Aký šport bude vhodný pre moje dieťa? Poradíme vám spolu s psychologičkou

Je rozhodujúcim faktorom vek, osobnosť, fyzické predpoklady alebo nadanie? Psychologička Andrea Antalová približuje, ako vybrať správny šport.

Pohyb nie je dôležitý len pre našu fyzickú kondíciu, ale aj psychickú pohodu. Aj deťom preto musí od začiatku robiť najmä radosť, no neznamená to, že by sme šport mali odkladať do neskoršieho veku. Práve naopak, mali by sme s ním začať čím skôr.

Športový pedagóg Anton Lednický: Nevyberajte deťom krúžok podľa nenaplnených ambícií z mladosti

Výber vhodného športu však podlieha rôznym faktorom, ktoré rámcuje spokojnosť dieťaťa, a preto by rodič mal byť trpezlivý. S psychologičkou Andreou Antalovou z O2 Športovej akadémie Mateja Tótha sme pripravili niekoľko bodov, ktoré vám pri hľadaní pohybovej aktivity pomôžu a lepšie vás nasmerujú: 

Prirodzený vývoj dieťaťa

„Aktívny pohyb je dôležitý pre všetky vekové kategórie. Čím skôr s ním začneme, tým lepšie. Do úvahy však musíme brať prirodzené aspekty ľudského vývoja – sedenie, lezenie, státie a chôdza sa rozvíjajú postupne. Tieto aktivity patria k hrubej motorike, ktorá zahŕňa pohyby veľkých svalových skupín.

Okrem nej je dôležitá aj jemná motorika, ktorá sa týka menších svalových skupín a potrebujeme ju na pohyby vyžadujúce precíznosť a kontrolu, napríklad na kreslenie či držanie príboru. Je dôležitá aj pre športy, ktoré vyžadujú presnú techniku, ako je gymnastika alebo krasokorčuľovanie.

Jemná motorika si vyžaduje dostatočnú osifikáciu kostry a v predškolskom veku nie je dostatočne rozvinutá. Z hľadiska vývinu dieťaťa je preto najdôležitejšie budovanie vzťahu k pohybu, aby sa dieťa mohlo neskôr vybrať akýmkoľvek smerom.“

Správny čas na športovanie 

„V predškolskom veku sa môžete venovať všeobecným aktivitám, ktoré zahŕňajú behanie, hádzanie, chytanie, plávanie, a cvičeniam, ktoré rozvíjajú pohybovú koordináciu a koncentráciu. Skvelým odrazovým mostíkom k získaniu všestrannosti je atletika, dieťa vďaka nej získa základy pohybu pre akýkoľvek šport a navyše podporuje jeho prirodzený rozvoj a zdravie. 

Organizované športy so striktnejšími pravidlami je lepšie zaradiť až v školskom veku. Ak predsa chceme zapísať dieťa na konkrétny šport, dôležitá je voľba trénera, ktorý zohľadňuje možnosti jednotlivcov. Musí mať dostatočné znalosti o vývoji ľudského tela, aby od dieťaťa nevyžadoval to, na čo jeho telo nie je pripravené.

Výnimkou pri športoch je plávanie, ktoré sa odporúča už od najútlejšieho veku. Nie sú pri ňom zaťažené kĺby, priaznivo vplýva na celkový pohybový vývin, motoriku, svalový tonus aj koordináciu pohybov. K plávaniu by ste mali zaradiť aj ďalšie športy.

Všestranná príprava sa odporúča približne do 9. roku dieťaťa. Od tohto veku už vieme poukázať na slabé a silné stránky a môžeme začať premýšľať nad postupným presunom k špecializácii. Majme na pamäti, že telo sa v tomto veku stále formuje, a preto je dobré začať so špecializáciou až okolo 15. roku života. Predíde sa tak jednostrannej námahe a zvýšenému zaťaženiu kĺbov a svalov.

Pri striktnej špecializácii od 15. roku života je však potrebné pridať aj iné aktivity či športy, aby sme dieťa správne rozvíjali po psychickej aj fyzickej stránke.“

Dobrý tréner je dôležitejší, než si myslíte

„Niektoré deti sú veľmi energické, spoločenské, iné preferujú svoj priestor a pokojnejšie prostredie. Aj rovesníci môžu mať rôznu výšku a stavbu postavy. Na fyziologické a psychologické črty je dobré prihliadať, no nie sú jediným kritériom pri rozhodovaní. 

Na jednej strane je pravda, že nie každé dieťa je pohybovo zdatné a, naopak, niektoré deti k športu veľmi inklinujú alebo majú viditeľné predpoklady na jeho vykonávanie. Pokiaľ však vyberieme správneho trénera, nezáleží na tom, či patrí dieťa do jednej či druhej kategórie. Vďaka správnemu vedeniu a motivácii sa môže posúvať míľovými krokmi.“

Dieťa vyberá, rodič rozhoduje 

„Najlepším riešením je nechať dieťa, nech si samo vyberie, čo ho baví. Posúdiť, či sa na to hodí, má na to vhodný vek a predpoklady, by už mal rodič, ktorý sa môže obrátiť aj na odborníkov. Existujú športové inštitúcie, ako aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktoré sa deťom venujú už od štyroch rokov. Deti tu postupne prejdú viacerými športmi, a tak si majú možnosť vyskúšať, či ich budú naozaj baviť. Výber konkrétneho športu je potom jednoduchší a efektívnejší.

Musíme však prihliadať na schopnosti dieťaťa či jeho osobnosť, ktoré môžu výrazne ovplyvniť vlastný výber športu a mali by sme ich rešpektovať.“ 

Rozhodovanie si vyžaduje čas 

„Rodič môže s dieťaťom aj skúšať rôzne športy a popritom navnímať, ktorý z nich by mohol byť ten ideálny, alebo sa môže s dieťaťom o športoch rozprávať a sledovať jeho reakcie, alebo jednoducho rôznym napodobňovaním skúšať športy v domácich podmienkach. Všetky tieto možnosti slúžia rodičovi ako doplnok pri výbere.

Pri hľadaní vhodného športu je dôležité zdôrazniť, že rodič by nemal mať príliš vysoké očakávania a veľmi dôležitá je trpezlivosť a pochopenie, pretože sa môže stať, že dieťa nebude inklinovať k jednému konkrétnemu športu alebo ho šport, ktorý si vyberie, po čase prestane baviť. 

Rozhodne by sme deti nemali tlačiť do skúšania niečoho, na čo reagujú negatívne. Každý šport by im mal prinášať radosť či zábavu. Taktiež musíme prihliadať na vekové osobitosti, mali by sme sa orientovať v tom, čo detský organizmus zvládne, čo mu prospieva a čo mu škodí. Musíme vedieť, aké zručnosti má dieťa v určitom veku, a do úvahy treba brať aj individualitu dieťaťa. 

Prečítajte si aj: Domáce práce vedú deti k samostatnosti, spolupatričnosti a zodpovednosti, vedia si vďaka nim lepšie zorganizovať aj čas

Od druhu športu závisí, v akom veku s ním začať – keď sa dieťa dostane do tohto veku, veľakrát už má nejakú predstavu o tom, čo by ho bavilo a čo by rado skúsilo. V prípade, že to tak nie je, môžete navštevovať spomínané športové inštitúcie, ktoré umožňujú praktizovanie viacerých športov pod jednou strechou.“ 

Prípadne môžete vyskúšať všeobecnú športovú prípravu, vďaka ktorej dieťa získa základy pre široké spektrum športov. 

Športové nadanie verzus talent

„Nadaním rozumieme mimoriadne vyvinuté vlohy či súbor vlôh, ktoré sú našimi predispozíciami na určitú činnosť. Ak vlohy aktívne rozvíjame, stávajú sa z nich schopnosti. Ak ich rozvinieme na mimoriadnu úroveň, môžeme hovoriť o talente.

Sú deti, na ktorých už od útleho detstva vidieť, že v porovnaní s rovesníkmi zvládajú (či už z hľadiska techniky, alebo kondície) náročnejšie cvičenia, napríklad vydržia dlhšie behať alebo vedia behať rýchlejšie. No nikdy nevieme povedať na 100 %, či má dieťa nadanie na určitý šport.

Môžeme využiť rôzne typy vyšetrení, ktoré zisťujú napríklad rýchlosť či vytrvalosť dieťaťa. Na názor sa môžeme opýtať aj učiteľa telesnej výchovy alebo trénera. Treba však myslieť na to, že aj deti, ktoré sú spočiatku málo pohybovo zdatné, môžu časom dosahovať výborné výsledky. Dispozície a nadanie sú síce dôležité, no v športe neprekonajú snahu a tvrdú drinu, ktorej sa dokáže podrobiť len málokto. Tí, ktorí na to majú a podrobia sa, to sú tí majstri sveta. Genetické danosti totiž ovplyvňujú výkon iba na 20 %.“

Aký je rozdiel medzi športovým talentom a nadaním?
Radí tréner Michal Tóth

Keď hovoríme o genetickej danosti, rozoznávame tri pojmy: vlohy, nadanie talent.

Vlohy sú vrodené dispozície (nemusia sa týkať len športových predpokladov), ktoré sa nemusia nikdy prejaviť, resp. pokiaľ nie je dieťa v správny čas na správnom mieste, nerozvíjame ich. 

Nadanie je vrodená dispozícia, ktorá sa už prejavila, napríklad nadanie na rýchlosť. Ale stále je to len nejaká všeobecná predispozícia na danú športovú disciplínu. 

talent je potom priaznivá zhoda viacerých vlôh, ktoré sú limitujúce pre konkrétny šport. Napríklad futbalista sa rýchlo a ľahko zdokonaľuje v technike, vníma a rozumie pohybu na ihrisku, má taktické myslenie. Z tohto je zrejmé, že talent ako celok nevieme úplne rozpoznať pri prvých tréningoch malých detí. Organizmus sa vyvíja a niektoré danosti sa prejavia neskôr.

Predpoklady nestačia, šport musí dieťaťu robiť radosť

„Niekedy dieťa už pri hre ukazuje špecifické pohybové zručnosti, ktoré môžu byť vhodnou predispozíciou na konkrétny šport. Napríklad keď má dieťa na svoj vek nadpriemernú výšku, rado vysoko skáče a pri hrách si všímame dobrú kondičku a koordináciu pohybov, môžeme predpokladať, že preň bude vhodný basketbal.

Stále to však nemusí znamenať, že toto dieťa bude mať basketbal rado. Rodič by ani v takomto prípade nemal mať vysoké očakávania a mal by dbať na preferenciu dieťaťa. Samotné predpoklady totiž na úspech nestačia, dieťa musí byť motivované a robiť šport s radosťou.“

Kolektívny alebo individuálny šport

„Pri kolektívnych športoch učíme deti spolupráci, vzájomnej disciplíne, začleneniu do kolektívu a budovaniu schopnosti uniesť prehru, tešiť sa z výhry. Je tu však častá súťaživosť a agresivita, ktorú neprijme každé dieťa. Vo veku 6 až 7 rokov sa môžu prejaviť aj problémy týkajúce sa začlenenia do kolektívu. Práve v tomto období začína dieťa vnímať spoluprácu v hrách, ale aj zdravé súperenie.

Niektoré deti preferujú menej sociálnej interakcie alebo sú menej priebojné a iné môžu pociťovať veľký tlak, keď vedia, že ich výkon ovplyvňuje výsledok ostatných členov tímu. Rady ‚hrajú‘ radšej samy za seba, striktne riadené tréningy ich môžu aj demotivovať. 

Pri rozhodovaní medzi kolektívnym a individuálnym športom zohráva úlohu osobnosť. Introverti sa veľakrát cítia lepšie práve v individuálnych športoch, extroverti v tých kolektívnych. Existuje však veľké množstvo dôvodov, pre ktoré je dobré zvoliť práve jeden či druhý typ. Najdôležitejšie je poznať svoje dieťa, hovoriť s ním a vnímať jeho reakcie.“

Keď šport nerobí radosť

„Ak si všímame, že dieťa prichádza z tréningu smutnejšie, je bez energie, môžu byť za tým rôzne dôvody, nemusí sa to teda týkať len nespokojnosti s druhom športu. Môže sa stať, že dieťaťu nevyhovuje kolektív či úroveň, na ktorej trénuje, a daný šport pritom môže milovať. 

S dieťaťom je preto nesmierne dôležité hovoriť. Môžeme tak odhaliť vážnejšie aj menej vážne problémy – čím skôr tak urobíme, tým skôr môžeme konať a dieťaťu pomôcť. Hovoriť by sme s ním však mali aj v prípade, že sme nezaznamenali negatívne reakcie. Takto môžeme zachytiť možné problémy ešte v ich začiatkoch. Dieťa zároveň svojím záujmom podporíme a mnohokrát pozitívne motivujeme.“

Andrea Antálová

Vyštudovala jednoodborovú psychológiu a v súčasnosti sa venuje najmä športovej psychológii (mentálnemu tréningu a psychologickej príprave športovcov) a školskej psychológii. Organizuje rôzne školenia a prednášky tak pre odborníkov, ako aj pre laickú verejnosť – deti aj dospelých. Voľný čas rada trávi v kruhu svojich najbližších. Rada oddychuje aktívne pri športe alebo s dobrou knihou na kolenách.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Život ďaleko od mesta, na farmách či rančoch je osobitý. Výchova s rešpektom k prírode má množstvo benefitov nielen pre deti

Deti majú odmala kontakt s prírodou a veľa prirodzeného pohybu. Tri rodiny nám porozprávali, ako vnímajú život ďaleko od mesta v blízkosti prírody.

Pamätáte sa na prázdniny u starých rodičov? Mnohí z nás, ktorí mali možnosť zažiť leto na dedine, si s obľubou spomínajú na dni na lúkach, v lesoch a na bicykli. Celý deň v pohybe, čerstvý vzduch a príroda. Troch rodín, ktoré žijú mimo mestského ruchu, sme sa spýtali, ako vnímajú takýto lifestyle a v čom vidia jeho pozitíva.  

Oddychovať sa dá aj aktívne. Učitelia telesnej výchovy radia, ako cez prázdniny motivovať deti k pohybu

Ak zvažujete, ako deťom spríjemniť leto, spoľahnite sa na aktivity v prírode. Tráviť čas blízko kopcov či rôznych zvierat je pre ne nielen lákavé, ale prináša im omnoho viac zážitkov, ako aj fyzickú zdatnosť. O benefitoch naturálneho prostredia nám porozprávali rodiny žijúce na rančoch, farmách či v osadách. 

Farma v prímorskej oblasti Costa Brava
Hanka 

„Sme 5-členná rodina, žijeme na severe Španielska v Katalánsku v prímorskej oblasti Costa Brava. Máme farmu, na ktorú deti chodia veľmi radi a rovnako radi s nami robia všetky činnosti – skoro vstávajú, kŕmia zvieratá, starajú sa o ne. Venujeme sa aj rôznym spoločným aktivitám, napríklad prechádzkam v lese, ale musím povedať, že väčšinou sme vonku, s výnimkou veľkých horúčav. 

Myslím si, že naše deti (6, 4 a 2 roky) kopírujú všetko, čo vidia u svojich rodičov. Keď nás vidia ráno skoro vstať, potom sa starať o zvieratá alebo pracovať na poli, tak tým žijú, opakujú to a chcú to robiť tiež. Naša farma je však prispôsobená deťom, a tak vedia, čo robiť môžu a čo nie, lebo je to nebezpečné. Majú svoje detské vidly alebo malé lopatky a chcú nám pomáhať, lebo to berú ako hru. Ak chceme, aby sa deti vonku hýbali čo najviac, základom je nenútiť ich do toho, len byť dobrým príkladom. Potom berú pohyb automaticky a s nadšením samy od seba. A ak bude spontánny, vždy ho budú mať dostatok – naše deti sa nehýbu preto, lebo musia, ale preto, lebo sú prirodzene motivované prostredím.

Keď deti vidia balíky sena, okamžite po nich skáču. Majú voľnosť, nikto a nič ich neobmedzuje, aj preto je ich pohyb prirodzenejší.

K tomuto však musím dodať jednu zásadnú vec: deti vás síce budú kopírovať, ale mali by sme si aj všímať, čo deti napĺňa a baví. Vidím to na svojej najstaršej dcére – rada sa hýbe, aj nám pomáha na farme, ale nepočítame s tým, že z nej raz bude farmárka – teda nemôžeme deti nútiť do životného štýlu, ktorý vedieme. A práve preto sa jej snažíme hľadať vonku aj iné aktivity, lebo ako rodičia sme tiež zodpovední za hľadanie tej správnej (pohybovej) aktivity pre naše deti. 

Všímam si však, že naše deti, ktoré sú späté s prírodou odmala, majú oveľa väčší rešpekt v meste – cesty, premávka, veľké autá – na to nie sú zvyknuté. Naopak, sú zvyknuté na prírodu, ktorú im ukazujeme odmala, v nej sú nebojácne. Neboja sa hlasných zvukov, hmyzu či zvierat, lebo vedia, ako sa správať, vedia s nimi komunikovať. To im môže pomôcť vo formovaní ich osobnosti, rovnako ako deti z väčších miest sú nebojácne v iných veciach – každé prostredie má svoje výhody a nevýhody. 

Som si však istá, že pohyb vonku pomáha psychike malých aj veľkých a podnecuje kreativitu. Len pri prechádzke nájdeme veľa rozličných rastlín, ktoré skúmame, alebo si odtrhneme paličku a urobíme z nej oštep, vyrobíme píšťalku z bambusu, staviame si vonku rôzne bunkre a tak ďalej. Vnímam, že ich to veľmi baví, vymýšľajú si to samy. Keď vidia balíky sena, okamžite po nich skáču. Majú slobodu a voľnosť, nikto a nič ich neobmedzuje, behajú, skáču, lezú – aj preto je ich pohyb prirodzenejší a automatickejší. Kým som žila v meste, ani som si neuvedomovala, čo všetko môžeme prežívať úplne inak v blízkosti prírody. 

Keďže vidím na svojich deťoch, ako veľmi ich ovplyvňuje naše správanie a ako ho dokážu prirodzene kopírovať, odporučila by som rodičom, aby sa na výlete s deťmi v prírode nesústredili len na turistické veci, ale aby v deťoch vzbudzovali povedomie o jej fungovaní. Môžeme mať zážitok zo zvieratiek, ale mali by sme mať aj hlbšie povedomie o procesoch v nej, a tak o ňu vzbudiť prirodzený záujem – potom budú mať aj väčšiu motiváciu hýbať sa v nej samy od seba.” 

Život na oravskom ranči 
Klaudia @na okraji

„Sme 4-členná rodina a žijeme na hornej Orave. Prevažnú časť nášho života trávime na malom rodinnom ranči, ktorý začal budovať už môj otec. Náš život sa teda vo veľkej miere točí okolo koní, chováme kozy, sezónne aj sliepky a máme dva psy a mačku. 

Musím povedať, že naše deti (Ela 4 roky a Vanda 1 rok) majú veľa pohybu vonku, keďže sú stále s nami. Myslím si, že deti sa prirodzene rady hýbu, keď ich niečo zaujíma a baví, a keďže zvieratá a svet vonku sú veľmi fascinujúce, tak je to určite veľká výhoda mať možnosť žiť v takomto prostredí na Orave. 

Pobyt pri zvieratách pomáha deťom prekonávať aj rôzne strachy. Učia sa veriť im aj sebe. Učia sa trpezlivosti. 

Pobyt pri zvieratách pomáha deťom prekonávať aj rôzne strachy. Učia sa veriť im aj sebe. Učia sa trpezlivosti. Neviem však úplne odhadnúť, do akej miery to ovplyvňuje ich samostatnosť a odvahu, myslím, že v tom zohráva veľkú úlohu osobnosť každého dieťaťa a rovnako aj vplyv rodičov. Pri mojich deťoch, ktoré sú s koňmi a inými zvieratami odmala, vnímam, že berú ich prítomnosť ako samozrejmosť a neboja sa ich. 

Tak pre deti, ako aj pre dospelých je trávenie času v prírode a medzi zvieratami veľmi prínosné. Deti nikdy nespia lepšie, ako po celom dni strávenom vonku. 

Výchova s rešpektom k prírode by mala byť súčasťou života všetkých detí bez ohľadu na to, kde vyrastajú, či už na dedine, alebo v meste. Ak sú deti späté s prírodou, stávajú sa vnímavejšie voči celému okoliu. Tiež sú oveľa empatickejšie. A to sú veci, ktoré sú pre mňa veľmi dôležité.”

Za dovolenkou nemusíte chodiť do zahraničia, aj na Slovensku máme veľa pekného. Pozrite si, čo by ste nemali vynechať na severnom Slovensku

Štál blízko stredného Slovenska a život plný pohybu
Simona 

„Sme 5-členná rodina, s deťmi vo veku 13 a 8 rokov a najmladšie má 8 mesiacov. Do malej osady pri Zlatých Moravciach sme sa dostali náhodou – hľadali sme chalupu, ale tak sa nám tu zapáčilo, že sme sa sem presťahovali natrvalo. 

Žijeme pod horou, máme kone, psa, mačky, zajace, záhradku, ktorá nás sezónne uživí. Myslím si, že náš životný štýl podnecuje deti aj k veľkej zodpovednosti. Starostlivosť o zvieratá je dobrý prostriedok, aby si plnili svoju povinnosť k iným tvorom, uvedomujú si, že zvieratá sú odkázané na našu pomoc. Jednoducho, musíme sa o ne starať aj v nečase, každý deň bez výnimky. A tak sú neustále v pohybe.  

Pohybu tu majú naozaj dostatok, prakticky sú stále aktívne, asi aj preto, že tu sa v ňom nemusia nijako obmedzovať. Nie je tu cestná premávka, takže majú úplnú slobodu pohybu – môžeme ich nechať chodiť bez obáv, kam chcú. Ako keby mali svoj svet. My ako rodičia z toho máme radosť, lebo to nie je riadené žiadnymi príkazmi, a myslím si, že takto môžu byť samy sebou. Sloboda ich zase učí veľkej samostatnosti, všímam si to najmä na dcére, ktorá tu žije odmala – viem to porovnať so synom, ktorý mal 9 rokov, keď sme sa sem presťahovali.  

Nielen pohyb vnímam ako benefit. V prírode a pri pohybe sa deti učia zážitkom, napríklad ako sa správajú zvieratá. A tak si budujú aj rešpekt, odvahu a odolnosť, lebo ich získavajú skúsenosťou. Napríklad nájdu kostru nejakého zvieraťa v lese a už ju študujú, rozprávajú sa o tom. Nasávajú tak rôzne drobnosti, detaily, ktoré sa im spájajú do celku. Preto si myslím, že je dôležité, aby sa deti čo najviac dostávali do kontaktu s prírodou – má na ne obrovský vplyv. Čím viac času v nej budú tráviť spolu s rodičmi, tým lepšie. V prírode sa k veciam dostávajú prirodzene, hrou, zábavou a pritom sa neustále hýbu.

Myslím si, že deťom treba nechať priestor, sú dostatočne kreatívne a príroda im k tomu ešte viac pomôže. Prirodzený pohyb dieťaťa bez hraníc a príkazov podporuje aj zvedavosť a buduje odvahu.

Deti sa vonku naháňajú po humnách, kopcoch a budujú si zdatnosť. V prírode to nie je ako na ohraničenom ihrisku, lebo lezú po stromoch, cez ploty či kríky. Fyzickú kondíciu vidím aj na svojich deťoch, napríklad dcéra chodí na parkúr a tréner jej povedal, že ju už nemá čo naučiť, pretože je vytrénovaná z domáceho prostredia. Predstihla schopnosťami celú skupinu, v ktorej trénovala. Myslím si, že deťom treba nechať priestor, sú dostatočne kreatívne a príroda im k tomu ešte viac pomôže. Prirodzený pohyb dieťaťa bez hraníc a príkazov podporuje aj zvedavosť a kreativitu a buduje odvahu. 

Samozrejme, nechcem tým povedať, aby sa všetci presunuli z miest do osád, veď byť v meste má tiež svoje výhody a náš životný štýl nie je pre každého, ale skôr by som chcela motivovať rodičov, aby čo najviac času s deťmi trávili vonku, lebo to ich učí úplne iným veciam.”

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Bezdrôtové slúchadlá sú perfektným doplnkom vášho smartfónu pri práci, pri športe aj relaxe.

Slúchadlá boli vždy verným pomocníkom smartfónov, no dnes už získavajú status nevyhnutného doplnku každého inteligentného telefónu. Funkcie a schopnosti bezdrôtových slúchadiel sa neustále rozširujú a čoraz väčší zmysel dávajú aj tým, ktorí cez svoj smartfón hudbu nepočúvajú. 

S novými slúchadlami si užijete pozeranie obľúbeného seriálu či filmu na smartfóne kdekoľvek budete. O to viac, ak máte Netflix v cene vášho O2 Paušálu

Telefonovať bez nutnosti mať smartfón bezprostredne pri sebe, vyťahovať ho z vrecka či kabelky, ovládať hlasového asistenta, prepínať hudbu v playliste alebo sa sústrediť na prácu potlačením hluku okolitého sveta. Kombo slúchadlá + smartfón toho dnes dokáže naozaj veľa, preto sme si pre vás pripravili niekoľko rád, ktoré vám pomôžu vybrať si ideálne slúchadlá pre vaše potreby.

Zvuk nie je jediné kritérium

Vybrať si perfektne vyhovujúce slúchadlá môže byť rovnako zložité ako nájsť dokonalý smartfón. Aj v tomto prípade ide o otázku osobných preferencií a kompromisov. Je však zopár vecí, ktoré by ste pred výberom mali vedieť.

Prirodzene a logicky sa núka, že najdôležitejšou charakteristikou slúchadiel je zvuk. Povedzme si však úprimne, hľadať slúchadlá s hi-fi zvukom ako doplnok k smartfónu je úplne zbytočné. Dokonalý zvuk si totiž najlepšie vychutnáte v pohodlí, keď sa naň sústredíte a máte samotné skladby v dostatočnej kvalite. Obmedzenie kvality pre vás neplatí, ak máte ako súčasť svojho O2 Paušálu predplatné na TIDAL, službu, cez ktorú môžete streamovať hudbu v nekomprimovanom formáte FLAC.

Uniformita má logický dôvod

Samozrejme, rozdiel v kvalite zvuku medzi 30- a 180-eurovými slúchadlami budete počuť, no nebude až taký zásadný. A to aj z toho dôvodu, že výrobcovia dnes vedia veľa vecí vyladiť softvérovo.

Dôvod, prečo sú takmer všetky slúchadlá ladené do prebasovaného zvuku, ktorý dokáže vytiahnuť každý jeden detail skladby, je ten, že takýto zvuk je pomerne univerzálny v mainstreamovej hudbe a najmä funkčný. Cez slúchadlá totiž čoraz viac telefonujeme, ovládame nimi smartfón a počúvame hovorené slovo v podcastoch.

Aj preto pri smartfónových slúchadlách argumentovať v prospech lepšieho zvuku pripojením cez 3,5 mm jack konektor nie je práve presné. Najmä ak máte k dispozícii pripojenie Bluetooth 5.0 a viac. Možnosť použiť kábel na pripojenie slúchadiel k smartfónu sa vám však hodí, ak na smartfóne hráte hry, veľa cestujete, pozeráte filmy, prípadne striháte videá.

Výdrž batérie bezdrôtových slúchadiel na úrovni 6 a viac hodín môže pôsobiť postačujúco, no nie je to vždy tak. Samozrejme, záleží najmä na tom, či aj váš smartfón má ešte možnosť pripojiť slúchadlá cez 3,5 mm jack.

Pri práci nepodceňujte kvalitný mikrofón

Buďme však konkrétnejší. Ste manažér, pre ktorého je smartfón v prvom rade pracovný nástroj? Potom je pre vás dôležité, aby ste mohli mať slúchadlá pohodlne nasadené v ušiach aj celý deň bez toho, aby vás obťažovali.

Presne pre takéto použitie sú vhodné štuple. Či sa rozhodnete pre tie s nožičkou, ako majú napríklad Xiaomi FlipBuds Pro, alebo bez nožičky, ako napríklad Samsung Galaxy Buds2, je len vecou osobnej preferencie.

Dôležité pre vás je, aby mali slúchadlá dostatočne dlhú výdrž batérie na jedno nabitie, prípadne ponúkali puzdro, ktoré ich dokáže nabiť. Ako napríklad Apple AirPods (2022), ktoré vďaka puzdru bez nabíjacieho kábla vydržia okolo 30 hodín počúvania hudby a 24 hodín telefonovania.

Pre podnikateľov, študentov či manažérov je dôležitý parameter ANC, teda aktívne potláčanie okolitého ruchu, čo je veľmi užitočné, keď sa treba sústrediť. Preto sa zamerajte na to, aby výrobca kládol dôraz aj na zapracovanie kvalitných mikrofónov. Užitočnou funkciou je aj schopnosť slúchadiel automaticky sa prepnúť z jedného zariadenia na druhé. Napríklad po príchode do kancelárie zo smartfónu na notebook.

Hľadáte niečo univerzálne?

Nemáte na slúchadlá špeciálne požiadavky? V tom prípade bude výber o niečo jednoduchší a aj lacnejší. Dnes už vyložene zlé a nekvalitné slúchadlá kúpite, len ak sa rozhodne pre nejakú úplne neznámu značku v niektorom z čínskych online marketov. 

Konkurenčný boj je čoraz intenzívnejší, a preto aj známe značky dnes dokážu za pár desiatok eur pripraviť zaujímavú ponuku. Jedným z veľmi milých prekvapení sú nové bezdrôtové slúchadlá O2 pods.

Za skutočne priaznivú cenu ponúkajú výbavu, o ktorej by ste v dostupnej kategórii ani len nesnívali. O2 pods majú dobrý zvuk, na telefonovanie sú priam ideálne. Okrem integrovaného mikrofónu aj pre pohodlné dotykové ovládanie.

Párovanie so zariadením – smartfónom, tabletom alebo notebookom – je viac ako spoľahlivé a rýchle. Prirodzene si slúchadlá rozumejú ako s operačným systémom Android, tak s iOS a aj Windows či MacOS. 

Nabíjacie puzdro sa postará o 20-hodinovú výdrž na jediné nabitie, vybavené je aj technológiou na bezdrôtové nabíjanie. Inak je k dispozícii aj USB-C konektor.

Ak preferujete skôr klasickú konštrukciu slúchadiel a nie „štuple“, zaujímavou voľbou sú bezdrôtové slúchadlá Music Hero s mäkkými náušníkmi, zabudovaným mikrofónom a multifunkčnými tlačidlami na ovládanie hudby a vybavovanie telefonických hovorov.

Sú štuple vhodné pre športovcov?

Napriek tomu, že výrobcovia často tvrdia, že bežné štupľové slúchadlá sú vhodné aj na šport, poobzerajte sa radšej po tých s prívlastkom športové. Líšia sa konštrukciou, na štupľoch sú napríklad malé ramienka, ktoré lepšie držia. Aktívne potláčanie hluku je v tomto prípade skôr zbytočné, možno až nebezpečné. Ak behávate v meste popri ceste, je určite lepšie, ak môžete vnímať svoje okolie.

Pre športovcov nemusí byť vždy ideálne ovládanie dotykom na štupli. Keď máte dotykovú plochu vlhkú od potu, nemusí správne reagovať, preto je praktickejšie ovládanie na šnúrkach na krku. Zaujímavým tipom na športovanie sú napríklad flexibilné a mäkké Sony WIC200.

Pre milovníkov dizajnu

Ak je pre vás dôležitý dizajn a väčšiu dôveru máte skôr k tradičným výrobcom zvukovej techniky, nebojte sa vyskúšať niektorú z overených značiek, ako je napríklad Bang & Olufsen. Aj firmy z hi-fi sveta totiž vidia potenciál v praktických štupľoch.

S dobrými slúchadlami a šikovnými apkami budú tréningy ľahšie. Tréneri a trénerky odporúčajú tieto smart aplikácie

Pravda však je, že aj v prípade smartfónových slúchadiel sa sústredia primárne na zvuk, preto môžu ponúkať o generáciu starší Bluetooth alebo nemajú aktívne potláčanie hluku.

Nie je to však prípad dizajnových SONY LinkBuds, ktorých netradičný dizajn dopĺňajú 12 mm meniče, Bluetooth 5.2 alebo 17,5-hodinová výdrž batérie, samozrejme, v spojení s puzdrom. Nechýbajú ani kodeky SBC a AA.

Ani klasiky nie sú krokom vedľa

Dôvodov, prečo vám nemusia vyhovovať štuple a radšej siahnete po klasických slúchadlách, je veľa a všetky sú legitímne. Aj tu ide o vec osobných preferencií. Klasické slúchadlá sú väčšie, prekryjú ucho, čím môžu do určitej miery suplovať funkciu potláčania hluku a pasívne ucho izolovať od okolitých ruchov a zvukov.

Pre mnohých ľudí sú pohodlnejšie na nosenie, ale nie na dlhé hodiny. S veľkými slúchadlami vám môže byť teplo a sú oproti štupľom ťažšie.

Klasické veľké slúchadlá ocenia skôr hráči, pre ktorých sú dôležité rôzne zvukové kodeky. Samozrejme, spokojnejší budú aj milovníci hudby, keďže pri takýchto slúchadlách sa so zvukom už pracuje inak, dôkazom čoho sú napríklad aj slúchadlá  SONY WHCH510, ktoré okrem kvalitného zvuku ponúkajú výdrž batérie na jedno nabitie 35 hodín.


Bohatú ponuku bezdrôtových slúchadiel na rôzne účely nájdete aj v e-shope O2.


Skladačka, novinka s AI vychytávkami aj obrovský tablet. Vybrali sme 5 zariadení, na ktorých displej je radosť sa pozerať

Čítaj viac

Hudobník a spisovateľ Braňo Jobus: Dospelosť ma nezomlela, v mojich knižkách pre deti si stále žmýkam srdce

Čítaj viac

Šetrenie nám dáva slobodu aj priestor zlyhať. Simona a Gréta vedú projekt o peniazoch a poradia, ako si nastaviť vlastnú finančnú rovnováhu

Čítaj viac