Svoju diagnózu môžete mať pod kontrolou aj bez návštevy ambulancie. Slováci vynašli svetovú technológiu, ktorá pomáha zachraňovať životy

Na telemedicínu ani neminiete veľa peňazí – „mozgom“ technológie je totiž smartfón.

Medicína dnes dokáže naozaj veľké zázraky. Lenže na lekárske zákroky či vyšetrenia si treba dlho počkať. Firma Goldmann Systems v spolupráci so Samsungom a O2 Business Services našla spôsob, ako riešiť zásadný problém nášho zdravotníctva – preťaženie celého sektora. Unikátna technológia dokáže prepojiť lekára a pacienta na diaľku s maximalizáciou úspechu liečby. Nie je v tom žiadny fígeľ – lekár denne vidí merania svojich pacientov v aplikácii, vďaka čomu dokáže rýchlo odhaliť možné riziko alebo zhoršujúci sa stav.

Šikovní Slováci inovujú aj v športe. Martin Benko a Matúš Kiczko sa postarali o revolúciu v zjazdovom lyžovaní

O tom, ako celý proces funguje, sme sa rozprávali s Ľubošom Petríkom zo spoločnosti Goldmann Systems. Okrem toho sa v rozhovore dočítate:

  • prečo sa cukrovkárom zlepšuje stav pri domácom monitoringu,
  • či bolo náročné presvedčiť lekárov, aby začali pracovať s technológiou,
  • akým pacientom môže aplikácia zachrániť život,
  • ako je možné, že je systém jednoduchý aj pre seniorov či „netechnické typy“
  • a prečo je telemedicína kľúčom k úspechu slovenského zdravotníctva.

Vyvinuli ste užitočnú technológiu na kontrolu zdravia, vďaka ktorej môže lekár na diaľku monitorovať pacientov. Ako to vyzerá v reálnom živote?

Venujeme sa najmä domácemu monitoringu fyziologických funkcií od váhy, telesnej teploty, podielu tuku, krvného tlaku cez okysličenie krvi, glykémiu, EKG až po výkon pľúc či hladinu cukru v krvi. Tieto parametre sú kľúčové pri najčastejších ochoreniach Slovákov a Sloveniek a vďaka ich sledovaniu môžeme včas zachytiť zhoršujúci sa stav – a tým aj odbremeniť ambulancie a nemocnice.

Fungujeme v dvoch scenároch – máme pacientov, ktorí dostanú všetky tieto meracie zariadenia od nás, pretože ich na monitoring navrhol lekár, s ktorým naša firma spolupracuje.

Súčasťou takéhoto balíčka je aj telefón, ktorý cez aplikáciu výsledky zaznamenáva a posiela do nášho dátového centra, kde ich vidí lekár a dokáže zhodnotiť stav a riziká pacienta. V tejto verzii sa staráme o celý proces, učíme pacienta, ako sa správne odmerať, a pomáhame aj v prípade, že sa niektorý zo strojov pokazí.

A ako fungujete pri druhom scenári?

Ide o ľudí, ktorí si sami nakúpia potrebnú techniku a stiahnu si našu dostupnú aplikáciu do svojho telefónu. Takéto meracie prístroje stoja niekoľko desiatok až pár stoviek eur, takže aj tento scenár je finančne dostupný pre množstvo ľudí.

V oboch prípadoch je postup rovnaký – namerané dáta sa prenášajú cez mobil a zapisujú do aplikácie.

Dáta, ktoré sa týkajú zdravia, sú však veľmi citlivé.

V prípade, že máme na starosti celý proces – teda ide o náš telefón, ktorý požičiavame –, sú dáta vysoko chránené. Spolupracujeme so Samsungom a s O2 Business Services.

Samsung nám dodáva telefón, ktorý je úplne pod našou kontrolou v tzv. kioskovom režime – to znamená, že na ňom pacient nemôže robiť nič iné, len si pozrieť v aplikácii svoje výsledky. Ide o dôležitý posun v bezpečnosti, pretože najviac hrozieb je práve doma, u našich používateľov.

Vďaka O2 Business máme zase zabezpečenú konektivitu – teda sieť, ktorá chráni dáta – od momentu, kým sa dostanú do telefónu, až kým dorazia na náš server. Sme radi, že môžeme pracovať so špičkovými partnermi, ktorí posúvajú našu technológiu ďalej.

Spolupráca, vďaka ktorej už digitálna ambulancia nie je sci-fi

Martin Ďurov
obchodný riaditeľ O2 Business Services

Pojem telemedícína na Slovensku poznáme jedine tak z televízie, no reálna skúsenosť nám chýba. Keď robila firma Goldmann Systems súťaž na poskytovateľa mobilných služieb a zistili sme, že chcú projektom skvalitňovať zdravotnú starostlivosť, okamžite nás zaujali.

V O2 Business Services nám totiž záleží nielen na tom, aby boli naši zákazníci úspešní. Rovnako sa zaujímame aj o to, na čo sa služby siete využívajú – lebo si uvedomujeme, že s poskytovaním siete preberáme aj zodpovednosť.

V Goldmann Systems pracujú na projekte experti v oblasti telemedicíny, zariadenia od Samsungu spolu s ich Mobile Device Managementom sú špičkou na trhu a my v O2 zas rozumieme našej oblasti sietí.

Aj preto sme na spoločných stretnutiach odporučili napríklad využitie privátneho APN, čo znamená, že dáta síce putujú po mobilnej sieti, ale úplne oddelene od (nebezpečného) internetu.

A čo v prípade vlastného smartfónu?

Pri scenári, kde si používatelia sami nakúpia stroje a používajú vlastný telefón, používame šifrovanú komunikáciu a chránený transport dát – teda rovnaké metódy, aké sú v mobilnom bankovníctve.

V tom druhom prípade, ktorý je dostupný pre všetkých, je asi potrebné aj presvedčiť svojho lekára, aby následne sledoval výsledky v aplikácii. Alebo to funguje inak?

Áno, v tomto prípade by mala prísť iniciatíva zo strany pacienta, ktorý môže doviesť lekára k našej technológii, no platí to aj naopak.

Zlyhanie srdca je jedna z najčastejších diagnóz, ktorá si vyžaduje pobyt v nemocnici, no vďaka domácemu monitoringu ju dokážeme odvrátiť.

Máme lekárov, ktorí odporúčajú našu aplikáciu. Keďže ide o finančne nenáročný spôsob, ako urobiť o krok viac pre svoje zdravie, naša technológia je čoraz populárnejšia.

V aplikácii máme 3000 pacientov a 400-tisíc meraní vitálnych funkcií. Sú to skvelé výsledky, no na Slovensku je stále množstvo pacientov, ktorí chodia do ambulancie – pritom by im stačilo využívať naše technológie. Naše zdravotníctvo je z pohľadu informačných technológií pomerne zastaraný sektor, pomaly sa to však mení.

Preto ma zaujíma aj vaša motivácia zlepšovať zdravotníctvo. Predtým ste pôsobili v bankovom sektore, ktorý je omnoho pokrokovejší.

Pred 4 rokmi sme sa rozhodli, že chceme začať s novým projektom, no stále sme uvažovali, do akého odvetvia prejsť. Hľadali sme smer, kde môže informačná technológia veľmi pomáhať, a našli sme telemedicínu. Sektor, v ktorom môžeme zachraňovať životy.

A podarilo sa už niekoho zachrániť?

Vieme napríklad o pacientovi, ktorého sa podarilo rýchlejšie hospitalizovať, lebo lekár videl jeho zhoršujúci sa stav a výsledky v reálnom čase. Ak by ho včas nepreviezli do nemocnice, tak by veľmi pravdepodobne zomrel.

Pri akých iných diagnózach môže byť telemedicína nápomocná?

Pracujeme s mnohými špecialistami, ktorí nám tlmočia svoje zistenia. V oblasti diabetológie už teraz vidíme jej benefity – cukrovkár, ktorý je ochotný sa pravidelne merať, dosahuje lepšie liečebné výsledky, pretože vie, že ho lekár „sleduje a kontroluje“. Výsledky v aplikácii vidí aj pacient a vníma, že dodržiavanie dobrej životosprávy a predpísanej liečby prináša ovocie.

Okrem toho má lekár vďaka telemedicíne v ambulancii len diabetikov, ktorí to skutočne potrebujú. Momentálne chodia na Slovensku pacienti s cukrovkou do ambulancie štyrikrát ročne. Pri telemedicíne to môže klesnúť až na polovicu, a teda chodia len dvakrát, čo je zásadná úspora záťaže medicínskeho personálu.

Vnímate, že by telemedicína mohla odbremeniť nielen ambulancie, ale aj nemocnice?

Už teraz spolupracujeme s viacerými nemocnicami, najzásadnejšie s Rooseveltovou nemocnicou v Banskej Bystrici. Špecialista na ochorenia pečene doktor Skladaný nám tlmočil, že po operáciách či transplantáciách pečene dokáže pacientov vďaka nášmu systému posielať domov o 10 aj viac dní skôr. Voľné lôžko znamená pre nemocnicu možnosť pomôcť viacerým pacientom za rovnaké peniaze – a presne o to nám ide. 

K týmto zisteniam ste však mohli dospieť až po tom, ako vám lekári dali šancu. Bolo ťažké získať ich dôveru?

Od začiatku sme hľadali lekárov, ktorí majú radi technológie a nie sú proti zmenám. Samozrejme, natrafili sme aj na takých, ktorí nám vraveli, že lekár musí vždy vidieť pacienta v ambulancii a že ho nemôže sledovať „len“ takto diaľkovo.

Sústreďujeme sa však na tých, ktorí sú ochotní vyskúšať našu aplikáciu a meniť zaužívané. Náš projekt je založený na komunikácii, lekár musí byť ochotný rozprávať sa s pacientmi. Treba ich presvedčiť, že je to dobrý nápad, pretože pacientom sa nie vždy chce robiť niečo navyše.

Diabetici chodia do ambulancie 4-krát ročne. Pri telemedicíne návštevy poklesnú na polovicu, čo sa môže zdať málo, no je to zásadná zmena pre lekárov.

Možno sa pacienti boja aj toho, že sa neodmerajú správne.

Táto technológia je veľmi prívetivá. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že si napríklad zle zapnete manžetu na tlakomere a vyjde vám zlé číslo. Týmto ľudským chybám sa nevyhneme, no stačí, že meranie zopakujete.

Inak sa však nie je čoho báť. Keď proces iniciuje lekár (teda ide o prvý scenár), tak môžete mať telefón celý čas v šuflíku – staráte sa len o to, aby bol nabitý.

Takže je to vhodné aj pre tých, ktorí sa s modernými telefónmi nekamošia?

Áno, bežne máme aj pacientov nad 60 rokov a tým najstarším môžu pomôcť aj rodinní príslušníci. Samozrejme, máme aj zákaznícke centrum, ktoré je vždy k dispozícii – to bolo aj pre lekárov veľmi dôležité, aby im pacienti nevolali do ambulancie, keď sa im niečo pokazí.

Keď lekári povedia pacientom všetky tieto benefity, ich presviedčanie by malo byť jednoduché.

Ohlasy, ktoré sme doposiaľ nazbierali, hovoria, že najľahšie sa presviedčajú novodiagnostikovaní pacienti, ktorí sú disciplinovaní a majú záujem zlepšiť svoje zdravie. Tým nezodpovedným by nepomohla ani naša technológia, lebo v prvom rade treba chcieť.

V jednom rozhovore ste spomínali, že viac zdravotníkov nebude, pacientov však áno. Mohla by byť telemedicína riešením pre slovenský zdravotnícky systém?

Áno, lebo pacienti nebudú chodiť do ambulancie, keď to nebudú potrebovať – a technológia, ktorá ich pravidelne monitoruje a funguje aj ako prevencia, môže odľahčiť systém. To vytvára priestor zdravotníckemu personálu, aby sa venoval tým, ktorí to naozaj potrebujú, keď napríklad treba inak nastaviť liečbu. 

Veľmi ma frustruje, že sa na Slovensku dookola hovorí o stavaní nemocníc a nových lôžkach. Áno, je dôležité, aby sme zrekonštruovali nemocnice a aby sme mali moderné stroje, no musíme otvoriť aj debatu o tom, čo urobiť, aby bolo v nemocnici čoraz menej ľudí. Nové nemocnice sú zbytočné – lôžko v nemocnici je najdrahšia zdravotná starostlivosť, aká existuje, všetko ostatné je lacnejšie.

Takmer každé tretie dieťa môže mať problém s váhou. Lekárka vysvetľuje, čo ovplyvňuje obezitu

Moderné zahraničné krajiny sa snažia udržať pacienta čo najdlhšie mimo nemocnice a presne v tomto je naša technológia zlomová. Nehovorím, že je to jediný nástroj, no menej pacientov v ambulanciách a nemocniciach zvýši výkonnosť nášho zdravotníctva.

Spomínali ste zahraničie. Aké krajiny vás v tomto smere inšpirujú?

Zaujímavá je Veľká Británia alebo Saudská Arábia, kde už majú koncept digitálnej nemocnice. Takto odpadajú náklady na priestor, dopravu a pacienti sa liečia diaľkovo. Pre Slovensko by však mohlo byť príkladom Holandsko, ktoré je podobne veľké.

Je dôležité, aby sme mali zrekonštruované nemocnice, no musíme otvoriť aj debatu o tom, čo urobiť, aby bolo v nemocniciach menej ľudí. Len minimum pacientov dokáže zvýšiť výkonnosť nášho zdravotníctva.

V Holandsku sa začali zameriavať na telemedicínu, pretože analýza obyvateľstva im ukázala, že ak nepríde k nejakej zásadnej zmene, ich zdravotný systém o 10-15 rokov skolabuje. Presne toto čaká aj Slovensko, hoci o tom nepočujem nikoho hovoriť.

Možno sa pacientom viac páči, keď môžu chodiť do ambulancie, no o niekoľko rokov nebudú mať za kým chodiť a to im musíme čo najskôr vysvetliť.

Čo plánujete do budúcnosti?

Chceli by sme sa presadiť v zahraničí. Máme kvalitnú slovenskú technológiu, ktorá môže zažiariť aj v cudzine. Už teraz rokujeme s Českom, Chorvátskom, Egyptom, so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi či Senegalom.

Okrem nových krajín však chceme zlepšiť aj technológie. Chceme viac pracovať s umelou inteligenciou, napríklad by nám mohla vyrábať predikcie pre pacientov a upozorňovať na profily, ktoré sú z hľadiska zdravia rizikové.

No kým lekárom posunieme robotických poradcov, veľa sa musí zmeniť. Medicínsky sektor je veľmi konzervatívny, ale teší ma, že sa ľady postupne hýbu.

Ľuboš Petrík

Zastáva post predsedu predstavenstva firmy Goldmann Systems, ktorá pôsobí v oblasti riadenia a digitalizácie financií a telemedicíny. Vo firme sa venuje najmä rozvoju obchodu a strategickému smerovaniu spoločnosti.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Ondrej Kubovič z ESET-u: Čo raz napíšete či pošlete online, je navždy. Nepomôže ani posielanie fotiek na jedno pozretie

Odborníka na digitálnu bezpečnosť sme sa pýtali, ako sa na internete správať zodpovedne a ako deťom vytvoriť bezpečné prostredie aj online.

Byť offline je dnes fenomén: s telefónom sa ráno prebúdzame a chodíme spať, ale aj si skvalitňujeme život – len predstava, že by sme počas pandémie nedokázali nadviazať kontakt s rodinou či kamarátmi, je pre mnohých desivá. No čím viac možností poskytuje internet svojim používateľom, tým viac získavajú útočníci, podvodníci a tienisté ľudské stránky. S odborníkom na digitálnu bezpečnosť zo spoločnosti ESET Ondrejom Kubovičom sme preto hľadali možnosti, ako byť čo najviac v bezpečí aj v online prostredí.

Môže byť používanie filtrov na sociálnych sieťach pre dospievajúce deti aj prospešné? Opýtali sme sa psychologičky

V rozhovore so špecialistom Ondrejom Kubovičom sa dozviete: 

  • kto je najohrozenejšou skupinou na internete,  
  • prečo je dôležité, aby rodič poznal sociálne siete, ktoré dieťa používa,
  • prečo tvrdý zákaz nie je dobrou taktikou pri digitálnej bezpečnosti detí,
  • aké nástroje a nastavenia môžu rodičom pomôcť pri kontrole, ktorá rešpektuje aj súkromie dieťaťa, 
  • ktoré aplikácie sú bezpečné na posielanie správ 
  • a s akými podvodmi sa môžeme na internete často stretnúť.

Často počúvame, že seniori sú najzraniteľnejšou skupinou v online priestore. Nie sú rovnako ohrozené aj deti, ktoré s technológiami vyrastajú, ale nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie?

Tieto skupiny sú dosť odlišné. Mnoho seniorov už nejakú digitálnu gramotnosť má, no nemajú technológie intuitívne zaužívané v každodennom živote. Pre deti sú zase technológie prirodzené, no nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie, bývajú menej opatrné a kliknú aj na veci, ktoré si dospelý človek vie vyhodnotiť ako možné riziko.

Deti môžu mať už naučené situácie, ktorým by sa mali vyhnúť, napríklad že sa nemajú rozprávať s cudzími ľuďmi, no zároveň sú spôsoby, ako takúto situáciu na internete podať iným spôsobom. A zrazu dieťa cudzieho človeka prestane vnímať ako cudzieho, a tak sa s ním začne rozprávať. Dieťa si jednoducho nevie podobný scenár dostatočne abstraktne rozšíriť, že aha, toto môže byť problém, aby pochopilo celú situáciu komplexne. Preto môžu aj deti veľmi ľahko naletieť na podvody na internete.

Aké sú najčastejšie digitálne nástrahy, na ktoré môžu deti natrafiť?

Keďže pracujem vo firme, ktorá rieši digitálnu bezpečnosť, pozerám sa na to najmä z tohto pohľadu: deti môžu natrafiť na nejaký škodlivý kód, ktorý im bude zobrazovať reklamy, alebo si môžu stiahnuť falošnú hru, ktorá bude posielať esemesky na pozadí. Prípadne ak je v telefóne uložená platobná karta, môžu si objednať nejakú službu, o ktorej rodičia nevedia, a budú takto vyrábať „škody“. Všetky tieto „technické“ podvody však vieme jednoducho odhaliť a blokovať.

Existuje však množstvo psychologických ohrození, pri ktorých sú nástroje na reguláciu a ochranu obmedzenejšie. Keď vás útočník na internete obťažuje, máte možnosť zablokovať ho. No on v tom môže pokračovať – stačí, ak si vytvorí ďalšie konto pod falošným menom. Nehovoriac o tom, ako sociálne siete kyberšikanu zosilnili – kým v minulosti mal agresor len obmedzený priestor, v ktorom fungoval, dnes môže terorizovať obeť kedykoľvek a pred oveľa širším okruhom ľudí. Toto je niečo, čoho sa aj ja ako otec veľmi obávam. 

Na druhej strane si ani deti niekedy nemusia uvedomovať, že svojím správaním niekomu ubližujú. Rodič má aj v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu vysvetliť, že internet nie je bublina, a ak dieťa robí niekomu zle online, je to rovnako zlé ako v reálnom svete.

Mali by byť sociálne siete pre deti zakázané?

Sociálne siete aj sú zakázané, na Slovensku si dieťa do 13 rokov nemôže založiť väčšinu z nich, v Česku je to povolené až od 15 rokov. Realita však ukazuje, že oklamať dátumom narodenia pri registrácii nie je problém, a tak je bežné, že decká majú aktívne profily už medzi 8 až 10 rokmi.  

Rozumiem týmto vekovým hraniciam, no keď dieťa vidí, že v triede má 18 z 20 detí sociálnu sieť a ono patrí k menšine, tak ho tlak okolia donúti vytvoriť si ju. Navyše, len čo rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Deti sú v tomto veľmi šikovné, s technológiami vyrastajú a sociálne siete tieto možnosti ponúkajú.

Keď rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, napríklad pri sociálnych sieťach, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Je oveľa lepšie, ak o tom rodič vie.

V tomto prípade je preto oveľa lepšie, ak o tom rodič vie a pomáha dieťaťu kriticky vyhodnocovať množstvo toxického obsahu, psychologických problémov a rizík. Rodičia by preto mali byť dostatočne uvedomelí a mali by vedieť, čo robiť, aby bolo dieťa aj v digitálnom svete v bezpečí.

Ako teda kontrolovať dieťa tak, aby bolo na internete v bezpečí, ale zároveň sme rešpektovali jeho súkromie?

Rodič by nemal byť „kontrolór“, ktorý nad dieťaťom stále stojí a všetko si pozerá. Tak mu zasahuje do súkromia, a aj ohýba predstavu o súkromí, čo môže dieťa negatívne poznačiť aj do budúcna. Lepšie je byť otvoreným poradcom, byť pri dieťati, keď sa s niečím stretne, nerozumie tomu alebo sa o tom chce rozprávať. Samozrejme, je dôležité previesť ho prvými krokmi, ako napríklad založenie profilu, nastavenie súkromia a celkovo čo najbezpečnejšie nastavenia.

K podobnému záveru sme dospeli aj pri rozhovore s psychologičkou o vplyve skrášľovacích filtrov na deti. Ich používanie nemusí byť len škodlivé, pri budovaní identity v puberte môže pomôcť, ale rodič musí byť v celom procese prítomný, otvorený a vedieť, o čo ide.

Toto platí nielen o sociálnych sieťach, ale napríklad aj o hrách. Veľa rodičov dá dieťaťu tablet a ďalej neriešia, ako a čo sa hrajú. Rodič by si mal nad hru s dieťaťom sadnúť, možno na chvíľu zahrať, aby videl, ako to vyzerá, čo sa v hre deje a ako funguje.

Sám si uvedomí možné riziká a zhodnotí, či je hra vôbec pre dieťa vhodná. Rodič môže urobiť aj nejaký predvýber hier a previesť nimi dieťa. Dôležité je, aby tam bol rodič naozaj prítomný – pri hrách, sociálnych sieťach, na internete.

A okrem toho existujú aj technické nástroje, ktoré mu pri tomto môžu pomôcť.

Môžeme si povedať nejaké príklady?

Základné kontroly rodičovskej ochrany sú zabudované v operačných systémoch všetkých mobilných zariadení. Existujú však aj externé nástroje, ktoré majú rozšírenú funkcionalitu, známe ako parental control. Dá sa pomocou nich obmedziť aj lokalizácia dieťaťa, ak chcete, aby dieťa ostalo v rámci bloku či na ihrisku. Ak vyjde za nastavenú hranicu, zablokuje sa mu telefón, pošle vám (rodičovi) upozornenie a môžete mu hneď zavolať, či je v poriadku.

Aby to nebolo len o obmedzeniach, umožňuje aj jednoduchú komunikáciu dieťaťa s rodičmi – napríklad ak chce byť dlhšie na YouTube alebo podobne, môže jednoducho poslať upozornenie aj so zdôvodnením rodičovi. Sú tam však aj možnosti blokovania konkrétnych kategórií webstránok. Môžete si vybrať, ktoré bude blokovať plošne, a tak môžete dieťa chrániť pred vekovo neprimeraným obsahom.

Lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy: Priemerný vek, keď dieťa vidí porno, je 11 rokov

Technicky zdatnejší rodičia si môžu doma upraviť DNS servery, cez ktoré sa zariadenia z domácej wi-fi pripájajú na internet. Funguje to v podstate ako telefónny zoznam, cez ktorý router prekladá vami zadaný názov stránky, napríklad Soda.O2.sk na čísla IP adresy, a podľa nich vyhľadá na internete príslušnú stránku. Existuje pritom DNS server, ktorý zo zoznamu vymaže všetky takéto preklady pre pornografické stránky, čo spôsobí, že z pohľadu zariadení u vás doma tieto weby prestanú „existovať“.

Čo v prípade, že chce dieťa tvoriť videá na TikToku? Medzi mladými je to jedna z najpopulárnejších sietí, a tak je prirodzené, že na nej chcú byť. Zároveň sa obsah môže veľmi jednoducho dostať k obrovskému množstvu ľudí na celom svete. 

Asi neviem povedať jednoznačné áno alebo nie. Pre ich súkromie by bolo najlepšie, keby to nerobili vôbec. Aj tu však môže pomôcť sa s dieťaťom o tom rozprávať. Vysvetliť mu, už keď si TikTok zakladá, s čím sa tam môže stretnúť, oboznámiť ho aj s negatívami a možnými nebezpečenstvami. Teda ak to musí byť, najlepšie je ho tým celým sprevádzať. A byť prítomný aj pri tvorbe videí, pomáhať mu s tým. Takto bude aj rodič vedieť, čo dieťa publikuje.

TikTok veľmi zasahuje do súkromia, podobne ako iné sociálne siete, no pri jeho návykovosti môžu byť riziká väčšie. To si veľa ľudí neuvedomuje. TikTok síce už sľúbil, že pridá nejaké obmedzenia, napríklad že deti na ňom budú môcť tráviť maximálne hodinu, no zatiaľ je jeho hlavným cieľom, aby na ňom človek strávil čo najviac času a zdieľal čo najviac obsahu.

Čo teda zverejňovať a čo nezverejňovať na sociálnych sieťach? 

Ja odporúčam nezdieľať nič. Možno paranoidný prístup, ale vychádza aj z charakteru mojej práce.

Ak už niečo zdieľame, dobrý prístup je zdieľať fotky či statusy s oneskorením. Čiže fotku z lode či útesu pri západe slnka zdieľajte, až keď tam už nie ste. Online zločincom totiž môžete nevedomky dať množstvo informácií o vašom správaní, zvykoch a vašej polohe. Ak napríklad zdieľate, kam chodíte behať, znamená to, že zdieľate lokalitu, kde sa pravidelne nachádzate, a tak vás ľahko môže niekto sledovať.

A to ani nehovorím o rizikách zdieľania vašich detí na sociálnych sieťach. Aj z takýchto fotiek sa dá vytiahnuť kvantum informácií, takže radšej prekryte dieťaťu tvár emotikonom alebo farebnou šmuhou. Bez toho vytvárate dieťaťu digitálnu identitu, s ktorou nikdy predtým nesúhlasilo.

V Česku majú verejne dostupné databázy fotiek detí, ktoré boli raz zdieľané na internete, kde presne vidíte, koľko mali videní. Fotky nahých detí z bazénov majú desaťtisíce pozretí, bežné fotky stovky. To asi o niečom hovorí.

Fotku z dovolenky zdieľajte, až keď tam nebudete. Zločincom totiž môžete nevedomky dať množstvo informácií.

Existujú aplikácie na bezpečné posielanie fotiek či správ? Na WhatsAppe aj v iných aplikáciách máme možnosť posielať fotky len na jedno pozretie, fotka tak nezostane v čete.

Posielanie fotiek na jedno pozretie je fajn fukcionalita, ale stále si ju niekto môže screenshotnúť. Internet je jednoducho navždy a žiadna aplikácia nie je dostatočne bezpečná. Ak má druhá strana nejakú motiváciu ublížiť, môže si fotku screenshotnúť, upraviť alebo z nej spraviť meme. A to je niečo, čo sa môže s dieťaťom ťahať počas celej školy.

Pri WhatsAppe je navyše problém, že spadá pod Facebook – poslané fotky už boli spracované serverom tejto spoločnosti, ktorá v ochrane dát nie je práve najlepšia.

Existuje stránka, ktorá porovnáva úroveň bezpečnosti rôznych platforiem na posielanie správ. Messenger od Facebooku je červený takmer odhora dole a napríklad ani Telegram nepatrí medzi odporúčané. Naproti tomu Signal, Wire alebo Threema majú dobrú bezpečnostnú povesť.

5 praktických tipov na bezpečný internet od Ondreja Kuboviča:

  1. Nenechávajte si heslá uložené v prehliadači.

Takto uložené heslá majú nulovú bezpečnosť. Prekrytie hesla čiernymi bodkami v prehliadači nie je žiadna ochrana a útočníkovi ich dávate v podstate zadarmo.

  1. Na ukladanie hesiel použite radšej password manager.

Teda dostupný externý softvér, ktorý heslá uloží, ale zároveň spoľahlivo šifruje, nielen prekrýva. Heslá sú v ňom uložené ako v trezore.

  1. Silné heslo a dvojfaktorová autentifikácia sú nevyhnutné aj pri mailovom účte. 

Dvojfaktorová autentifikácia znamená, že svoje prihlásenie budete overovať ešte iným spôsobom ako vyplnením hesla. Na vaše telefónne číslo prípadne vo vybranej aplikácií dostanete kód, ktorý musíte zadať pri prihlásení. 

  1. Skontrolujte stránku, na ktorej vypĺňate údaje.

Základom phishingového podvodu je neoprávnené získavanie údajov, pričom sa podvodníci tvária ako organizácia – kopírujú štýl stránok, vkladajú logá, aby boli takéto podvodné stránky vnímané ako oficiálne. 

Pred zadávaním údajov v riadku s adresou preto vždy skontrolujte, či ste na oficiálnej stránke alebo aplikácii. Aplikácie sťahujte len z oficiálnych obchodov.

  1. Vypnite si zdieľanie polohy.

Zbytočne takto poskytujete údaje tretím stranám a je to užitočnejšie opatrenie ako napríklad prekrytie prednej kamery na počítači. Ak si aplikácia vyžaduje vašu lokalizáciu, nechajte ju zapnutú len počas používania aplikácie.

Ako je to so zdieľaním polohy cez čet? Väčšina platforiem to ponúka ako možnosť a napríklad rodičom to môže slúžiť na zistenie polohy dieťaťa.

Bezpečnejšie je kontrolovať dieťa cez nástroj rodičovskej kontroly, vtedy komunikuje zariadenie so zariadením a nejde to cez tretiu stranu. Nevidím v tom však zásadný problém, keď sa potrebujete s niekým nájsť v cudzom meste alebo na festivale, teda na krátky čas. Dal by som si pozor na výber appky pri takomto zdieľaní, keďže bezpečnosť Messengera je horšia ako povedzme Signalu.

To znamená, že je lepšie nechať si lokalizáciu vypnutú?

Určite vypnutú. V mapách a podobných aplikáciách, kde sa vyžaduje lokalizácia, odporúčam nechať zapnuté zdieľanie polohy len pri používaní aplikácie.

Google napríklad má možnosť detailného zaznamenávania polohy používateľa. Vie z toho  spraviť aj report, mapku, na ktorej presne vidíte, kde ste v akom čase boli aj akým typom dopravného prostriedku ste cestovali. Myslela som si, že je to celkom dobrá funkcia. 

Ja som počul o prípade, keď chalan chodil za milenkou a vďaka tejto funkcii o tom Google vedel – dnes je už rozvedený. Z tých dát sa dá vydedukovať veľa vecí a Google zbytočne vie niečo, čo o vás nemusí vedieť žiadny človek. Ja si vážim svoje súkromie a som radšej, keď o mne apky nevedia nič.

Pri bezpečnosti na sociálnych sieťach môže byť problémom aj krádež profilu. Je to stále aktuálna téma?

Prístupy do sociálnych sietí patria na dark webe medzi tie najhodnotnejšie údaje. Dôvodom je, že s nimi viete robiť veľmi veľa vecí. Vo veľkom stále vidíme phishingové stránky, ktoré sa tvária ako Facebook alebo Instagram. V praxi to vyzerá tak, že vám príde link, kde sa máte prihlásiť, pričom si myslíte, že ide o obsah na Facebooku. Ak nemáte zapnuté overenie ďalším faktorom a zadáte svoje meno a heslo, je otázkou pár sekúnd, aby vám zmenili heslo. Ak navyše útočník získa vaše prihlasovacie údaje, skúsi ich automatizovane použiť na všetkých ďalších sociálnych sieťach.

Čo môže útočník z týchto dát získať?   

Primárnou motiváciou za väčšinou zlých vecí, ktoré sa dejú na internete, sú peniaze. Na sociálnych sieťach máme obrovské kvantum informácií. Keby si útočník stiahol len všetky staré čety, ktoré tam máme, má veľké množstvo osobných informácií. Mnoho z nás cez takéto nezabezpečené kanály zdieľa občianske preukazy alebo fotky dôležitých dokumentov a aj fotografie, ktoré sa dajú použiť napríklad na vydieranie.

Ak útočník dostane prístup napríklad do Messengera, jedným klikom v nastaveniach si môže stiahnuť všetko, čo tam máte. Ak získa plnú kontrolu nad vaším profilom, ide aj o krádež identity. Útočník sa môže za vás vydávať, posielať vašim kamarátom, známym či rodine správy a nebezpečné linky.

Ondrej Kubovič

Vo firme ESET pracuje na pozícii Security Awareness Specialist, kde šíri povedomie o aktuálnych hrozbách v online prostredí a o tom, ako im predchádzať. Predtým pracoval roky ako novinár, v ESET-e dnes pracuje už ôsmy rok. Okrem iného školí deti, učiteľov, dospelých, ale pripravuje aj prezentácie pre odborníkov, najmä v Európe a z rôznych oblastí. Je spoluautorom materiálov o digitálnej bezpečnosti pre učiteľov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac