Učiteľka a trénerka: Deti sa na hodine lepšie sústreďujú, ak si tri minúty zacvičíme

Tatiana Sedláková vysvetľuje, ako aj krátky pohyb vplýva na pozornosť detí. „Na žiadnej mojej hodine, dokonca ani na matematike nesedia žiaci celých 45 minút,“ hovorí.

Pohyb pomáha deťom lepšie zvládať záťažové situácie, učí ich zodpovednosti, vytrvalosti a prispieva k psychickej pohode. Ako však vplýva množstvo a kvalita pohybu na pozornosť detí na vyučovaní? Učiteľka a trénerka Tatiana Sedláková sa tejto téme venovala v štúdii spolu s odborníkmi z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Opýtali sme sa jej, čo v rámci štúdie zistili a aké sú jej skúsenosti z praxe.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • čo je vývojová kineziológia a prečo by sme podľa nej mali cvičiť,
  • koľko minút rozcvičky potrebujú deti na zlepšenie sústredenosti,
  • v ktorom čase sa deti vedia sústrediť najlepšie,
  • aké cvičenia sa dajú vykonať aj v laviciach.

Na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor? Prečítajte si rady fyzioterapeuta

Ste učiteľka a športová trénerka. Ako sa vám podarilo skĺbiť dva profesijné smery? 

Popri štúdiu som zistila, že mi ku koncentrácii pomáhala joga. Po cvičení som sa vedela lepšie sústrediť. Zároveň mám rada rozmanitosť v pohybe a chcela som sa venovať viacerým druhom športu, preto som sa rozhodla spraviť si kurz power jogy aj detskej atletiky, a uvidím, čo mi to v budúcnosti prinesie. 

Je pre vás dôležité, aby aj deti mali všestranný pohyb? 

Určite. Všestrannosť je veľmi dôležitá aj preto, aby deti mohli hlavne v ranom veku skúšať nové veci a experimentovať.

Aký typ pohybu by sa mali deti učiť už od malička a na aký si je lepšie počkať? 

Deti sa prirodzene hýbu rady. Skok, beh, chôdza alebo hádzanie sú pohyby, ktoré deti vykonávajú najčastejšie a sú im prirodzené. My sa ich snažíme len usmerňovať, no ponechať im voľnosť v tom, ako sa hýbu – preto hovoríme o všeobecnom rozvoji. Osobne by som vyzdvihla vývojovú kineziológiu, na ktorú sa sústreďuje aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha.

Vývojová kineziológia rešpektuje základné pohyby, ktoré vykonávaju deti už od prvých mesiacov. Ako človek dospieva, v čase nadobúda rôzne zlozvyky. Dlhodobým sedením, chodením alebo pozeraním do telefónov. Cvičeniami vývojovej kineziológie sa snažíme o správnosť vykonávania pohybov a zároveň sa vraciame do obdobia, keď bol náš chrbát a celkové držanie tela bez akýchkoľvek zlozvykov. 

Ako cvičenie s deťmi vyzerá v praxi?

ŠAMT krúžok deťom ponúka všestranný pohybový rozvoj v podobe dvoch hodín do týždňa v poobedných hodinách. Podľa špeciálnej metodiky, ktorá rozvíja ich pohybové schopnosti, sa deti v materských a základných školách učia, ako sa hýbať viac a zdravšie. Okrem toho sa snažíme žiakov motivovať a nabádať ich k zdravému životnému štýlu. 

S deťmi pracujete denne. S čím majú najväčší problém, čo sa týka pohybovej zdatnosti? 

Nechcem byť pesimista ani hádzať všetkých do jedného vreca, ale aj na výsledkoch vidno, že veľa detí nezvláda ani obyčajný kotúľ či hod. Tieto pohyby by mali byť pre ne prirodzené, no práve tento prirodzený pohyb je u nich dosť deformovaný.

Sú deti, ktoré sa hýbu aj mimo školy, no sú aj také, ktoré k športu nemajú vzťah vôbec. Dnes dokonca poznáme aj opačný extrém, keď sú deti už v ôsmich rokoch preťažované trojfázovými tréningmi. 

Deti sú po cvičeniach viac zvedavé, viac počúvajú, vedia sa lepšie sústrediť a pred písomkou nie sú také vystresované. 

O2 Športová akadémia Mateja Tótha sa snaží šíriť osvetu nielen medzi deťmi, ale aj medzi učiteľmi,  trénermi, pretože veľa učiteľov na základných školách vzťah k pohybu ani nemá. Ako potom chceme motivovať deti? 

Na jar ste realizovali štúdiu, ktorá skúmala, ako vplýva pohyb na pozornosť detí. Z akého predpokladu ste vychádzali? 

Športová akadémia už jednu štúdiu v roku 2019 realizovala a v nej sa potvrdilo, že pohybová činnosť pozitívne ovplyvňuje centrálny nervový systém a zlepšuje koncentráciu, ktorá zas vedie k zlepšeniu v učení. Myslím si, že aj práve toto bolo pre O2 pohnútkou na ďalší výskum, ktorý už však chceli vyskúšať v reálnom školskom prostredí. 

Na akej vzorke ste štúdiu vykonávali a ako prebiehala? 

Štúdia sa realizovala počas ôsmich týždňov v školskom prostredí. Testovali sme tri triedy osemročných žiakov druhého ročníka základnej školy, dokopy ich bolo 61. Vytvorili sa tri skupiny, pričom prvá skupina mala telesnú výchovu s povinnou časovou dotáciou dve hodiny týždenne.

Čítajte aj: Psychologička: Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje len svalstvo, učí sa aj kriticky myslieť

V druhej triede bola telesná navýšená o jednu hodinu týždenne a tretia skupina, ktorú som viedla ja, boli deti, ktoré mali dve hodiny telesnej výchovy a okrem toho bolo ich vyučovanie obohatené o krátke telovýchovné chvíľky. To v praxi znamená, že na začiatku každej vyučovacej hodiny deti cvičili spoločne tri až päť minút.

Čo ste zistili? 

Deti mali vstupné a výstupné testovanie, ktoré vytvorila aj realizovala psychologička Andrea Antalová. Okrem toho sme deťom merali pozornosť počas trvania celej štúdie, raz do týždňa sme im o ôsmej ráno dali vyplniť krátky testík. Podľa výsledkov sa potvrdila hypotéza, že zvýšenie pohybovej aktivity pozitívne ovplyvňuje pozornosť. 

Takže môžeme povedať, že vo všeobecnosti sú deti menej sústredené a je lepšie, ak sa určitým pohybovým rituálom nabudia? 

Áno, cvičením sa na učenie pripravujú. Ako poznáme z pedagogického prostredia, deti postupne strácajú pozornosť. Najlepšiu pozornosť majú ráno a krivka ich pozornosti postupne klesá.

Prekvapili vás niektoré výsledky štúdie?

Krátke telovýchovné cvičenia sa ukázali dokonca ešte efektívnejšie ako navýšenie hodín telesnej výchovy z dvoch hodín na tri. Stačili tri minútky obyčajnej pohybovej aktivity na začiatku každej vyučovacej hodiny a deti sa stali oveľa sústredenejšími. Cvikov a ich kombinácií je naozaj neúrekom. Zaujímavosťou bolo, že dievčatá boli v meraní o čosi úspešnejšie.

Aké cviky sa dajú s deťmi stihnúť za tri minúty v laviciach? 

Ja som sa napríklad snažila kombinovať rôzne drepy, sedy, stoje so zdvihnutím jednej nohy. Vychádzala som z teórie tzv. mozgovokompatibilného učenia, keď sa počas a do vyučovacieho procesu zapájajú všetky zmysly. Snažila som sa o prepojenie pravej a ľavej hemisféry – keď napríklad poviete „pravá“’ a detičky majú vykonať pohyb ľavou zároveň so zdvihnutím nohy.

Krátke telovýchovné cvičenia sa ukázali dokonca ešte efektívnejšie ako navýšenie hodín telesnej výchovy z dvoch hodín na tri.

V čom sa žiaci zlepšili, keď ste cvičenia začali zapájať do hodín?

Deti sú po cvičeniach viac zvedavé, viac počúvajú, vedia sa na písomku lepšie sústrediť a nie sú také vystresované. Dokonca aj po troch týždnoch dištančného vzdelávania si samy cvičenia pochvaľovali. Na začiatku online hodiny už stáli v pozore a pýtali sa, aké cvičenie idú robiť. Po čase som zistila, že do vyučovania sa zapájali všetci aktívnejšie, boli zvedavejší a celkovo viac naladení na učenie. 

Ak by ste sa mali pozrieť s odstupom na svoj prístup k výučbe, v čom je dnes iný? 

Ako učiteľka prvého stupňa mám vzťah k športu a mám aj svoje zaužívané a overené cvičebné metódy. Ešte sa mi však nestalo, že by som mala vyučovaciu hodinu, či už matematiku, alebo slovenčinu, počas ktorej by deti celých 45 minút sedeli. Cez pohybové a aktivizačné cvičenia, ktoré podporujú pozornosť, sa deti lepšie nabudia na učenie.

Pozornosť u detí asi nie je úplne prirodzená, no dá sa naučiť. Dalo by sa povedať, že pohybová skúsenosť je prenosná do skúsenosti psychologickej? 

Určite. Ak chce športovec vykonať nejaký pohyb, musí si ho najskôr predstaviť. V učení to prebieha podobne. Žiak si pohybom cibrí aj schopnosť predstavivosti, svoju obrazotvornosť a fantáziu a schopnosť akútne riešiť rôzne situácie. Môžeme to aplikovať aj v učení, napríklad pri zvládaní stresových situácií.

Čo môžu urobiť v tomto smere rodičia?

Rodičom by som odporučila, aby boli pre svoje deti vzorom a zároveň im dali dostatok priestoru na čerstvom vzduchu. Neodporučila by som im ísť na to cestou výčitiek alebo rozkazov typu: „Choď von, zacvič si.“ Taký prístup ovocie určite neprinesie. My sme pre deti vzorom a to, čo robíme my, sčasti budú robiť aj ony. 

O Tatiane Sedlákovej

Už od malička vedela, že chce byť učiteľkou. Vyštudovala odbor učiteľstvo pre primárne vzdelávanie na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Ako učiteľka prvého stupňa na Nábreží mládeže v Nitre dostala ponuku pracovať v O2 Športovej akadémii Mateja Tótha. Popri učení sa venuje aj power joge, turistike a behu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac