Stĺpček Norberta Maura: Rodičia, buďme prísni nielen na učiteľov, ale aj na seba

Zmeny, ktoré očakávame od politikov a učiteľov, by mali byť aj súčasťou našich rodín. Potom môžeme byť prísni aj na nich.

Cestovanie a kempovanie s obytnou dodávkou mení mne a mojej rodine pohľad na svet. Dovoľuje nám vybrať si, kde strávime deň, s napätím očakávať, kde prespíme. Udržuje nás v neustálom pohybe a pripravuje na meniace sa podmienky.

Malý priestor auta podporuje ohľaduplnejšie správanie, trpezlivosť a schopnosť navzájom spolupracovať. A z bývania v obytnej dodávke máme zároveň nesmiernu radosť. Pripravenosť na zmeny, tolerantnosť a radosť sú hodnoty, o ktoré sa ako rodina delíme počas cestovania campervanom.

Mám to šťastie, že tieto hodnoty môžem rozvíjať aj v rámci svojej práce v Nadácii Pontis. S programom Generácia 3.0 chceme dosiahnuť, aby sme na Slovensku mali deti a mladých ľudí s rozvinutým potenciálom, vedomosťami, zručnosťami a postojmi, ktoré sú potrebné pre život v 21. storočí. To znamená, aby boli pripravení na zmeny, ktoré nás v nasledujúcich rokoch pre rýchly rast technológií čakajú. Vyhľadávame inovatívne vzdelávacie prístupy a pomáhame ich šíriť v školách.

Skutočnosť, že deti sa učia zastaralo a nepripravujú sa na dynamickú budúcnosť, prisudzuje spoločnosť buď politikom, alebo učiteľom. Dokonca aj otázky v prieskumoch a anketách sú stavané tak, že poukazujú práve na zodpovednosť týchto dvoch skupín. Na jednej strane je to prirodzené prepojenie. Na druhej strane však musíme byť kritickí aj k sebe samým. Predstavme si, čo všetko môžeme pre zmenu vo vzdelávaní a pripravenosť našich detí na budúcnosť urobiť my rodičia.

Ak hovoríme o kritickom myslení, povedzme si úprimne, koľko príležitostí vytvárame v rodinách pre jeho rozvoj? Stačí napríklad každodenná spoločná večera a diskusia počas nej.

Spolupráca a schopnosť riešenia problémov sa tiež považujú za top zručnosti. Deti milujú experimentovanie a blízkosť druhých. Spoločné víkendové objavovanie, či už v prírode, alebo doma, im prináša radosť a zároveň ich posilňuje.

Mladým ľuďom môže v živote zásadne pomôcť schopnosť čítať s porozumením a argumentovať. Jedným z nástrojov, ako to docieliť, je práve čítanie. Ak rodič trávi s dieťaťom čas pri knihe, je to preň silná motivácia, aby aj v budúcnosti pri čítaní zostalo. Vo veku 7 až 8 rokov je pre dieťa dokonca kľúčové spoločné čítanie.

Nie je však potrebné našim potomkom neustále vymýšľať program. Aj nuda je dobrá. Dokonca prispeje k tomu, aby dieťa bolo kreatívne.

Už teraz, v tejto minúte, vieme robiť jednoduché veci, ktoré pomôžu pripraviť deti na budúcnosť. Zmeny, ktoré očakávame od politikov a učiteľov, by mali byť aj súčasťou našich rodín. Potom môžeme byť prísni aj na nich.

Nápadov a nástrojov, ako to docieliť, je nespočetne veľa. V našej rodine nám pomáha napríklad aj kempingové auto.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o vzdelávaní v 21. storočí. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava aj na podporu vzdelávania a vyhľadáva projekty a organizácie, ktoré ho chápu inak a snažia sa deti dobre pripraviť na rýchlo sa meniace podmienky. Viac informácií o Férovej Nadácii O2 a jej aktivitách nájdete na spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Norbert Maur

Pracuje 10 rokov v Nadácii Pontis, kde vedie tím, ktorý sa zaoberá zmenou vzdelávania na Slovensku. Zodpovedá za program Generácia 3.0, ktorý pomáha na Slovensku šíriť overené inovatívne vzdelávacie prístupy a ktorého partnerom je aj Férová Nadácia O2. Ako vyštudovaný sociálny antropológ rád pozoruje a analyzuje spoločenské javy a využíva ich pri svojej práci v nadácii. Rád kempuje a cestuje s rodinným campervanom.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Tereza Molnár z Férovej Nadácie O2: Vzdelanie má deťom ukazovať nielen stromy, ale aj les

Šéfka Komunikácie O2 prezradila, prečo sa modrý operátor pustil do podpory vzdelávacích projektov a ako k nej pristupujú.

Keď som svojho syna odprevádzala počas jeho prvých dní do školy, charakteristická vôňa školských šatní a pripravovaného obeda z jedálne, mi pripomenuli zabudnutý pocit akéhosi strachu.

Strachu, či som pri písaní úloh neprešvihla okraj, či poučka povedaná vlastnými slovami dáva zmysel, či má pero správnu modrú farbu. V súčasnosti vyznieva absurdne. Ale naozaj?

Školstvo, či chcelo, alebo nie, tu dlhé roky vychovávalo generácie ľudí, u ktorých bolo sebavedomie na škodu, iný názor býval nepochopený alebo potrestaný a najlepšie bolo, keď všetci písali rovnakým modrým perom.

A či si to priznáme, alebo nie, tento prístup nás ovplyvňoval celý život a úplne sa nevytratil ani po štúdiu či pobyte v zahraničí. Nechcime, aby naše deti zažívali to isté. Už na to nie je dôvod. Nie je tu povinná ideológia, uniformita a potreba potláčať jednotlivca.

„Už nie je povinná ideológia, uniformita a potreba potláčať jednotlivca. Nechcime, aby to zažívali naše deti.“

Pri pohľade na dnešnú triedu, kde je namiesto tabule whiteboard a lavice nie sú v prísnych radoch, kde linoleum nahradil koberec a katedra si konečne nenárokuje ústredné postavenie v triede, mi je lepšie, ale pri definíciách o skupenstvách vody v učebnici prírodovedy môjho tretiaka mi je jasné, že pred sebou máme stále dlhú cestu.

A práve preto, že pocit, ktorý v nás vyvoláva vôňa školskej jedálne, nevymizne ani po rokoch a môže ovplyvniť celý náš život, je veľmi dôležité, aby mali naše deti iný základ. Nemusia o polnoci vedieť, že bitka pri Moháči bola v roku 1526, a pritom nevedieť, prečo je dôležitá. Možno postačí vedieť, že bola niekedy v 16. storočí, ale radšej poznať jej vplyv na našu históriu.

Nemyslím si, že potrebujeme úplne alternatívne prístupy založené na bezbrehom liberalizme a potlačení autority učiteľa. Nechceme, aby sa deti namiesto učenia násobilky len hrali alebo stavali hmyzie hotely. Ide len o to, aby sa násobilku učili iným, hravým spôsobom chápajúc, ako dospeli k výsledku.

Stačí, aby sme v deťoch nepotláčali zdravý rozum, aby im kritické myslenie nebolo na škodu. Aby mali radosť z toho, že sa učia a najmä aby pochopili, načo sa to všetko učia. Potrebujeme im dať možnosť stretnúť sa s realitou, obchytať si ju, aj keby nás to stálo o poučku menej, ktorú do detí „vtlčieme“. Tú aj tak zabudnú, ale na zážitok nie.

„Nechceme, aby sa deti namiesto učenia násobilky len hrali alebo stavali hmyzie hotely. Ide len o to, aby sa násobilku učili iným, hravým spôsobom.“

Preto sa vo Férovej Nadácii O2 zameriavame na podporu vzdelávania, hľadáme iné cesty a projekty, ktoré sa snažia vzdelávanie chápať INAK. Preto nás nadchol Daniel Hevier, ktorý cestuje po Slovensku a ukazuje žiakom v školách, že hodina slovenčiny môže vyzerať aj inak ako bifľovanie vybraných slov a predsa sa ich deti počas nej naučia.

Preto fandíme projektu iKids, ktorý namiesto učenia sa definície HDP umožňuje deckám zažiť, čo všetko je za podnikaním. A preto podporujeme Sokratov inštitút, ktorý učí neustále sa pýtať a hľadať odpovede a riešenia.

Každý však môže pomôcť svojej škole, učiteľom a deťom. Nie finančne, ale svojím časom a záujmom. Napríklad ponúknuť čosi zo svojich profesijných znalostí a porozprávať žiakom o svojej práci, aby mali kontakt s realitou. Hodina bude hneď iná a deti si vďaka tomu viac zapamätajú. Môžete ísť pomôcť učiteľovi či učiteľke ovládať interaktívnu tabuľu alebo im poradiť, ako písať žiadosti na projekty a ako ich rozumne využiť.

A ešte čosi – dôverovať im. Pretože aj strach z neustálej kritiky rodičov ich môže zväzovať robiť veci inak.

Cítime potrebu posilňovať to zdravé, čo v školstve a v deťoch je, aby pri spomienkach na školu nemali žalúdočné vredy, ale, naopak, aby s radosťou spomínali, čo sa v nej naučili. A to inak ako zážitkom nepôjde.

Tento článok je súčasťou víkendového vydania magazínu Sóda o vzdelávaní v 21. storočí. Partnerom vydania je Férová Nadácia O2, ktorá sa v rámci svojich aktivít zameriava aj na podporu vzdelávania a vyhľadáva projekty a organizácie, ktoré ho chápu inak a snažia sa deti dobre pripraviť na rýchlo sa meniace podmienky. Viac informácií o Férovej Nadácii O2 a jej aktivitách nájdete na spolocnost.o2.sk/ferova-nadacia.

Tereza Molnár

Je šéfkou Komunikácie O2 a zároveň zodpovedá za Férovú Nadáciu O2, ktorá sa zameriava na podporu vzdelávania, podnikania a inovácií, ale aj kritického myslenia a ľudských hodnôt. Má dve deti, ktorým najradšej sprostredkováva krásu prírody, hôr a vody.


Za účasť v Novembri 89 ju chceli vyhodiť zo školy. Ako revolučné dni prežívala tvár študentského hnutia?

Čítaj viac

Lifetech: Čo je nové