Koľko peňazí miniete na nájom, hypotéku či jedlo? A koľko na zábavu? Niekto zarába viac, iný menej, no akokoľvek sme (ne)spokojní so svojím príjmom, mali by sme vedieť, koľko míňame. S Grétou Hreusovou a Simonou Urbanovou z projektu Roses & Dollars sme sa rozprávali o tom, ako k peniazom pristupovať a ako sa dá dosiahnuť finančná rovnováha cez mikrozmeny, aby nás premýšanie nad rozpočtom viac bavilo ako zaťažovalo.
V rozhovore so Simonou a s Grétou sa dočítate tiež aj to:
- či je potrebné šetriť celý život,
- ako dostať svoje výdavky pod kontrolu,
- prečo je železná rezerva dôležitá a ako by mala vyzerať,
- prečo zarábajú ženy menej ako muži a ako to ovplyvňuje rozpočet,
- ako riešiť financie počas rodičovskej dovolenky,
- ako riešiť dlhy či hypotéku.
Na záver článku nájdete aj niekoľko modelových situácii, ktoré zasahujú do osobného rozpočtu aj s tipmi od dievčat, ako ich riešiť.
Peniaze sú súčasťou takmer každého nášho dňa, no v škole sa o nich neučí a viacerí si až v dospelosti uvedomia, že o nich veľa nevedia. Akú chybu spojenú s financiami robíme podľa vás najčastejšie?
Simona: Nakupujeme emotívne.
Gréta: Nepozeráme sa na to, čo si môžeme dovoliť. Najprv si kúpime vysnívané veci na pôžičku a až následne sa zamýšľame nad tým, ako to budeme splácať.
Takže by sme mali začať tým, že si zvedomíme, kam idú naše peniaze a obmedzíme emočné nákupy?
S: V prvom rade potrebujeme vedieť, koľko zarábame a koľko každý mesiac míňame.
Výdavky si potom treba roztriediť do kategórií, napríklad nájom, stravovanie, doprava, nakupovanie, športovanie či zábava. Následne si dať výdaje do pomeru s mesačným príjmom a vieme, na čom sme a kde sa môžeme hýbať.
Môžete sa riadiť podľa pravidla 50-30-20: 50 %, teda polovica príjmu, by malo ísť na najzákladnejšie výdavky, ktoré potrebujeme na život – jedlo, drogéria, nájom či hypotéka. 30 % môžeme investovať do zábavy, športu, záľub a 20 % by nám malo ostať na budúcnosť.
G: Možno to znie jednoducho, no keď sa to napíše na papier, mnohí zostávajú prekvapení. Často počujeme: „Ako je možné, že nemám peniaze, veď na nič nemíňam.“
No miniatúrne nákupy často robia najviac. Vzorec, ktorý opísala Simona, samozrejme, nemusí byť pre všetkých – závisí od konkrétnej situácie. No poznať svoj príjem a výdavky by sme mali všetci, ak chceme mať financie pod kontrolou.
Možno zarábate viac a viete si aj viac odložiť, alebo naopak, máte vysoké náklady na život a nedarí sa vám sporiť. Ani ja som vždy tento vzorec nedodržiavala, napríklad, keď som si tvorila železnú rezervu, tak som si odkladala omnoho viac a znížila iné položky.
Platí pri železnej rezerve nejaké pravidlo?
G: Áno, odporúča sa mať odložené tri mesiace svojho príjmu alebo aspoň trojnásobok najdôležitejších mesačných výdavkov. Niekto sa cíti lepšie, keď má našetrených šesť mesiacov, iný jeden rok.
Takže ak viem, aké mám príjmy, aké mám výdaje a usilujem sa napĺňať svoju železnú rezervu, čo potom? Mali by sme šetriť celý život?
S: To je zaujímavá otázka a každý to má inak. Určite sa to však odporúča. Je náročné šetriť, keď nemáte cieľ – samotné šetrenie totiž len málokomu prináša šťastie. Treba sa na to však pozrieť aj z druhej strany, lebo pri šetrení by nemalo ísť len o hmotné ciele. Môžeme napríklad šetriť, pretože nechceme celý život vymieňať svoj čas za peniaze.
Sme fixovaní na hmotné veci, ktoré nám však do života veľa neprinesú – často len chvíľkový dobrý pocit z nákupu novej veci.
G: Šetrenie nám do života môže vniesť istú dávku pokoja. Vďaka nemu viem, že budem mať peniaze, keď ochoriem alebo keď sa budem musieť o niekoho postarať. Presne o tom je tá železná rezerva – zrazu môžem zlyhať, vymeniť prácu, začať podnikať alebo si dať sabatikal, keď vyhorím. Šetrenie nám jednoducho dáva slobodu.
Hovoríte však o zaujímavom posune. Zrazu to nie je sporím na nové auto, ale sporím na sebarozvoj.
G: Presne tak. Boli by sme rady, ak by ľudia postupne začali chápať sporenie takto.
Auto je však skvelým príkladom toho, aký je na Slovensku dôležitý status. Nedávno sme totiž robili anketu, aké auto by si ľudia vybrali, ak by malo odrážať výšku ich platu. Reakcie nás trošku vytrhli z bubliny, lebo mnohí si kupujú drahé autá s vysokými splátkami, len aby mohli ukázať, že majú „audinu“.
S: Ľudia na Slovensku sú fixovaní na hmotné veci, ktoré im často ani nič neprinesú. Často je to len o dobrom pocite z nákupu, ktorý však rýchlo pominie. Nepoznajú hodnotu peňazí, ale ani seba samých.
Čo znamená poznať svoju hodnotu v kontexte financií?
S: Stačí si uvedomiť, že naša práca je akýsi kontrakt – firma nám dáva peniaze, ktoré vymieňame za svoj čas a vedomosti. Napriek tomu, že sa neustále stretávame s ľuďmi, ktorí sú v tomto kontrakte nespokojní, len málokto vyjednáva o zvýšení platu.
G: Často počujeme, že sa hanbia vypýtať si viac. Chápem ich, aj ja som v minulosti zvyšovanie platu odmietala a radšej povedala, že som spokojná. To však nie je správne.
Vyjednávanie vyššej odmeny za prácu je však veľmi nekomfortná situácia pre mnohých a ani sa nemusíme stretnúť s kladnou odpoveďou zo strany vedenia.
S: Dobrým nástrojom je chodiť na pohovory a zisťovať si viac o podobných pozíciach. Na Slovensku máme výhodu, že vidíme minimálny inzerovaný plat, takže vieme ľahko zistiť, aká je naša hodnota na trhu, a vyjednávať si ju so zamestnávateľom. Nie je na tom pritom nič nelojálne, práve naopak, je normálne nezatvárať oči pred možnosťami.
G: Treba sa v práci rozprávať s nadriadenými o plate. Keď máte dlhodobo dobrú spätnú väzbu, prečo by sa vám nemal zvýšiť aj plat? Na vyjednávanie však treba myslieť ešte pred nástupom, sama som zažila množstvo pohovorov, kde sa kandidát podhodnotil.
Zo skúseností, ale aj z dát vychádza, že ide najčastejšie o ženy.
Takže firmy na Slovensku platia ženám menej ako mužom?
G: V moderných korporáciách sa nedeje, že by vám dali nižšiu mzdu len preto, že ste žena, no ide o rôzne „skryté prekážky“, ktoré majú za následok omnoho nižší plat.
Napríklad, keď sme sa rozprávali o pohovoroch, ženy si podľa štatistiky pýtajú o 20 % nižší plat. Podhodnocuju sa, pretože ich spoločnosť dostatočne nepodporuje.
S: Doplním to ďalšou štúdiou, ktorá hovorí, že muži sa prihlásia na pozíciu, keď spĺňajú 60 % jej opisu, ženy, až keď spĺňajú niečo medzi 95 a 100 %. Často teda ani neskúsia pozície, ktoré sú vyššie platené.
Ďalšou prekážkou môže byť materská, resp. rodičovská dovolenka.
G: Na Slovensku máme naozaj dlhú rodičovskú dovolenku. Keď žena odíde na tri roky z práce, prípadne pri reťazovom materstve aj na 6 rokov, tak má často po návrate do práce nižšiu kvalifikáciu. Je náročné zamestnať sa popri starostlivosti o dieťa, nieto ešte keď ste v situácii samoživiteľky. Kamarátka zo Švajčiarska mi vravela, že je tam úplne bežné, že majú rodičia 70 % úväzok – peniaze im stačia a môžu aj tráviť dostatok času s deťmi.
Na Slovensku je často práca zaškatuľkovaná ako pondelok až piatok od deviatej do piatej.
S: A to je ten problém, potrebovali by sme flexibilnejší systém, aby ženy aj muži mohli lepšie balansovať medzi prácou a životom mimo nej.
G: Keď hovoríme o rovnoprávnosti, je potrebné dodať, musíme postupne búrať stereotypy. Napríklad o tom, že svet financií je len pre mužov a že ženy sú zlé investorky, pretože sú príliš emocionálne. Nie je to pravda.
Stačí si uvedomiť, že naša práca je akýsi kontrakt – firma nám dáva peniaze za náš čas a naše vedomosti.
V našej komunite na sociálnych sieťach nám napríklad niekto raz napísal, že o peniazoch nič nevieme, pretože nás aj tak živia naši partneri. To, samozrejme, nie je pravda. No zároveň pozorujeme aj trend, keď väčšej skupine mužov záleží, aby sa napríklad ich partnerky cítili komfortnejšie pri investovaní a aby v téme peňazí nabrali sebavedomie.
To bol dôvod, prečo ste začali s Roses & Dollars?
G: Áno, začali sme si všímať, že čoraz viac žien v našom okolí má dobré pozície, no neuvedomovali si vlastnú hodnotu. Nemali čas študovať si ťažké finančné témy. Predsa len aj my dokážeme robiť rešerš pri jednom príspevku na sociálne siete tri hodiny. Chceli sme vybudovať komunitu, ktorá je podporná a motivuje ľudí – najmä ženy – vzdelávať sa o peniazoch.
S: Keď na internete vyhľadávate články o ženách a peniazoch, tak sa častokrát dopracujete k textom o zľavách a nakupovaní. Roses & Dollars je projekt, ktorý ukazuje, že ženám a rovnako aj mužom ide o omnoho viac.
Kedy ste prvýkrát začali uvažovať nad financiami?
S: Ja som študovala ekonómiu, takže financie boli prirodzenou súčasťou môjho štúdia. Moje prvé zamyslenie však bolo také praktické – ako si popri škole zarobiť peniaze a odbremeniť rodičov.
G: U mňa to prebiehalo podobne, mala som okolo dvadsať rokov a zarábala som celkom fajn, no každý mesiac som uvažovala nad tým, prečo som vždy na nule. Tak som sa začala pátrať, ako s peniazmi narábať, aby som si mohla dovoliť aj niečo viac, nielen prežívať z mesiaca na mesiac.
Gréty a Simony sme sa opýtali, ako by riešili niekoľko bežných životných situácií spojených s financiami, v ktorých sa možno nájdete a pomôžu vám:
Situácia: Čo robiť s hypotékou? Veď aj tak asi nenašetrím dosť.
To, že človek nikdy nenašetrí, nemusí byť celkom pravda. Samozrejme, záleží na tom, či máme reálny záujem si niečo ušetriť alebo to hovoríme zo zvyku. V dnešnej dobe nám vie banka bežne ponuknúť 80 % z ceny nehnuteľnosti a 90 % na výnimku. Takže nám chýba 10 až 20 % z nehnuteľnosti.
Začnite takto:
1. Urobte si prehľad vo svojich financiách – spravte si tzv. budget alebo si stiahnite rozpočtovú šablónu, ktorú sme vytvorili. Prehľadne vám ukáže, koľko zarábate a na čo míňate svoje peniaze, ale aj to, ako by ste mohli svoj rozpočet optimalizovať.
2. Zistite, na akú hypotéku máte, podľa vzorca: mesačný príjem × 12 (mesiacov) × 8 (rokov) = maximálna hypotéka.
3. Nájdite si nehnuteľnosť, ktorú si môžete dovoliť. Nezabudnite si pri nehnuteľnosti zistiť, aká bude mesačná splátka, ale aj náklady spojené s bytom.
4. V tomto kroku už viete, koľko budete pravidelne platiť a koľko si musíte odložiť na prvotnú investíciu. Na základe toho si definujete sumu, ktorú potrebujete ušetriť.
5. Pozrite sa do svojho rozpočtu a nájdite kategórie, v ktorých sa viete dočasne obmedziť.
6. Už si len urobte finančný plán a držte sa ho.
Čo sa týka 20 %, ktoré potrebujete mať našetrené, môžete sa obrátiť napríklad aj na rodinu či priateľov. Ak sa môžete zadlžovať ešte viac, banka vám poskytne aj spotrebný úver na vykrytie týchto 20 %.
V neposlednom rade, ak máte pocit, že sa to v aktuálnej finančnej situácii nedá, skúste porozmýšľať nad zmenou zamestnania alebo rekvalifikáciou. Investícia do vzdelania za to vždy stojí.
Situácia: Zrazu mi vypadol príjem, čo teraz?
V prvom rade to treba oznámiť na úrade práce, aby ste nemuseli sami hradiť zdravotné poistenie. Ak spĺňate všetky podmienky na dávky v nezamestnanosti, Sociálna poisťovňa vás bude finančne podporovať najbližších šesť mesiacov. To je priestor na hľadanie novej práce alebo rekvalifikácie.
Ideálne by ste mali mať tiež vopred pripravenú železnú rezervu. Ak nie, skúste sa začať uskromňovať, pretože nie je isté, dokedy budete bez práce. Ak máte pôžičky, ktoré neviete splácať, požiadajte o odklad splátok. Túto situáciu však berte aj ako novú výzvu – nakopnúť sa do niečoho, čo ste chceli vždy robiť, alebo odštartovať nový kariérny smer.
Situácia: Mám jeden/niekoľko dlhov. Ako ich splatiť čo najskôr?
Dôležité je najprv upresniť, že existujú nevyhnutné dlhy (hypotéka), ale aj „zbytočné“ dlhy, ku ktorým sme sa dostali neuváženými finančnými rozhodnutiami.
V prvom kroku je dôležité byť k sebe úprimný a spísať si všetky dlhy na papier. Na druhú stranu papiera je dôležité spísať si všetky výdavky s príjmom a zistiť, koľko mi ostáva. To, čo zostáva, by malo ísť v prvom rade do dlhov.
Ak nič neostáva, treba hľadať výdavky, ktoré môžem na určitý čas skresať, kým si dlhy nesplatím. Ak ani tam nič nenájdem, je potrebné pouvažovať o možnostiach zvýšenia príjmu.
Je potrebné stanoviť si cieľ, nové finančné návyky a držať sa ich. Ak máte dlhov viac, je dobré začať od toho, na ktorom máte najvyšší úrok, pretože každým mesiacom sa dlhy veľmi rýchlo zvyšujú. Ak sa človek dostane do dlhovej špirály, je veľmi náročné z nej vyjsť.
Situácia: Narodí sa nám dieťa. Ako v tejto situácii sporiť?
Najlepšie by bolo, ak by sme sa vrátili o krok späť – chcem mať dieťa, ako sa na to pripravím?
Keď je dieťa už na ceste, nie je veľa času na šetrenie. Je dôležité, aby bola žena nemocensky poistená 270 dní za posledné dva roky, ihneď tak má nárok na materskú. Jej výška sa už potom odvíja od príjmu.
Pokiaľ rodina plánuje dieťatko, čaká ju na nejaký čas značný výpadok príjmu. Je preto dôležité uvedomiť si, koľko sú súčasné mesačné výdavky a predpokladané výdavky spojené s dieťaťom. Následne si spočítate príjem rodiča, ktorý ide na rodičovskú dovolenku, a rodiča, ktorý ostáva v zamestnaní, a budujete rezervu, ktorá pokryje tento rozdiel.
Loading...
