Slovenský spisovateľ a textár Daniel Hevier nechýbal počas Novembra 89 na bratislavskom námestí, kde si ľudia vydobyli slobodu, a stál aj pri vzniku Verejnosti proti násiliu. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako sa mu ako slobodnému umelcovi v tom čase tvorilo aj ako vznikala Rozprávka o slobode, ktorú vytvoril pri príležitosti výročia 17. novembra.
November 89 bol zlomovým momentom v našej histórii. Veľa ľudí si 17. november 1989 a dni, ktoré nasledovali, verne pamätá a má veľa silných spomienok. Aká najsilnejšia spomienka sa s týmto obdobím spája vám?
Pamätám si dlhé noci a krátke dni. Do hlbokej noci sme totiž sledovali televízne diskusie. V tom čase som robil vo vydavateľstve Mladé letá, kde sme založili Verejnosť proti násiliu. Na vzniku tejto občianskej iniciatívy sme sa však dohodli ešte predtým, v nedeľu 19. novembra, keď sa nás asi päťsto stretlo v Umeleckej besede.
Potom si pamätám zhromaždenia na Námestí SNP a to, ako mám na pleciach svoju dcérku a ďalšie dve deti spolu s manželkou stoja vedľa mňa. A ešte taký detail: keď sme sa vracali do Petržalky, nielen my, ale aj ostatní vodiči brali čakajúcich na autobus zo zastávky Zochova a rozvážali sme ich domov.
Pre O2 ste napísali Rozprávku o slobode, ktorej hlavná postava Zachariáš píše rozprávky pre deti. Inšpirovali ste sa vlastným príbehom?
Ako vždy pri písaní: je tam niečo zo mňa, niečo z iných, niečo je vymyslené, niečo domyslené.
Aké to bolo byť slobodným umelcom pred Nežnou revolúciou?
Pamätám si, ako za mnou prišiel nešťastný tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, že nás, boli sme v tom čase asi traja spisovatelia na voľnej nohe, nemajú ako začleniť do školení a aktívov, že nemáme s kým ísť do sprievodu na 1. mája.
Táto existencia na voľnej nohe, na ktorej som s krátkymi prestávkami celý život, ma naučila mnohým cenným veciam. Napríklad tomu, že jediný môj mecenáš, investor či sponzor je môj čitateľ, poslucháč
a divák.
Pamätám si, ako za mnou prišiel nešťastný tajomník Zväzu slovenských spisovateľov, že nás, boli sme v tom čase asi traja spisovatelia na voľnej nohe, nemajú ako začleniť do školení a aktívov, že nemáme s kým ísť do sprievodu na 1. mája.
Dnes sa veľmi cení, ak je človek kreatívny a prináša nové, neopozerané nápady. Pred revolúciou však bolo niečo také často neprípustné, s tým sa stretol aj Zachariáš vo vašej rozprávke. Mali ste podobnú skúsenosť aj vy? Zažívali ste takéto kontroly?
Ideologické tlaky som zažíval už od detstva, napríklad vtedy, keď som chodil do kostola, pred ktorým špicľovali donášači. Na vysokú školu ma neprijali pre otca. Dostal som sa na ňu až na odvolanie, keď som im poslal desaťcentimetrový štós svojej tvorby vrátane prvej knižky, ktorá mi vyšla ako maturantovi.
Niektoré udalosti boli skôr úsmevné, napríklad, keď mi zrušili názov básnickej zbierky Mäsožravé mesto, pretože v tom čase boli problémy so zásobovaním mäsom v bratskom Poľsku.
Ešte si spomínam na výrok istého vydavateľského pracovníka, ktorý nášmu kolegovi – prozaikovi povedal: „Vieš, Dušan, nie je dôležité, aby kniha vyšla, ale aby sa na ňu čím skôr zabudlo.“ To hovorí o schizofrénii aj inteligentných a poctivých ľudí, ktorých režimový mlyn dennodenne zomieľal.
Veľa ľudí hovorí, že uvoľnenie cítili okamžite, v niektorých oblastiach to však chvíľu trvalo. Ako to bolo vo vašom prípade?
Poviem vám len taký malý príklad. Hneď v prvý týždeň týchto zmien prišiel do Mladých liet pán Solivajs a priniesol preloženú Bibliu pre deti, ktorú si v rokoch neslobody doma prekladal.
Komunistický riaditeľ sa k nám prišiel radiť, či to máme, môžeme a smieme vydať. Keď to vydavateľstvo vydalo, bol z toho desaťtisícový, možno až stotisícový náklad a, samozrejme, ekonomický úspech, pretože ľudia boli vyhladovaní po tomto druhu literatúry.
Mňa sa to zasa dotklo z opačnej strany. Ešte rok predtým som napísal satirickú zbierku Psí tridsiatok, kde boli „odvážne“ básne o zakázaných filmoch v trezoroch, o nedostatku tovaru, o spoločenskom marazme, o pretvárke a pokrytectve. Redaktor tŕpol, či to prejde a či to nezošrotujú. Kniha vyšla už po revolúcii a moja odvaha sa už, samozrejme, nemala ako prejaviť.
Sloboda a jej rôzne obmedzenia patria v súčasnosti k často diskutovaným témam. Prečo je pre vás osobne sloboda dôležitá?
Hm, filozofická otázka. Sloboda je pre mňa, ako pre každého, nutnosťou, podmienkou existencie, kľúčom k tvoreniu… Je však sloboda vonkajšia, ktorú vám môžu vziať, a sloboda vnútorná, o ktorú môžete prísť iba vlastným rozhodnutím. Tú druhú som nikdy nestratil. Keby som sa tej vzdal, cítil by som sa ako rozbitý človek, ktorý si nemôže vážiť sám seba.
Niektoré udalosti boli skôr úsmevné, napríklad, keď mi zrušili názov básnickej zbierky Mäsožravé mesto, pretože v tom čase boli problémy so zásobovaním mäsom v bratskom Poľsku.
Dlhodobo sa venujete deťom nielen svojou tvorbou, ale aj vo svojom projekte Radostná škola s Danielom Hevierom, v rámci ktorého navštevujete školy a vediete na nich hodiny slovenčiny a literatúry. Je podľa vás pohľad detí na slobodu iný ako ten váš?
Ten základný, inštinktívny vnem slobody je stále taký detský. Sloboda je možnosť robiť, čo chcem, a nemusieť robiť to, k čomu ma núti niekto nado mnou (rodič alebo učiteľ). Ako dieťa dozrieva, tak sa mu vnímanie slobody rozširuje.
Dnešné deti majú možno traumu z toho, že zo sveta mnohých možností (cestovanie, krúžky a vzťahy) sa im niektoré možnosti uzatvorili. To u nich možno formuje pocit obmedzovania ich doterajšej slobody. My sme žili v režime neslobody, ktorú sme si po čase vydobyli. Dnešné deti žijú v stave neslobody,ktorú predtým mali. To je ten zá-
sadný rozdiel.
Diskutovať s deťmi o slobode a zaujať k nej jasný postoj nemusí byť (aj vzhľadom na aktuálnu situáciu) úplne jednoduché. Ako tému slobody otvoriť? Ako by ste k takejto úlohe pristúpili vy?
Namiesto abstraktných debát vždy začínam konkrétnou situáciou konkrétneho dieťaťa alebo mladého človeka. Cítiš sa slobodný, slobodná? Znamená pre teba sloboda možnosť robiť si, čo chceš?
Je limitovaná peniazmi, vecami, možnosťou cestovať? Pociťuješ nosenie rúška ako akt, ktorým niekto siaha na tvoju slobodu? Si ochotný, schopný vzdať sa dobrovoľne časti svojej slobody v mene slobody iného?
Jednou z ciest určite môže byť aj literatúra. Ktoré diela vhodné aj pre detského čitateľa túto tému podľa vás pekne otvárajú?
Každé skutočné umelecké dielo vrátane rapu, počítačových hier, seriálov a komiksov sa vnútorne dotýka slobody. Teraz napríklad pracujem s knihou a filmom Enderova hra, kde niekoľko detí zachraňuje svet pred inváziou cudzej civilizácie. Ale aj v mojej fantasy ságe Chymeros je táto téma živá.
Vráťme sa ale ešte k Rozprávke o slobode, nie je vsadená do sveta fantázie, ale obdobia Nežnej revolúcie pred 30 rokmi. Mali ste vopred takúto ideu alebo boli v hre aj iné alternatívy?
Mal som na výber viacero možností, ale usúdil som, že najsilnejšie a najvierohodnejšie bude pôsobiť priame svedectvo z prvej ruky. Vo fantasy sa dá vymyslieť čokoľvek, ale chcel som ukázať, že to, čo dnes pôsobí ako výmysel alebo fantázia, bola vtedajšia realita.
Sloboda sa dá vnímať v rôznom kontexte a v zmysle zbaviť sa vecí, ktoré nás ťažia. Máte nejaký zlozvyk alebo nejakú vlastnosť, od ktorej by ste sa chceli oslobodiť?
Ojojój, tých je! Niektorých som sa zbavil až po desiatkach rokov (obhrýzanie nechtov), niektorých sa zbavujem postupne (facebookmánia), niektoré zlozvyky sú súčasťou môjho temperamentného temperamentu. Ale už sa napríklad nehádam s obrazovkou a politikmi v televíznych debatách.
Spoločnosť O2 si aj tento rok pripomína výročie Nežnej revolúcie a skutočnosť, že sloboda nie je samozrejmosť, ako si často mylne myslíme. Okrem Rozprávky o slobode sme pre vás v Sóde pripravili aj ďalší zaujímavý obsah. Nájdete ho na tomto mieste.
Loading...
