Pohyb pomáha deťom lepšie zvládať záťažové situácie, učí ich zodpovednosti, vytrvalosti a prispieva k psychickej pohode. Ako však vplýva množstvo a kvalita pohybu na pozornosť detí na vyučovaní? Učiteľka a trénerka Tatiana Sedláková sa tejto téme venovala v štúdii spolu s odborníkmi z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Opýtali sme sa jej, čo v rámci štúdie zistili a aké sú jej skúsenosti z praxe.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
- čo je vývojová kineziológia a prečo by sme podľa nej mali cvičiť,
- koľko minút rozcvičky potrebujú deti na zlepšenie sústredenosti,
- v ktorom čase sa deti vedia sústrediť najlepšie,
- aké cvičenia sa dajú vykonať aj v laviciach.
Ste učiteľka a športová trénerka. Ako sa vám podarilo skĺbiť dva profesijné smery?
Popri štúdiu som zistila, že mi ku koncentrácii pomáhala joga. Po cvičení som sa vedela lepšie sústrediť. Zároveň mám rada rozmanitosť v pohybe a chcela som sa venovať viacerým druhom športu, preto som sa rozhodla spraviť si kurz power jogy aj detskej atletiky, a uvidím, čo mi to v budúcnosti prinesie.
Je pre vás dôležité, aby aj deti mali všestranný pohyb?
Určite. Všestrannosť je veľmi dôležitá aj preto, aby deti mohli hlavne v ranom veku skúšať nové veci a experimentovať.
Aký typ pohybu by sa mali deti učiť už od malička a na aký si je lepšie počkať?
Deti sa prirodzene hýbu rady. Skok, beh, chôdza alebo hádzanie sú pohyby, ktoré deti vykonávajú najčastejšie a sú im prirodzené. My sa ich snažíme len usmerňovať, no ponechať im voľnosť v tom, ako sa hýbu – preto hovoríme o všeobecnom rozvoji. Osobne by som vyzdvihla vývojovú kineziológiu, na ktorú sa sústreďuje aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha.
Vývojová kineziológia rešpektuje základné pohyby, ktoré vykonávaju deti už od prvých mesiacov. Ako človek dospieva, v čase nadobúda rôzne zlozvyky. Dlhodobým sedením, chodením alebo pozeraním do telefónov. Cvičeniami vývojovej kineziológie sa snažíme o správnosť vykonávania pohybov a zároveň sa vraciame do obdobia, keď bol náš chrbát a celkové držanie tela bez akýchkoľvek zlozvykov.
Ako cvičenie s deťmi vyzerá v praxi?
ŠAMT krúžok deťom ponúka všestranný pohybový rozvoj v podobe dvoch hodín do týždňa v poobedných hodinách. Podľa špeciálnej metodiky, ktorá rozvíja ich pohybové schopnosti, sa deti v materských a základných školách učia, ako sa hýbať viac a zdravšie. Okrem toho sa snažíme žiakov motivovať a nabádať ich k zdravému životnému štýlu.
S deťmi pracujete denne. S čím majú najväčší problém, čo sa týka pohybovej zdatnosti?
Nechcem byť pesimista ani hádzať všetkých do jedného vreca, ale aj na výsledkoch vidno, že veľa detí nezvláda ani obyčajný kotúľ či hod. Tieto pohyby by mali byť pre ne prirodzené, no práve tento prirodzený pohyb je u nich dosť deformovaný.
Sú deti, ktoré sa hýbu aj mimo školy, no sú aj také, ktoré k športu nemajú vzťah vôbec. Dnes dokonca poznáme aj opačný extrém, keď sú deti už v ôsmich rokoch preťažované trojfázovými tréningmi.
Deti sú po cvičeniach viac zvedavé, viac počúvajú, vedia sa lepšie sústrediť a pred písomkou nie sú také vystresované.
O2 Športová akadémia Mateja Tótha sa snaží šíriť osvetu nielen medzi deťmi, ale aj medzi učiteľmi, trénermi, pretože veľa učiteľov na základných školách vzťah k pohybu ani nemá. Ako potom chceme motivovať deti?
Na jar ste realizovali štúdiu, ktorá skúmala, ako vplýva pohyb na pozornosť detí. Z akého predpokladu ste vychádzali?
Športová akadémia už jednu štúdiu v roku 2019 realizovala a v nej sa potvrdilo, že pohybová činnosť pozitívne ovplyvňuje centrálny nervový systém a zlepšuje koncentráciu, ktorá zas vedie k zlepšeniu v učení. Myslím si, že aj práve toto bolo pre O2 pohnútkou na ďalší výskum, ktorý už však chceli vyskúšať v reálnom školskom prostredí.
Na akej vzorke ste štúdiu vykonávali a ako prebiehala?
Štúdia sa realizovala počas ôsmich týždňov v školskom prostredí. Testovali sme tri triedy osemročných žiakov druhého ročníka základnej školy, dokopy ich bolo 61. Vytvorili sa tri skupiny, pričom prvá skupina mala telesnú výchovu s povinnou časovou dotáciou dve hodiny týždenne.
V druhej triede bola telesná navýšená o jednu hodinu týždenne a tretia skupina, ktorú som viedla ja, boli deti, ktoré mali dve hodiny telesnej výchovy a okrem toho bolo ich vyučovanie obohatené o krátke telovýchovné chvíľky. To v praxi znamená, že na začiatku každej vyučovacej hodiny deti cvičili spoločne tri až päť minút.
Čo ste zistili?
Deti mali vstupné a výstupné testovanie, ktoré vytvorila aj realizovala psychologička Andrea Antalová. Okrem toho sme deťom merali pozornosť počas trvania celej štúdie, raz do týždňa sme im o ôsmej ráno dali vyplniť krátky testík. Podľa výsledkov sa potvrdila hypotéza, že zvýšenie pohybovej aktivity pozitívne ovplyvňuje pozornosť.
Takže môžeme povedať, že vo všeobecnosti sú deti menej sústredené a je lepšie, ak sa určitým pohybovým rituálom nabudia?
Áno, cvičením sa na učenie pripravujú. Ako poznáme z pedagogického prostredia, deti postupne strácajú pozornosť. Najlepšiu pozornosť majú ráno a krivka ich pozornosti postupne klesá.
Prekvapili vás niektoré výsledky štúdie?
Krátke telovýchovné cvičenia sa ukázali dokonca ešte efektívnejšie ako navýšenie hodín telesnej výchovy z dvoch hodín na tri. Stačili tri minútky obyčajnej pohybovej aktivity na začiatku každej vyučovacej hodiny a deti sa stali oveľa sústredenejšími. Cvikov a ich kombinácií je naozaj neúrekom. Zaujímavosťou bolo, že dievčatá boli v meraní o čosi úspešnejšie.
Aké cviky sa dajú s deťmi stihnúť za tri minúty v laviciach?
Ja som sa napríklad snažila kombinovať rôzne drepy, sedy, stoje so zdvihnutím jednej nohy. Vychádzala som z teórie tzv. mozgovokompatibilného učenia, keď sa počas a do vyučovacieho procesu zapájajú všetky zmysly. Snažila som sa o prepojenie pravej a ľavej hemisféry – keď napríklad poviete „pravá“’ a detičky majú vykonať pohyb ľavou zároveň so zdvihnutím nohy.
Krátke telovýchovné cvičenia sa ukázali dokonca ešte efektívnejšie ako navýšenie hodín telesnej výchovy z dvoch hodín na tri.
V čom sa žiaci zlepšili, keď ste cvičenia začali zapájať do hodín?
Deti sú po cvičeniach viac zvedavé, viac počúvajú, vedia sa na písomku lepšie sústrediť a nie sú také vystresované. Dokonca aj po troch týždnoch dištančného vzdelávania si samy cvičenia pochvaľovali. Na začiatku online hodiny už stáli v pozore a pýtali sa, aké cvičenie idú robiť. Po čase som zistila, že do vyučovania sa zapájali všetci aktívnejšie, boli zvedavejší a celkovo viac naladení na učenie.
Ak by ste sa mali pozrieť s odstupom na svoj prístup k výučbe, v čom je dnes iný?
Ako učiteľka prvého stupňa mám vzťah k športu a mám aj svoje zaužívané a overené cvičebné metódy. Ešte sa mi však nestalo, že by som mala vyučovaciu hodinu, či už matematiku, alebo slovenčinu, počas ktorej by deti celých 45 minút sedeli. Cez pohybové a aktivizačné cvičenia, ktoré podporujú pozornosť, sa deti lepšie nabudia na učenie.
Pozornosť u detí asi nie je úplne prirodzená, no dá sa naučiť. Dalo by sa povedať, že pohybová skúsenosť je prenosná do skúsenosti psychologickej?
Určite. Ak chce športovec vykonať nejaký pohyb, musí si ho najskôr predstaviť. V učení to prebieha podobne. Žiak si pohybom cibrí aj schopnosť predstavivosti, svoju obrazotvornosť a fantáziu a schopnosť akútne riešiť rôzne situácie. Môžeme to aplikovať aj v učení, napríklad pri zvládaní stresových situácií.
Čo môžu urobiť v tomto smere rodičia?
Rodičom by som odporučila, aby boli pre svoje deti vzorom a zároveň im dali dostatok priestoru na čerstvom vzduchu. Neodporučila by som im ísť na to cestou výčitiek alebo rozkazov typu: „Choď von, zacvič si.“ Taký prístup ovocie určite neprinesie. My sme pre deti vzorom a to, čo robíme my, sčasti budú robiť aj ony.
Loading...
