyt doma bol v mnohých rodinách sprevádzaný napätím a častejšími konfliktmi.
Situácia nahrávala stresu detí a rodičov. Korona časy boli pre rodiny zrkadlom, ako dokážu spolu existovať. Deti, ktoré majú po svojom boku citlivých rodičov, ktorí dokážu reagovať na ich potreby, budú mať prechod do školy uľahčený.
Mohlo sa stať, že sa nezachytili deti, ktoré majú poruchy učenia či pozornosti?
Koronakríza prišla v čase, keď v škôlkach zvyknú prebiehať testy školskej zrelosti a logopedický skríning. Rozhoduje sa tu nielen o odklade nástupu do školy, deti môžu byť odporučené na konzultácie do poradne. Vďaka tomu sa odhalia nerovnomernosti vo vývine a deťom sa dá pekne pomôcť.
Poradne však pre koronu obmedzili osobný kontakt s klientmi. Niektorým deťom sa preto zastavil proces diagnostiky a pri niektorých sa vôbec neprišlo na to, že majú medzery, ktoré by mali pred nástupom do prvej triedy dobehnúť.
„Korona časy boli pre rodiny zrkadlom, ako dokážu spolu existovať. Deti, ktoré majú po svojom boku citlivých rodičov, ktorí dokážu reagovať na ich potreby, budú mať prechod do školy uľahčený.“
Aj zápisy v školách prebehli inak. V mnohých školách pri zápise s deťmi komunikujú osobne, tento rok však všetko prebehlo na diaľku, elektronicky. Preto tu dnes máme potenciálne viac detí, o ktorých nemáme kompletné informácie.
Myslíš si, že sa to výrazne prejaví počas prvých týždňov v škole?
Podľa mňa sa tak veľa nestane. Za schopnosť učenia zodpovedá v mozgu približne 50 čiastkových funkcií a každú z nich môžeme rozvíjať pred nástupom do školy. To však nie je zatiaľ všeobecne známe – len veľmi málo rodičov chodí s deťmi problém odborne riešiť pred nástupom do školy.
Keď rodič v marci zistí, že dieťa neprešlo testom školskej zrelosti, najčastejšie zostáva rozhodovanie v rovine, či dá dieťaťu odklad školskej dochádzky, alebo nie.
Tento rok v marci síce testy neprebehli, ale myslím si, že veľa rodičov nepotrebuje diagnostiku, aby vedeli, že ich dieťa potrebuje odklad. Ak sú vnímaví, vidia, že sa niečo deje a že ich dieťaťu nejdú niektoré veci oproti rovesníkom tak dobre. Preto si myslím, že tu až taký veľký rozdiel nenastane.
To, že v triede sú deti, ktorým rodičia mali dať odklad, ale nedali, sa deje každý rok. Nemyslím si, že to pre pedagógov bude neštandardná situácia.
Budú mať učitelia tento rok ťažšiu prácu v tom, že im do prvej triedy prídu deti na rôznej úrovni?
Určite to bude nápor na učiteľov, lebo budú mať v triede veľa detí, ktoré by mohli byť už podchytené a teraz nie sú.
Na druhej strane učitelia sú už zvyknutí, že im s novou triedou vždy prichádza nová rôznorodá skupina. Každý učiteľ má v triede slabších a lepších žiakov. Rozdiely sa začnú ukazovať postupne.
Rodičia sa nemusia obávať, že ak tento rok ich dieťaťu niečo bude, nebude si to mať kto všimnúť. Učitelia majú nástroje na vyhodnocovanie, vedia, kedy upozorniť rodiča, aby už išiel s dieťaťom do poradne.
Deje sa to každý rok, nie je to neštandardná situácia. Problémom však môže byť vyťaženosť poradní. Mnohé poradne sú dlhé roky personálne poddimenzované a zvýšený nápor môže spôsobiť ešte dlhšie čakacie lehoty a frekvencie medzi stretnutiami.
Odporúčam komunikovať s učiteľmi. Prejdú im rukami stovky detí, vidia normu a sú citliví na to, ak je niečo mimo nej. Nemusia presne vedieť, čo alebo prečo nesedí, ale vedia vás naviesť na nájdenie riešenia. Nepočúvnuť odporúčania učiteliek v škôlke či v škole, nepovažujem za rozumné.
Môže sa stať, že z diagnostiky sa dozvieme, že napriek intuícii učiteľa je všetko v poriadku – v takom prípade nemusíme ľutovať aktivitu navyše a môžeme si spokojne vydýchnuť.
„Problémom môže byť vyťaženosť poradní. Mnohé poradne sú dlhé roky personálne poddimenzované a zvýšený nápor môže spôsobiť ešte dlhšie čakacie lehoty a frekvencie medzi stretnutiami.“
Ako môžeme deťom pomôcť pripraviť sa do školy?
Môžeme ich myšlienky naladiť na tento prechod a dať im dosť času ho spracovať. Je veľmi časté, že deti sa v nedeľu o šiestej večer vrátia z dovolenky a na druhý deň ráno majú byť nachystané na prvý školský deň. Oveľa lepšie je využiť posledné dni pred návratom, resp. nástupom do školy na upokojenie.
Urobte si čas na prípravu. Môžete ísť spolu kúpiť školské pomôcky a prezuvky, dieťa si môže vybrať, čo si oblečie. Spravte z nástupu do školy výnimočnú udalosť.
Odporúčam deťom nastaviť spánkový režim. Veľa detí chodí v lete spať neskôr a ráno si dlhšie pospia. Ak sa postupne nezačneme vracať k skorému vstávaniu, deti budú mať počas prvého týždňa v škole spánkové deficity.
Určite by som odporúčala zistiť si, aké predstavy majú deti o prvom dni, či sa boja, alebo nie. Ich obavy môžu byť rôzne, napríklad, či si tam nájdu nejakých kamarátov, či tam budú niekoho poznať, ako to v škole vyzerá, aká bude pani učiteľka…
O obavách je vhodné sa rozprávať. Deti treba počúvať a dopodrobna im vysvetliť, ako bude prvý deň v škole prebiehať.
Zvyknem deťom tvoriť príbehy na mieru, nazývajú sa aj terapeutické príbehy. Na pozadí príbehu s dobrým koncom je opísané to, čoho sa deti obávajú. Sama to nakreslím: nie je to žiadne umenie, ale je to dostatočne výpovedné. Nápomocné môžu byť aj knižky, je veľa knižiek, v ktorých je opísané, ako dieťa nastupuje do školy.
Čo ak sú rodičia z novej situácie viac v strese ako deti? Čo môžu urobiť, aby nepreniesli svoje obavy na dieťa?
Základom je spoznať, čoho sa obávam, a potom sa poskúsiť rozptýliť vlastné obavy. Ak sa mi to nepodarí, môžem ich aj odložiť alebo v krajnom prípade potlačiť.
Prvý týždeň školy je len začiatkom. Ak sa budú objavovať problémy, prídu postupne. Nemusím mať odpoveď na všetko hneď. Stačí len vnímať potreby dieťaťa a podľa toho sa rozhodovať. Je dobré si uvedomiť, že je tu sieť pomoci pre dieťa aj pre mňa.
Ak sa bojím, že sa moje dieťa nikdy nenaučí čítať, môžem sa zastaviť – aj tak sa to prvý týždeň ešte nerieši. Túto obavu môžem odložiť, kým spoznám pani učiteľku a s ňou sa následne o tom porozprávam.
„Je veľmi časté, že deti sa v nedeľu o šiestej večer vrátia z dovolenky a na druhý deň ráno majú byť nachystané na prvý školský deň. Oveľa lepšie je využiť posledné dni pred návratom, resp. nástupom do školy na upokojenie.“
Ak mám obavu, že moje dieťa si nenájde kamarátov, základ je prežiť prvý deň. Nemusím si hneď klásť nárok, že prvý deň musí moje dieťa spoznať najlepšieho kamaráta na celý život. Nadväzovanie vzťahov je postupný proces.
Môžeme sa doma rozprávať aj o tom, do akej miery dieťa pociťuje moje obavy. Ak ich dieťa nepociťuje, je to jednoduchšie. Musím vo svojich obavách spacifikovať len seba.
Môžem si vedome zakázať rozprávať o svojich obavách. Veľmi veľa vnímame neverbalitou, takže aj keď si to zakážem, stále je tu zložka nervozity, ktorá sa dokáže preniesť na dieťa.Tento prenos však znižujem už len tým, že sa vedome ovládam.
Rodičia často hovoria, že s nástupom dieťaťa do prvej triedy sa im svet postavil na hlavu. Ako si môžeme nájsť čas riešiť vzniknuté problémy v tempe, v ktorom často ani nevieme, ako sa ktorý člen rodiny má?
Každý sa musí rozhodnúť, ako chce žiť a akú chce mať rodinu. Deň má 24 hodín. Ak som si vybrala, že deti budú dlho v družine, po družine budú mať krúžky a víkendy budeme mať dynamické a plné výletov, matematika nepustí.
Deti sa potrebujú hrať aspoň polhodinku denne. Do deviateho roku nie sú primárne verbálne. Nám dospelým pomáha v ťažkých situáciách vyrozprávať sa, no deti ešte nevedia formulovať obavy, strachy. To, čo prežili, riešia hrou. Preto je čas na hru veľmi dôležitý aj pri zvykaní si na novú školu. Čas na hru nespadne deťom z neba, musíme im ho vytvoriť.
Ak chcem deťom dopriať čas, musím ho v našich dňoch nájsť, preto musím robiť kompromisy a pýtať sa: Môžem mať iný typ práce, aby som mohla byť s dieťaťom? Vie si to otec zariadiť tak, aby aj on dieťa videl aj inokedy než len pri umývaní zubov? Môžem sa obrať o cestovateľské zážitky a zostať cez víkend doma? Bude mať moje dieťa limit na krúžky, aby mu zostal čas aj pre seba?
Bolo by nefér všetko hádzať na to, že žijeme v hektickej dobe. Vždy mám šancu nájsť východisko, ktoré vyhovuje našej rodine. Nemusím ísť hneď do extrému, niekedy stačí urobiť drobné zmeny, napríklad robiť len jeden veľký nákup týždenne alebo si vyčleniť dva dni v týždni, keď odložím povinnosti a budem sa venovať dieťaťu.
Rodičovstvo vyžaduje veľké manažérske zručnosti. Veľa povinností, málo času, deadliny, nutnosť hrať tímovo a navzájom sa motivovať. Je to ako vysoká škola manažmentu. To, že sa dieťa stane prvákom, prináša ďalšiu záťaž navyše. Môžeme si gratulovať, ak sa nám podarí všetko aspoň ako-tak udržať v rovnováhe.
Spoločnosti O2 záleží na kvalitnom vzdelávaní detí, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 podporila projekty zamerané na inovatívne vzdelávanie a pomoc deťom aj pedagógom. V grantovom programe O2 Digitálna škola uspelo 16 projektov zameraných na vzdelávanie žiakov základných a stredných škôl, ich učiteľov, ale aj na rozvoj detí v predškolskom veku. Viac informácií nájdete na tomto mieste.
Loading...
