S rozvážnou mierou technológií ide aj učenie jedna radosť. Ako sa vybaviť na nový školský rok?

Tech vychytávky vaše ratolesti do učenia správne namotivujú, uľahčia aj spríjemnia štúdium.

21. 8. 2023; Autor: Juraj Recký, Foto: Shutterstock

Knižky majú svoje jedinečné čaro, no žiaci ani študenti sa dnes bez tech vymožeností už nezaobídu. Pripravte sa s nami na blížiaci sa školský rok rozvážne a vyberte deťom vhodný notebook alebo tablet, smartfón, slúchadlá či tlačiareň, aby ste ich po prázdninách do učenia správne namotivovali.

Tablet na mieru: pomôžeme vám vybrať si šikovného pomocníka podľa vašich potrieb

Začíname upratovaním seminárok na úložisko

Technológie dokážu uľahčovať štúdium, no neznamená to, že s novým školským rokom musíte hneď aj vyberať nový notebook, tablet či smartfón. Skúste najskôr upratať a prečistiť svoj aktuálny.

Zo starých podkladov, seminárnych prác, projektov a PDF môžete vždy čerpať, preto spravte zálohu študijných materiálov z minulého roku. Môžete na to použiť niektorú z cloudových služieb, ako napríklad Dropbox; používatelia značky Apple majú k dispozícii iCloud; Microsoft v rámci balíka Office 365 ponúka úložisko OneDrive. Ak sa vám nepozdáva online riešenie, môžete stále využiť externý disk.

Neodporúčame vám cloudové úložisko často meniť, aby ste sa vyhli zbytočnému neporiadku a strate dát. Okrem školských dokumentov si môžete prečistiť a roztriediť aj všetky aplikácie a fotky, ktoré máte v notebooku, aby ste ho pripravili na nový začiatok. Windows, MacOS, ale aj operačné systémy tabletov a smartfónov majú priamo v nastaveniach možnosť správy úložného priestoru, s ktorou vyčistíte zariadenie od dočasných a nepotrebných súborov.

Nový notebook je investíciou do vzdelania

Ak je aj po veľkom upratovaní práca na notebooku skôr utrpením než potešením, je zrejme správny čas na kúpu nového. Cena je pre mnohých rozhodujúca, no nesmie byť jediným vodidlom.

Tie najlacnejšie zariadenia bývajú na hranici požadovanej výkonnosti a môže sa stať, že budú stačiť len na rok aktívneho používania. Kúpu zariadenia preto vnímajte ako investíciu do vzdelania, ktorá by mala vydržať niekoľko rokov.

Čím väčší, tým lepší pre oči

Ideálna veľkosť displeja na notebooku je 15 palcov. Môže sa zdať, že veľký displej zbytočne zväčšuje celkové rozmery a hmotnosť zariadenia, no notebook zvyčajne žiaci a žiačky so sebou do školy nenosia. Dôležitejšie je pohodlie pri štúdiu a čo najmenší negatívny vplyv na zdravie a pri malom displeji sa zbytočne namáhajú oči. Napríklad ASUS Vivobook má displej s uhlopriečkou 15,6 palca a rozlíšením Full HD.

Aj pamäť a úložisko majú dôležitú rolu

Podľa toho, v ktorom študijnom období sa vaša ratolesť nachádza, vyberajte aj operačnú pamäť (RAM) notebooku, teda pamäť, v ktorej si notebook ukladá to, s čím a na čom práve školák pracuje. Ak je úložisko dostatočne veľké, notebook pracuje plynule, ak nie, môže „dlho premýšľať“.

8 GB operačnej pamäte RAM postačí žiakom na základných školách, ako príklad môžeme uviesť LENOVO IdeaPad Slim 3, študentom sa hodí aspoň 16 GB. Náš tip však je vyberať notebook s čo najväčšou pamäťou RAM.

512 GB úložného priestoru je ideálnych aj z hľadiska množstva dát, ktoré môžete uložiť, aj z hľadiska vplyvu na finálnu cenu zariadenia. Pamäť však môžete rozšíriť už spomenutým cloudom alebo externým úložiskom.

Výkon = procesor

Aby ste sa pri výbere nemuseli zbytočne trápiť tým, aký procesor vybrať, hľadajte v názve notebooku slovo Gaming. Tu máte istotu, že na štúdium bude notebook dostatočne výkonný, lebo hry majú v drvivej väčšine prípadov vyššie požiadavky na výkon než učenie sa. Zaujímavou voľbou môže byť napríklad Asus TUF Gaming F15.

Samozrejme, pri štúdiu grafického dizajnu či programovania budú nároky na výkon notebooku vysoké. V týchto prípadoch si však treba nastaviť individuálne požiadavky na výkon. Vraví sa, že Apple MacBook Pro je stávkou na istotu v prípade umeleckých aj programátorských štúdií, aj keď má len 13 palcov.

Majte v zásobe porty

Vo výbave notebooku by ste si mali všímať konektivitu, teda možnosti pripojenia iných zariadení, ak bude potrebné pripojiť notebook k dataprojektoru alebo k ďalším zariadeniam. Čím viac možností pripojenia, tým lepšie, no notebook by mal mať aspoň USB-A, USB-C a HDMI konektor.

Ak už máte model notebooku, ktorý nemá bohatú ponuku konektorov, môžete siahnuť po rozbočovači.

Tablet namiesto notebooku?

Rozhodnúť sa pre tablet, ideálne s podporou stylusu, ako náhradu notebooku môže byť zaujímavé riešenie. Majte však na pamäti, že na tablete sa pracuje inak ako na klasickom notebooku. Je to vlastne to isté, ako keby ste pracovali na smartfóne s veľkým displejom.

Na notebookoch sme zvyknutí pracovať tak, že v aplikácii vytvoríme dokument, ktorý uložíme do priečinka, a keď chceme s dokumentom ďalej pracovať, napríklad ho poslať mailom, tak otvoríme priečinok a presunieme dokument do mailovej správy. Mnohí obľubujú aj triedenie dokumentov do rôznych priečinkov a podpriečinkov.

Na tablete skôr všetko „hádžete na jednu kopu“ a potom priamo cez aplikácie s dokumentmi pracujete. Na prvé počutie to možno neznie ako veľký rozdiel, no v praxi to môže byť taká zásadná zmena, že sa budete musieť vrátiť k notebooku.

Ani pri tablete neodporúčame vyberať možnosť s najnižšou cenou, no už pri stanovení rozpočtu s hranicou 250 € budeme vyberať z dobrých tabletov a zo širokej ponuky. Detailom o tom, ako vybrať vhodný tablet pre rôzne skupiny, aj pre školákov, sme venovali samostatný článok, preto zhrnieme dôležité parametre.

Dobrý tablet na štúdium má:

rozlíšenie displeja aspoň 1 920 × 1 200 px,
displej s technológiou ochrany zraku,
batériu s kapacitou aspoň 7 000 mAh (a viac),
fotoaparát od 8 Mpx, ktorý bude slúžiť aj ako skener.

Našim kritériám zodpovedá napríklad Lenovo Tab P11 LTE. Je dostatočne výkonný aj na hry, uhlopriečka displeja je 11,5 palca, čo je síce menej ako našich odporúčaných 15 palcov pri notebookoch, no tablet je z kategórie prenosných zariadení.

Na doplnenie výbavy

Či sa rozhodnete pre notebook, alebo tablet, v záujme pohodlnejšieho a sústredenejšieho štúdia by ste nemali zabudnúť na myšku, v prípade tabletu ani na klávesnicu. Aby ste ušetrili porty a čas, ktorý by ste inak venovali rozmotávaniu káblov, prehodnoťte bezdrôtové riešenia.

Okrem toho, že sú pohodlnejšie na používanie, majú aj prekvapivo prívetivé ceny. Do tejto kategórie patrí aj bezdrôtová myš WG3 Little. Okrem dvoch základných tlačidiel je veľmi praktické koliesko na listovanie a ďalšie tlačidlo, ktorému sa dá funkcia priradiť v nastaveniach.

Keď treba odovzdať projekty

Možno vás trochu prekvapíme, no aktualizovanie školského technologického vybavenia zahŕňa aj tlačiareň. Seminárne práce a projekty sa stále zvyknú odovzdávať vytlačené a zviazané – a ruku na srdce, z času na čas sa tlačiareň hodí aj rodičom.

Pri malých, no častých objemoch tlače stačí atramentové riešenie. Vzhľadom na prívetivé ceny hľadajte multifunkčnú tlačiareň – v podstate len preto, aby ste boli pripravení naozaj na akúkoľvek situáciu. Myslite aj na rozmery zariadenia, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch rozhodujúcim faktorom pri výbere.

Smartfón pre školákov

Napriek tomu, že mnohí stále nesuhlásia s tým, aby mali už školáci vlastný smartfón, zariadenie je užitočnou pomôckou aj v nižšom veku. Samozrejme, ak vyberáte rozumne.

Vyslovene školáčikom stačia tie najlacnejšie modely. Do smartfónu im môžete nahrať električenku, môžu používať fotoaparát a, samozrejme, vždy ich máte poruke. So správnymi aplikáciami môžete presne skontrolovať, čo vaša ratolesť na smartfóne robí. Náš tip je aplikácia Family Link od Googlu.Umožňuje meniť nastavenia v účte dieťaťa, spravovať aplikácie v jeho smartfóne, rovnako aj spravovať čas používania aplikácií alebo kontrolovať polohu dieťaťa, či obmedziť prístup k nevhodnému obsahu.

Ak si stanovíte limit do 150 €, bez problémov vyberiete smartfón s dostatočne veľkou batériou, teda okolo 5 000 mAh, fotoaparátom s dobrou špecifikáciou (približne 50 Mpx), ale aj s dostatočnou pamäťou RAM, aby smartfón plynule pracoval. Veľkosť 3 GB je v tejto kategórii maximálne postačujúca.

Pri výbere veľkosti displeja myslite na malé ručičky svojho školáka. 6-palcový displej by mal zvládnuť. Do našich kritérií perfektne zapadá napríklad Xiaomi Redmi 12C alebo Motorola Moto E32s.

Ako už tradične pripomíname, ak ste fanúšikom zariadení Apple a všetci vo vašej najbližšej rodine majú smartfón s odhryznutým jablkom, najrozumnejšou voľbou bude napriek cene iPhone. Preto radšej vyberte ten odložený zo zásuvky alebo sa obzrite po staršom modeli. Napríklad repasovaný iPhone XR má dnes pomerne zaujímavú cenu.

Študenti majú, prirodzene, na smartfón výrazne vyššie nároky. Predsa len je to zariadenie, ktoré používame na dennej báze. Na štúdium sa môže hodiť kvalitný fotoaparát, ktorý poslúži aj ako skener dokumentov. Veľkosť batérie okolo 5 000 mAh sa postará o to, aby vás smartfón nenechal v štichu, a dostatočne veľký a kvalitný displej vám nebude až tak namáhať oči pri čítaní učebníc alebo skrípt. Uhlopriečka 6,5 palca a viac a čo najvyššie rozlíšenie by mali byť vašimi vodidlami.

V cene do 360 € za pozornosť určite stojí Motorola Edge 30 Neo, Vivo Y76 5G či menej známy Infinix Note 12 Pro 5G, ktorý za svoju cenu ponúka prekvapivo veľa. Ak je tento rok vašou témou skôr výber smartfónu, určite si prečítajte náš článok, v ktorom sme zhrnuli všetko potrebné pre správny výber.

Odborníka na digitálnu bezpečnosť sme sa spýtali, aké nastavenia pomôžu rodičom pri kontrole, ktorá rešpektuje súkromie dieťaťa

Šikovné doplnky k smartfónu

Vnímanie a pamätanie si informácií skrz hovorenú reč je pre mnohých jednoduchšie ako cez písaný text. Všetky náučné videá, dokumenty či podcasty si školáci môžu vypočuť jednoducho a pohodlne cez slúchadlá.

Bezdrôtové slúchadlá s výdržou batérie okolo 20 hodín na jedno nabitie sú postačujúce. S veľkosťou si nemusíte priveľmi lámať hlavu – dnes je štandardom, že v balení sú tri veľkosti štupľov do uší.

Pri výbere slúchadiel na štúdium v drvivej väčšine prípadov nemusíte lipnúť na perfektnej kvalite zvuku. Hovorené slovo je na počúvanie menej náročné ako hudba.

Najmä starostliví rodičia by vedeli rozprávať o tom, aké divoké scenáre dokážu vzniknúť, keď školák mešká a má vypnutý smartfón. Externá batéria s kapacitou 10 000 mAh je pohodlným riešením. Dokáže dobiť baterku zariadenia aj 2- až 3-krát a v núdzových prípadoch by táto kapacita mohla pomôcť aj notebooku. Zároveň je vždy lepšie, ak má externá batéria viac portov – kombinácia USB-A a USB-C je dnes pomerne bežná.

Bezpečnosť na prvom mieste

Vybaviť sa technológiami na blížiaci sa školský rok nie je len o novom hardvéri. Internet je plný nástrah, ktoré najmä školáci ešte nemusia vedieť dostatočne identifikovať. Bezpečnosti môže pomôcť rodičovská ochrana.

Dnes už je štandardnou súčasťou operačných systémov smartfónov, tabletov aj notebookov, no poistiť sa môžete aj extra aplikáciou. Pre zariadenia s operačným systémom Android je to napríklad Parental Control od ESET-u, ktorá umožňuje upraviť prístup na nevhodné stránky, kontrolovať čas strávený surfovaním a ponúka aj možnosť kontroly polohy.

Aj používatelia Android zariadení, ktorí už majú študijné roky za sebou, by mali zhodnotiť mieru ochrany svojich zariadení. Vylepšiť ju pomôže napríklad ESET Mobile Security. Tento balík ponúka antivírusovú a antiphishingovú ochranu, zamknutie aplikácií a ich kontrolu a audit, ale aj ochranu pri krádeži či strate zariadenia.

Extra tip: Môže byť Netflix učebnou pomôckou?

Učenie skutočne hravou a zaujímavou formou? Dokumentárna séria Máme jasno, ktorú nájdete na Netflixe, pokrýva veľmi širokú škálu tém spracovaných zaujímavým spôsobom.

Vyvážený vzťah k technológiám je mimoriadne dôležitý, aj keď pomáhajú pri štúdiu. Preto sa cez projekt O2 Športová akadémia Mateja Tótha deti učia správne športovať a mať z pohybu radosť.

Príbehy

Ondrej Kubovič z ESET-u: Čo raz napíšete či pošlete online, je navždy. Nepomôže ani posielanie fotiek na jedno pozretie

Odborníka na digitálnu bezpečnosť sme sa pýtali, ako sa na internete správať zodpovedne a ako deťom vytvoriť bezpečné prostredie aj online.

25. 4. 2023; Autorka: Klaudia Šútorová, Foto: Magdaléna Tomalová

Byť offline je dnes fenomén: s telefónom sa ráno prebúdzame a chodíme spať, ale aj si skvalitňujeme život – len predstava, že by sme počas pandémie nedokázali nadviazať kontakt s rodinou či kamarátmi, je pre mnohých desivá. No čím viac možností poskytuje internet svojim používateľom, tým viac získavajú útočníci, podvodníci a tienisté ľudské stránky. S odborníkom na digitálnu bezpečnosť zo spoločnosti ESET Ondrejom Kubovičom sme preto hľadali možnosti, ako byť čo najviac v bezpečí aj v online prostredí.

Môže byť používanie filtrov na sociálnych sieťach pre dospievajúce deti aj prospešné? Opýtali sme sa psychologičky

V rozhovore so špecialistom Ondrejom Kubovičom sa dozviete:

kto je najohrozenejšou skupinou na internete,

prečo je dôležité, aby rodič poznal sociálne siete, ktoré dieťa používa,
prečo tvrdý zákaz nie je dobrou taktikou pri digitálnej bezpečnosti detí,
aké nástroje a nastavenia môžu rodičom pomôcť pri kontrole, ktorá rešpektuje aj súkromie dieťaťa,
ktoré aplikácie sú bezpečné na posielanie správ
a s akými podvodmi sa môžeme na internete často stretnúť.

Často počúvame, že seniori sú najzraniteľnejšou skupinou v online priestore. Nie sú rovnako ohrozené aj deti, ktoré s technológiami vyrastajú, ale nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie?

Tieto skupiny sú dosť odlišné. Mnoho seniorov už nejakú digitálnu gramotnosť má, no nemajú technológie intuitívne zaužívané v každodennom živote. Pre deti sú zase technológie prirodzené, no nemajú ešte rozvinuté kritické myslenie, bývajú menej opatrné a kliknú aj na veci, ktoré si dospelý človek vie vyhodnotiť ako možné riziko.

Deti môžu mať už naučené situácie, ktorým by sa mali vyhnúť, napríklad že sa nemajú rozprávať s cudzími ľuďmi, no zároveň sú spôsoby, ako takúto situáciu na internete podať iným spôsobom. A zrazu dieťa cudzieho človeka prestane vnímať ako cudzieho, a tak sa s ním začne rozprávať. Dieťa si jednoducho nevie podobný scenár dostatočne abstraktne rozšíriť, že aha, toto môže byť problém, aby pochopilo celú situáciu komplexne. Preto môžu aj deti veľmi ľahko naletieť na podvody na internete.

Aké sú najčastejšie digitálne nástrahy, na ktoré môžu deti natrafiť?

Keďže pracujem vo firme, ktorá rieši digitálnu bezpečnosť, pozerám sa na to najmä z tohto pohľadu: deti môžu natrafiť na nejaký škodlivý kód, ktorý im bude zobrazovať reklamy, alebo si môžu stiahnuť falošnú hru, ktorá bude posielať esemesky na pozadí. Prípadne ak je v telefóne uložená platobná karta, môžu si objednať nejakú službu, o ktorej rodičia nevedia, a budú takto vyrábať „škody“. Všetky tieto „technické“ podvody však vieme jednoducho odhaliť a blokovať.

Existuje však množstvo psychologických ohrození, pri ktorých sú nástroje na reguláciu a ochranu obmedzenejšie. Keď vás útočník na internete obťažuje, máte možnosť zablokovať ho. No on v tom môže pokračovať – stačí, ak si vytvorí ďalšie konto pod falošným menom. Nehovoriac o tom, ako sociálne siete kyberšikanu zosilnili – kým v minulosti mal agresor len obmedzený priestor, v ktorom fungoval, dnes môže terorizovať obeť kedykoľvek a pred oveľa širším okruhom ľudí. Toto je niečo, čoho sa aj ja ako otec veľmi obávam.

Na druhej strane si ani deti niekedy nemusia uvedomovať, že svojím správaním niekomu ubližujú. Rodič má aj v tomto prípade veľmi dôležitú úlohu vysvetliť, že internet nie je bublina, a ak dieťa robí niekomu zle online, je to rovnako zlé ako v reálnom svete.

Mali by byť sociálne siete pre deti zakázané?

Sociálne siete aj sú zakázané, na Slovensku si dieťa do 13 rokov nemôže založiť väčšinu z nich, v Česku je to povolené až od 15 rokov. Realita však ukazuje, že oklamať dátumom narodenia pri registrácii nie je problém, a tak je bežné, že decká majú aktívne profily už medzi 8 až 10 rokmi.

Rozumiem týmto vekovým hraniciam, no keď dieťa vidí, že v triede má 18 z 20 detí sociálnu sieť a ono patrí k menšine, tak ho tlak okolia donúti vytvoriť si ju. Navyše, len čo rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Deti sú v tomto veľmi šikovné, s technológiami vyrastajú a sociálne siete tieto možnosti ponúkajú.

Keď rodičia zavedú tvrdé obmedzenia a zákazy, napríklad pri sociálnych sieťach, dieťa si nájde nejaký spôsob, ako to obísť. Je oveľa lepšie, ak o tom rodič vie.

V tomto prípade je preto oveľa lepšie, ak o tom rodič vie a pomáha dieťaťu kriticky vyhodnocovať množstvo toxického obsahu, psychologických problémov a rizík. Rodičia by preto mali byť dostatočne uvedomelí a mali by vedieť, čo robiť, aby bolo dieťa aj v digitálnom svete v bezpečí.

Ako teda kontrolovať dieťa tak, aby bolo na internete v bezpečí, ale zároveň sme rešpektovali jeho súkromie?

Rodič by nemal byť „kontrolór“, ktorý nad dieťaťom stále stojí a všetko si pozerá. Tak mu zasahuje do súkromia, a aj ohýba predstavu o súkromí, čo môže dieťa negatívne poznačiť aj do budúcna. Lepšie je byť otvoreným poradcom, byť pri dieťati, keď sa s niečím stretne, nerozumie tomu alebo sa o tom chce rozprávať. Samozrejme, je dôležité previesť ho prvými krokmi, ako napríklad založenie profilu, nastavenie súkromia a celkovo čo najbezpečnejšie nastavenia.

K podobnému záveru sme dospeli aj pri rozhovore s psychologičkou o vplyve skrášľovacích filtrov na deti. Ich používanie nemusí byť len škodlivé, pri budovaní identity v puberte môže pomôcť, ale rodič musí byť v celom procese prítomný, otvorený a vedieť, o čo ide.

Toto platí nielen o sociálnych sieťach, ale napríklad aj o hrách. Veľa rodičov dá dieťaťu tablet a ďalej neriešia, ako a čo sa hrajú. Rodič by si mal nad hru s dieťaťom sadnúť, možno na chvíľu zahrať, aby videl, ako to vyzerá, čo sa v hre deje a ako funguje.

Sám si uvedomí možné riziká a zhodnotí, či je hra vôbec pre dieťa vhodná. Rodič môže urobiť aj nejaký predvýber hier a previesť nimi dieťa. Dôležité je, aby tam bol rodič naozaj prítomný – pri hrách, sociálnych sieťach, na internete.

A okrem toho existujú aj technické nástroje, ktoré mu pri tomto môžu pomôcť.

Môžeme si povedať nejaké príklady?

Základné kontroly rodičovskej ochrany sú zabudované v operačných systémoch všetkých mobilných zariadení. Existujú však aj externé nástroje, ktoré majú rozšírenú funkcionalitu, známe ako parental control. Dá sa pomocou nich obmedziť aj lokalizácia dieťaťa, ak chcete, aby dieťa ostalo v rámci bloku či na ihrisku. Ak vyjde za nastavenú hranicu, zablokuje sa mu telefón, pošle vám (rodičovi) upozornenie a môžete mu hneď zavolať, či je v poriadku.

Aby to nebolo len o obmedzeniach, umožňuje aj jednoduchú komunikáciu dieťaťa s rodičmi – napríklad ak chce byť dlhšie na YouTube alebo podobne, môže jednoducho poslať upozornenie aj so zdôvodnením rodičovi. Sú tam však aj možnosti blokovania konkrétnych kategórií webstránok. Môžete si vybrať, ktoré bude blokovať plošne, a tak môžete dieťa chrániť pred vekovo neprimeraným obsahom.

Lektorka vzťahovej a sexuálnej výchovy: Priemerný vek, keď dieťa vidí porno, je 11 rokov

Technicky zdatnejší rodičia si môžu doma upraviť DNS servery, cez ktoré sa zariadenia z domácej wi-fi pripájajú na internet. Funguje to v podstate ako telefónny zoznam, cez ktorý router prekladá vami zadaný názov stránky, napríklad Soda.O2.sk na čísla IP adresy, a podľa nich vyhľadá na internete príslušnú stránku. Existuje pritom DNS server, ktorý zo zoznamu vymaže všetky takéto preklady pre pornografické stránky, čo spôsobí, že z pohľadu zariadení u vás doma tieto weby prestanú „existovať“.

Čo v prípade, že chce dieťa tvoriť videá na TikToku? Medzi mladými je to jedna z najpopulárnejších sietí, a tak je prirodzené, že na nej chcú byť. Zároveň sa obsah môže veľmi jednoducho dostať k obrovskému množstvu ľudí na celom svete.

Asi neviem povedať jednoznačné áno alebo nie. Pre ich súkromie by bolo najlepšie, keby to nerobili vôbec. Aj tu však môže pomôcť sa s dieťaťom o tom rozprávať. Vysvetliť mu, už keď si TikTok zakladá, s čím sa tam môže stretnúť, oboznámiť ho aj s negatívami a možnými nebezpečenstvami. Teda ak to musí byť, najlepšie je ho tým celým sprevádzať. A byť prítomný aj pri tvorbe videí, pomáhať mu s tým. Takto bude aj rodič vedieť, čo dieťa publikuje.

TikTok veľmi zasahuje do súkromia, podobne ako iné sociálne siete, no pri jeho návykovosti môžu byť riziká väčšie. To si veľa ľudí neuvedomuje. TikTok síce už sľúbil, že pridá nejaké obmedzenia, napríklad že deti na ňom budú môcť tráviť maximálne hodinu, no zatiaľ je jeho hlavným cieľom, aby na ňom človek strávil čo najviac času a zdieľal čo najviac obsahu.

Čo teda zverejňovať a čo nezverejňovať na sociálnych sieťach?

Ja odporúčam nezdieľať nič. Možno paranoidný prístup, ale vychádza aj z charakteru mojej práce.

Ak už niečo zdieľame, dobrý prístup je zdieľať fotky či statusy s oneskorením. Čiže fotku z lode či útesu pri západe slnka zdieľajte, až keď tam už nie ste. Online zločincom totiž môžete nevedomky dať množstvo informácií o vašom správaní, zvykoch a vašej polohe. Ak napríklad zdieľate, kam chodíte behať, znamená to, že zdieľate lokalitu, kde sa pravidelne nachádzate, a tak vás ľahko môže niekto sledovať.

A to ani nehovorím o rizikách zdieľania vašich detí na sociálnych sieťach. Aj z takýchto fotiek sa dá vytiahnuť kvantum informácií, takže radšej prekryte dieťaťu tvár emotikonom alebo farebnou šmuhou. Bez toho vytvárate dieťaťu digitálnu identitu, s ktorou nikdy predtým nesúhlasilo.

V Česku majú verejne dostupné databázy fotiek detí, ktoré boli raz zdieľané na internete, kde presne vidíte, koľko mali videní. Fotky nahých detí z bazénov majú desaťtisíce pozretí, bežné fotky stovky. To asi o niečom hovorí.

Fotku z dovolenky zdieľajte, až keď tam nebudete. Zločincom totiž môžete nevedomky dať množstvo informácií.

Existujú aplikácie na bezpečné posielanie fotiek či správ? Na WhatsAppe aj v iných aplikáciách máme možnosť posielať fotky len na jedno pozretie, fotka tak nezostane v čete.

Posielanie fotiek na jedno pozretie je fajn fukcionalita, ale stále si ju niekto môže screenshotnúť. Internet je jednoducho navždy a žiadna aplikácia nie je dostatočne bezpečná. Ak má druhá strana nejakú motiváciu ublížiť, môže si fotku screenshotnúť, upraviť alebo z nej spraviť meme. A to je niečo, čo sa môže s dieťaťom ťahať počas celej školy.

Pri WhatsAppe je navyše problém, že spadá pod Facebook – poslané fotky už boli spracované serverom tejto spoločnosti, ktorá v ochrane dát nie je práve najlepšia.

Existuje stránka, ktorá porovnáva úroveň bezpečnosti rôznych platforiem na posielanie správ. Messenger od Facebooku je červený takmer odhora dole a napríklad ani Telegram nepatrí medzi odporúčané. Naproti tomu Signal, Wire alebo Threema majú dobrú bezpečnostnú povesť.

5 praktických tipov na bezpečný internet od Ondreja Kuboviča:

Nenechávajte si heslá uložené v prehliadači.

Takto uložené heslá majú nulovú bezpečnosť. Prekrytie hesla čiernymi bodkami v prehliadači nie je žiadna ochrana a útočníkovi ich dávate v podstate zadarmo.

Na ukladanie hesiel použite radšej password manager.

Teda dostupný externý softvér, ktorý heslá uloží, ale zároveň spoľahlivo šifruje, nielen prekrýva. Heslá sú v ňom uložené ako v trezore.

Silné heslo a dvojfaktorová autentifikácia sú nevyhnutné aj pri mailovom účte.

Dvojfaktorová autentifikácia znamená, že svoje prihlásenie budete overovať ešte iným spôsobom ako vyplnením hesla. Na vaše telefónne číslo prípadne vo vybranej aplikácií dostanete kód, ktorý musíte zadať pri prihlásení.

Skontrolujte stránku, na ktorej vypĺňate údaje.

Základom phishingového podvodu je neoprávnené získavanie údajov, pričom sa podvodníci tvária ako organizácia – kopírujú štýl stránok, vkladajú logá, aby boli takéto podvodné stránky vnímané ako oficiálne.

Pred zadávaním údajov v riadku s adresou preto vždy skontrolujte, či ste na oficiálnej stránke alebo aplikácii. Aplikácie sťahujte len z oficiálnych obchodov.

Vypnite si zdieľanie polohy.

Zbytočne takto poskytujete údaje tretím stranám a je to užitočnejšie opatrenie ako napríklad prekrytie prednej kamery na počítači. Ak si aplikácia vyžaduje vašu lokalizáciu, nechajte ju zapnutú len počas používania aplikácie.

Ako je to so zdieľaním polohy cez čet? Väčšina platforiem to ponúka ako možnosť a napríklad rodičom to môže slúžiť na zistenie polohy dieťaťa.

Bezpečnejšie je kontrolovať dieťa cez nástroj rodičovskej kontroly, vtedy komunikuje zariadenie so zariadením a nejde to cez tretiu stranu. Nevidím v tom však zásadný problém, keď sa potrebujete s niekým nájsť v cudzom meste alebo na festivale, teda na krátky čas. Dal by som si pozor na výber appky pri takomto zdieľaní, keďže bezpečnosť Messengera je horšia ako povedzme Signalu.

To znamená, že je lepšie nechať si lokalizáciu vypnutú?

Určite vypnutú. V mapách a podobných aplikáciách, kde sa vyžaduje lokalizácia, odporúčam nechať zapnuté zdieľanie polohy len pri používaní aplikácie.

Google napríklad má možnosť detailného zaznamenávania polohy používateľa. Vie z toho spraviť aj report, mapku, na ktorej presne vidíte, kde ste v akom čase boli aj akým typom dopravného prostriedku ste cestovali. Myslela som si, že je to celkom dobrá funkcia.

Ja som počul o prípade, keď chalan chodil za milenkou a vďaka tejto funkcii o tom Google vedel – dnes je už rozvedený. Z tých dát sa dá vydedukovať veľa vecí a Google zbytočne vie niečo, čo o vás nemusí vedieť žiadny človek. Ja si vážim svoje súkromie a som radšej, keď o mne apky nevedia nič.

Pri bezpečnosti na sociálnych sieťach môže byť problémom aj krádež profilu. Je to stále aktuálna téma?

Prístupy do sociálnych sietí patria na dark webe medzi tie najhodnotnejšie údaje. Dôvodom je, že s nimi viete robiť veľmi veľa vecí. Vo veľkom stále vidíme phishingové stránky, ktoré sa tvária ako Facebook alebo Instagram. V praxi to vyzerá tak, že vám príde link, kde sa máte prihlásiť, pričom si myslíte, že ide o obsah na Facebooku. Ak nemáte zapnuté overenie ďalším faktorom a zadáte svoje meno a heslo, je otázkou pár sekúnd, aby vám zmenili heslo. Ak navyše útočník získa vaše prihlasovacie údaje, skúsi ich automatizovane použiť na všetkých ďalších sociálnych sieťach.

Čo môže útočník z týchto dát získať?

Primárnou motiváciou za väčšinou zlých vecí, ktoré sa dejú na internete, sú peniaze. Na sociálnych sieťach máme obrovské kvantum informácií. Keby si útočník stiahol len všetky staré čety, ktoré tam máme, má veľké množstvo osobných informácií. Mnoho z nás cez takéto nezabezpečené kanály zdieľa občianske preukazy alebo fotky dôležitých dokumentov a aj fotografie, ktoré sa dajú použiť napríklad na vydieranie.

Ak útočník dostane prístup napríklad do Messengera, jedným klikom v nastaveniach si môže stiahnuť všetko, čo tam máte. Ak získa plnú kontrolu nad vaším profilom, ide aj o krádež identity. Útočník sa môže za vás vydávať, posielať vašim kamarátom, známym či rodine správy a nebezpečné linky.

S rozvážnou mierou technológií ide aj učenie jedna radosť. Ako sa vybaviť na nový školský rok?

Začíname upratovaním seminárok na úložisko