Daniel Hevier: Slobodu potrebujem, aby som mohol tvoriť a existovať

Pred revolúciou patril k hŕstke autorov na voľnej nohe, ideologické tlaky však zažíval už od detstva. Jednu svoju zbierku musel premenovať pre nedostatok mäsa v Poľsku.

Slovenský spisovateľ a textár Daniel Hevier nechýbal počas Novembra 89 na bratislavskom námestí, kde si ľudia vydobyli slobodu, a stál aj pri vzniku Verejnosti proti násiliu. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako sa mu ako slobodnému umelcovi v tom čase tvorilo aj ako vznikala Rozprávka o slobode, ktorú vytvoril pri príležitosti výročia 17. novembra.

Nevynechajte: Prečítajte si alebo vypočujte Rozprávku o slobode

November 89 bol zlomovým momentom v našej histórii. Veľa ľudí si 17. november 1989 a dni, ktoré nasledovali, verne pamätá a má veľa silných spomienok. Aká najsilnejšia spomienka sa s týmto obdobím spája vám?

Pamätám si dlhé noci a krátke dni. Do hlbokej noci sme totiž sledovali televízne diskusie. V tom čase som robil vo vydavateľstve Mladé letá, kde sme založili Verejnosť proti násiliu. Na vzniku tejto občianskej iniciatívy sme sa však dohodli ešte predtým, v nedeľu 19. novembra, keď sa nás asi päťsto stretlo v Umeleckej besede.

Potom si pamätám zhromaždenia na Námestí SNP a to, ako mám na pleciach svoju dcérku a ďalšie dve deti spolu s manželkou stoja vedľa mňa. A ešte taký detail: keď sme sa vracali do Petržalky, nielen my, ale aj ostatní vodiči brali čakajúcich na autobus zo zastávky Zochova a rozvážali sme ich domov.

Pre O2 ste napísali Rozprávku o slobode, ktorej hlavná postava Zachariáš píše rozprávky pre deti. Inšpirovali ste sa vlastným príbehom?

Ako vždy pri písaní: je tam niečo zo mňa, niečo z iných, niečo je vymyslené, niečo domyslené.

Aké to bolo byť slobodným umelcom pred Nežnou revolúciou?

Pamätám si, ako za mnou prišiel nešťastný tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, že nás, boli sme v tom čase asi traja spisovatelia na voľnej nohe, nemajú ako začleniť do školení a aktívov, že nemáme s kým ísť do sprievodu na 1. mája.

Táto existencia na voľnej nohe, na ktorej som s krátkymi prestávkami celý život, ma naučila mnohým cenným veciam. Napríklad tomu, že jediný môj mecenáš, investor či sponzor je môj čitateľ, poslucháč
a divák.

„Pamätám si, ako za mnou prišiel nešťastný tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, že nás, boli sme v tom čase asi traja spisovatelia na voľnej nohe, nemajú ako začleniť do školení a aktívov, že nemáme s kým ísť do sprievodu na 1. mája.“

Dnes sa veľmi cení, ak je človek kreatívny a prináša nové, neopozerané nápady. Pred revolúciou však bolo niečo také často neprípustné, s tým sa stretol aj Zachariáš vo vašej rozprávke. Mali ste podobnú skúsenosť aj vy? Zažívali ste takéto kontroly?

Ideologické tlaky som zažíval už od detstva, napríklad vtedy, keď som chodil do kostola, pred ktorým špicľovali donášači. Na vysokú školu ma neprijali pre otca. Dostal som sa na ňu až na odvolanie, keď som im poslal desaťcentimetrový štós svojej tvorby vrátane prvej knižky, ktorá mi vyšla ako maturantovi.

Niektoré udalosti boli skôr úsmevné, napríklad, keď mi zrušili názov básnickej zbierky Mäsožravé mesto, pretože v tom čase boli problémy so zásobovaním mäsom v bratskom Poľsku.

Ešte si spomínam na výrok istého vydavateľského pracovníka, ktorý nášmu kolegovi – prozaikovi povedal: „Vieš, Dušan, nie je dôležité, aby kniha vyšla, ale aby sa na ňu čím skôr zabudlo.“ To hovorí o schizofrénii aj inteligentných a poctivých ľudí, ktorých režimový mlyn dennodenne zomieľal.

Veľa ľudí hovorí, že uvoľnenie cítili okamžite, v niektorých oblastiach to však chvíľu trvalo. Ako to bolo vo vašom prípade?

Poviem vám len taký malý príklad. Hneď v prvý týždeň týchto zmien prišiel do Mladých liet pán Solivajs a priniesol preloženú Bibliu pre deti, ktorú si v rokoch neslobody doma prekladal.

Vypočujte si: 9 pesničiek o slobode, ktoré si treba pripomínať 

Komunistický riaditeľ sa k nám prišiel radiť, či to máme, môžeme a smieme vydať. Keď to vydavateľstvo vydalo, bol z toho desaťtisícový, možno až stotisícový náklad a, samozrejme, ekonomický úspech, pretože ľudia boli vyhladovaní po tomto druhu literatúry.

Mňa sa to zasa dotklo z opačnej strany. Ešte rok predtým som napísal satirickú zbierku Psí tridsiatok, kde boli „odvážne“ básne o zakázaných filmoch v trezoroch, o nedostatku tovaru, o spoločenskom marazme, o pretvárke a pokrytectve. Redaktor tŕpol, či to prejde a či to nezošrotujú. Kniha vyšla už po revolúcii a moja odvaha sa už, samozrejme, nemala ako prejaviť.

Sloboda a jej rôzne obmedzenia patria v súčasnosti k často diskutovaným témam. Prečo je pre vás osobne sloboda dôležitá?

Hm, filozofická otázka. Sloboda je pre mňa, ako pre každého, nutnosťou, podmienkou existencie, kľúčom k tvoreniu… Je však sloboda vonkajšia, ktorú vám môžu vziať, a sloboda vnútorná, o ktorú môžete prísť iba vlastným rozhodnutím. Tú druhú som nikdy nestratil. Keby som sa tej vzdal, cítil by som sa ako rozbitý človek, ktorý si nemôže vážiť sám seba.

„Niektoré udalosti boli skôr úsmevné, napríklad, keď mi zrušili názov básnickej zbierky Mäsožravé mesto, pretože v tom čase boli problémy so zásobovaním mäsom v bratskom Poľsku.“

Dlhodobo sa venujete deťom nielen svojou tvorbou, ale aj vo svojom projekte Radostná škola s Danielom Hevierom, v rámci ktorého navštevujete školy a vediete na nich hodiny slovenčiny a literatúry. Je podľa vás pohľad detí na slobodu iný ako ten váš?

Ten základný, inštinktívny vnem slobody je stále taký detský. Sloboda je možnosť robiť, čo chcem, a nemusieť robiť to, k čomu ma núti niekto nado mnou (rodič alebo učiteľ). Ako dieťa dozrieva, tak sa mu vnímanie slobody rozširuje.

Dnešné deti majú možno traumu z toho, že zo sveta mnohých možností (cestovanie, krúžky a vzťahy) sa im niektoré možnosti uzatvorili. To u nich možno formuje pocit obmedzovania ich doterajšej slobody. My sme žili v režime neslobody, ktorú sme si po čase vydobyli. Dnešné deti žijú v stave neslobody,ktorú predtým mali. To je ten zá-
sadný rozdiel.

Diskutovať s deťmi o slobode a zaujať k nej jasný postoj nemusí byť (aj vzhľadom na aktuálnu situáciu) úplne jednoduché. Ako tému slobody otvoriť? Ako by ste k takejto úlohe pristúpili vy?

Namiesto abstraktných debát vždy začínam konkrétnou situáciou konkrétneho dieťaťa alebo mladého človeka. Cítiš sa slobodný, slobodná? Znamená pre teba sloboda možnosť robiť si, čo chceš?

Je limitovaná peniazmi, vecami, možnosťou cestovať? Pociťuješ nosenie rúška ako akt, ktorým niekto siaha na tvoju slobodu? Si ochotný, schopný vzdať sa dobrovoľne časti svojej slobody v mene slobody iného?

Čítajte aj: Fero Joke, Laci Strike a ďalší odpovedajú, prečo je pre nich sloboda dôležitá

Jednou z ciest určite môže byť aj literatúra. Ktoré diela vhodné aj pre detského čitateľa túto tému podľa vás pekne otvárajú?

Každé skutočné umelecké dielo vrátane rapu, počítačových hier, seriálov a komiksov sa vnútorne dotýka slobody. Teraz napríklad pracujem s knihou a filmom Enderova hra, kde niekoľko detí zachraňuje svet pred inváziou cudzej civilizácie. Ale aj v mojej fantasy ságe Chymeros je táto téma živá.

Vráťme sa ale ešte k Rozprávke o slobode, nie je vsadená do sveta fantázie, ale obdobia Nežnej revolúcie pred 30 rokmi. Mali ste vopred takúto ideu alebo boli v hre aj iné alternatívy?

Mal som na výber viacero možností, ale usúdil som, že najsilnejšie a najvierohodnejšie bude pôsobiť priame svedectvo z prvej ruky. Vo fantasy sa dá vymyslieť čokoľvek, ale chcel som ukázať, že to, čo dnes pôsobí ako výmysel alebo fantázia, bola vtedajšia realita.

Sloboda sa dá vnímať v rôznom kontexte a v zmysle zbaviť sa vecí, ktoré nás ťažia. Máte nejaký zlozvyk alebo nejakú vlastnosť, od ktorej by ste sa chceli oslobodiť?

Ojojój, tých je! Niektorých som sa zbavil až po desiatkach rokov (obhrýzanie nechtov), niektorých sa zbavujem postupne (facebookmánia), niektoré zlozvyky sú súčasťou môjho temperamentného temperamentu. Ale už sa napríklad nehádam s obrazovkou a politikmi v televíznych debatách.


Spoločnosť O2 si aj tento rok pripomína výročie Nežnej revolúcie a skutočnosť, že sloboda nie je samozrejmosť, ako si často mylne myslíme. Okrem Rozprávky o slobode sme pre vás v Sóde pripravili aj ďalší zaujímavý obsah. Nájdete ho na tomto mieste.

Daniel Hevier

Spisovateľ Daniel Hevier sa venuje nielen próze a poézii, ale aj dráme a literatúre pre deti a mládež. Patrí k rešpektovaným domácim textárom a zaoberá sa aj prekladom z angličtiny, mnohé jeho diela boli preložené do iných jazykov. Venuje aj vzdelávaniu rôznych vekových skupín a stojí za projektom O2 Radostná škola s Danielom Hevierom, ktorý sa zameriava na zmenu slovenského školstva.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Prečítajte si alebo vypočujte Rozprávku o slobode

Spoznajte príbeh rozprávkara Zachariáša a pripomeňte si spolu s nami a so svojimi deťmi odkaz Novembra 89.

O2 si aj tento rok pripomína výročie Nežnej revolúcie a skutočnosť, že sloboda nie je samozrejmosť. Pri príležitosti 17. novembra vznikla aj špeciálna Rozprávka o slobode od Daniela Heviera, ktorá potvrdzuje, že Nežná revolúcia nebola žiadna rozprávka. 

Začítajte sa do príbehu rozprávkara Zachariáša alebo si ho vypočujte v podaní skvelého Roberta Rotha.

Čítajte aj: Slobodu potrebujem, aby som mohol tvoriť a existovať, hovorí Daniel Hevier

„Haló, počuje ma niekto? Počúva ma niekto? Som rozprávkar a chcem vám porozprávať rozprávku. Zvláštnu rozprávku. Bude skutočná, a nie vymyslená, ako už rozprávky bývajú. Toľko je okolo nás navymýšľaného, naklamaného, nakamuflovaného, že obyčajný rozprávkar so svojimi výmyslami nemá šancu. Ale ako hovorím, v mojom príbehu nebude nič vymyslené − hoci sa začína rozprávkovo…

Kde bolo, tam bolo, nebolo to ani tam, ani o kus ďalej, ale práve tu, na tomto sídlisku-bydlisku, v ktorom bol do zeme zasadený útulný dvanásťposchodový paneláčik. Na samom vrchu, pod strechou, z ktorej zatekalo, v malej garsónke býval mladý muž. 

Aby ste si vedeli predstaviť, o akom čase hovorím, pretočte si svoje neviditeľné hodiny o niekoľko rokov dozadu. Päť, desať, pätnásť, dvadsať − a sme na začiatku roku 2000. Ale pokračujeme ďalej, do hĺbky času: rok 1990, 1989, 1980… Tu by sme sa mohli zastaviť. 

Mladý muž je nielen na vrchole sídliskového činžiaka, ale aj na vrchole svojich síl. Je mladý, šťastný a… slobodný. Teda, niežeby niekde v blízkej diaľke nebola dievčinka, s ktorou sa navzájom našli. Ale zatiaľ sa to všetko iba chystá.“


Ak vás Zachariášov príbeh zaujal, celú Rozprávku o slobode nájdete aj na tomto mieste, kde si ju môžete stiahnuť alebo môžete pokračovať v jej čítaní po kliknutí na obrázok nižšie. 

Ak si chcete rozprávku radšej vypočuť, resp. pozrieť, máme pre vás aj špeciálne video, v rámci ktorého ju číta Robert Roth.

Poteší nás, ak sa do čítania, resp. počúvania pustíte spolu so svojimi deťmi a prostredníctvom Rozprávky o slobode im odhalíte kus našej minulosti, ktorá navždy zmenila život každého z nás. A ešte radšej budeme, ak sa o nej aj porozprávate.

Začať môžete aj týmito otázkami:

  • Zachariáš z Rozprávky o slobode bol slobodným umelcom – spisovateľom rozprávkarom. Poznáš aj ty nejakého slobodného umelca? Ak áno, čomu sa venuje?
  • Hlavný hrdina v príbehu sníva o krajine, kde by každý robil, čo uzná za vhodné, a čo najviac pomáhal ostatným. Je Slovensko podľa teba takou krajinou? Môžeme robiť, čo chceme? Pomáhame si?
  • V rozprávke sa veľa ráz spomína sloboda. Ako si ju predstavuješ ty? Kedy sa cítiš slobodný/-á?

Spoločnosť O2 si aj tento rok pripomína výročie Nežnej revolúcie a skutočnosť, že sloboda nie je samozrejmosť, ako si často mylne myslíme. Okrem Rozprávky o slobode sme pre vás v Sóde pripravili aj ďalší zaujímavý obsah. Nájdete ho na tomto mieste.


Stiahnite si jednu z týchto 6 appiek a naučte sa každý deň niečo nové

Čítaj viac

Traja králi O2: Vianočný bonus na tri smart zariadenia pomáha aj deťom, ktoré nemôžu vyrastať vo svojej rodine

Čítaj viac

PlayStation 5 je konečne tu a toto sú 4 dôvody, prečo sme sa novú konzolu tak tešili

Čítaj viac