Slovensko je jednou z krajín s najvyšším rizikom online podvodov na svete. Pre útočníkov sú rajom najmä sociálne siete či zoznamky. Expert na kyberbezpečnosť Peter Pištek vysvetľuje, aké naše návyky hrajú podvodníkom do kariet a, naopak, čo môžeme robiť, aby sme ochránili svoje dáta a súkromie. „V prvom rade sa na internete treba správať slušne a opatrne,“ hovorí.
V rozhovore s Petrom Pištekom, odborníkom na digitálnu bezpečnosť, sa dozviete:
- či sa on sám stal obeťou podvodu a aké zásady ho pred nimi chránia,
- aké varovné signály vám pomôžu odhaliť podvodníkov,
- čo majú obsahovať silné heslá a ako ich nezabudnúť,
- ako sa o online bezpečnosti zhovárať v rodine s deťmi alebo so seniormi
- a ako zatrasie svetom online bezpečnosti umelá inteligencia.
Už ste sa niekedy stali obeťou online podvodu?
Povedzme, že som mal k tomu blízko. Raz mi manželka poslala odkaz na tovar, ktorý bolo treba kúpiť, tak som to bez väčšieho rozmýšľania spravil. Neskôr sme zistili, že daný e-shop bol dosť neseriózny. Našťastie nám tovar nakoniec dorazil. Manželka je inak veľmi opatrná, ale toto nám vtedy ušlo.
Cítite sa aj po tejto skúsenosti na internete bezpečne?
Celkom áno, mám nastavený spôsob fungovania.
Čo to znamená? Ako vyzerá váš spôsob fungovania?
V prvom rade sa na internete správam slušne a opatrne. Nechodím do rôznych šedých zón, vyhýbam sa stránkam, ktoré nepoznám, či takým, ktoré majú veľa vyskakujúcich reklám. Mám svoju rutinu, čiže zopár overených webov, ktoré navštevujem pravidelne. V zásade ide o uvedomelé správanie.
Napríklad ak viem, že nejaká vec stojí okolo 100 eur, ale v jednom e-shope ju ponúkajú za päť či dokonca zadarmo, je jasné, že nepôjde o dôveryhodnú ponuku. Takisto sa zastavím v momentoch, pri ktorých odo mňa niekto žiada heslo alebo platobné údaje.
Čo robiť, ak si odo mňa tieto citlivé údaje niekto pýta?
Opýtajte sa sami seba: keby za vami prišiel niekto na ulici a chcel číslo vašej karty či prístup do internetbankingu s tým, že vám pošle peniaze, dali by ste mu to? Asi nie.
Mali by sa ľudia na internete báť?
Dá sa to prirovnať k veľkému mestu. Do niektorých štvrtí sa nechodí, pretože riskujete problémy. Ale ak ste slušný človek a držíte sa bezpečných častí, vo väčšine miest sa nemusíte zbytočne strachovať.
Rovnako to funguje aj na internete – keď sa pohybujete na spoľahlivých serveroch a stránkach, väčšinou sú vybavené ochranou proti útokom a chránia aj svojich používateľov. Dá sa teda povedať, že ste v bezpečnej štvrti s fontánkami a so stromčekmi.
Aj tak by sme však nemali úplne zahodiť obozretnosť. Vreckári sa môžu vyskytnúť aj v tých najlepších častiach mesta, takže je dobré byť stále pozorný. A naopak, ak idem do horších alebo neznámych častí, tak sa tomu prispôsobím a som ostražitejší.
Prečo vôbec my obyčajní ľudia zaujímame podvodníkov?
Pretože máme peniaze alebo prístup k informáciám, ktoré ich k peniazom dokážu dostať. Peniaze nemusíme posielať len nevedomky, napríklad ak sa útočníci dostanú k našim prihlasovacím údajom do banky. Dáme im ich aj dobrovoľne, keď nás začnú vydierať ukradnutými dátami. Zároveň ak získajú prístup k našim sociálnym sieťam, dokážu podvod šíriť ďalej priamo medzi našich známych.
Online podvody sú vysoko automatizované a zamerané na veľké skupiny ľudí. Útočníkom môže stačiť, keď na link kliknú 2-3 ľudia z každého mesta, a sú vysoko ziskoví. Je im úplne jedno, či klikne viac Košičanov alebo Bratislavčanov.
Ďalšia cesta vedie cez naše pracovisko, firemné dáta sú totiž hodnotné. Ak získajú prístup do systémov, vedia postupne preniknúť dovnútra a spustiť ransomvérový útok: zašifrujú dáta a pýtajú výkupné.
Internet je ako veľké mesto. Do niektorých štvrtí sa nechodí, pretože riskujete problémy. Ale ak ste slušný človek a držíte sa bezpečných častí, nemusíte mať strach.
Vďaka čomu zistím, že ma chce niekto oklamať? Čo sú varovné signály?
Silným varovaním je naliehavosť. Ak niečo vyzerá až príliš dobre, aby to bola pravda, treba spozornieť. Pri priamom heknutí alebo úniku hesla je situácia ťažšia – bežní ľudia nemajú pokročilé detekčné nástroje.
No ak používam dvojfaktorové overenie a príde mi nečakané upozornenie na druhý faktor, čiže e-mail alebo notifikácia, znamená to, že moje heslo už niekto prelomil. Jediné, čo útočníka ešte brzdí, je práve druhý faktor.
Rada teda znie: nikdy nepotvrdzovať nečakaný druhý faktor, ale okamžite zmeniť heslo. A ak rovnakú kombináciu používam aj inde, zmeniť ju všade. Ideálne je mať pre každý účet iné heslo.
Čo je to dvojfaktorová autentifikácia?
Dvojfaktorová autentifikácia pridáva k bežnému heslu ešte jeden krok navyše – napríklad potvrdenie v aplikácii či odtlačok prsta. Využíva sa pri prihlasovaní do e-mailov, internetbankingu aj na sociálnych sieťach. Je dôležitá, pretože aj keby niekto zistil vaše heslo, bez druhého overenia sa do účtu nedostane.
Je teda dvojfaktorová autentifikácia správna voľba?
Jednoznačne áno. Používam ju všade, kde sa dá. Väčšina systémov si zapamätá zariadenie, takže nemusím pri každom prihlásení zadávať kód.
Vrátim sa k naliehavosti podvodov, ktorú ste spomenuli. Môžete ju demonštrovať na konkrétnom príklade?
Tých je veľa. Klasika je správa, že váš príbuzný mal nehodu, leží v zlej nemocnici a súrne potrebuje 1 000 eur na prevoz. Prípadne informácia od „pošty“ o balíku a nutnosti zaplatiť clo, na čo vám zostáva už len 12 hodín. Časté sú aj výhražné e-maily typu: ak nezaplatíš do istého času, zverejníme tvoje fotky alebo správy.
Na platformách ako Bazoš alebo Vinted sa môžu objaviť podvodníci, ktorí tvrdia, že o vec, ktorú od nich chcete kúpiť, má záujem ďalších osem ľudí. Opäť vytvárajú pocit akútnosti.
Čo teda robiť v prípade, že na mňa niekto vyvíja tlak a snaží sa ma podviesť?
Nereagovať automaticky. Neklikať na odkazy od neznámych ľudí a ani od známych, ak zrazu píšu v inom jazyku. Samozrejme, pomáha mať nainštalovaný antivírusový program.
Keď si človek vyberá antivírusový program, nemal by pozerať len na to, či chráni pred bežnými hrozbami, ale aj na to, či obsahuje antiphishingovú ochranu, ktorá dokáže odhaliť podvodný web či e-mail.
Bez ohľadu na to však treba pri zadávaní hesiel alebo platieb vždy skontrolovať, na akom webe sme. Je to naozaj o2.sk alebo len podobná adresa 02.sk? Aj kontrola údajov pri potvrdzovaní platby v banke môže zabrániť chybe – minimálne si treba skontrolovať sumu, ktorú odosielam.
Ako má vyzerať spoľahlivé heslo?
Určite nie obyčajné slovo. Najlepšie sú celé frázy alebo vety upravené špeciálnymi znakmi – napríklad písmeno O nahradíte 0, dáte 4 namiesto A alebo $ namiesto S.
Najjednoduchšie je použiť aplikáciu na správu hesiel a dať si vygenerovať unikátne heslá pre každú stránku. Predsa len je to jednoduchšie než pamätať si unikátne dlhé heslá pre každé konto. Pomocou správcov hesiel si vieme výrazne pomôcť. Vtedy nám stačí pamätať si len jedno silné heslo do tohto správcu.
Od odborníkov na internetovú bezpečnosť často počúvame, že by sme nemali používať verejné wi-fi siete. Prečo?
Pretože si nikdy nemôžeme byť istí, či je sieť naozaj legitímna. Na letisku to môže byť pokojne falošná sieť útočníka, ktorý sedí blízko nás. V takom prípade môže sledovať alebo meniť našu komunikáciu, odchytávať heslá či smerovať nás na škodlivé stránky.
Najlepšie je sa verejným wi-fi sieťam vyhnúť a nepoužívať ich na platby ani prihlasovanie. Ak je to možné, radšej prepnúť na mobilné dáta.
Z toho, čo hovoríte, sa zdá, že podvodníci majú naozaj široké pole pôsobnosti a môžu útoky jednoducho cieliť na veľké množstvo ľudí. Nemajú to vďaka novým technológiám a umelej inteligencii ešte ľahšie?
Majú – a výrazne. Skúsenejší hekeri používajú sofistikované nástroje, ktoré im veľa vecí zautomatizujú. Vďaka tomu sa môžu venovať zložitejším útokom. No aj tí menej skúsení majú k dispozícii jednoduché nástroje, ktorými dokážu prehľadávať internet a útočiť na základnej úrovni.
A čo spomínaná umelá inteligencia? Ako ovplyvní AI online bezpečnosť?
Treba povedať, že na jednej strane budú vďaka nej bezpečnostné nástroje omnoho účinnejšie. Na druhej strane však aj podvody budú jednoduchšie a viac automatizované.
Ešte nedávno boli kvalitne napísané podvodné e-maily skôr v angličtine či iných svetových jazykoch. Dnes už vďaka AI prichádzajú aj v slovenčine – bez chýb a pôsobia dôveryhodne. Kým v minulosti cielili útoky najmä na bohatších ľudí, teraz môže byť cieľom prakticky ktokoľvek.
Aj zavádzajúce telefonáty boli kedysi väčšinou len v angličtine. Teraz už vďaka automatizácii môžu byť v akomkoľvek jazyku. A to, čo v minulosti trvalo hodiny či dni – napríklad vytvoriť falošný obrázok, video alebo zvuk –, je dnes otázkou pár minút a stojí to minimum peňazí.
Keby za vami prišiel niekto na ulici a chcel číslo vašej karty či prístup do internet bankingu, dali by ste mu to?
Svet online podvodov sa neustále hýbe vpred a pre ľudí môže byť ťažké ostať na tepe doby a poznať aj najnovšie podvody. Kde sa ľudia môžu v tejto oblasti vzdelávať?
Možností je veľa. Ja mám veľmi rád projekt preventista.sk, ktorý ponúka množstvo jednoduchých a zrozumiteľných materiálov. Mnohí z nás sa k téme dostávajú aj cez prácu, pretože firmy sú často povinné robiť školenia z dôvodu rôznych regulácií.
Čo však zraniteľné skupiny, ktoré tieto možnosti nemajú? Napríklad deti alebo seniori?
Pri deťoch je najdôležitejšie vytvoriť pocit bezpečia, aby vedeli, že sa nám môžu s čímkoľvek zdôveriť. Treba im dať aj konkrétne príklady. Predstavte si, že sa dieťa stane obeťou kyberšikany. Je to preň obrovská emočná záťaž a potrebuje mať istotu, že sa má na koho obrátiť. Podľa veku sa dajú využiť aj rôzne materiály – napríklad rozprávky a bájky na tému kyberbezpečnosti.
Pri starých rodičoch je kľúčová opatrnosť, najmä v situáciách, ktoré pôsobia naliehavo. Je dobré pripraviť ich na typické útoky, napríklad že niekto zavolá a bude sa vydávať za únoscu, pričom na pozadí pustí „krik“ ich vnúčaťa. Dnes už totiž AI dokáže z krátkej nahrávky vygenerovať hlas, ktorý znie ako konkrétny človek. Alebo im niekto zavolá s tvrdením, že ich príbuzný mal nehodu či bol zatknutý a treba rýchlo poslať peniaze.
Jednoduché pravidlo, ktoré im môžeme vštepiť, je: ak sa im niečo nezdá, nech vždy najprv zavolajú nám. Okrem finančnej straty ich totiž takýto podvod môže veľmi zasiahnuť aj psychicky.
Zostaňme ešte pri deťoch, ktoré sa v online priestore pohybujú na viacerých miestach. Ohrozuje ich zábavný obsah, ktorý často sledujú, alebo hry?
Áno, aj tam na ne číha veľa nástrah. Typická situácia je, keď sa dieťa snaží stiahnuť hru zadarmo – napríklad cez odkaz, ktorý mu pošle kamarát. Hra môže najskôr fungovať, no neskôr začne ponúkať rôzne „bonusy“, ktoré už v sebe môžu skrývať škodlivý softvér. Najčastejšie sa to deje cez rôzne čety a fóra, kde si deti vymieňajú tipy na hry.
Ďalším rizikom sú sociálne siete, najmä ak si deti vytvoria účet ešte pred dovŕšením vekového limitu. Vtedy je veľmi dôležité, aby o tom rodičia s deťmi otvorene hovorili – čo tam robia, s kým komunikujú a aké riziká tam môžu číhať. Najdôležitejšie je dieťa pripraviť na to, čo ho tam môže stretnúť.
Netreba zabúdať ani na rôzne internetové „výzvy“. Možno si spomínate na obdobie, keď deti skúšali piť Savo alebo jesť kapsuly do umývačky riadu. Pri deťoch teda podvod nemusí vždy znamenať krádež peňazí alebo zavírený počítač. Často ide skôr o to, že sa dajú nahovoriť na niečo, čo môže byť nebezpečné pre ich zdravie alebo zdravie ľudí okolo nich.
Pre rodičov aj deti môže byť náročné hovoriť o tom, čo sa na internete deje. Ako prekonať pocit hanby či bariéru v komunikácii?
Najlepšie je začať čo najskôr. Keď sa rodič snaží otvoriť túto tému až s tínedžerom, nemusí to byť vôbec jednoduché. Najmä ak dovtedy neboli zvyknutí o takých veciach spolu hovoriť. Pri menších deťoch je to prirodzenejšie. Ako rastú a začnú používať počítač či mobil, môže sa táto téma jednoducho zaradiť medzi každodenné rozhovory, podobne ako keď sa pýtame, čo robili v škôlke alebo škole.
Deťom je najdôležitejšie vytvoriť pocit bezpečia, aby vedeli, že sa nám môžu s čímkoľvek zdôveriť.
Otázky môžu byť úplne bežné: Čo si dnes robil na internete? Čo sa ti páčilo? Čo sa ti nepáčilo? S kým si si písal a o čom? Vytvárame tým pre dieťa priestor, aby nám dalo vedieť, keď sa stane niečo zvláštne alebo nepríjemné.
Dôležité je uistiť ho, že ak sa stretne s vyhrážkami či vydieraním, nemusí sa báť. Napríklad keď mu niekto napíše, že zverejní jeho „fotky“ vytvorené umelou inteligenciou, treba mu vysvetliť, že hoci to vyzerá ako on či ona, v skutočnosti to tak nie je.
Čiže základom vzdelávania detí je empatia.
Áno, dôležité je, aby rodičia pristupovali k týmto rozhovorom chápavo. Ak budú dieťa hneď karhať alebo bagatelizovať, prestane sa im zverovať. A keď sa mu naozaj niečo stane, môže sa s tým trápiť osamote.
Vidíme to aj na sociálnych sieťach – špeciálne dievčatá tam čelia body shamingu či iným formám tlaku. Niektoré to nezvládnu a vedie to až k sebapoškodzovaniu či samovražedným myšlienkam. Prevencia je preto kľúčová – je lepšie sa s deťmi rozprávať a budovať dôveru než neskôr riešiť tragické následky.
Rovnako treba dávať pozor na opačný extrém – aby sa dieťa samo nestalo iniciátorom kyberšikany. Niekedy si neuvedomí, že „sranda“ na úkor iného už prekročila hranice. A ak sa spoja viacerí, môže to mať pre obete veľmi ťažké následky.
Popri bežnom surfovaní na internete sa dnes čoraz častejšie hovorí aj o rizikách spojených so smart zariadeniami – od hodiniek až po robotické vysávače. Objavujú sa obavy, že tieto technológie nás dokonca môžu počúvať. Je dôvod znepokojovať sa?
To nie je obava, ale realita.
Že nás odpočúvajú?
Áno, minimálne sa to v minulosti robilo a niektorí za to dokonca dostali pokuty. Často to vidno aj vtedy, keď o niečom rozprávate a hneď sa vám zobrazí reklama na danú tému.
Nemusí to však byť vždy len na základe odpočúvania hlasu. Algoritmy sú totiž veľmi dobré v predikcii. Taký Google vie odhadnúť blížiacu sa chrípkovú epidémiu už podľa správania ľudí.
Používate aj vy robotické vysávače alebo detské kamery?
Snažím sa využívať ich čo najmenej, ale niektoré prvky máme. Zariadenia spravujem cez starší smartfón, ktorý nemá prístup k mojim kontám ani iným citlivým dátam, takže sú do určitej miery izolované.
Je teda obava z nových technológií namieste?
Technológií sa netreba báť, ale je dobré uvedomovať si riziká. Napríklad keď kupujem robotický vysávač so senzormi a s hlasovým ovládaním, je tu určité riziko – a ja si musím zvážiť, či mi to vyhovuje alebo nie.
Rovnako to bolo aj pri zavádzaní plynových sporákov alebo výťahov. Výťah sa môže pokaziť a spadnúť, plynový sporák môže vybuchnúť, ale riziko je nízke, a preto väčšina ľudí tieto technológie používa.
Tip na záver: Vzdelávajte sa a podeľte sa o svoje technologické znalosti aj so svojimi deťmi či starými rodičmi. Vyskúšajte platformy ako Preventista, Bezpečnosť v praxi alebo Vo vnútri AI, ktorá vznikla s podporou Férovej nadácie O2.
Loading...
