Pamätáte sa na prázdniny u starých rodičov? Mnohí z nás, ktorí mali možnosť zažiť leto na dedine, si s obľubou spomínajú na dni na lúkach, v lesoch a na bicykli. Celý deň v pohybe, čerstvý vzduch a príroda. Troch rodín, ktoré žijú mimo mestského ruchu, sme sa spýtali, ako vnímajú takýto lifestyle a v čom vidia jeho pozitíva.
Ak zvažujete, ako deťom spríjemniť leto, spoľahnite sa na aktivity v prírode. Tráviť čas blízko kopcov či rôznych zvierat je pre ne nielen lákavé, ale prináša im omnoho viac zážitkov, ako aj fyzickú zdatnosť. O benefitoch naturálneho prostredia nám porozprávali rodiny žijúce na rančoch, farmách či v osadách.
Farma v prímorskej oblasti Costa Brava
Hanka
„Sme 5-členná rodina, žijeme na severe Španielska v Katalánsku v prímorskej oblasti Costa Brava. Máme farmu, na ktorú deti chodia veľmi radi a rovnako radi s nami robia všetky činnosti – skoro vstávajú, kŕmia zvieratá, starajú sa o ne. Venujeme sa aj rôznym spoločným aktivitám, napríklad prechádzkam v lese, ale musím povedať, že väčšinou sme vonku, s výnimkou veľkých horúčav.
Myslím si, že naše deti (6, 4 a 2 roky) kopírujú všetko, čo vidia u svojich rodičov. Keď nás vidia ráno skoro vstať, potom sa starať o zvieratá alebo pracovať na poli, tak tým žijú, opakujú to a chcú to robiť tiež. Naša farma je však prispôsobená deťom, a tak vedia, čo robiť môžu a čo nie, lebo je to nebezpečné. Majú svoje detské vidly alebo malé lopatky a chcú nám pomáhať, lebo to berú ako hru. Ak chceme, aby sa deti vonku hýbali čo najviac, základom je nenútiť ich do toho, len byť dobrým príkladom. Potom berú pohyb automaticky a s nadšením samy od seba. A ak bude spontánny, vždy ho budú mať dostatok – naše deti sa nehýbu preto, lebo musia, ale preto, lebo sú prirodzene motivované prostredím.
Keď deti vidia balíky sena, okamžite po nich skáču. Majú voľnosť, nikto a nič ich neobmedzuje, aj preto je ich pohyb prirodzenejší.
K tomuto však musím dodať jednu zásadnú vec: deti vás síce budú kopírovať, ale mali by sme si aj všímať, čo deti napĺňa a baví. Vidím to na svojej najstaršej dcére – rada sa hýbe, aj nám pomáha na farme, ale nepočítame s tým, že z nej raz bude farmárka – teda nemôžeme deti nútiť do životného štýlu, ktorý vedieme. A práve preto sa jej snažíme hľadať vonku aj iné aktivity, lebo ako rodičia sme tiež zodpovední za hľadanie tej správnej (pohybovej) aktivity pre naše deti.
Všímam si však, že naše deti, ktoré sú späté s prírodou odmala, majú oveľa väčší rešpekt v meste – cesty, premávka, veľké autá – na to nie sú zvyknuté. Naopak, sú zvyknuté na prírodu, ktorú im ukazujeme odmala, v nej sú nebojácne. Neboja sa hlasných zvukov, hmyzu či zvierat, lebo vedia, ako sa správať, vedia s nimi komunikovať. To im môže pomôcť vo formovaní ich osobnosti, rovnako ako deti z väčších miest sú nebojácne v iných veciach – každé prostredie má svoje výhody a nevýhody.
Som si však istá, že pohyb vonku pomáha psychike malých aj veľkých a podnecuje kreativitu. Len pri prechádzke nájdeme veľa rozličných rastlín, ktoré skúmame, alebo si odtrhneme paličku a urobíme z nej oštep, vyrobíme píšťalku z bambusu, staviame si vonku rôzne bunkre a tak ďalej. Vnímam, že ich to veľmi baví, vymýšľajú si to samy. Keď vidia balíky sena, okamžite po nich skáču. Majú slobodu a voľnosť, nikto a nič ich neobmedzuje, behajú, skáču, lezú – aj preto je ich pohyb prirodzenejší a automatickejší. Kým som žila v meste, ani som si neuvedomovala, čo všetko môžeme prežívať úplne inak v blízkosti prírody.
Keďže vidím na svojich deťoch, ako veľmi ich ovplyvňuje naše správanie a ako ho dokážu prirodzene kopírovať, odporučila by som rodičom, aby sa na výlete s deťmi v prírode nesústredili len na turistické veci, ale aby v deťoch vzbudzovali povedomie o jej fungovaní. Môžeme mať zážitok zo zvieratiek, ale mali by sme mať aj hlbšie povedomie o procesoch v nej, a tak o ňu vzbudiť prirodzený záujem – potom budú mať aj väčšiu motiváciu hýbať sa v nej samy od seba.”
Život na oravskom ranči
Klaudia @na okraji
„Sme 4-členná rodina a žijeme na hornej Orave. Prevažnú časť nášho života trávime na malom rodinnom ranči, ktorý začal budovať už môj otec. Náš život sa teda vo veľkej miere točí okolo koní, chováme kozy, sezónne aj sliepky a máme dva psy a mačku.
Musím povedať, že naše deti (Ela 4 roky a Vanda 1 rok) majú veľa pohybu vonku, keďže sú stále s nami. Myslím si, že deti sa prirodzene rady hýbu, keď ich niečo zaujíma a baví, a keďže zvieratá a svet vonku sú veľmi fascinujúce, tak je to určite veľká výhoda mať možnosť žiť v takomto prostredí na Orave.
Pobyt pri zvieratách pomáha deťom prekonávať aj rôzne strachy. Učia sa veriť im aj sebe. Učia sa trpezlivosti.
Pobyt pri zvieratách pomáha deťom prekonávať aj rôzne strachy. Učia sa veriť im aj sebe. Učia sa trpezlivosti. Neviem však úplne odhadnúť, do akej miery to ovplyvňuje ich samostatnosť a odvahu, myslím, že v tom zohráva veľkú úlohu osobnosť každého dieťaťa a rovnako aj vplyv rodičov. Pri mojich deťoch, ktoré sú s koňmi a inými zvieratami odmala, vnímam, že berú ich prítomnosť ako samozrejmosť a neboja sa ich.
Tak pre deti, ako aj pre dospelých je trávenie času v prírode a medzi zvieratami veľmi prínosné. Deti nikdy nespia lepšie, ako po celom dni strávenom vonku.
Výchova s rešpektom k prírode by mala byť súčasťou života všetkých detí bez ohľadu na to, kde vyrastajú, či už na dedine, alebo v meste. Ak sú deti späté s prírodou, stávajú sa vnímavejšie voči celému okoliu. Tiež sú oveľa empatickejšie. A to sú veci, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.”
Štál blízko stredného Slovenska a život plný pohybu
Simona
„Sme 5-členná rodina, s deťmi vo veku 13 a 8 rokov a najmladšie má 8 mesiacov. Do malej osady pri Zlatých Moravciach sme sa dostali náhodou – hľadali sme chalupu, ale tak sa nám tu zapáčilo, že sme sa sem presťahovali natrvalo.
Žijeme pod horou, máme kone, psa, mačky, zajace, záhradku, ktorá nás sezónne uživí. Myslím si, že náš životný štýl podnecuje deti aj k veľkej zodpovednosti. Starostlivosť o zvieratá je dobrý prostriedok, aby si plnili svoju povinnosť k iným tvorom, uvedomujú si, že zvieratá sú odkázané na našu pomoc. Jednoducho, musíme sa o ne starať aj v nečase, každý deň bez výnimky. A tak sú neustále v pohybe.
Pohybu tu majú naozaj dostatok, prakticky sú stále aktívne, asi aj preto, že tu sa v ňom nemusia nijako obmedzovať. Nie je tu cestná premávka, takže majú úplnú slobodu pohybu – môžeme ich nechať chodiť bez obáv, kam chcú. Ako keby mali svoj svet. My ako rodičia z toho máme radosť, lebo to nie je riadené žiadnymi príkazmi, a myslím si, že takto môžu byť samy sebou. Sloboda ich zase učí veľkej samostatnosti, všímam si to najmä na dcére, ktorá tu žije odmala – viem to porovnať so synom, ktorý mal 9 rokov, keď sme sa sem presťahovali.
Nielen pohyb vnímam ako benefit. V prírode a pri pohybe sa deti učia zážitkom, napríklad ako sa správajú zvieratá. A tak si budujú aj rešpekt, odvahu a odolnosť, lebo ich získavajú skúsenosťou. Napríklad nájdu kostru nejakého zvieraťa v lese a už ju študujú, rozprávajú sa o tom. Nasávajú tak rôzne drobnosti, detaily, ktoré sa im spájajú do celku. Preto si myslím, že je dôležité, aby sa deti čo najviac dostávali do kontaktu s prírodou – má na ne obrovský vplyv. Čím viac času v nej budú tráviť spolu s rodičmi, tým lepšie. V prírode sa k veciam dostávajú prirodzene, hrou, zábavou a pritom sa neustále hýbu.
Myslím si, že deťom treba nechať priestor, sú dostatočne kreatívne a príroda im k tomu ešte viac pomôže. Prirodzený pohyb dieťaťa bez hraníc a príkazov podporuje aj zvedavosť a buduje odvahu.
Deti sa vonku naháňajú po humnách, kopcoch a budujú si zdatnosť. V prírode to nie je ako na ohraničenom ihrisku, lebo lezú po stromoch, cez ploty či kríky. Fyzickú kondíciu vidím aj na svojich deťoch, napríklad dcéra chodí na parkúr a tréner jej povedal, že ju už nemá čo naučiť, pretože je vytrénovaná z domáceho prostredia. Predstihla schopnosťami celú skupinu, v ktorej trénovala. Myslím si, že deťom treba nechať priestor, sú dostatočne kreatívne a príroda im k tomu ešte viac pomôže. Prirodzený pohyb dieťaťa bez hraníc a príkazov podporuje aj zvedavosť a kreativitu a buduje odvahu.
Samozrejme, nechcem tým povedať, aby sa všetci presunuli z miest do osád, veď byť v meste má tiež svoje výhody a náš životný štýl nie je pre každého, ale skôr by som chcela motivovať rodičov, aby čo najviac času s deťmi trávili vonku, lebo to ich učí úplne iným veciam.”