Powered by O2
Pohyb Viac pohybu pre deti

Matej Tóth vybavil pre všetky deti Telesnú na doma. Pustite sa do spoločného cvičenia

Vytvorte si so svojimi deťmi spoločný rituál a zacvičte si u vás doma.

8. 4. 2020; Aktualizované: 19. 10. 2020, Autor: Sóda, Foto: Shutterstock, O2

O2 v spolupráci s O2 Športovou akadémiou Mateja Tótha pripravilo počas karantény sériu cvičení Telesná na doma, aby deti potrénovali nielen svoje mozgové závity, ale aj svoje telá. Viac ako 20 videí sa určite zíde aj v tomto období, keď sú hodiny telesnej výchovy aj pohybové krúžky dočasne pozastavené.  

Ak sa rozhodnete cvičiť podľa Telesnej na doma, určite oceníte, že tréneri z Akadémie navrhli jednotlivé hodiny tak, aby ste si podľa nich mohli so svojimi deťmi zacvičiť aj v obývačke. Postačí vám trochu priestoru a pomôcky, ktoré sa určite nájdu aj vo vašej domácnosti.

Chcete, aby vaša škola alebo škola vašich detí získala účasť v O2 Športovej akadémii Mateja Tótha? Prihláste ju na www.akademia.o2.sk.

1. hodina: Skákačky, tlieskačky a lastovičky

Tréner Mišo z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha si na prvú hodinu telesnej výchovy pripravil cviky, ktoré otestujú reakcie vašich detí. Bude sa tlieskať aj skákať a pripravte sa aj na obľúbené lastovičky. Bude to zábava.

2. hodina: Rozcvička s medveďom, preskoky cez metlu

Mišo z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v rámci druhej hodiny cvičení Telesná na doma trénuje pozornosť vašich detí. Pripravte si metlu, knižku a kopu hračiek. Bude to stáť za to.

3. hodina: Cvičenie s toaleťákom

Áno, čítate správne. Tréner Tomáš z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha pripravil v rámci tretej hodiny zábavné cvičenia s toaletným papierom. Keďže ten má doma každý, výhovorky, že nemáte s čím cvičiť, neospravedlníme.

4. hodina: Loptové naťahovačky

V rámci štvrtej hodiny si opäť môžete zacvičiť s Mišom z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Tentoraz si na pomoc zobral jednu veľkú loptu a dve malé loptičky, aby preveril, aké rýchle reakcie majú vaše deti. Toto cvičenie je naozaj zábava, pozor však na krehké predmety.

5. hodina: Tréning so zvieratkami

Trénerka Andrea z tímu O2 Športovej akadémie Mateja Tótha si v rámci piatej hodiny pripravila cvičenie, pri ktorom vám pomôže váš domáci miláčik. Nebojte sa, pri natáčaní tohto videa nebolo ublížené žiadnemu zvieratku.

6. hodina: Cviky na rýchle reakcie

Športový riaditeľ Akadémie Michal Tóth vám v rámci tohto tréningu ukáže, ako cvičiť s deťmi v jednom rytme. Vyskúšajte si cviky na koordináciu pohybov aj zábavné cvičenie Napodobni môj pohyb. Vďaka nemu precvičíte reakcie svojich detí.

7. hodina: Silácke cvičenia

V rámci tejto hodiny si môžete zacvičiť s Juditou, ktorá je trénerkou O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Komárne. So synom Alexom vám ukážu, ako si precvičiť nohy aj chrbát a nabrať silu. Stačí vám lopta a koberec alebo podložka.

8. hodina: Lego cviky

Tomáš, tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, so synom Tomim prišli so skvelým nápadom – rozhýbali lego postavičky. Inšpirujte sa aj vy a rozhýbte sa spolu s deťmi. Keď docvičíte, môžu deti z lega postaviť svoju izbu.

9. hodina: Cviky pre dvojice

V rámci 9. hodiny Telesnej na doma vám Katka, trénerka O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Senci, ukáže, ako super si spolu dokážu zacvičiť súrodenci. Vy si môžete dať na chvíľu pauzu a nechať cvičiť deti. Na záver tréningu vybehnite na balkón alebo von (nezabudnite na rúško), aby ste nabrali trochu vitamínu D.

10. hodina: Precvičte si silu a reakcie zo sedačky

Zacvičte si s Michalom, športovým riaditeľom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, a s jeho dcérou Lindou. V rámci 10. hodiny vám konečne ukážu, ako sa dá cvičiť z pohodlia sedačky. Dozviete sa viac aj o kvalitnom riadení pohybu a o rozvoji sily.
 

11. hodina: Hýbte sa ako zvieratká

Andrea z tímu O2 Športovej akadémie Mateja Tótha vás inšpiruje pohybmi z ríše zvierat. Vyskúšajte si zajaca, medveďa, chrobáka či opicu. Tieto cviky budú pre deti skutočnou zábavou.

12. hodina: Cviky s plyšovou hračkou

Zacvičte si s Mirkou, trénerkou O2 Športovej akadémie Mateja Tótha vo Veľkom Krtíši, jej dcérou Tami a obľúbenou plyšovou hračkou. Počas tohto tréningu si pomocou farbičiek vyskladáte frekvenčný rebrík a navzájom si budete vymýšľať cviky. Dobre si zacvičíte a potrénujete aj svoju kreativitu.

13. hodina: Hra na koncentráciu

V rámci tejto hodiny si s Michalom, športovým riaditeľom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha a jeho dcérou Lindou zahráte super hru na koncentráciu. Na cvičenie si pripravte misku, fľašu s vodou a stopky. Pôjde totiž o rýchlosť.

14. hodina: Loptové hry a rozvoj frekvencie

Zacvičte si s trénerkou Juditou z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Komárne a jej synom Alexom. Vytvorte si doma frekvenčný rebrík, napríklad zo slamiek či z toaletného papiera. Predstavte si, že je to láva, cez ktorú musíte pomocou rôznych cvikov preskákať čo najrýchlejšie.

15. hodina: Cviky pre silákov

Precvičte si silu s Majkou, trénerkou O2 Športovej akadémie Mateja Tótha z Lučenca a jej synmi Maťkom a Jakubkom. Trošku si zaskáčete, dajte však pozor, aby ste dopadali na špičky a nebudili susedov. Cviky sú skvelé na zabavenie súrodencov, ale zvládnete ich aj vo dvojici.

16. hodina: Super tréning s lego postavičkami

V rámci tejto hodiny si opäť zacvičíte s Tomášom, trénerom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha, jeho synom Tomim a ich lego postavičkami. Správne dýchanie je pri cvičení veľmi dôležité, pripravte sa na to, že tieto cviky možno budú pre vaše deti výzvou.

17. hodina: Štartovacie polohy

Pripravte si košík plný ovocia a trénerka Andrea z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha z Nitry s dcérou Linou vám ukážu rôzne štartovacie polohy. Cieľom je čo najrýchlejšie preniesť ovocie z košíka. Ak máte chuť, môžete si aj zasúťažiť.

18. hodina: Futbal v obývačke

Zacvičte si s Andreou, trénerkou O2 Športovej akadémie Mateja Tótha a jej dcérou Linou. Na zahriatie si zahráte futbal, ktorý bez problémov zvládne aj vaša obývačka a ukážeme si aj ďalšiu sériu štartovacích polôh. Do tohto cvičenia môžete zapojiť aj domácich maznáčikov.

19. hodina: Hra na motokáry

V rámci 19. hodiny si môžete zacvičiť s Maťom, trénerom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Bratislave a Matúšom. Opäť môžete kreatívne využiť rôzne predmety, ktoré doma máte a spraviť si z nich dráhu. Precvičíte si orientáciu, reakcie aj koordináciu. Na záver cvičenia sa môžete zahrať na motokáry.

20. hodina: Lego cviky s panvicou

Zatrénujte si s Tomášom, trénerom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Leviciach a jeho synom Tomim. Opäť si pre vás pripravili super cviky s legom. Na toto cvičenie budete potrebovať panvicu a malú loptičku. Precvičíte si zápästia aj ruky. Po dobrom výkone si na panvici môžete za odmenu spraviť palacinky.

21. hodina: Cviky s poduškou

Tentoraz si zacvičíte s Katkou, trénerkou O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Senci a jej deťmi Lenkou a Miškom. Na cvičenie si pripravte podušku, vďaka ktorej si poriadne ponaťahujete chrbát a „pribrať“ môžete aj jedno spiace šteniatko. Poďme na to!

22. hodina: Precvičte si pozornosť

Zatrénujte si s Matúšom a Maťom, trénerom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Bratislave. Tentoraz si precvičíte hlavne hlavu a pozornosť. Pripravte si dve varechy a loptičku. Do súťaže Hore, dole môžete zapojiť všetkých členov rodiny a uvidíte, kto sa vie najlepšie koncentrovať.

23. hodina: Skoky na švihadle s lego kamošmi

Zacvičte si s Tomim a Tomášom, trénerom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha v Leviciach v ich skvelej detskej lego izbe. Pripravte si panvicu a švihadlo, tentoraz si trošku zaskáčete. V tomto videu navyše zistíte, ako sa dá z panvice spraviť kladivo.

24. hodina: Tréning s Matejom Tóthom

A je tu posledná hodina prvej série Telesnej na doma (aktuálne tím Akadémie pripravuje jej pokračovanie), v rámci ktorej si zacvičíte s olympijským víťazom Matejom Tóthom a jeho dcérou Ninkou. A keďže je Matej Tóth vytrvalec, poriadne si precvičíte práve vytrvalosť. Na záver si môžete vyskúšať výzvu spojenú s lovením kameňov.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Ak nechcete pre dieťa smartfón, môžete skúsiť detské smarthodinky. 5 dôvodov, prečo sú lepšie riešenie

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac