Beh naboso, volejbal či rodinné výlety do prírody. Učitelia telesnej výchovy radia, ako motivovať deti k pohybu počas prázdnin

Leto je dobrou príležitosťou posilniť, ale aj stratiť pohybové návyky. Viete, ako motivovať deti, aby sa dostatočne hýbali?

Mnohé deti si chcú cez prázdniny oddýchnuť nielen od učenia, ale aj od telesnej výchovy a užívať si sladké ničnerobenie. To však môže skĺznuť do úplnej stagnácie pohybu napriek tomu, že leto ponúka veľa príležitostí, ako rozvinúť a upevniť kondíciu, obratnosť či tímového ducha detí. Štyroch učiteľov sme sa opýtali, prečo je dobré oddychovať aj aktívne a ako motivovať deti k zdravému pohybu cez prázdniny. 

Psychologička: Domácimi prácami vedieme deti k samostatnosti, spolupatričnosti aj zodpovednosti

Viktória: Zariaďme deťom program mimo detskej izby. Pohyb je pre ne prirodzenejší ako pokoj

Viktória Balogová, učiteľka prvého stupňa na Základnej škole v Širokom v okrese Prešov

„Počas školského roka sa deti v rámci povinnej telesnej výchovy hýbu iba dve či tri hodiny, nie všetky športujú aj po vyučovaní. Práve letné prázdniny sú ideálnou príležitosťou na pohyb. Deťom ponúkajú oveľa viac času a priestoru žiť aktívnejšie.

Dôležitú úlohu pri aktívnom trávení času počas leta však zohrávajú rodičia. Keď deťom zariadime program mimo ich komfortnej detskej izbičky, určite sa neprestanú hýbať ani v lete. Pre deti je totiž pohyb oveľa prirodzenejší ako pokoj.

Len si spomeňme na svoje letá v detstve: väčšina z nás sa naučila plávať alebo bicyklovať, spolu s kamarátmi sme hrávali volejbal či futbal. Šport deťom pomáha zbavovať sa napätia a vytvára duševnú i telesnú rovnováhu. Pohybové aktivity rozvíjajú koordináciu, obratnosť a pohotovosť, zlepšujú schopnosť kooperácie a nasledovanie pravidiel.

Pohybové aktivity nás učia, ako čeliť rôznym ťažkostiam a problémom.Ak sa dieťa nevzdá v zdolávaní prekážok pri cvičení, nevzdá sa ani neskôr v zdolávaní životných prekážok.

Umožňujú deťom zažiť skutočný úspech, ale na druhej strane ich aj učia čeliť rôznym životným ťažkostiam a problémom. Ak sa dieťa nevzdá v zdolávaní prekážok pri cvičení, nevzdá sa ani neskôr v zdolávaní životných prekážok. Okrem toho deti, ktoré sa pravidelne hýbu, majú k životu celkovo pozitívnejší vzťah.

Leto je zároveň časom nových výziev a zážitkov, ktoré obohatia rodinný život. Spoločné výlety pomôžu zdraviu aj kondícii, upevnia vzťahy a prehĺbia porozumenie a lásku. Stačí si len vytvoriť návyk a výsledky sa zaručene dostavia. 

Spoločný pravidelný pohyb v prírode môže navyše zlepšiť fyzické a duševné zdravie nielen u detí, ale aj u rodičov a starých rodičov. Práve pre nich sú deti tou najlepšou motiváciou, ako žiť aktívne. Účinky sa síce odzrkadlia postupne a pomaly, no sú trvalé.“ 

Ľubomír: Letné tábory zamerané na pohyb v deťoch posilnia vzťah k pravidelnému pohybu

Ľubomír Rehák, učiteľ na Základnej škole Rudolfa Dilonga v Trstenej v okrese Tvrdošín

„Napriek tomu, že sa počas leta deťom otvára veľa možností pohybu, mnohé z nich trávia čas pasívne. Môžu tak stratiť návyk pravidelného tréningu, následkom čoho priberú alebo si zhoršia kondíciu. 

Počas leta je preto dobré, ak rodič dohliada na pravidelný pohyb svojich detí – či už je to turistika, cyklistika, korčuľovanie alebo kolektívne športy s kamarátmi. V prípade zlého počasia  môžu deti cvičiť s vlastnou váhou doma – videí k týmto cvičeniam je na internete veľa.

Najväčšiu úlohu v motivácii k pohybu počas prázdnin zohrávajú rodičia. Dieťa vidí vo svojich rodičoch vzor a snaží sa ich vo všetkom napodobňovať.

Existuje aj veľké množstvo táborov zameraných na pohyb, tanec alebo rôzne workoutové aktivity. Takto strávené jeden alebo dva týždne sú veľmi vhodnou alternatívou k hodinám telesnej výchovy a v deťoch vytvárajú vzťah k pravidelnému pohybu. 

Ako učiteľ telesnej výchovy žiakov testujem na konci aj na začiatku školského roka: v septembri zistia, ako je na tom ich kondícia. Tí, ktorí si výkonnosť udržia alebo zlepšia, sú v novom školskom roku odmenení plusovými bodmi v hodnotení. Mnohí žiaci sú tak motivovanejší cvičiť aj počas prázdnin.

Fyzioterapeut Mateja Tótha vám poradí, na ktoré signály tela detí by ste mali dávať pozor

Najväčšiu úlohu v motivácii k pohybu počas prázdnin však zohrávajú rodičia, pretože majú na svoje deti priamy dosah. Je dobré naplánovať si pobyt a pohyb v prírode vopred, venovať sa plávaniu, behu alebo cyklistike. Dieťa vidí vo svojich rodičoch vzor a snaží sa ich vo všetkom napodobňovať.“ 

Jana: V lete je dobré využiť to, čo nám ponúka príroda – beh naboso po tráve či výskoky na nerovnom teréne

Jana Krajčírová, učiteľka na Základnej škole v Zbehoch v okrese Nitra

„Každý deň, ktorý trávia deti v pohybe, pomáha ich zdravému vývinu a šťastnejšiemu fungovaniu. Cvičením prichádzame na lepšie myšlienky a odbúravame celodenné napätie a to platí nielen pre deti, ale aj dospelých. 

Nesústreďujme sa však na stereotypný prístup k pohybu s jasným tréningovým plánom alebo presným časom cvičenia. Počas prázdnin je dobré si len naplánovať pár aktivít, ktoré chceme počas daného týždňa robiť. Napríklad rýchla chôdza alebo beh so psíkom pri rieke, cvičenia a hry vo vode či na ihrisku, bedminton, plážový volejbal či spoločné športové zážitky s rodinou – jednoducho to, čo leto ponúka. 

Všetky aktivity by mali byť predovšetkým spontánne a lákavé. Dieťa by malo postupne cvičením posúvať svoje hranice – zvyšovať obratnosť, zlepšovať koordináciu pohybov aj celkovú kondíciu. V lete je dobré využiť prírodu a to, čo nám ponúka – beh naboso po tráve, výskoky na nerovnom teréne a rôzne cvičenia vonku. 

Aktivity by mali byť spontánne a lákavé. Dieťa by malo postupne cvičením posúvať svoje hranice – zvyšovať obratnosť, zlepšovať koordináciu pohybov aj celkovú kondíciu.

S pravidelným cvičením deťom pomôžu najmä rodičia. My dospeláci sme im vzorom vo všetkom, čo robíme. Ak je rodič pasívny alebo deti nevyrastajú v prostredí iných detí, len ťažko si udržia motiváciu hýbať sa pravidelne, obzvlášť v neskoršom veku. 

Síce neexistuje univerzálna motivácia, ktorá bude fungovať na všetky deti rovnako, osobný vzor rodiča, trénera alebo niekoho staršieho, kto dieťaťu ukáže dôležitosť pohybu, je nesmierne dôležitý. Len tak si dieťa môže osvojiť dobré návyky a presne to je cesta k celoživotnému úspechu nielen v športe.“ 

Linda: Je lepšie neustále sa udržiavať v určitej forme a kondícii ako sa do nej odznova dostávať

Linda Mesíková, učiteľka na Základnej a materskej škole Podkonice v okrese Banská Bystrica

„Pravidelný pohyb aj počas leta prináša viacero benefitov: okrem udržiavania fyzických funkcií posilňuje mentálnu kondíciu, zlepšuje morálku a pestuje u detí zodpovednosť. Všímam si, že deti, ktoré pravidelne športujú, sú menej nervózne, ľahšie zvládajú stres a ľahšie sa vyrovnávajú s prehrou. Byť súčasťou športového kolektívu ich zároveň učí vzájomnej komunikácii, cieľavedomosti a trpezlivosti. 

Deti v pohybe podporujem aj počas prázdnin, pretože je lepšie neustále sa udržiavať v určitej forme a kondícii ako sa do nej odznova dostávať.

Deti, ktoré sa pravidelne hýbu, sú menej nervózne, ľahšie zvládajú stres a ľahšie sa vyrovnávajú s prehrou. Byť súčasťou športového kolektívu ich zároveň učí vzájomnej komunikácii, cieľavedomosti a trpezlivosti.

Menšie deti majú odmalička nekonečné zásoby energie a prirodzenú chuť hýbať sa, no vekom, modernou dobou technológií a v posledných rokoch aj epidemiologických opatrení sa niektoré hýbu menej a menej. Myslím si, že niekedy naozaj stačí toto nadšenie pre pohyb len prebudiť – napríklad hrou. U detí mladšieho veku sú najviac populárne kolektívne hry, pretože sa zahrajú aj si zacvičia, a pritom si to ani neuvedomujú. 

S prichádzajúcim letom by sme žiakov chceli motivovať k pohybu prostredníctvom Prázdninového denníka športovca. Žiaci si doň počas leta zapisujú, kedy a aký druh pohybu vykonávali, môžu to byť rôzne druhy športu: korčuľovanie, naháňačka s kamarátmi, plávanie, tréning, silové cvičenia, turistika a podobne. Motiváciou je možnosť získať medailu a milé vecné odmeny.“

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Cvičiť sa dá aj bez telocvične. Učitelia hovoria, ako motivujú deti k pohybu

S učiteľmi telocviku, špeciálnej pedagogiky aj riaditeľmi škôl sme sa rozprávali o tom, prečo by sme mali pohyb vrátiť späť do školských lavíc.

Rozvíjať u detí zdravý a prirodzený pohyb je hlavným odkazom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha (ŠAMT), ktorú na Slovensku absolvovalo už 6000 detí a vyše 500 učiteľov. Učitelia sa podľa špeciálnej metodiky učia a odovzdávajú správne pohybové návyky svojim žiakom. Navštívili sme ich počas výcviku v Námestove a opýtali sme sa ich, čo sa im s deťmi osvedčilo na hodinách telesnej výchovy.

Na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor? Prečítajte si rady fyzioterapeuta

Jozef Humeník: Deti si rady spájajú pohyb s predstavou

Učiteľ telesnej a športovej výchovy na Základnej škole v Kračúnovciach v okrese Svidník. 

„Deti sa prirodzene hýbu rady, na telesnú výchovu sa vždy tešia a k pohybu ich veľmi motivovať netreba. Našou hlavnou úlohou je viesť ich pohyb tak, aby sa hýbali správne. Zároveň im ukazujeme rôzne zábavné cvičenia, aby sme ich nadšenie zo športu a z hier ešte podporili. Deti majú obzvlášť rady hry, kde si vedia pohyb spojiť s predstavou, ako napríklad cvičenie animal flow, čo je efektívny pohyb na zemi, ktorý zlepšuje silu, flexibilitu, mobilitu a celkovú koordináciu.

Našou hlavnou úlohou je viesť deti k pohybu tak, aby sa hýbali správne, a zároveň ich nadšenie zo športu a z hier ešte podporiť.

V ŠAMT-e som preto, lebo viem, že po absolvovaní výcviku budem môcť odovzdať deťom ešte viac. Vďaka rodičom detí, ktorí v súťaži usilovne hlasovali, sme dostali možnosť vzdelávať sa ďalej a učiť ich deti správne pohybové návyky. Matej Tóth je veľká osobnosť Slovenska a my sme radi, že sa spolu s kolegom môžeme vzdelávať práve v jeho akadémii.“

Viktória Balogová: Žiaci sa tešili, že môžu byť v telocvični o hodinu dlhšie

Učiteľka prvého stupňa na Základnej škole v Širokom v okrese Prešov. 

„Spomedzi všetkých hodín majú deti najväčšiu radosť z pohybu. Nejde im ani tak o výsledky ako o to, aby sa mohli vybehať, zabaviť a potešiť. Zažila som veľmi pozitívne príklady, ako prípad, keď ani jeden z mojich tretiakov nezaváhal, aby mohol byť v telocvični o hodinu dlhšie. Moji žiaci sú vďační a tešia sa, že extra hodina telesnej výchovy sa ušla práve im. 

Ako prebieha súťaž ŠAMT-u?

O2 Športová akadémia Mateja Tótha každoročne organizuje súťaž pre základné školy, ktoré môžu vyhrať tréningy pre svojich žiakov počas celého roka zadarmo. Princípom súťaže je školu prihlásiť a potom za ňu denne hlasovať. Rodičia, deti, učitelia sa tak musia zomknúť – vytvoriť si vlastnú stratégiu a hlasovať každý deň. Učitelia zdieľali súťaž cez EduPage a sociálne siete, deti kontaktovali svojich známych a dokonca boli aj obce, kde sa súťaž vyhlasovala v obecnom rozhlase.

Do súťaže ŠAMT-u sme sa zapojili už pred troma rokmi a vtedy sme vyhrali. V tomto školskom roku bola ponuka tretej hodiny telesnej výchovy pre osem škôl na celom Slovensku. To sme už vedeli, že metodika pre deti mladšieho školského veku, aby sa všestranne rozvíjali, je skvelá a neváhali sme sa opäť zapojiť. Hodinu máme v stredu hneď prvú. V tento deň moji tretiaci majú až šesť hodín, no vďaka takejto rannej rozvičke im deň rýchlo zbehne. Na tretej telesnej výchove sa budú naši žiaci zúčastňovať počas celého školského roka 2021 – 2022.“

Gabriela Kubíková: Chceli sme ukázať, že cvičiť sa dá aj bez telocvične

Zľava: Učiteľka telesnej výchovy a asistentka učiteľa Monika Beranová a riaditeľka Základnej školy vo Veľkej nad Ipľom Gabriela Kubíková.

Riaditeľka Základnej školy vo Veľkej nad Ipľom v okrese Lučenec. 

„V škole máme tri zmiešané triedy, kde sú dva až tri ročníky spojené dokopy. Napríklad jedna trieda pozostáva z prvého, druhého aj štvrtého ročníka s vyučovacím jazykom slovenským i maďarským, z toho 90 % je integrovaných rómskych žiakov. Bilingválna výučba v triede zloženej z troch ročníkov je náročná a každý deň si vyžaduje prácnu prípravu. 

Čítajte aj: Psychologička: Keď dieťa vylezie na strom, neposilňuje len svalstvo, učí sa aj kriticky myslieť

O ŠAMT-e sme prvýkrát počuli od kolegyne, ktorá výzvu našla na sociálnej sieti. Do výzvy sme sa zapojili, pretože sme ostatným chceli ukázať, že ak sa chce, cvičiť sa dá aj bez telocvične. V našej škole totiž telocvičňu nemáme a cvičíme tak, že lavice v triede odsunieme nabok a donesieme žinenky. V teplejších mesiacoch cvičíme vonku na multifunkčnom ihrisku. 

Keďže nemáme telocvičňu, cvičíme tak, že lavice v triede odsunieme nabok a donesieme žinenky.

Výzvu od ŠAMT-u som oznámila deťom, rodičom aj verejnosti, ktorí museli povinne hlasovať (úsmev). Vďaka ich hlasom sme aj vyhrali. Deti sa z toho veľmi tešia, o to viac, keď si zahrajú turnaj s inou málotriednou školu, ktorá telocvičňu má. Okrem bežnej a tretej hodiny telocviku totiž pravidelne organizujeme aj atletické a futbalové preteky.“

Romana Miškovská: Pohyb pomáha deťom upevňovať sebavedomie

Zástupkyňa riaditeľky Spojenej školy Pezinok – Modra zameranej na špeciálnu pedagogiku.

„V škole zameranej na špeciálnu pedagogiku pracujem už takmer 30 rokov. Za ten čas som mala mnoho príležitostí odpozorovať, že deti nesúťažia preto, aby súťažili, ale aby sa zahrali, odreagovali, aby sa hýbali. Deti zo špeciálnych škôl nerozlišujú, či má medaila žltú, sivú alebo akú farbu. Je na krku a to znamená víťazstvo. Mnoho detí k nám príde s veľmi nízkou sebadôverou, upevňovanie sebavedomia je pre ne veľmi dôležité a pohybové aktivity im v tom dokážu veľmi pomôcť.

Deti zo špeciálnych škôl nerozlišujú, či má medaila žltú alebo sivú farbu. Je na krku a to znamená víťazstvo.

Cvičenia, ktoré sme si mali možnosť počas školenia ŠAMT-u vyskúšať, by sme určite v modifikovanej podobe vedeli priniesť aj do našej školy, a to najmä pre prípravné ročníky. Tie navštevujú deti s jemným zdravotným znevýhodnením a problémami s hrubou motorikou. 

Dnes vieme, že ak budeme rozvíjať hrubú motoriku, a teda bežné pohyby, ako vzpriamené sedenie, hádzanie alebo skákanie, rozvinieme aj tú jemnú, ktorá zas súvisí s písaním a kreslením. Cvičenia, ktoré sa učia v akadémii ŠAMT, sú presne tým, čo tieto deti potrebujú – vrátiť sa späť do času, keď sa im mala motorika rozvinúť správne. Keď sa v tele všetko správne poprepája, začne fungovať oveľa viac ďalších vecí súvisiacich s kognitívnymi procesmi.“

Mária Bedleková: Prioritou je učiť deti prirodzenému pohybu

Riaditeľka O2 Športovej Akadémie Mateja Tótha

„Pohyb je medzi ostatnými predmetmi univerzálnym lepidlom. Aj naše školstvo by malo dozrieť do toho bodu, keď sa pohyb stane prirodzenou súčasťou dňa. Niekedy bol pohyb na školách prirodzenejší, ale tým, že sa všetko vo svete zjednodušuje, musíme deti prirodzenému pohybu opäť učiť. 

Matej Tóth je náš olympijský športovec, ktorého víziou je niesť odkaz zdravého pohybu do budúcna pre ďalšie generácie. Matej mal túžbu toto posolstvo posunúť ďalej a O2 mu ho pomáha naplniť. Ja som bola pri ŠAMT-e od začiatku a okrem hodnôt, s ktorými sa stotožňujem, ma práca veľmi baví, pretože vytvoriť akadémiu pohybu nebola žiadna predšliapaná cestička. 

Naším cieľom nie je vychovať ďalších olympijských športovcov, ale dostať pohyb práve medzi deti, ktoré veľmi nešportujú.

V ŠAMT-e nám ide o to, aby sa pohyb dostal ku každému a aby bol pre ľudí prirodzený. Naším cieľom nie je vychovať ďalších olympijských športovcov, ale dostať pohyb práve medzi tie deti, ktoré veľmi nešportujú. Dnes máme 6000 detí, ktoré akadémiu absolvovali, a vyše 500 učiteľov, ktorí prešli školením. Za úspech považujem aj drobné veci, keď sú učitelia vďační a používajú naše metodické materiály alebo keď z detí vďaka ŠAMT-u vyrastú talentovaní športovci.“

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?  V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?  V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac