Projekt Footour, za ktorým stojí občianske združenie Necestou(ka), spája zaujímavých ľudí z regiónov a ponúka netradičné cestovateľské zážitky – expedíciu s ekológmi, nočné poznávacie dobrodružstvo či oddych na odľahlých lazoch. Porozprávali sme sa so Svetlanou Križanovou, ktorá projekt založila.
V rozhovore sa dočítate:
- ako postupujú pri plánovaní expedícií,
- prečo zájazdy prepojili aj s návštevou utečeneckého centra,
- prečo sa rozhodli sústrediť len na Slovensko,
- či je naša krajina pripravená na udržateľný turizmus,
- ktoré miesta u nás odporúča navštíviť.
Prečo si sa rozhodla venovať udržateľnému cestovaniu?
Po vysokej škole som bola vyslaná ako logistka na humanitárne projekty v Afrike. Pracovala som v antimalnutričnom centre aj v poľnej nemocnici s HIV pacientmi. Na cestách som mala oči na stopkách a začala som si všímať, aké vplyvy má turizmus na domáce komunity.
Obrazy, ktoré som videla, sa mi nepáčili. Trápila ma otázka odpadov, preplnených pláží či sexturizmu. Nevedela som sa zorientovať v tom, čo je na turizme v afrických krajinách pozitívne. To bol prvý podnet, vďaka ktorému som sa zamyslela nad tým, čo sa vo svete deje.
Neskôr som sa dostala aj do utečeneckého tábora v Grécku. Veľmi silno som vnímala kontrast medzi situáciou utečencov a tým, ako o pár kilometrov ďalej turisti zatvárajú oči a užívajú si svoje dovolenky.
Bavila som sa o tom s kamarátkou Petrou Tanuškovou, ktorá mala podobné pocity ako ja. Povedali sme si, že to skúsime robiť inak. A tak sme pred dvoma rokmi založili občianske združenie Necestou(ka) a projekt Footour.
Ako vyzerali vaše prvé zájazdy?
Vyskúšali sme urobiť pár výletov do španielskej Andalúzie, keďže som to tam poznala. Orientovali sme sa na malých podnikateľov, rodinné ubytovanie, reštaurácie.
Pobyt sme sa vždy snažili spojiť s podnetnými zážitkami. Vyhľadávali sme ľudí, ktorí pôsobili v neziskovkách. Chceli sme prepojiť neziskový sektor so ziskovým a ukázať aj odvrátené tváre Španielska, nech majú ľudia autentický zážitok.
Na prvom výlete sme ešte nechceli „zabŕdať“ do ťažkých tém, a tak sme boli v útulku pre psy. Neskôr sme nadviazali spoluprácu s pánom zo Svetového fondu na ochranu prírody, ktorý sa na mieste stará o mokrade. Obnovoval biodiverzitu a spájal to s cestovným ruchom.
Potom sme sa vydali do Grécka a na ostrove Lefkada sme urobili spoznávací retreat. Máme tam partnerov z neziskovej sféry, ktorí pracujú s utečencami, preto sme sa rozhodli navštíviť aj miestne krízové centrum.
Ako sa dá spojiť dovolenka s návštevou utečeneckého centra?
Centrum, v ktorom sme boli, zriadili aktivisti z Belgicka s miestnymi dobrovoľníkmi. Stretávali sa tam ľudia na úteku s miestnymi, varili si, mali dielničky a kultúrne večery.
Boli sme tam na jeden deň, trochu sme pomohli, porozprávali sme sa. Vzišli z toho plodné debaty. Myslím, že každého z nás táto návšteva nejako obohatila.
„Snažíme sa ľuďom vyskladať program tak, aby zažili niečo nové a vrátili sa s pocitom, že aj keď boli niekde len pár dní, zažili toho ako za rok.“
Udržateľné cestovanie je dnes väčšine ľudí aspoň v nejakej miere známe. Ako by si ho vysvetlila úplnému laikovi?
Udržateľné cestovanie je podľa Svetovej organizácie pre turistický ruch také cestovanie, ktoré zabezpečí všetky hodnoty, ktoré sa nachádzajú na mieste, pre budúce generácie.
V rámci udržateľného cestovania sa veľmi dbá na ochranu životného prostredia, zachovanie autenticity sociálnych a kultúrnych hodnôt, podporu malých a stredných podnikateľov.
Vo Footour sa snažíme túto definíciu dodržiavať. Väčšinou vidíme negatívnu stopu turistického ruchu, my však chceme, aby naša stopa bola neutrálna alebo v najlepšom možnom prípade pozitívna.
Snažíme sa správať zodpovedne, pomáhať pri ochrane životného prostredia na danom mieste, prispievame miestnym malým podnikateľom a umelcom. Vyhľadávame malé iniciatívy a ukazujeme ich ľuďom, aby ich mohli na mieste podporiť.
Pridali sme k tomu aj to, že chceme, aby ľudia, čo s nami cestujú, otvorili svoje obzory a išli za svoje hranice, ak, samozrejme, chcú. Snažíme sa vyskladať im program tak, aby zažili niečo nové a vrátili sa s pocitom, že aj keď boli niekde len pár dní, zažili toho ako za rok.
Túžime, aby naši klienti dosiahli osobnostný prevrat alebo sebarozvoj. Ak chcú, môžu aj dobrovoľníčiť alebo pomáhať dobrým projektom priamo na mieste.
Tento rok však prišiel koronavírus a s ním spojené opatrenia a obmedzenia. Ako ovplyvnili vaše fungovanie?
Zastavili sme sa. Získali sme čas premýšľať a rozhodli sme sa, že sa už nebudeme zaoberať zahraničím a sústredíme sa viac na Slovensko. Aj tak sme sa už dlhšie zamýšľali nad orientáciou na našu krajinu. Aj tu máme množstvo vecí, ktoré sa dajú v turistickom ruchu zmeniť k lepšiemu.
Majú ľudia záujem dovolenkovať na Slovensku?
Sledujem, že ľudia chcú byť doma a cestovať lokálne. Pozorujem, že Slovensko nepoznáme až tak dobre, a keď už cestujeme, ideme do Tatier alebo do Slovenského raja. Na tých miestach sú potom masy ľudí, nedá sa tam pohnúť, všetko je obsadené a ceny dvojnásobné.
„Pozorujem, že Slovensko nepoznáme až tak dobre, a keď už cestujeme, ideme do Tatier alebo do Slovenského raja. Na tých miestach sú potom masy ľudí, nedá sa tam pohnúť, všetko je obsadené a ceny dvojnásobné.“
Stačí však zísť z chodníčka, zájsť za roh alebo vyskúšať iný, menej vyťažený región a zrazu človek zistí, že aj tieto miesta majú svoje čaro.
Čo ponúkate ľuďom, aby Slovensko spoznali viac do hĺbky?
Máme viacero projektov – spoznávacie zájazdy bez sprievodcu, honbu za pokladom či klasické organizované dovolenky.
Spoznávacie zájazdy bez sprievodcu fungujú tak, že ľudia dostanú balíček s podrobnými a overenými informáciami o lokalite, atrakciách, možnostiach ubytovania aj stravovania. Je na nich, kedy vyrazia, ako dlho zostanú a ktoré tipy využijú.
Máme už takto spracovaných viacero lokalít a vieme ľuďom navrhnúť aj individuálny balíček. Môžu nám napísať s tým, že by chceli preskúmať niektorý slovenský región a my im navrhneme program na mieru.
Testujeme aj koncept honby za pokladom – aktuálne dolaďujeme nočné spoznávanie menej známych lokalít v Smoleniciach. Nápad prišiel, keď počas koronavírusu začali ľudia hromadne cestovať do Smoleníc. Niekedy sa ich na lúke pod zámkom stretlo aj niekoľko stoviek bez rúšok. Zanechávali za sebou odpad, samospráva dokonca musela uzavrieť niektoré chodníčky, lebo boli zdevastované.
Rozmýšľali sme, ako vytvoriť alternatívu. Pomocou honby za pokladom sa snažíme odkláňať mainstreamové trasy a priviesť ľudí na miesta, ktoré sú menej známe, ale o to zaujímavejšie. V krátkom čase chceme pridať ďalšie zaujímavé destinácie a vyvinúť aplikáciu, ktorá ľudí prevedie celým dobrodružstvom.
Robíme však aj klasické organizované dovolenky na Slovensku, ktoré vytvárame na presný termín. Pri ich príprave spolupracujeme s miestnymi odborníkmi.
Okrem toho sa u nás doma v Smoleniciach snažíme vytvoriť aktívnu komunitu ľudí, ktorá by sa starala o miestne okolie. Vysadili sme stromy, zasadili permakultúrny záhon, snažíme sa o spoluprácu so samosprávou.
Kde beriete nápady na projekty?
Základom je dobre poznať región a mať v ňom rozhodené siete. Ľudí, s ktorými spolupracujeme, chceme naozaj dobre spoznať. Chceme zistiť, či sa nám spolupráca darí a či sme na tej istej úrovni. Trvá to trošku dlhšie, ale keď už nadviažeme spoluprácu, je kvalitná.
Snažíme sa vytvoriť „ložiská“, kde máme overených partnerov. Nejde nám len o zaujímavých ľudí. Zaujímajú nás aj miesta, ktoré domáci poznajú a vyhľadávajú, no bežný turista si ich nevšimne.
Vychádzame z toho, že obe s Petrou máme certifikát Sprievodca v cestovnom ruchu z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Obohacuje nás, že počas uplynulých rokov sme nazreli aj do zážitkovej a vzdelávacej pedagogiky. Petra bola súčasťou komunity Change for Slovakia.
Zároveň sme nadviazali spoluprácu s holandskou organizáciou Green Destinations, odnožou Svetovej organizácie pre turistický ruch, ktorá už dlhé roky propaguje myšlienku udržateľného turizmu.
Táto organizácia vyvinula certifikácie destinácií, ktoré ich majú motivovať, aby sa začali uberať udržateľným smerom a aby vytvárali možnosti pre tento typ cestovného ruchu. Aj skúsenosti z tejto spolupráce sa odzrkadľujú v našich projektoch.
Sú slovenské mestá, regióny či národné parky pripravené vydať sa cestou udržateľného turizmu?
Udržateľnosť sa zatiaľ väčšinou vníma iba v zmysle ekonomickej udržateľnosti. Máme preto pred sebou ešte dlhú cestu. Boli by sme radi, keby fungovalo, že ak niekam idete ako turista, samotná destinácia vám nedovolí správať sa nezodpovedne.
„Pomocou honby za pokladom sa snažíme odkláňať mainstreamové trasy a priviesť ľudí na miesta, ktoré sú menej známe, ale o to zaujímavejšie.“
Prajeme si, aby sa situácia zlepšila, preto sme začali tým, že sme si urobili audítorské skúšky. Môžeme radiť destináciám, čo majú robiť v tomto smere.
Prvou lastovičkou je Bratislavský samosprávny kraj, ktorý sa prihlásil do súťaže TOP 100 Green Destinations. Organizácia Green Destinations vyberá 100 destinácií, ktoré sa uberajú udržateľnou cestou.
Ocenenie dáva medzinárodný kredit ľuďom, ktorí sa snažia, aby tu zostali hodnoty pre budúce generácie. Navyše destinácia dostane prístup k systému, ktorý jej pomôže s manažmentom.
Keby si mala vybrať menej známe miesta, ktoré podľa teba treba na Slovensku navštíviť, ktoré by to boli?
Za návštevu určite stojí región Hontu, ktorý je plný paradoxov. Je malebný a má honosnú minulosť, napriek tomu je ľudoprázdny a väčšina historických pamiatok tu chátra. V obci Hrušov pri Veľkom Krtíši však vidieť náznak zmeny. Tradičná ľudová kultúra a pôvodní obyvatelia, ktorí sa venujú obnove svojich hodnôt, sa tu stretávajú s novousadlíkmi, ktorí priniesli myšlienky permakultúry a prírodného staviteľstva.
Ak ste tak ešte neurobili, určite odporúčam navštíviť Národný park Poloniny. Ide o náš najvýchodnejší národný park, kde nájdete pôvodné rozľahlé lesy a pralesy, ktoré sú zapísané v Zozname svetového prírodného dedičstva UNESCO. Žijú tu zvieratá, ktoré sa na Slovensku vo voľnej prírode vyskytujú iba tu, ako rysy, divé mačky a zubry.
Musím uznať, že tento región sa rozbehol dobrým smerom. Svoje služby tu ponúkajú miestni sprievodcovia, ekológovia a environmentalisti. Spolu s nimi môžete pozorovať divé šelmy alebo prespať v divočine.
Mojím ďalším tipom sú Malé Karpaty. Ide o nevysoké horské pásmo, ktoré je dlhé 100 kilometrov a vo svojom najširšom mieste má iba 16 kilometrov. Napriek miniatúrnym rozmerom však dokážu prekvapiť. Či už svojím bohatým krasom, reťazcom hradov, alebo malebnými podhorskými mestečkami, ktoré sú obkolesené pásom vinohradov.
Letná sezóna je v plnom prúde, mnohé z vašich projektov sa postupne rozširujú. Aké sú vaše ďalšie plány?
Veľmi by sme chceli prepájať ľudí. Na Slovensku máme veľa kvalitných odborníkov, ktorí pracujú v destinačnom manažmente, v cestovnom ruchu alebo v oblasti životného prostredia.
Hoci je sektor malý, prospela by mu lepšia spolupráca. A práve teraz cítime silný potenciál na zmenu k lepšiemu.
Chystáte sa v lete konečne lepšie spoznať Slovensko? Pri plánovaní výletov, výbere ubytovania či hľadaní miestnych podnikov sa môžete spoľahnúť na rýchly mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií o 4G sieti aj mapu dostupnosti služieb nájdete na www.o2.sk.
Loading...
