Pohybová zdatnosť detí sa zhoršuje, pretože sa dnes nehýbu toľko, koľko by sa mali. Pri budovaní vzťahu k pohybu je preto dôležitá zdravá miera motivácie od rodičov, ale aj chápajúci a dobrý tréner v športovom krúžku. Ako prihliadať na pocity detí pri výbere krúžku a prečo môžu byť pokusy o vynechávanie tréningu signálom na zmenu krúžku alebo trénera, nám porozprával Anton Lednický z Katedry atletiky FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave.
V rozhovore s popularizátorom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha sa dočítate:
- aké rôzne zručnosti sa môžu deti pri pohybe naučiť,
- podľa čoho zvoliť športový krúžok pre dieťa,
- aké vlastnosti by mal mať dobrý tréner,
- ako zistiť, či dieťa športový krúžok naozaj baví.
Čo vás priviedlo k športu?
Vyrastal som v dedinke Malé Lednice, kde sme s kamarátmi behali vonku a liezli po horách. V škole som mal dobrého učiteľa telesnej výchovy a venovali sme sa rôznym športom. Na gymnáziu som sa potom vďaka ďalšiemu učiteľovi začal venovať atletike. Všimol si, ako behám, a raz mi na konci hodiny povedal, aby som na štadióne vyhľadal trénera, ktorý hľadal bežca na stredné a dlhé vzdialenosti. Tak som tam išiel a zostal som v klube.
Pri atletike ste zostali dodnes. Už ste to vy, kto pomáha mladým ľuďom nájsť si vzťah k aktívnemu pohybu?
Vyučujem školskú športovú výchovu na Katedre atletiky FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave. Mám na starosti budúcich učiteľov a je pre mňa dôležité, aby svojich žiakov učili dobre. Často sa totiž stáva, že ak učiteľ nevie nejaký pohyb alebo cvik predviesť, radšej ho nebude ani učiť.
Čo všetko sa ešte môžu deti naučiť pri športe alebo precvičovaní konkrétneho pohybu?
Už Aristoteles povedal, že pohyb je život. Môže to znieť ako klišé, ale vďaka pohybu organizmus lepšie zvládne choroby, ľahšie znáša záťaž a skôr sa zregeneruje. Pre deti je navyše pohyb prirodzeným vyjadrením ich nálady, sebarealizáciou a predstavuje možnosť spoznávať samých seba.
Pohyb v kolektíve učí dieťa komunikovať so spoluhráčmi, dáva mu možnosť prežívať eufóriu víťazstva, ale zároveň ho učí aj prijímať prehry, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej hry. Deti sa pri pohybe učia prekonávať rôzne prekážky, nepríjemné pocity, ktoré nastupujú pri zaťažení, prekonávajú pohodlnosť aj lenivosť. A to sú hodnoty, ktoré sa prejavia aj v osobnom či neskôr v pracovnom živote.
V akom veku by malo dieťa začať športovať?
Nie je dobré stanoviť vek, od ktorého by sa dieťa malo venovať konkrétnym športovým aktivitám. Pohybové hry malých detí by mali byť zamerané na rozvoj zručností a jemnej motoriky. Mali by zahŕňať pohybové aktivity ako chytanie a hádzanie lopty v stoji či v pohybe, skákanie cez švihadlo. Dieťa môže využívať odrážadlo, kolobežku, bicykel. V zime sa môže učiť základom lyžovania a je dobré, ak si pri sánkovaní vytiahne sánky na kopec samo.
Nezastupiteľnú úlohu má v tomto rodič, ktorý by mal byť pre dieťa vzorom. Je však aj čoraz viac dobrých trénerov, ktorí vedia deti nadchnúť pre pohybovú aktivitu. Cieľom je dať dieťaťu prehľad možností. Potom je veľký predpoklad, že sa chytí.
Veľa trénerov sa zameralo na tréningy v telocvični, no často zabúdajú na pohybové aktivity v prírode. Pritom majú pridanú hodnotu v meniacom sa prostredí, čím dieťa nezažíva monotónnosť a zároveň je na čerstvom vzduchu a spoznáva svoje okolie.
Aké sú pohybové potreby detí podľa veku?
Pohyb a rôzne pohybové hry sú pre deti prirodzené. Keď sú súčasťou denného režimu, berú ich ako samozrejmosť. Pohybové aktivity by mali zodpovedať možnostiam a konkrétnemu veku dieťaťa. Hra kolo, kolo mlynské je zážitkom pre deti v materskej škole, ale v staršom veku s ňou úspech nedosiahnete.
Pohybová úloha by mala byť splniteľná a zároveň motivačná. Napríklad hod plnou loptou môžete realizovať v rôznych vekových skupinách, ale v každej využívame inú hmotnosť lopty. Hod na cieľ má zase každá veková skupina v inej vzdialenosti.
Veľa trénerov sa zameralo na tréningy v telocvični, no často zabúdajú na pohybové aktivity v prírode. Pritom majú pridanú hodnotu v meniacom sa prostredí, čím dieťa nezažíva monotónnosť a zároveň je na čerstvom vzduchu a spoznáva svoje okolie.
Je teda lepšie, aby rodičia viedli deti k rozvíjaniu všeobecného pohybu, kým prejdú na konkrétny šport?
Všeobecný pohybový základ je len výhodou. Poznám prípady, keď chlapec zo skupiny zameranej na všeobecnú pohybovú prípravu prešiel k futbalu a veľmi rýchlo sa vyrovnal svojim spoluhráčom, pretože sa ľahko učil novým pohybovým činnostiam a bol koordinačne na vyššej úrovni.
Podobným prípadom bolo dievča zamerané na tanec. Rodičia ju však zapísali aj do krúžku všeobecnej pohybovej prípravy, kde sa stretla s novými kamarátkami a rozvíjala výbušnú silu dolných končatín, posilňovala brušné svaly a svaly chrbta, čo ju pohybovo podporilo v jej tanečnom zameraní.
V akom veku by mali rodičia vyberať prvý športový krúžok pre dieťa?
Je to individuálne. Závisí od vyspelosti dieťaťa a jeho socializačnej úrovne. Už niektoré štvorročné deti sú schopné bez problémov sa začleniť do nového kolektívu, iným to trvá dlhšie. Rodičia by nemali prihlasovať deti na športové krúžky nasilu a porovnávať ich s inými. Veľmi dôležité je aj to, ako dieťa v novom prostredí posmelí tréner a ako ho zapojí do aktivít.
Pri výbere krúžku by si rodičia nemali napĺňať nenaplnené ambície z mladosti. Mali by rešpektovať výber detí a neprehovárať ich, že v tom-ktorom športe sa dá v budúcnosti lepšie zarobiť alebo sú tam známejší športovci.
Čo môže rodičom pomôcť pri výbere krúžku?
Najprv je dôležité vedieť o možnostiach, ktorým sa dieťa môže venovať. Tie sú dané veľkosťou mesta, tradíciami, materiálnymi či prírodnými podmienkami. Pri výbere krúžku by si rodičia nemali napĺňať nenaplnené ambície z mladosti. Mali by rešpektovať výber detí a neprehovárať ich, že v tom-ktorom športe sa dá v budúcnosti lepšie zarobiť alebo sú tam známejší športovci.
Ak je v meste futbalový a hádzanársky klub, ťažko bude z dieťaťa plavec, keďže sa tam bazén nenachádza. Vždy je však lepšie absolvovať napríklad hádzanársku prípravku než žiadnu.
Je dobré, ak dieťa chodí na viac športových krúžkov naraz alebo keď sa kombinujú?
Pre väčšinu detí to nie je problém. Pri dobrej kombinácii krúžkov sa môžu navzájom podporovať a vzájomne sa dopĺňať. V každom krúžku je iný tréner, iný kolektív a iné prístupy, čo bráni monotónnosti, únave zo stretávania tých istých ľudí a dieťa má zároveň možnosť zúčastňovať sa na rôznych typoch pretekov.
Ako si môže rodič overiť, či má jeho dieťa dobrého trénera?
Tréner by mal byť osobnosť. Okrem toho, že sa vyzná v tréningových postupoch, je dôležité, aby rozumel deťom v rôznom veku. Nemal by bagatelizovať ich problémy, ak sa mu zdôveria, a už vôbec by nemal svojich zverencov zosmiešňovať.
Dobrého trénera poznáme podľa toho, že ak dieťa príde do telocvične alebo na štadión, dobehne k nemu, zvíta sa s ním a dá mu najavo, že sa teší na spoločne strávený čas. Rodičia sa môžu o trénerovi informovať od známych, môžu si zistiť počty detí, ktoré u neho trénujú, alebo vyhľadať ďalšie informácie na internete. Napríklad či tréner organizuje aj letné alebo zimné sústredenia. Ak ich má plné, znamená to, že deti sú s jeho prácou spokojné a rady sa s ním stretnú aj cez prázdniny.
Ako rodič zistí, či športový krúžok jeho dieťa naozaj baví?
Zistí to podľa toho, či sa dieťa na krúžok teší a či nehľadá výhovorky. Ak sa dieťa snaží obísť tréning, lebo ho bolí hlava alebo brucho, alebo tvrdí, že nevie, či tréning bude, niečo nie je v poriadku.
Dieťa, ktoré je spokojné, rado rozpráva o tom, čo na krúžku robili a čo ich čaká. Chce sa o svoju radosť a nadšenie podeliť. Rodič by ho mal trpezlivo vypočuť, povzbudiť a pochváliť. Ak sa organizujú sprievodné akcie, dieťa sa na nich rado zúčastňuje.
Mali by rodičia nútiť svoje deti do športovania a do pohybu?
Nič, čo je nasilu, nie je dobré a platí to aj o pohybových aktivitách. Samozrejme, ani dieťa, ktoré má sklony k hudbe alebo maľovaniu, by nemalo zostať bez pohybovej aktivity, ale primeranej. Či už formou turistickej vychádzky s rodičmi, alebo spoločného bicyklovania.
Dobrého trénera poznáme podľa toho, že ak dieťa príde do telocvične alebo na štadión, dobehne k nemu, zvíta sa s ním a dá mu najavo, že sa teší na spoločne strávený čas.
V čom by ste na Slovensku chceli vidieť zmenu v oblasti pohybu detí a mladých?
Vytratila sa spontánna pohybová aktivita detí. Mnohé sa dnes už nestretávajú medzi panelákmi, aby si zorganizovali turnaj, pretože je tam parkovisko. Už neskáču cez švihadlo či cez gumu, nelozia na preliezkach ani po stromoch.
Najviac si želám, aby sme mali dostatočný počet športovísk a aby sa zlepšili materiálne podmienky na cvičenie a pohyb. Rodičov by sme mali presvedčiť o potrebe pohybu ich detí. Do vyučovania by sa mala vrátiť tretia hodina telesnej výchovy, pretože po jej zrušení sa zhoršila pohybová zdatnosť detí.
Navyše v školách aj vzhľadom na finančné možnosti často chýba vybavenie náčiním a náradím a závisí od učiteľov, či sa pokúsia niečo zohnať pomocou sponzorov a ako deti motivujú.
Je dokázané, že väčšina ľudí, ktorí sa v detstve alebo v mladosti venovali nejakému športu, sa nevzdáva pri prvých problémoch. Takýto človek je zvyknutý na kolektív rôznych ľudí, vie ich rešpektovať a nájsť s nimi spoločnú reč, pretože v športovom kolektíve to bolo samozrejmé. V O2 Športovej akadémii Mateja Tótha robili prieskum s deťmi na základných školách spojený s cvičením zameraným na pozornosť. Ukázalo sa, že deti boli po krátkom cvičení oveľa sústredenejšie na hodinách v porovnaní s klasickou prestávkou, keď nasleduje jeden predmet za druhým.
Loading...
