Toto sú najstaršie, najkrajšie aj najoriginálnejšie vianočné trhy v Európe

O tých domácich, viedenských aj budapeštianskych počujeme každý rok. Preto sme pre vás pripravili trochu netradičný zoznam.

Sezóna vianočných trhov je opäť tu. Ich atmosféru si naplno vychutnávame aj u nás na Slovensku či v susednej Viedni na ich tradičnom “Christkindlmarkt”. Krásne trhy sa však nachádzajú po celej Európe. Ak by ste si chceli vianočnú atmosféru užiť mimo svojich osvedčených miest, tieto určite stoja za to.

Berlín

Vzhľadom na veľkosť tohto mesta sa Berlín môže popýšiť hneď niekoľkými vianočnými trhmi. Medzi tie najlepšie patria napríklad trhy pri krásnom barokovom zámku Charlottenburg, ktoré majú vďaka historickej budove trochu vzdialenej od centra čarovnú a romantickú atmosféru.

Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autori fotografií: Je.T. (1), Heidi zu Klampen (2)

Dekorácie drevených stánkov sú vyrobené z výlučne prírodných materiálov a v okolí stánkov sa nachádzajú aj atrakcie ako vianočne vyzdobená oranžéria, staromódny kolotoč, či rozprávkový stan pre malé deti. Pochutiť si môžete na langošoch, pečených gaštanoch, palacinkách, a nápojov od výmyslu sveta. Trhy sú otvorené od 24. 11. do 28. 12.

Antverpy

Tieto trhy v centre belgického historického mesta začínajú trochu neskôr, a síce až 10. decembra, pričom trvajú až do 8. januára 2017. Nájdete ich na Grote Markt, kde pri sebe býva učupených približne sto stánkov plných jedla, pitia, aj tradičných miestnych výrobkov.

Vianočné trhy
Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autori fotografií: Raju Jasai (1, 2), Andreas Kollmorgen (3)

Antverpský vianočný program sa rozprestiera po celom centre. Neďaleko Grote Markt nájdete aj ľadové klzisko, ak by ste dostali chuť zaspomínať si na detské zážitky. Alebo si vyskúšajte jazdu na vysvietenom ruskom kolese a pritom si prezrite celé mesto z vtáčej perspektívy.

Norimberg

Staré bavorské mesto je zaujímavé už samo o sebe, no keď sa pred prvým adventom na jeho hlavnom námestí otvoria vianočné trhy, získa vždy celkom nové čaro. Trhy sú to obrovské, nájdete tu takmer 200 stánkov. Keďže je to Bavorsko, mali by ste si pomaškrtiť na ich legendárnych bratwurstoch, alebo medovníkoch.

Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autor fotografií: Tristan Smith (1, 2)

Na otváracej ceremónii v prvý deň trhov sa vždy v roli “Christkind” predvedie miestne mladé dievča, ktoré hosťom prednesie prológ. Ten ostal nemenený od zahájenia tradície v roku 1948. Trhy sa končia jeden deň pred Štedrým dňom.

Colmar

Mesto Colmar sa nachádza vo francúzskom kraji Alsasko. Je to malé mesto plné starých budov a historických pamiatok, čo pre záplavu vianočných svetielok a ozdôb vytvára ideálny priestor. Jeho centrum v tomto období vyzerá rozprávkovo a atmosféra býva čarovná.

Vianočné trhy
Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autor fotografií: Office de Tourisme de Colmar (1, 2, 3)

Na trhoch si môžete pochutnať na tradičných vianočných jedlách aj nápojoch, a zrovna vo francúzsku by ste mohli vyskúšať ich typické “crêpes”.

Výhodou je, že narozdiel od ostatných spomínaných miest sú tieto trhy menej známe, a teda tu budete mať pokojnejší vianočný zážitok. Môžete si ho urobiť od 25. novembra do 30. decembra.

Brusel

Na bruselkom hlavnom námestí “Grand Place” sa každoročne odohrávajú vianočné trhy, ktoré boli dokonca označené za najoriginálnejšie v Európe.

Trhy sú súčasťou celomestského Vianočného festivalu, ktorý je výnimočný aj vďaka vianočnému osvetleniu hlavného námestia, trasou stánkov vedúcou cez celé centrum, či atrakcií (klzisko, ruské koleso, kolotoče).

Vianočné trhy
Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autori fotografií: Miguel Discard (1, 2), Gary Bembridge (3)

V meste sa okrem toho počas tohto obdobia organizujú rôzne kultúrne podujatia (koncerty, predstavenia, atď.) ako súčasť každoročných “Pôžitkoch zimy”. Trhy sú otvorené od 25. 11. do 1. 1.2017.

Praha

Aj keď Prahu poznáme všetci, väčšinou to nie je pre jej vianočné trhy. A pritom by mohlo. Na Staromestskom námestí je počas tohto obdobia vždy vytýčený obrovský vysvietený strom a rozmiestnené po obvode námestia sú tradičné stánky plné dobrôt, ktoré sa veľmi podobajú tým našim.

Vianočné trhy
Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autori fotografií: Roderick Eime (1), Cait Stewart (2), elPadawan (3)

Trdelníky, lokše, klobásky, opekané zemiaky, gaštany, horúca čokoláda… Pre deti je tu navyše prichystaná dielnička. Trhy môžete navštíviť od 26. novembra do 1. januára 2017, vždy po 13. hodine.

Mníchov

Mníchovské vianočné trhy majú tradíciu siahajúcu až do 14. storočia. A nie nadarmo sa hovorí, že Nemci tieto podujatia robia najlepšie.

V prostredí historického centra si okrem dobrého jedla a pitia môžete užiť živú bavorskú hudbu z balkóna Radnice každý večer od 17:30, predstavenia, dielne pre deti, a pre aktívnejších koncerty a zábavné podujatia na Wintertollwood.

Dokonca ponúka mesto v prvú adventnú nedeľu o 16:30 prehliadku historického centra pre všetkých zadarmo.

Vianočné trhy
Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autori fotografií: Tristan Smith (1, 2), Ashwin Chandrasekaran (3)

Trhy budú otvorené od 25. novembra do 24. decembra. Mestom bude od 28. novembra do 23. decembra premávať aj vianočná električka, z ktorej si prezriete historické centrum a pohostíte sa jedlom aj pitím.

Štrasburg

Štrasburské vianočné trhy sú najstaršie v Európe, prvýkrát sa odohrali už v roku 1570. (Tentokrát to teda bude už 447. ročník.) Dodnes sa preto mestu hovorí aj hlavné mesto Vianoc.

Vianočné trhy
Vianočné trhy
Vianočné trhy

Autori fotografií: Michael Camilleri (1), Francois Schnell (2), Maëlick (3)

Okrem tradičných alsaských pochúťok a atrakcií, program každý rok zahŕňa hostenie inej krajiny, ktorej je v centre venovaná vlastná “dedinka”. Tentokrát to bude Portugalsko, takže na jednom mieste zabijete hneď dve muchy jednou ranou.

Okrem tradičných a najstarších vianočných trhov a ich tradícií si môžete vyskúšať aj tie portugalské.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac