Pri prvom kontakte so sexuálnou výchovou môžu mať dospelí predsudky – prečo by sa moje dieťa malo učiť o sexe, veď je ešte malé… Vzťahová a sexuálna výchova však vôbec nie je o zdieľaní skúseností či o sexe. Zuzana Bendíková a Radka Mikšík z organizácie InTYMYta, ktoré sa venujú odbornej, vekovo primeranej vzťahovej a sexuálnej výchove na školách, nám vysvetlili, ako vzťahová a sexuálna výchova učí o zdravých vzťahoch, aby mladí ľudia vedeli, na čo majú právo, ako sa v rôznych situáciách brániť a ako robiť rozhodnutia.
V rozhovore s odborníčkami sa dozviete:
- ako vyzerá hodina vzťahovej a sexuálnej výchovy,
- čo najčastejšie zaujíma deti,
- aké následky má nedostatočná vzťahová a sexuálna výchova,
- aké nedostatky majú v tejto téme dospelí,
- ako vyzerala sexuálna výchova počas komunizmu
- a aký je priemerný vek dieťaťa, keď narazí na porno.
Ako je na tom Slovensko v otázke sexuality? Lebo z môjho laického pohľadu stále nesie isté momenty trápnosti – pri vyťahovaní vložky počas menštruácie sa červenáme, máme problém otvorene sa rozprávať vo vzťahoch a časť spoločnosti sa oháňa tradičnou rodinou.
Radka: Najvýpovednejšie sú dáta. Štatistiky o násilí a obťažovaní hovoria, že každá tretia žena zažíva domáce násilie a každá desiata sexuálne a rodovo podmienené násilie. Každá tridsiata ôsma tínedžerka je tehotná, Slovensko má piaty najhorší prístup k antikoncepcii spomedzi členských krajín Európskej únie a máme aj katastrofické čísla v rámci kyberobťažovania.
Zuzana: Pri tom kyberbezpečí dokonca čísla hovoria, že viac ako polovica rodičov ani nevie, že ich dieťa natrafilo na obsah, ktorý nie je vekovo adekvátny. Rodičia nevedia, s čím sa deti stretávajú a ako ich pred tým chrániť. Toto všetko sú životy reálnych ľudí.
Chýba nielen samotná výchova, ale aj rôzne služby. Na Slovensku vnímame regionálnu nedostupnosť služieb, neexistujúcu systematickú podporu a k tomu všetkému ešte musíme pripočítať stigmatizujúcu spoločnosť.
Je to následok neslobody a komunizmu, v ktorom naši rodičia vyrastali?
Zuzana: Práve naopak, Československo bolo v témach sexuality jednou z najprogresívnejších krajín.
Napríklad v Prahe fungovalo výskumné stredisko Inštitút sexuológie. Láska a poznanie charakteru budúceho partnera boli základom socialistickej rodiny. V príručkách o manželstve sexuológovia zhrnuli anatómiu tela, vývin pohlavných orgánov, pudy a sexualitu jedinca.
Študovali ženský orgazmus, kde porovnávali sexuálne prežívanie tehotných a neplodných žien. Prišli na to, že ženy, ktoré nezažili orgazmus, svojho partnera nemilovali. Zobrali si ho z praktických dôvodov: chceli odísť od rodičov alebo to bolo od nich očakávané.
Ako potom došlo k tomu, že sa situácia otočila?
Zuzana: Toto je skôr moja teória, faktorov je viac. Počas komunizmu bolo zakázané verejne prejavovať svoju vieru, no keď padol režim, viera sa dostala aj do niektorých verejných otázok a politík. Prijali sme Vatikánske zmluvy, ktoré veľmi vplývajú na každodenný život v téme sexuálneho a reprodukčného zdravia až dodnes.
Chceme deti naučiť znaky zdravého vzťahu, prečo je dôležité poznať svoje telo, ako komunikovať v ambulancii a rôzne iné témy.
Ako teda vyzerá sexuálna výchova na školách dnes?
Radka: Aktuálne máme na Slovensku prierezový predmet s názvom výchova k manželstvu a rodičovstvu. Už samotný názov je veľmi limitujúci a osnovy predmetu nereflektujú potreby dnešnej mládeže. Ide o predmet, ktorý sa vyučuje v rámci iných predmetov, ako je biológia, občianska výchova, etika a podobne.
Spôsob napĺňania osnov môže byť veľmi rozmanitý – škola si môže pozvať na workshop našu organizáciu, teda ľudí, ktorí majú odborné zázemie a vedia podať informácie didakticky vhodne a vekovo primerane, ale môže si pozvať aj lekárku, lekára s prednáškou či manželský pár, ktorému deti kladú otázky. Aj lekárske prednášky a besedy s jednotlivcami či pármi môžu byť v poriadku, len to nemôžeme definovať ako vzťahovú a sexuálnu výchovu v pravom slova zmysle.
Môže sa teda stať, že dieťa z jednej školy odchádza s úplne iným poznaním zo sexuálnej výchovy ako druhé z inej školy.
Zuzana: Áno, no to v podstate platí v prípade celého školstva. Pri vzťahovej a sexuálnej výchove je to však naozaj veľmi individuálne.
Ako by mala takáto výchova v ideálnom prípade vyzerať?
Zuzana: Keď niekto príde prvýkrát do kontaktu so vzťahovou a sexuálnou výchovou, môže mať predsudky. Často počujeme, že sa chceme rozprávať o sexe, o polohách a o vlastných skúsenostiach, no to nie je pravda.
Chceme deti naučiť znaky zdravého vzťahu, prečo je dôležité poznať svoje telo, ako komunikovať v ambulancii a rôzne iné témy.
Prenesme sa na chvíľu do triedy. Ako vyzerá hodina sexuálnej a vzťahovej výchovy, ktorú vediete vy?
Radka: Keďže táto výchova zahŕňa mnoho tém, väčšinou do školy chodíme na polovicu dňa. Ešte pred hodinou si dotazníkom zistíme, aké znalosti a potreby deti majú. Vopred vieme aj ich vek, podľa toho vyberáme vekovo primeranú tému.
V triede na začiatok nastavíme pravidlá, aby sme mali bezpečné a rešpektujúce prostredie. My ako lektorky nikdy nemôžeme prinášať vlastnú skúsenosť, základ našej profesionality je v tom, že deťom prinášame modelové situácie, na ktorých môžu riešiť nejaké vekovo adekvátne problémy, ktoré sú v téme časté.
Deti počas hodín kladú otázky a v triede máme aj možnosť vhadzovať do krabice anonymné komentáre. Aktivít máme naozaj mnoho, či už je to myšlienková mapa, kde sa napríklad pýtame, čo je súhlas, alebo obľúbená aktivita, ktorú voláme škála. Na jeden koniec triedy umiestnime „áno“ a na druhý koniec „nie“. Deti sa stavajú na škálu podľa toho, ako súhlasia s rôznymi tvrdeniami, a zároveň argumentujú, prečo si to myslia. V rámci tejto aktivity sa okrem iného učia aj to, že zmeniť názor je v poriadku a počúvajú aj rôzne postoje k daným témam. To im pomáha správať sa k sebe navzájom s rešpektom, aj keď nesúhlasia.
Aktivity sa obmieňajú, no základom každého workshopu sú modelové situácie. Hodiny väčšinou uzatvárame tým, že si vyhodnotíme, aké sú možnosti pomoci a podpory v danej téme a kam sa obrátiť na dôveryhodné zdroje informácií.
Na čo sa deti najčastejšie pýtajú?
Zuzana: Deti kladú naozaj úžasné otázky, bolo by krásne, ak by sa takto pýtali aj dospelí. Napríklad sa pýtajú, či je v pohode pozerať porno a či je v poriadku, keď si dajú dve dievčatá pusu. V otázkach sa chcú uistiť, či nerobia niečo nebezpečné alebo nezdravé. Potom sa pýtajú aj špecifické veci, napríklad načo je kondóm, lebo tieto veci niekde započuli a teraz cítia príležitosť, že im na to niekto úprimne odpovie.
Radka: Mne napadla nedávna otázka, či mali aj neandertálci menštruáciu alebo čo mám robiť, keď mám frajera. Sú to naozaj milé a zaujímavé otázky.
Priemerný vek, kedy dieťa vidí porno prvýkrát, je 11 rokov. V tom veku to deti nevnímajú so žiadnym sexuálnym kontextom, práve naopak, zväčša sú zhrozené a je im to nechutné.
Nedávno ste so skupinou odborníkov a odborníčok pripravovali nové osnovy pre vzťahovú a sexuálnu výchovu na školách, ktorá je súčasťou tzv. kurikulárnej reformy. Čo nové osnovy obsahujú?
Zuzana: Vzťahovú a sexuálnu výchovu navrhujeme rozdeliť do troch hlavných oblastí: človek a príroda, človek a spoločnosť a zdravie a pohyb.
V prvej časti človek a príroda by sme okrem iného chceli mládež naučiť viac o tele, o tom, ako funguje, načo sú jednotlivé orgány, ako sa starať o hygienu a ktoré časti tela sú súkromné a nemá sa ich dotýkať nikto bez súhlasu.
V pokročilejšej časti sa dozvedia o puberte, menštruácii a celkovo o akceptácii vlastného tela. V poslednom cykle z časti človek a príroda sa učí o prevencii pred pohlavne prenosnými infekciami alebo o neželanom tehotenstve. Legálny vek na pohlavný styk je 15 rokov, a preto je dôležité, aby mali informácie, podľa ktorých sa budú v budúcnosti zodpovedne a bezpečne rozhodovať.
Do oblasti človek a spoločnosť patrí napríklad prevencia sexuálneho násilia a obťažovania, súhlas a rešpektovanie nesúhlasu a rozprávame sa aj o základných vedomostiach o vzťahoch a prejavoch náklonnosti. Ďalej ide najmä o podrobnejšiu prevenciu šikanovania, diskriminácie, o mediálnu gramotnosť v kontexte tém sexuality a vzťahov. Dôležitou témou je emocionálna inteligencia, aby mládež vedela napríklad rozoznať vášeň od zamilovanosti.
A do časti zdravie a pohyb patrí zdravý životný štýl, v rámci ktorého hovoríme o strave, pohybe, spánku, pitnom režime a ďalších pilieroch, ktoré sú veľmi dôležité, no rovnako sa venujeme aj duševnému zdraviu.
Táto reforma by mala byť uzavretá na jar.
Ministerstvo školstva malo viaceré výhrady, napríklad k antikoncepcii. Medzi námietkami zaznelo, že deťom nemáme hovoriť, kde si môžu kúpiť kondóm, pričom sú dostupné pri pokladniach v bežných obchodoch. Nemáte občas pocit, že deti už niektoré informácie dávno majú?
Zuzana: Všetka odborná literatúra aktuálne hovorí, že mládež je presexualizovaná. To znamená, že majú informácie a vnemy zo sociálnych sietí, z rôznych videí a filmov, kde sú postavy presexualizované.
V dnešnej dobe je nevyhnutné rozprávať sa s deťmi o vzťahovej a sexuálnej výchove, pretože potrebujeme, aby nad týmito zdrojmi rozmýšľali kriticky. V niečom je to taká „dospelácka“ pohodlná pozícia – keď to nevidíme, tak sa to nedeje. To však nie je pravda.
Radka: Priemerný vek, kedy dieťa vidí porno prvýkrát, je 11 rokov. To je vekovo absolútne neadekvátne. V tom veku to deti nevnímajú so žiadnym sexuálnym kontextom, práve naopak. Sú zväčša zhrozené a je im to nechutné.
Predpokladám, že zavedenie vekovo primeranej a odbornej vzťahovej a sexuálnej výchovy na školy by prinieslo pozitívne zmeny do celej spoločnosti.
Zuzana: Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že keď máme kvalitné reprodukčné a sexuálne zdravie, zvyšuje to kvalitu nášho života, a keď, naopak, máme túto oblasť zanedbanú, kvalita života sa nám zníži až o 80 %.
Vzťahová a sexuálna výchova je tiež primárna prevencia voči sexuálnemu a domácemu násiliu. Mali by sme lepšie zdravotnícke služby, menej neželaných tehotenstiev.
Radka: Každý človek má nejaký vzťah, či už je to partnerský, kamarátsky, pracovný, rodinný, alebo vzťah so sebou. Na to, aby sme mali rovné a rešpektujúce vzťahy, potrebujeme nejaké vedomosti, zručnosti a postoje. A to je presne vzťahová a sexuálna výchova.
Vekovo primeraná a kvalitná vzťahová a sexuálna výchova znamená pozitívny dopad na zdravie, bezpečie a rešpekt v celej spoločnosti.
Stalo sa vám niekedy, že ani dospelí nevedeli niečo z tejto oblasti?
Zuzana: Keď máme workshopy pre rodičov, veľmi ich prekvapuje online prostredie a štatistiky o porne. Je pre nich nepredstaviteľné, že tieto čísla hovoria aj o ich deťoch. Pravidelne sa opakuje aj mýtus, že dievčatá nemôžu používať tampóny skôr, než majú prvý sex.
Radka: Viackrát nastalo prekvapenie, že biologicky má ženská anatómia tri otvory, nie dva. Rovnako sa často pýtajú, ako vyzerá klitoris a kde ho nájsť. Mnoho neznáma je aj o menštruačnom cykle.
Stretávame sa však s otvorenosťou a vôľou pýtať sa. Okrem týchto otázok je pre rodičov zaujímavá téma queer detí – hovoria najmä o strachu, ako okolie prijme ich deti, ak by boli queer. Boja sa diskriminácie.
K pozitívnej zmene v spoločnosti môžeme prispieť aj menšími zmenami, napríklad pri výbere slov. Aké slová by sme nemali používať, ak chceme k téme sexuality pristupovať rešpektujúco?
Zuzana: Konečne by sme mohli prestať hovoriť sexistické vtipy. Je to naozaj zbytočné a ničí to atmosféru vo všetkých kolektívoch.
Radka: Za mňa je to zľahčovanie násilia a vtipkovanie o súhlase. Prečo je v poriadku, že vrcholoví politici zľahčujú násilie? Dokonca to často ani tematicky nesúvisí s tým, čo hovoria. Pri politickom diskurze sa často sama seba pýtam, kde to žijeme.
Loading...
