Správne držanie tela ovplyvňuje, ako dieťa píše a kreslí, hovorí špeciálna pedagogička

S Katarínou Jelenčiakovou sme sa pozreli na to, ako môže pohyb ovplyvniť vývin zdravotne znevýhodnených aj zdravých detí.

To, že pohyb priaznivo vplýva na celkové zdravie, je všeobecne známe. Menej známe je, že jeho absencia v ranom detstve môže negatívne ovplyvniť vývin, školskú pripravenosť, ako aj schopnosť správne dýchať, písať či sústrediť sa. Navštívili sme extra hodinu telesnej výchovy od O2 Športovej akadémie Mateja Tótha na spojenej škole v Modre, kde sme sa s Katarínou Jelenčiakovou rozprávali aj o tom, ako pohyb zlepšuje život žiakom so zdravotným znevýhodnením.

6. ročník súťaže O2 Športovej akadémie Mateja Tótha je tu

Prihláste vašu školu, hlasujte a vyhrajte špeciálnu športovú prípravu na vašej škole – v každom samosprávnom kraji môžu vyhrať Akadémiu 3 školy na jeden rok zadarmo. Prihlásiť sa a hlasovať môžete tu, hlasovať môžete aj v článkoch o pohybe na Sóde do konca novembra.

Prihlasovanie sa spúšťa 5. 10. 2022, a hlasovanie 20. 10. 2022. Podporiť vašu školu môže ktokoľvek – učitelia, rodičia, deti, kamaráti.

V rozhovore sa ďalej dočítate: 

  • ako pohyb pomáha deťom so zdravotným znevýhodnením, 
  • pre ktoré deti je vhodnou voľbou špeciálna škola,
  • ako pohyb ovplyvňuje držanie tela, rozprávanie či písanie,
  • prečo by sme deti nemali zamestnávať mobilom.

Psychológ: Vždy stojí za zamyslenie, či dieťa radšej nezapojiť do varenia ako pustiť mu video

Na Slovensku máme cca 70-tisíc detí, ktoré majú určitý stupeň mentálneho postihnutia. Niektoré chodia do bežných škôl, niektoré do špeciálnych. Aké výhody prináša špeciálna škola pre deti s postihnutím? 

Dnes sa v mnohých krajinách tlačí na inklúziu detí s postihnutím spolu s deťmi bez postihnutia spôsobom začleňovania detí so znevýhodnením do bežných tried. Nemyslím si, že je to nesprávne, ale nie pre všetky deti so zdravotným znevýhodnením je to správny prístup. Deti s postihnutím či poruchou učenia potrebujú iný prístup, niektoré iný obsah (modifikovaný) aj spôsob vzdelávania.

Obsah vzdelávania v základných školách je odlišný od obsahu v špeciálnych školách a naše deti okrem bežného vyučovania potrebujú terapie, potrebujú viac odpočívať, mať menší kolektív, pokojnejšie prostredie a viac učiteľov, ktorí majú skôr rodinný prístup. 

Je na takúto inklúziu v bežných školách kapacita? 

Školy na to nie sú pripravené. Stačí, ak má učiteľ v triede jedno dieťa, ktoré má poruchu učenia, Aspergerov syndróm alebo len drobné zdravotné znevýhodnenie, a z čisto kapacitných dôvodov s tým v triede môže mať problém. Učiteľ nemôže robiť naraz učiteľa, asistenta a ešte aj psychológa.

Spojená škola Pezinok Modra má naozaj široký záber. Môžete priblížiť, čomu sa jednotlivé triedy venujú? 

Škola sa venuje deťom so zdravotným znevýhodnením a má niekoľko častí: špeciálnu materskú školu pre deti s poruchou autistického spektra a materskú školu pre deti s narušenou komunikačnou schopnosťou. 

Ďalej máme špeciálnu základnú školu, praktickú školu, školský klub detí a centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Súčasťou základnej školy je aj prípravný ročník pre deti so zdravotným znevýhodnením a pre deti s poruchou autistického spektra.

Stačí, ak má učiteľ v triede jedno dieťa, ktoré má poruchu učenia, a z čisto kapacitných dôvodov s tým v triede môže mať problém.

Akou cestou sa deti dostanú do vašich škôl? Musia prejsť testom u odborníka alebo ich tam prihlási rodič? 

V materskej škole sa robia skríningy školskej zrelosti, ktoré vedie psychológ. Pokiaľ sa psychológovi niečo nezdá, tak dieťa pozve na tzv. veľké testy školskej zrelosti. Pre zdravé deti ich robí centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie a pre deti so zdravoným znevýhodnením centrum špeciálnopedagogického poradenstva. Všetky deti musia prejsť týmito testami a my už vieme, čo ďalej. 

Čo znamená začleniť deti s poruchami medzi zdravé deti? 

Kedysi sme sa na vysokej škole učili, že cieľom inklúzie je, aby sa dieťa „stratilo“ v zmysle, že nebude vytŕčať. Bude užitočné, akceptované, bude mať kamarátov a zaradí sa.

Obávam sa, že ak vo veľkom rozsahu budeme deti so znevýhodnením začleňovať do bežných tried so zdravými deťmi, nebudú spolu šťastné už len preto, lebo majú diametrálne odlišné vzdelávacie potreby. Môžu sa navzájom brzdiť, niektoré deti nebudú stíhať alebo sa budú navzájom rušiť. Inklúzia sa musí začať zdola, v bežnom živote.

Je to síce veľmi konkrétny príklad, ale niekedy stačí zdravé dieťa povzbudiť, aby na ihrisku pobehlo s autistickým dieťaťom – jedno je hrdé, ako niekomu pomohlo, a druhé šťastné, že sa s niekým kamarátilo. Takto vzniká vzťah a takto sa deti učia navzájom si pomáhať. Takto sa buduje inklúzia od základu a k tomu by sme mali deti viesť. 

Na hodinách sa do veľkej miery venujete pohybu. Čo je pre deti z tohto hľadiska najväčšou výzvou?

Mnoho detí má problém s dýchaním do bránice, s trupovou stabilizáciou (pevným centrom tela), s priestorovou orientáciou či grafomotorikou – úchopom ceruzky, čo následne vplýva na písanie a kreslenie. Niektoré zas nedostatočne cítia (uvedomujú si) svoje telo, čo znamená, že sa napríklad nevedia bez zrakovej kontroly chytiť inej časti tela.

Ak zdravé dieťa pobehne s autistom, je hrdé, ako niekomu pomohlo, a druhé šťastné, že sa s niekým kamarátilo. Takto vzniká inklúzia a k tomu by sme mali deti viesť.

Venujete sa aj rozvoju hrubej a jemnej motoriky. Ako spolu súvisia? 

Hrubá motorika, teda hybnosť celého tela, správne sedenie či držanie tela, úzko súvisí s jemnou motorikou, napríklad s úchopom ceruzky. Dieťa môže držať ceruzku správne len pri pevnom trupe a spevnenej stabilnej chrbtici. Môže sa tak správne posadiť, oprieť si ruku a izolovane pohybovať zápästím či prstami.

Dôležitým svalom je bránica, ktorú sa dieťa takisto potrebuje naučiť správne používať, pretože ovplyvňuje rytmus reči a dýchania. Dieťa sa musí naučiť rozpohybovať a ovládať jednotlivé svaly natoľko, aby sa naučilo správne hýbať, ale aj rozprávať či skoordinovať pohyb ruky s pohybom očí.

Ak vzniká nejaká porucha, dá sa pomerne rýchlo napraviť ešte v škôlke alebo je to dlhoročná práca? 

Pri deťoch s ťažším postihnutím to trvá dlho a často sa to úplne nepodarí. Pri negenetických poruchách, ktoré sú dnes čoraz častejšie, to ide rýchlejšie. Aj zdravé deti (bez znevýhodnenia) začínajú mať problém, lebo namiesto toho, aby v detstve lozili, trénujú mozgové centrum pre pohyb palca, t. j. sú na mobile. Nehovoriac o tom, čo mobilné zariadenia robia s rečou a myslením. 

Chodia teda do prípravného ročníka aj deti, ktoré nemajú genetickú poruchu a ktoré by vo vašej škole nemuseli byť, ak by bola ich starostlivosť do troch rokov vedená správne? 

To by som nepovedala. Doba je dnes taká, že sa praktizuje veľa rôznych teórií vzdelávania, výchovy, rodičovstva aj materstva. Aj preto deti v niektorých smeroch vôbec nie sú na rovnakej úrovni vývinu.

Dieťa môže držať ceruzku správne len pri pevnom trupe a spevnenej stabilnej chrbtici.

Ako prebieha základné pohybové vyšetrenie motoriky vo vašom centre?

S rodičmi detí, ktoré prídu k nám do centra, preberiem základnú anamnézu. Spýtam sa ich, ako sa dieťa vyvíjalo v ranom veku. Potom spravím vyšetrenie stability trupu, koordinácie, hrubej aj jemnej motoriky. Ak niečo nie je v poriadku, rodičom poradím, ako by mali s dieťaťom cvičiť, prípadne ich pošlem za odborníkom. 

Čítajte aj: Cvičiť sa dá aj bez telocvične. Učitelia hovoria, ako motivujú deti k pohybu

Nezvyknú byť rodičia citliví na možnú chybnú diagnózu? 

Určite, no mnohí zostávajú prekvapení. Minule ma navštívila jedna maminka, že jej dieťa má problém s písaním. Ja som jej poradila, aby navštívila fyzioterapeuta, pretože malo ťažkosti s koordináciou, rovnováhou a stabilitou. Vraj sa na jej dieťa ešte nikto takto nepozrel a vo výsledku to pomohlo. 

Uvediem aj ďalší príklad, keď mala žiačka ťažkosti so vzdelávaním na podklade ťažkej skoliózy, ktorá jej spôsobovala bolesť, únavu, neschopnosť sústrediť sa a obsedieť. Ak sa dieťaťu zlepší držanie tela, bude sa mu aj lepšie učiť, a to aj vtedy, ak vzdelávacie ťažkosti ostanú (napr. porucha učenia). Ani pohyb nie je úplný všeliek, aj keď významne pomáha.  

Navštívili sme vás s deťmi na extra hodine telesnej výchovy ŠAMT. Čo sa deti naučili za pol roka?

Deti v dôsledku pandémie cvičili len dva mesiace, ale ja si myslím, že si na hodinách osvojili mnoho vecí. Spomínam si, že sa vôbec nevedeli plaziť, a na poslednej hodine im to šlo naozaj výborne. No nie je to len vďaka nám. Deti majú vrodené pohybové vzorce, ktoré im pomáhame rozvíjať. Cvičenie pomáha telu rozpamätať sa na ne. Zároveň treba dodať, že sme cvičili s deťmi s normointelektom, nie s postihnutím.

Čo to znamená? 

Deti so zdravotným znevýhodnením, ktoré začínajú školskú dochádzku v prípravnom ročníku, majú zväčša intelekt v pásme normy. V prípravnom ročníku rozvíjajú grafomotoriku a komunikačné zručnosti. Väčšina z nich v septembri nastúpi do bežnej základnej školy. Deti s poruchou autistického spektra, ktoré sú vysokofunkčné, si tu vedia zlepšiť sociálne a komunikačné zručnosti a potom sa začlenia do bežných základných škôl. 

Dá sa pohybom pomôcť aj deťom s ľahkým aj ťažkým postihnutím práve metódou, ktorú praktizujete na hodinách ŠAMT? 

Pri ľahšom postihnutí asi áno, treba však cvičiť trochu iným spôsobom. Pri ťažšom postihnutí je to s motorikou už o dosť horšie. Mne by sa veľmi páčilo, ak by sa s nimi pracovalo do takej miery, aby sa im aspoň upravila pozornosť. To však tiež nie je vždy len problémom pohybovej nezrelosti.

Vy ste pôvodne vyštudovaná zdravotná sestra, dnes sa venujete pohybovej príprave detí zo špeciálnych škôl. Aká bola vaša cesta?

Ja som sa nikdy nezaujímala o pohybovú prípravu ani o rehabilitáciu a už vôbec nie o výchovu a vzdelávanie detí s poruchou autistického spektra. Dnes robím s autistami a zaoberám sa motorikou. Skrátka – videla som, že je to potrebné.

Ak chcem dieťa naučiť písať alebo rozprávať, najskôr ho musím naučiť zapájať správne svaly. Vždy sa snažím pozrieť sa na problém cez jeho príčinu, no asi hlavným problémom je, že jeden život na jeho vyriešenie nestačí. 

Čo by ste v tomto smere poradili rodičom?

Rodičia sa dieťaťu majú hlavne venovať a dopriať mu veľa prirodzeného pohybu. Ich zodpovednosťou je dávať deťom také podnety, aby sa mali chuť hýbať, a hlavne ich nezamestnávať mobilom. Nechať ich loziť, nebáť sa ich pustiť a nemať prehnaný strach. Dôležitý je aj dotyk. A ak sa rodičovi niečo nezdá, nech ide za lekárom alebo fyzioterapeutom, aj keby ho to malo stáť vyššie výdavky.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Katarína Jelenčiaková

Katarína je bývalá zdravotná sestra, ktorá sa dnes venuje rozvoju hrubej a jemnej motoriky u detí. Pracuje ako špeciálna pedagogička v Centre špeciálnopedagogického poradenstva na Spojenej škole Pezinok – Modra v Modre. Zaujíma sa o fyzioterapeutickú metódu podľa Kollářa a je súčasťou O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, vďaka ktorej deti učí efektívnemu a správnemu pohybu. 

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Podporte školu v projekte O2 Športová akadémia Mateja Tótha

Prečítaním tohto článku
ste získali bonusový hlas.
Využite ho a podporte svoju školu.

Využiť bonusový hlas

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Ako si vytvoriť produktívne pracovisko doma? Tieto vychytávky vám pomôžu so sústredením

Čítaj viac

Kto si ešte ani raz neurobil zlú selfie, nech hodí kameňom. Vyskúšajte týchto 11 tipov a stane sa z vás selfie špecialista

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac