Medicína dnes dokáže naozaj veľké zázraky. Lenže na lekárske zákroky či vyšetrenia si treba dlho počkať. Firma Goldmann Systems v spolupráci so Samsungom a O2 Business Services našla spôsob, ako riešiť zásadný problém nášho zdravotníctva – preťaženie celého sektora. Unikátna technológia dokáže prepojiť lekára a pacienta na diaľku s maximalizáciou úspechu liečby. Nie je v tom žiadny fígeľ – lekár denne vidí merania svojich pacientov v aplikácii, vďaka čomu dokáže rýchlo odhaliť možné riziko alebo zhoršujúci sa stav.
O tom, ako celý proces funguje, sme sa rozprávali s Ľubošom Petríkom zo spoločnosti Goldmann Systems. Okrem toho sa v rozhovore dočítate:
- prečo sa cukrovkárom zlepšuje stav pri domácom monitoringu,
- či bolo náročné presvedčiť lekárov, aby začali pracovať s technológiou,
- akým pacientom môže aplikácia zachrániť život,
- ako je možné, že je systém jednoduchý aj pre seniorov či „netechnické typy“
- a prečo je telemedicína kľúčom k úspechu slovenského zdravotníctva.
Vyvinuli ste užitočnú technológiu na kontrolu zdravia, vďaka ktorej môže lekár na diaľku monitorovať pacientov. Ako to vyzerá v reálnom živote?
Venujeme sa najmä domácemu monitoringu fyziologických funkcií od váhy, telesnej teploty, podielu tuku, krvného tlaku cez okysličenie krvi, glykémiu, EKG až po výkon pľúc či hladinu cukru v krvi. Tieto parametre sú kľúčové pri najčastejších ochoreniach Slovákov a Sloveniek a vďaka ich sledovaniu môžeme včas zachytiť zhoršujúci sa stav – a tým aj odbremeniť ambulancie a nemocnice.
Fungujeme v dvoch scenároch – máme pacientov, ktorí dostanú všetky tieto meracie zariadenia od nás, pretože ich na monitoring navrhol lekár, s ktorým naša firma spolupracuje.
Súčasťou takéhoto balíčka je aj telefón, ktorý cez aplikáciu výsledky zaznamenáva a posiela do nášho dátového centra, kde ich vidí lekár a dokáže zhodnotiť stav a riziká pacienta. V tejto verzii sa staráme o celý proces, učíme pacienta, ako sa správne odmerať, a pomáhame aj v prípade, že sa niektorý zo strojov pokazí.
A ako fungujete pri druhom scenári?
Ide o ľudí, ktorí si sami nakúpia potrebnú techniku a stiahnu si našu dostupnú aplikáciu do svojho telefónu. Takéto meracie prístroje stoja niekoľko desiatok až pár stoviek eur, takže aj tento scenár je finančne dostupný pre množstvo ľudí.
V oboch prípadoch je postup rovnaký – namerané dáta sa prenášajú cez mobil a zapisujú do aplikácie.
Dáta, ktoré sa týkajú zdravia, sú však veľmi citlivé.
V prípade, že máme na starosti celý proces – teda ide o náš telefón, ktorý požičiavame –, sú dáta vysoko chránené. Spolupracujeme so Samsungom a s O2 Business Services.
Samsung nám dodáva telefón, ktorý je úplne pod našou kontrolou v tzv. kioskovom režime – to znamená, že na ňom pacient nemôže robiť nič iné, len si pozrieť v aplikácii svoje výsledky. Ide o dôležitý posun v bezpečnosti, pretože najviac hrozieb je práve doma, u našich používateľov.
Vďaka O2 Business máme zase zabezpečenú konektivitu – teda sieť, ktorá chráni dáta – od momentu, kým sa dostanú do telefónu, až kým dorazia na náš server. Sme radi, že môžeme pracovať so špičkovými partnermi, ktorí posúvajú našu technológiu ďalej.
Spolupráca, vďaka ktorej už digitálna ambulancia nie je sci-fi
Martin Ďurov
obchodný riaditeľ O2 Business Services
Pojem telemedícína na Slovensku poznáme jedine tak z televízie, no reálna skúsenosť nám chýba. Keď robila firma Goldmann Systems súťaž na poskytovateľa mobilných služieb a zistili sme, že chcú projektom skvalitňovať zdravotnú starostlivosť, okamžite nás zaujali.
V O2 Business Services nám totiž záleží nielen na tom, aby boli naši zákazníci úspešní. Rovnako sa zaujímame aj o to, na čo sa služby siete využívajú – lebo si uvedomujeme, že s poskytovaním siete preberáme aj zodpovednosť.
V Goldmann Systems pracujú na projekte experti v oblasti telemedicíny, zariadenia od Samsungu spolu s ich Mobile Device Managementom sú špičkou na trhu a my v O2 zas rozumieme našej oblasti sietí.
Aj preto sme na spoločných stretnutiach odporučili napríklad využitie privátneho APN, čo znamená, že dáta síce putujú po mobilnej sieti, ale úplne oddelene od (nebezpečného) internetu.
A čo v prípade vlastného smartfónu?
Pri scenári, kde si používatelia sami nakúpia stroje a používajú vlastný telefón, používame šifrovanú komunikáciu a chránený transport dát – teda rovnaké metódy, aké sú v mobilnom bankovníctve.
V tom druhom prípade, ktorý je dostupný pre všetkých, je asi potrebné aj presvedčiť svojho lekára, aby následne sledoval výsledky v aplikácii. Alebo to funguje inak?
Áno, v tomto prípade by mala prísť iniciatíva zo strany pacienta, ktorý môže doviesť lekára k našej technológii, no platí to aj naopak.
Zlyhanie srdca je jedna z najčastejších diagnóz, ktorá si vyžaduje pobyt v nemocnici, no vďaka domácemu monitoringu ju dokážeme odvrátiť.
Máme lekárov, ktorí odporúčajú našu aplikáciu. Keďže ide o finančne nenáročný spôsob, ako urobiť o krok viac pre svoje zdravie, naša technológia je čoraz populárnejšia.
V aplikácii máme 3000 pacientov a 400-tisíc meraní vitálnych funkcií. Sú to skvelé výsledky, no na Slovensku je stále množstvo pacientov, ktorí chodia do ambulancie – pritom by im stačilo využívať naše technológie. Naše zdravotníctvo je z pohľadu informačných technológií pomerne zastaraný sektor, pomaly sa to však mení.
Preto ma zaujíma aj vaša motivácia zlepšovať zdravotníctvo. Predtým ste pôsobili v bankovom sektore, ktorý je omnoho pokrokovejší.
Pred 4 rokmi sme sa rozhodli, že chceme začať s novým projektom, no stále sme uvažovali, do akého odvetvia prejsť. Hľadali sme smer, kde môže informačná technológia veľmi pomáhať, a našli sme telemedicínu. Sektor, v ktorom môžeme zachraňovať životy.
A podarilo sa už niekoho zachrániť?
Vieme napríklad o pacientovi, ktorého sa podarilo rýchlejšie hospitalizovať, lebo lekár videl jeho zhoršujúci sa stav a výsledky v reálnom čase. Ak by ho včas nepreviezli do nemocnice, tak by veľmi pravdepodobne zomrel.
Pri akých iných diagnózach môže byť telemedicína nápomocná?
Pracujeme s mnohými špecialistami, ktorí nám tlmočia svoje zistenia. V oblasti diabetológie už teraz vidíme jej benefity – cukrovkár, ktorý je ochotný sa pravidelne merať, dosahuje lepšie liečebné výsledky, pretože vie, že ho lekár „sleduje a kontroluje“. Výsledky v aplikácii vidí aj pacient a vníma, že dodržiavanie dobrej životosprávy a predpísanej liečby prináša ovocie.
Okrem toho má lekár vďaka telemedicíne v ambulancii len diabetikov, ktorí to skutočne potrebujú. Momentálne chodia na Slovensku pacienti s cukrovkou do ambulancie štyrikrát ročne. Pri telemedicíne to môže klesnúť až na polovicu, a teda chodia len dvakrát, čo je zásadná úspora záťaže medicínskeho personálu.
Vnímate, že by telemedicína mohla odbremeniť nielen ambulancie, ale aj nemocnice?
Už teraz spolupracujeme s viacerými nemocnicami, najzásadnejšie s Rooseveltovou nemocnicou v Banskej Bystrici. Špecialista na ochorenia pečene doktor Skladaný nám tlmočil, že po operáciách či transplantáciách pečene dokáže pacientov vďaka nášmu systému posielať domov o 10 aj viac dní skôr. Voľné lôžko znamená pre nemocnicu možnosť pomôcť viacerým pacientom za rovnaké peniaze – a presne o to nám ide.
K týmto zisteniam ste však mohli dospieť až po tom, ako vám lekári dali šancu. Bolo ťažké získať ich dôveru?
Od začiatku sme hľadali lekárov, ktorí majú radi technológie a nie sú proti zmenám. Samozrejme, natrafili sme aj na takých, ktorí nám vraveli, že lekár musí vždy vidieť pacienta v ambulancii a že ho nemôže sledovať „len“ takto diaľkovo.
Sústreďujeme sa však na tých, ktorí sú ochotní vyskúšať našu aplikáciu a meniť zaužívané. Náš projekt je založený na komunikácii, lekár musí byť ochotný rozprávať sa s pacientmi. Treba ich presvedčiť, že je to dobrý nápad, pretože pacientom sa nie vždy chce robiť niečo navyše.
Diabetici chodia do ambulancie 4-krát ročne. Pri telemedicíne návštevy poklesnú na polovicu, čo sa môže zdať málo, no je to zásadná zmena pre lekárov.
Možno sa pacienti boja aj toho, že sa neodmerajú správne.
Táto technológia je veľmi prívetivá. Najhoršie, čo sa môže stať, je, že si napríklad zle zapnete manžetu na tlakomere a vyjde vám zlé číslo. Týmto ľudským chybám sa nevyhneme, no stačí, že meranie zopakujete.
Inak sa však nie je čoho báť. Keď proces iniciuje lekár (teda ide o prvý scenár), tak môžete mať telefón celý čas v šuflíku – staráte sa len o to, aby bol nabitý.
Takže je to vhodné aj pre tých, ktorí sa s modernými telefónmi nekamošia?
Áno, bežne máme aj pacientov nad 60 rokov a tým najstarším môžu pomôcť aj rodinní príslušníci. Samozrejme, máme aj zákaznícke centrum, ktoré je vždy k dispozícii – to bolo aj pre lekárov veľmi dôležité, aby im pacienti nevolali do ambulancie, keď sa im niečo pokazí.
Keď lekári povedia pacientom všetky tieto benefity, ich presviedčanie by malo byť jednoduché.
Ohlasy, ktoré sme doposiaľ nazbierali, hovoria, že najľahšie sa presviedčajú novodiagnostikovaní pacienti, ktorí sú disciplinovaní a majú záujem zlepšiť svoje zdravie. Tým nezodpovedným by nepomohla ani naša technológia, lebo v prvom rade treba chcieť.
V jednom rozhovore ste spomínali, že viac zdravotníkov nebude, pacientov však áno. Mohla by byť telemedicína riešením pre slovenský zdravotnícky systém?
Áno, lebo pacienti nebudú chodiť do ambulancie, keď to nebudú potrebovať – a technológia, ktorá ich pravidelne monitoruje a funguje aj ako prevencia, môže odľahčiť systém. To vytvára priestor zdravotníckemu personálu, aby sa venoval tým, ktorí to naozaj potrebujú, keď napríklad treba inak nastaviť liečbu.
Veľmi ma frustruje, že sa na Slovensku dookola hovorí o stavaní nemocníc a nových lôžkach. Áno, je dôležité, aby sme zrekonštruovali nemocnice a aby sme mali moderné stroje, no musíme otvoriť aj debatu o tom, čo urobiť, aby bolo v nemocnici čoraz menej ľudí. Nové nemocnice sú zbytočné – lôžko v nemocnici je najdrahšia zdravotná starostlivosť, aká existuje, všetko ostatné je lacnejšie.
Moderné zahraničné krajiny sa snažia udržať pacienta čo najdlhšie mimo nemocnice a presne v tomto je naša technológia zlomová. Nehovorím, že je to jediný nástroj, no menej pacientov v ambulanciách a nemocniciach zvýši výkonnosť nášho zdravotníctva.
Spomínali ste zahraničie. Aké krajiny vás v tomto smere inšpirujú?
Zaujímavá je Veľká Británia alebo Saudská Arábia, kde už majú koncept digitálnej nemocnice. Takto odpadajú náklady na priestor, dopravu a pacienti sa liečia diaľkovo. Pre Slovensko by však mohlo byť príkladom Holandsko, ktoré je podobne veľké.
Je dôležité, aby sme mali zrekonštruované nemocnice, no musíme otvoriť aj debatu o tom, čo urobiť, aby bolo v nemocniciach menej ľudí. Len minimum pacientov dokáže zvýšiť výkonnosť nášho zdravotníctva.
V Holandsku sa začali zameriavať na telemedicínu, pretože analýza obyvateľstva im ukázala, že ak nepríde k nejakej zásadnej zmene, ich zdravotný systém o 10-15 rokov skolabuje. Presne toto čaká aj Slovensko, hoci o tom nepočujem nikoho hovoriť.
Možno sa pacientom viac páči, keď môžu chodiť do ambulancie, no o niekoľko rokov nebudú mať za kým chodiť a to im musíme čo najskôr vysvetliť.
Čo plánujete do budúcnosti?
Chceli by sme sa presadiť v zahraničí. Máme kvalitnú slovenskú technológiu, ktorá môže zažiariť aj v cudzine. Už teraz rokujeme s Českom, Chorvátskom, Egyptom, so Saudskou Arábiou, Spojenými arabskými emirátmi či Senegalom.
Okrem nových krajín však chceme zlepšiť aj technológie. Chceme viac pracovať s umelou inteligenciou, napríklad by nám mohla vyrábať predikcie pre pacientov a upozorňovať na profily, ktoré sú z hľadiska zdravia rizikové.
No kým lekárom posunieme robotických poradcov, veľa sa musí zmeniť. Medicínsky sektor je veľmi konzervatívny, ale teší ma, že sa ľady postupne hýbu.