Naše správanie do veľkej miery ovplyvňuje motivácia – dáva mu smerovanie. Je kľúčová aj pri napĺňaní nových cieľov. Prečo máme občas problém ich (s)plniť? Psychologička Simona Belovičová z podcastu Potulky psychológiou vysvetľuje, ako funguje motivácia a ako si ju udržiavať, ale aj to, prečo sa niekedy cítime demotivovaní a ako to prekonať.

Psychologička: Keď príde na oddych, nevieme, čo skôr. Zrazu je toho veľa a chceli by sme stihnúť všetko

Bez motivácie to nejde

„Motivácia je psychická sila, ktorá nás poháňa vpred – ako potrebuje auto benzín, tak my potrebujeme motiváciu. Je to naše hnacie palivo k vykonávaniu činností a k dosahovaniu cieľov. Motiváciu potrebuje každý, je nevyhnutná pre štúdium, prácu, výchovu detí, vzťahy i pre riešenie konfliktov.

Ak má byť motivácia trvalá, musí vychádzať z hĺbky našej psychiky. Keď napríklad hovoríme o motivácii pre celoživotný vzťah, tak závisí od hĺbky rozhodnutia, ktoré jeden pre druhého učinil. Predstavme si to takto – ak sa pre seba manželia rozhodnú, ich vnútorná motivácia je silnejšia ako aktuálne nezhody. Sú motivovaní v drobnejších každodenných úkonoch, viac sa o seba navzájom zaujímajú a riešia nezhody, pretože majú na zreteli konštantnú motiváciu – zotrvať vo vzťahu.“

Vnútorná a vonkajšia motivácia

„Keď rodičia podporujú dieťa v tom, čo ho baví a na čo má talent, naučia ho tak robiť veci pre vnútorný zisk. Pod vnútornou motiváciou sa nachádzajú všetky veci, ktoré nás bavia a dávajú nám zmysel. Naopak, vonkajšia motivácia je vykonávanie vecí len pre (vonkajšiu) odmenu. Napríklad keď niekto robí svoju prácu len pre výplatu.   

Raz som mala klienta, ktorý mi potvrdil, že ho po čase takto vykonávaná práca, hoci aj s  vysokou plácou, prestala napĺňať. Ideálne je teda byť motivovaný vnútorne. Vonkajšia motivácia, napríklad vo forme uznania od ostatných, je len čerešničkou na torte.“

Dôraz na vzťahy a záľuby

„Častým problémom je, že ľudia stavia všetko na jednu kartu – idú tvrdo za kariérou, záľuby alebo vzťahy nechajú bokom a trpia nedostatkom rôznorodých podnetov. Chýba im stretávanie s priateľmi, pestovanie záľub, pri ktorých sa uvoľnia.

Ak niekto potrebuje namotivovať, odporúčam porozprávať sa so psychológom. Mala som klienta, ktorý stratil motiváciu do štúdia, ale napokon ju v našom poradenskom procese obnovil väčším dôrazom na kvalitné vzťahy a záľuby. Podľa výskumov je na zachovanie motivácie ideálny pohyb, či už vo forme športu, alebo prechádzok a tanca, alebo aj práce v záhrade, či čítanie beletrie.“

Neodkladajte to na neskôr

„Netreba čakať, či má na to človek chuť – vezmite knihu a čítajte, po chvíli sa začítate. Netreba myslieť na to, že sa nám nechce športovať – treba urobiť prvý cvik a už to ide. Tento proces funguje pri problémoch s motiváciou u väčšiny ľudí.

Ak však tento postup nestačí, môže ísť o prípad ťažkého vyhorenia, ktoré by ste mali riešiť s klinickým psychológom, prípadne psychiatrom.“

Oddych je kľúčový aj pri motivácii

„Americký psychológ Abraham Harold Maslow vytvoril hierarchiu potrieb, v ktorých je predpokladom naplnenia vyšších potrieb naplnenie tých nižších. V praxi to funguje takto: musíme mať dostatok spánku (nižšia potreba), aby sme vedeli podať pracovný výkon (vyššia potreba).

Do nižších potrieb patrí aj oddych, ktorý je predpokladom efektívneho fungovania vo vzťahoch i v práci. Pravidelný relax je základnou prevenciou vyhorenia. Kto vyhorí, stráca motiváciu aj do činností, z ktorých bol predtým nadšený. Naopak, kto myslí na svoju regeneráciu, zostáva stále prospešný.“

Keď sa predsavzatia nedarí plniť 

„Aj predsavzatia môžu stroskotať na nedostatočnej motivácii. Ideálne je preto nastaviť si čo najkonkrétnejšie predsavzatie. Cieľ schudnúť alebo naučiť sa cudzí jazyk je príliš všeobecný. Môže človeka držať prvé týždne, ale ľahko upadne do zabudnutia.

Treba ho formulovať konkrétne, napríklad že schudnem každý týždeň kilo alebo prečítam denne 2 strany v cudzom jazyku a podobne. Odporúčam aj to, aby ste o tomto predsavzatí povedali blízkemu, ktorému budete referovať, ako sa vám darí. Trénujeme si tak aj emočnú inteligenciu.“

Potlačenie nepríjemných pocitov nevedie k ich riešeniu. Jana Balážová vysvetľuje, ako pristupovať ku konfliktom na pracovisku

Aj demotivácia má riešenie

„Mnohí sa stretávajú s pocitom, že ich zasiahne ‚nulová‘ motivácia – to je stav, keď ich nič nebaví a idú ‚na zotrvačnosť‘. V takomto prípade je zrejme problém v tom, že motivácia bola skôr vonkajšia. Skúste sa opýtať samého seba v rámci reflexie: Študujem preto, že ma to baví, alebo preto, aby som splnil sny rodičov? Pracujem preto, aby som niečo priniesol spoločnosti, alebo preto, aby som zarobil?

Potom je tu aj druhá možnosť. Ak cítime, že sa nám nechce, ide o normálny stav regenerácie organizmu. To má iba jediné riešenie, treba si oddýchnuť. Aj 15 minút správneho oddychu môže doplniť energiu na niekoľko hodín. Okrem spomínaného pohybu a čítania odporúčam aj pobyt na čerstvom vzduchu, ideálne v prírode. Môžeme si tiež pustiť obľúbenú hudbu alebo sa s niekým porozprávať.“

Všetkého veľa škodí

„Podľa Yerksovho-Dodsonovho zákona je motivácia prínosná iba do istej miery. Je vedecky dokázané, že ak je človek premotivovaný, jeho výkon klesá. Náš výkon je najvyšší, ak je motivácia optimálna a udržateľná.

Keď si spomeniete na svoj cieľ, nemalo by vás to deprimovať alebo stresovať. Ak ste sa rozhodli športovať, stačí si dať na začiatok menšiu frekvenciu, ak ju udržíte, postupne ju zvyšujte. Vraví sa, že pomaly ďalej zájdeš, a platí to aj pri dosahovaní cieľov, lebo primeraný cieľ vás motivuje sám osebe.“

Pravidlo 80/20

„Menej je niekedy viac. Ak budete v práci alebo v rodine (toxicky) motivovaní na 120 %, nenecháte priestor ostatným. Pri motivácii aplikujem Paretovo pravidlo 80/20, ktoré hovorí o tom, že väčšinu vecí, ako je napríklad varenie, upratovanie, šport či aj diakritika v mailoch, je psychologicky správne robiť ‚len‘ na 80 %.“