Tlak na výkon, problémy na internete, vojna, klimatická kríza či coming-out. Pamätáte si, čo vás trápilo, keď ste boli v puberte? Zatiaľ čo kedysi sa mladí utápali v prvých rozchodoch, súčasnú generáciu trápia veľké globálne problémy, na ktoré často nemajú dosah. Pomôcť im môžu rodičia, no na to, aby si vybudovali skutočný vzťah, sa musia vzájomne počúvať a podporovať.
S Marekom Madrom, psychológom a zakladateľom projektu Internetovej poradne pre mladých IPčko.sk, sme sa rozprávali o tom:
- ako sa vyvíja vzťah medzi dieťaťom a rodičom,
- prečo sa tínedžeri správajú extrémne,
- čo mladých skutočne trápi,
- prečo tínedžeri nedôverujú politickým elitám,
- čo by mali robiť rodičia, aby deti zvládli toto obdobie lepšie.
Medzi psychológmi a psychologičkami sa často hovorí o budovaní vzťahov, či už sú to partnerské, priateľské, alebo pracovné. O budovaní vzťahu medzi dieťaťom a rodičom toľko nepočuť. Prečo? Keď nás viaže rodinné puto, tak na vzťahu už pracovať nemusíme?
Páči sa mi, ako ste sformovali otázku, lebo je to naozaj zaujímavá vec, ktorou sa zaoberá málo psychológov. Príbeh budovania vzťahu dieťaťa a rodiča je komplexný a deje sa veľmi prirodzene, pretože dieťa je súčasťou tela matky a matka je súčasťou dieťaťa. Vývinová psychológia nám hovorí, že ľudia sú sociálne tvory a navzájom sa potrebujú, aby vôbec dokázali vnímať nejaké emócie.
Ľudský druh je jeden z mála, kde je dieťa absolútne závislé od starostlivosti rodičov. Čiže keď je na vás dieťa naviazané od malička, tak si vytvára vzťah. Ako prvé sa naučí vnímať súvis medzi bezpečím a rodičmi – ľuďmi, ktorí dokážu napĺňať jeho potreby.
A ako si tento vzťah vytvárajú rodičia?
Rodičia si vytvárajú vzťah k novému tvorovi, pretože zaň cítia zodpovednosť. Niekedy však môže prísť k zmenám chemikálií v mozgu a zodpovednosť necítia. Vtedy sa naruší primárny ľudský pud – starostlivosť o bezbranných, deti je pre nás prirodzená. V zásade však platí, že do 10 rokov je dieťa odkázané na rodičov, vníma svet cez oči svojho najbližšieho okolia a nepremýšľa o tom, v akom kontexte vlastne žije. Má rado svojich rodičov, pretože sa s nimi cíti bezpečne.
Čo sa začne diať v desiatich rokoch?
Po tých 9-10 rokoch príde zlomové obdobie, v ktorom rodina prestáva byť najdôležitejšia. Dieťa si chce všetko naučené overiť „tam vonku“ medzi rovesníkmi. Nie je to tým, že by bolo vaše dieťa problematické, deti v tomto období hľadajú nejakú skupinu, ktorej súčasťou sa stanú, a táto skupina bude úplne iná ako rodina, v ktorej vyrástli. Aj preto hovoríme, že sa tínedžeri správajú extrémne – robia buď jeden, alebo druhý extrém a každý týždeň prídu s niečím iným.
Je to prirodzené a zdravé a v prípade rodičov je dôležité, aby dieťa podporovali, aby mu „fandili“. Musia hľadať spôsob, ako byť aj naďalej súčasťou života svojho tínedžera. Chodí k nim, spí u nich, obedujú spolu, no prechádza obdobím, ktoré je úplne iné a nesmierne dôležité pre jeho vývin. Práve preto ho musia podporiť.
Ak však ide dieťa v tínedžerskej fáze zlým smerom, musí byť náročné podporiť ho. Predsa len asi rodič nepodporí dieťa napríklad v drogách.
„Drogy sú super“ by nemal povedať žiaden rodič, no aj v tomto prípade sa môžeme sústrediť na pozitíva – zistiť, ako sa vďaka nim mladí cítia. Sú uvoľnení a otvorení? Nemusíme drogy chváliť, dôležité je nezamerať sa na prejavy správania, ale na potrebu, ktorá k nim viedla. A potom môžeme hľadať zdravé cesty, ako sa k nej dostať. Ak tínedžer potrebuje stav uvoľnenia, môžeme mu ukázať napríklad šport.
Rodič má prirodzenú túžbu a potrebu chrániť dieťa, pretože je skúsenejší, lebo vidí, aké nástrahy prináša život. Faktom je, že mozog tínedžera nie je dostatočne vyvinutý na to, aby dokázal vyhodnocovať riziká. Nie je to vec názoru, ide o fyziologický vývin. Centrá v mozgu, ktoré vyhodnocujú zodpovednosť a následky správania, sa vyvíjajú až niekedy medzi 25. a 26. rokom. Zdravý tínedžer by mal riskovať – nejde o nič netradičné. Nič to však nemení na tom, že pre rodičov ide o jednu z najnáročnejších výziev pri výchove.
Dialóg o potrebách je silnejší ako zákazy a príkazy, no chápem, že keď prežívate strach a úzkosť, je náročné hovoriť o svojich potrebách. Byť rodičom je naozaj ťažká práca.
Čo by teda mali robiť rodičia, aby bolo toto obdobie pre všetkých znesiteľnejšie?
Mali by hovoriť o svojich potrebách. Skúste napríklad povedať „potrebujem, aby si bol v bezpečí, aby si mal v merku nejaký cieľ, potrebujem, aby si vedel, že tvoje správanie nesie dávku zodpovednosti a odzrkadlí sa v tvojej budúcnosti“. No súčasne treba povedať „vždy chcem byť pri tebe, nech sa deje čokoľvek“. Dialóg o potrebách je silnejší ako zákazy a príkazy, no chápem, že keď prežívate strach a úzkosť, je náročné hovoriť o svojich potrebách. Byť rodičom je naozaj ťažká práca.
Možno by pomohlo, ak by vedeli, čo tínedžerov skutočne trápi. V IPčku, online psychologickej poradni pre mladých, ste s nimi v kontakte denne. Prečo vás oslovujú?
Pomôžem si najnovšími dátami, ktoré sme spracovali za prvý polrok tohto roku a porovnávame ich s predošlým polrokom. Vidíme 220-percentný nárast kontaktov v téme fenoménu internetu, 170-percentný nárast pri poruchách príjmu potravy, 30-percentný nárast v téme sebapoškodzovania, 18-percentný nárast v prosbách o pomoc ľudí z LGBTI+ komunity, 21-percentný nárast v téme stres a tlak na výkon, pričom 19 % maturantov sa pri tomto strese sebapoškodzuje. V téme pokusov o ukončenie života máme nárast 76 %, výraznou otázkou je aj environmentálna úzkosť.
Najčastejšou témou, s ktorou sa na nás ľudia obracajú už 11 rokov nášho fungovania, je pocit samoty a hneď druhou je tlak na výkon. Mladí hovoria aj o myšlienkach na ukončenie života, depresii, rovesníckych vzťahoch, sebapoškodzovaní, úzkosti, partnerských a rodinných vzťahoch, konfliktoch, problémoch na internete, ťažkostiach v škole, psychiatrických problémoch, vojne na Ukrajine, strate svojich blízkych, sexualite, domácom a sexuálnom násilí, samovražedných pokusoch, poruchách príjmu potravy, o návykových látkach a ešte stále máme v rozhovoroch aj covid-19.
To je hrozné, keď som ja bola tínedžerka, najčastejšie ma trápila zlá známka.
Známky mladých trápia stále, ale inak. Keď sme v IPčku začínali s psychologickou podporou, prichádzali k nám mladí ľudia, ktorí hovorili, že sa boja povedať dospelým, čo sa im deje, pretože očakávajú nejaký trest. Napríklad vás trápila zlá známka, pretože ste očakávali, že budete mať zákaz chodiť von s priateľmi. Postupne prišiel zásadný obrat a dnes k nám prichádzajú mladí ľudia s tým, že sa boja povedať rodičom o svojom probléme, pretože ich nechcú sklamať.
Nechcú sklamať rodičov a utápajú sa v témach, ktoré sú priťažké aj pre dospelých.
Dnes je populárne mať na všetko názor, vyvíja sa tlak, aby sme sa k všetkému vyjadrovali. Škatuľkujeme ľudí podľa ich postoja k politickým stranám, denne v médiách riešime ťažké globálne témy. Na pozadí celej tejto doby je maturant, ktorý má strach o svoju vlastnú budúcnosť. Neverí politickým elitám, neverí, že sa vojna na Ukrajine nepresunie aj na Slovensko. Súčasná generácia tínedžerov sa zameriava na riešenia, pretože predošlá generácia na ne rezignovala.
Vtedy bolo ukradnuté, čo si myslí jednotlivec, bolo jasne stanovené, čo si majú myslieť všetci. Dnes je možnosť kreatívne uvažovať a hľadať riešenia, no mladý človek nemá ako ovplyvniť vojnu, klimatickú krízu a ďalšie veľké problémy, pre ktoré sa trápi. Prichádzajú za nami maturanti, ktorí hovoria, že nemá zmysel maturovať, nemá zmysel ísť na vysokú školu, pretože necítia istotu, že sa o nich politici dokážu postarať. Nehovorí sa o tom, ale toto v sebe tínedžeri riešia a frustruje ich, že nemôžu nič urobiť.
Dnes je možnosť kreatívne uvažovať a hľadať riešenia, no mladý človek nemá ako ovplyvniť vojnu, klimatickú krízu a ďalšie veľké problémy, pre ktoré sa trápi.
Cítia istú dávku nespravodlivosti?
Cítia, že sú tu výzvy, na ktoré dospelí kašlú. A začína sa to už v rodinách. Predstavte si, že prídete z práce, sadnete si doma s deckami a poviete im, že prišiel privysoký účet za telefón. Budete hľadať vinníka, dôvod, prečo tá suma vyskočila, alebo spoločne hľadať riešenia? V rodinách sa len málokedy rozpráva o tom, že je normálne mať problém a hľadať riešenia. A to dnešným mladým chýba.
Vnímajú to vôbec dospelí?
Myslím, že mnohí by boli prekvapení z toho, aké hodnoty zastávajú mladí. Keď sa napríklad opýtate, aký chcú mať vzťah, tak najčastejšie hovoria o pevnosti, láske, istote, bezpečí. O hodnotách, ktoré by dospelých prekvapili, pretože nemajú energiu hľadať v mladých viac. No a k výnimočným hodnotám, ktoré zatieňujú problémy bez riešení, sa ešte pridáva tlak. „Aby som bol úspešný, musím sa pripraviť na všetky alternatívy. Študujem, no neviem, či môj odbor bude o 5 rokov vôbec relevantný. Pripravujem sa na povolanie, ktoré nebude existovať.“ Sú pod priveľkým tlakom.
Čo by ste poradili rodičom, ktorí vychovávajú dieťa v takom zamotanom svete?
Byť tu pre svoje dieťa. Počúvať, dávať vedieť, že vidíte viac ako len nejaké extrémne tínedžerské správanie. Vidieť hodnoty. Pomenovať dobré stránky, aj keď je to pre nás ťažké.
Takže aj keď tínedžer odpovedá jedným slovom, máme sa snažiť.
Dáta nám hovoria, že s 15-ročnými tínedžermi sa rodičia rozprávajú 7 minút za deň. To je veľmi málo. Hovorte o tom, ako ho milujete. Zastavte sa a pripomínajte, že nech sa stane čokoľvek, ste tu. A keď dáte svojmu dieťaťu najavo, že môže prísť s hocičím, tak buďte pripravení, že to využije a naozaj príde aj s ťažkými témami.
Byť rodičom dnešného tínedžera je veľmi náročné, je to úplne iné ako pred 15 rokmi. Neobviňujte sa pri zlyhaniach, každý rodič v nejakom momente zlyhá a rovnakú chybu urobíte aj viackrát, tomu sa nevyhnete. Tá skutočná výzva dneška je nehľadať príčinu, ale pozrieť sa na to, čo s tým môžete urobiť.
Loading...
