Športový pedagóg: Nevyberajte deťom krúžok podľa nenaplnených ambícií z mladosti

Anton Lednický vďačí za svoj vzťah k športu aj dobrým pedagógom. Dnes pripravuje budúcich učiteľov, aby dokázali nadchnúť pre šport mladé generácie.

27. 4. 2022; Autorka: Petra Nagyová, Foto: Magdaléna Tomalová

Pohybová zdatnosť detí sa zhoršuje, pretože sa dnes nehýbu toľko, koľko by sa mali. Pri budovaní vzťahu k pohybu je preto dôležitá zdravá miera motivácie od rodičov, ale aj chápajúci a dobrý tréner v športovom krúžku. Ako prihliadať na pocity detí pri výbere krúžku a prečo môžu byť pokusy o vynechávanie tréningu signálom na zmenu krúžku alebo trénera, nám porozprával Anton Lednický z Katedry atletiky FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave.

V rozhovore s popularizátorom O2 Športovej akadémie Mateja Tótha sa dočítate:

aké rôzne zručnosti sa môžu deti pri pohybe naučiť,
podľa čoho zvoliť športový krúžok pre dieťa,
aké vlastnosti by mal mať dobrý tréner,
ako zistiť, či dieťa športový krúžok naozaj baví.

Cvičiť sa dá aj bez telocvične. Učitelia hovoria, ako motivujú deti k pohybu

Čo vás priviedlo k športu?

Vyrastal som v dedinke Malé Lednice, kde sme s kamarátmi behali vonku a liezli po horách. V škole som mal dobrého učiteľa telesnej výchovy a venovali sme sa rôznym športom. Na gymnáziu som sa potom vďaka ďalšiemu učiteľovi začal venovať atletike. Všimol si, ako behám, a raz mi na konci hodiny povedal, aby som na štadióne vyhľadal trénera, ktorý hľadal bežca na stredné a dlhé vzdialenosti. Tak som tam išiel a zostal som v klube.

Pri atletike ste zostali dodnes. Už ste to vy, kto pomáha mladým ľuďom nájsť si vzťah k aktívnemu pohybu?

Vyučujem školskú športovú výchovu na Katedre atletiky FTVŠ Univerzity Komenského v Bratislave. Mám na starosti budúcich učiteľov a je pre mňa dôležité, aby svojich žiakov učili dobre. Často sa totiž stáva, že ak učiteľ nevie nejaký pohyb alebo cvik predviesť, radšej ho nebude ani učiť.

Čo všetko sa ešte môžu deti naučiť pri športe alebo precvičovaní konkrétneho pohybu?

Už Aristoteles povedal, že pohyb je život. Môže to znieť ako klišé, ale vďaka pohybu organizmus lepšie zvládne choroby, ľahšie znáša záťaž a skôr sa zregeneruje. Pre deti je navyše pohyb prirodzeným vyjadrením ich nálady, sebarealizáciou a predstavuje možnosť spoznávať samých seba.

Pohyb v kolektíve učí dieťa komunikovať so spoluhráčmi, dáva mu možnosť prežívať eufóriu víťazstva, ale zároveň ho učí aj prijímať prehry, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou každej hry. Deti sa pri pohybe učia prekonávať rôzne prekážky, nepríjemné pocity, ktoré nastupujú pri zaťažení, prekonávajú pohodlnosť aj lenivosť. A to sú hodnoty, ktoré sa prejavia aj v osobnom či neskôr v pracovnom živote.

V akom veku by malo dieťa začať športovať?

Nie je dobré stanoviť vek, od ktorého by sa dieťa malo venovať konkrétnym športovým aktivitám. Pohybové hry malých detí by mali byť zamerané na rozvoj zručností a jemnej motoriky. Mali by zahŕňať pohybové aktivity ako chytanie a hádzanie lopty v stoji či v pohybe, skákanie cez švihadlo. Dieťa môže využívať odrážadlo, kolobežku, bicykel. V zime sa môže učiť základom lyžovania a je dobré, ak si pri sánkovaní vytiahne sánky na kopec samo.

Nezastupiteľnú úlohu má v tomto rodič, ktorý by mal byť pre dieťa vzorom. Je však aj čoraz viac dobrých trénerov, ktorí vedia deti nadchnúť pre pohybovú aktivitu. Cieľom je dať dieťaťu prehľad možností. Potom je veľký predpoklad, že sa chytí.

Veľa trénerov sa zameralo na tréningy v telocvični, no často zabúdajú na pohybové aktivity v prírode. Pritom majú pridanú hodnotu v meniacom sa prostredí, čím dieťa nezažíva monotónnosť a zároveň je na čerstvom vzduchu a spoznáva svoje okolie.

Aké sú pohybové potreby detí podľa veku?

Pohyb a rôzne pohybové hry sú pre deti prirodzené. Keď sú súčasťou denného režimu, berú ich ako samozrejmosť. Pohybové aktivity by mali zodpovedať možnostiam a konkrétnemu veku dieťaťa. Hra kolo, kolo mlynské je zážitkom pre deti v materskej škole, ale v staršom veku s ňou úspech nedosiahnete.

Pohybová úloha by mala byť splniteľná a zároveň motivačná. Napríklad hod plnou loptou môžete realizovať v rôznych vekových skupinách, ale v každej využívame inú hmotnosť lopty. Hod na cieľ má zase každá veková skupina v inej vzdialenosti.

Veľa trénerov sa zameralo na tréningy v telocvični, no často zabúdajú na pohybové aktivity v prírode. Pritom majú pridanú hodnotu v meniacom sa prostredí, čím dieťa nezažíva monotónnosť a zároveň je na čerstvom vzduchu a spoznáva svoje okolie.

Je teda lepšie, aby rodičia viedli deti k rozvíjaniu všeobecného pohybu, kým prejdú na konkrétny šport?

Všeobecný pohybový základ je len výhodou. Poznám prípady, keď chlapec zo skupiny zameranej na všeobecnú pohybovú prípravu prešiel k futbalu a veľmi rýchlo sa vyrovnal svojim spoluhráčom, pretože sa ľahko učil novým pohybovým činnostiam a bol koordinačne na vyššej úrovni.

Učiteľka a trénerka: Deti sa na hodine lepšie sústreďujú, ak si tri minúty zacvičíme

Podobným prípadom bolo dievča zamerané na tanec. Rodičia ju však zapísali aj do krúžku všeobecnej pohybovej prípravy, kde sa stretla s novými kamarátkami a rozvíjala výbušnú silu dolných končatín, posilňovala brušné svaly a svaly chrbta, čo ju pohybovo podporilo v jej tanečnom zameraní.

V akom veku by mali rodičia vyberať prvý športový krúžok pre dieťa?

Je to individuálne. Závisí od vyspelosti dieťaťa a jeho socializačnej úrovne. Už niektoré štvorročné deti sú schopné bez problémov sa začleniť do nového kolektívu, iným to trvá dlhšie. Rodičia by nemali prihlasovať deti na športové krúžky nasilu a porovnávať ich s inými. Veľmi dôležité je aj to, ako dieťa v novom prostredí posmelí tréner a ako ho zapojí do aktivít.

Pri výbere krúžku by si rodičia nemali napĺňať nenaplnené ambície z mladosti. Mali by rešpektovať výber detí a neprehovárať ich, že v tom-ktorom športe sa dá v budúcnosti lepšie zarobiť alebo sú tam známejší športovci.

Čo môže rodičom pomôcť pri výbere krúžku?

Najprv je dôležité vedieť o možnostiach, ktorým sa dieťa môže venovať. Tie sú dané veľkosťou mesta, tradíciami, materiálnymi či prírodnými podmienkami. Pri výbere krúžku by si rodičia nemali napĺňať nenaplnené ambície z mladosti. Mali by rešpektovať výber detí a neprehovárať ich, že v tom-ktorom športe sa dá v budúcnosti lepšie zarobiť alebo sú tam známejší športovci.

Ak je v meste futbalový a hádzanársky klub, ťažko bude z dieťaťa plavec, keďže sa tam bazén nenachádza. Vždy je však lepšie absolvovať napríklad hádzanársku prípravku než žiadnu.

Je dobré, ak dieťa chodí na viac športových krúžkov naraz alebo keď sa kombinujú?

Pre väčšinu detí to nie je problém. Pri dobrej kombinácii krúžkov sa môžu navzájom podporovať a vzájomne sa dopĺňať. V každom krúžku je iný tréner, iný kolektív a iné prístupy, čo bráni monotónnosti, únave zo stretávania tých istých ľudí a dieťa má zároveň možnosť zúčastňovať sa na rôznych typoch pretekov.

Ako si môže rodič overiť, či má jeho dieťa dobrého trénera?

Tréner by mal byť osobnosť. Okrem toho, že sa vyzná v tréningových postupoch, je dôležité, aby rozumel deťom v rôznom veku. Nemal by bagatelizovať ich problémy, ak sa mu zdôveria, a už vôbec by nemal svojich zverencov zosmiešňovať.

Dobrého trénera poznáme podľa toho, že ak dieťa príde do telocvične alebo na štadión, dobehne k nemu, zvíta sa s ním a dá mu najavo, že sa teší na spoločne strávený čas. Rodičia sa môžu o trénerovi informovať od známych, môžu si zistiť počty detí, ktoré u neho trénujú, alebo vyhľadať ďalšie informácie na internete. Napríklad či tréner organizuje aj letné alebo zimné sústredenia. Ak ich má plné, znamená to, že deti sú s jeho prácou spokojné a rady sa s ním stretnú aj cez prázdniny.

Ako rodič zistí, či športový krúžok jeho dieťa naozaj baví?

Zistí to podľa toho, či sa dieťa na krúžok teší a či nehľadá výhovorky. Ak sa dieťa snaží obísť tréning, lebo ho bolí hlava alebo brucho, alebo tvrdí, že nevie, či tréning bude, niečo nie je v poriadku.

Dieťa, ktoré je spokojné, rado rozpráva o tom, čo na krúžku robili a čo ich čaká. Chce sa o svoju radosť a nadšenie podeliť. Rodič by ho mal trpezlivo vypočuť, povzbudiť a pochváliť. Ak sa organizujú sprievodné akcie, dieťa sa na nich rado zúčastňuje.

Mali by rodičia nútiť svoje deti do športovania a do pohybu?

Nič, čo je nasilu, nie je dobré a platí to aj o pohybových aktivitách. Samozrejme, ani dieťa, ktoré má sklony k hudbe alebo maľovaniu, by nemalo zostať bez pohybovej aktivity, ale primeranej. Či už formou turistickej vychádzky s rodičmi, alebo spoločného bicyklovania.

Dobrého trénera poznáme podľa toho, že ak dieťa príde do telocvične alebo na štadión, dobehne k nemu, zvíta sa s ním a dá mu najavo, že sa teší na spoločne strávený čas.

V čom by ste na Slovensku chceli vidieť zmenu v oblasti pohybu detí a mladých?

Vytratila sa spontánna pohybová aktivita detí. Mnohé sa dnes už nestretávajú medzi panelákmi, aby si zorganizovali turnaj, pretože je tam parkovisko. Už neskáču cez švihadlo či cez gumu, nelozia na preliezkach ani po stromoch.

Najviac si želám, aby sme mali dostatočný počet športovísk a aby sa zlepšili materiálne podmienky na cvičenie a pohyb. Rodičov by sme mali presvedčiť o potrebe pohybu ich detí. Do vyučovania by sa mala vrátiť tretia hodina telesnej výchovy, pretože po jej zrušení sa zhoršila pohybová zdatnosť detí.

Navyše v školách aj vzhľadom na finančné možnosti často chýba vybavenie náčiním a náradím a závisí od učiteľov, či sa pokúsia niečo zohnať pomocou sponzorov a ako deti motivujú.

Je dokázané, že väčšina ľudí, ktorí sa v detstve alebo v mladosti venovali nejakému športu, sa nevzdáva pri prvých problémoch. Takýto človek je zvyknutý na kolektív rôznych ľudí, vie ich rešpektovať a nájsť s nimi spoločnú reč, pretože v športovom kolektíve to bolo samozrejmé. V O2 Športovej akadémii Mateja Tótha robili prieskum s deťmi na základných školách spojený s cvičením zameraným na pozornosť. Ukázalo sa, že deti boli po krátkom cvičení oveľa sústredenejšie na hodinách v porovnaní s klasickou prestávkou, keď nasleduje jeden predmet za druhým.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

Ako dostať do života viac pohybu? Skúste týchto 7 tipov pre smart športovanie

Začnite smart hodinkami

Praktická appka pre bežcov, ale aj iných športovcov

Praktický e-bike zložíte do pol minúty

Rýchle a intenzívne cvičenie priamo v appke

Cvičte s profi športovcami

Bez hudby sa športuje ťažšie

Appka pre chronických nestíhačov

Športový pedagóg: Nevyberajte deťom krúžok podľa nenaplnených ambícií z mladosti

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Miroslava Širotníková

Príbehy

Frederik a Beáta pomáhajú deťom uvedomiť si, že zvládnu úplne všetko

Lifestyle

Poetické sci-fi, túžba po spravodlivosti, ale aj ľahké komédie, s ktorými poletíte nad Islandom. Čo sa oplatí vidieť v kine?

Lifetech

Fičí až 70 % rýchlosťou svetla a je mimoriadne spoľahlivý. Prečo je optický internet dobrým riešením pre domácnosti?

Lifetech

Skoro osobný tréner, no stále poruke: Správny výber smart hodiniek prinesie do športovania viac motivácie

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Začnite smart hodinkami

Praktická appka pre bežcov, ale aj iných športovcov

Praktický e-bike zložíte do pol minúty

Rýchle a intenzívne cvičenie priamo v appke

Cvičte s profi športovcami

Bez hudby sa športuje ťažšie

Appka pre chronických nestíhačov

Páči sa vám, čo práve čítate?

Páči sa vám, čo práve čítate?

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Miroslava Širotníková

Páči sa vám, čo práve čítate?

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Sociológ Roman Džambazovič: Zabúdame, že nerovnosťami v spoločnosti aj odriekame slobodu ľuďom, ktorých sa to týka

Niečo na tom Netflixe je. Prečo sa The Crown, Stranger Things alebo Squid Game stali takými populárnymi?

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Praktický, štýlový a spoľahlivý. Samsung Galaxy A54 5G ponúka to najlepšie, čo v jeho cenovej kategórii môžete získať

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Párová terapeutka: Lockdown otvoril aj to, čomu sme sa vedeli elegantne vyhýbať

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Baví vás Sóda?

Výber tých najlepších článkov si môžete nájsť v mailovej schránke každú druhú nedeľu.