5 rád pre gastropodnikateľov od majiteľov PHOčkárne

Gastrobiznis nepatrí k najľahším. Tieto tipy vás prevedú najväčšími úskaliami.

K úspechu v gastrobiznise potrebujete oveľa viac ako lásku k jedlu a pohostinnosť. Majitelia PHOčkárne Lucia a jej bratranec Dávid prezradili niekoľko podnikateľských zásad, vďaka ktorým sa im podarilo vybudovať za krátky čas sieť úspešných prevádzok v Bratislave.

Pripraviť skvelý guláš, domáce pagáče alebo espresso ešte neznamená, že budete mať automaticky úspech v podnikaní. Gastobiznis neodpúšťa a mnoho nadšencov už precenilo svoje schopnosti a skrachovalo.

Vášniví kávičkári, ktorí mali prehľad o výberových zrnách z celého sveta a snívali o malej kaviarničke, nakoniec totiž za kávovarom vôbec nestoja, ale riešia technické problémy a zaskakujú za zamestnancov, ktorí ochoreli. Aby ste sa podobnému osudu vyhli, inšpirujte sa ľuďmi, ktorí začali od nuly a dnes majú 50-členný tím v troch prevádzkach.

Bez funkčného tímu a pohodovej atmosféry to môžete zabaliť

Aj vy ste už asi v reštaurácii alebo kaviarni zažili situáciu, keď vládla napätá atmosféra, lebo všetko dlho trvalo a z obsluhy sršala nervozita. Môžete pripravovať to najchutnejšie jedlo a dokonalé caffé latte, no hosť bude odchádzať nespokojný a nevráti sa, ak bude vo vzduchu cítiť stres.

„My sme si na toto dávali pozor od prvého dňa. Kuchári a kuchárky v kuchyni poznajú svoje miesto a rolu – každý presne vie, čo má robiť a kedy. Úlohy sú konkrétne a podrobne rozdelené, lebo v čase návalov na obed či večer musí všetko fungovať ako hodinky,“ vysvetľuje Dávid.

Najdôležitejšou surovinou je hovädzí vývar, ktorý sa musí variť 10 hodín, preto s prípravou začínajú už večer predtým. „Keď nadíde čas obednej špičky, máme všetkého dostatok a pokojne vieme vydať počas dvoch hodín aj 200 – 300 porcií bez akéhokoľvek kompromisu v kvalite. A s úsmevom na tvári,“ dodáva Lucia.

Ako skĺbiť biznis s materskými povinnosťami, zvládnuť vydávanie tisícok porcií denne a dosiahnuť návratnosť nákladov 1,5 roka, prezradili v rozhovore zakladatelia PHOčkárne. Chcem vedieť viac

Hostia čerstvosť a poctivosť surovín spoznajú ihneď

Ľudová múdrosť hovorí, že „reči sa rozprávajú a chlieb sa je“. Kopa nových podnikov stavia na trendovej komunikácii, no hostia často odchádzajú so zmiešanými pocitmi. Ponúkajte len to, čo skutočne dokážete splniť a pripraviť v kvalite, akú deklarujete. Pre vietnamskú kuchyňu je napríklad absolútne zásadná čerstvosť byliniek a dlhý proces prípravy jednotlivých jedál. Na kompromisy tým pádom nie je priestor.

„Náš vývar má vždy rovnako dlhú prípravu s množstvom presných krokov. Bylinky majú prenikavú a silnú vôňu, lebo sme našli toho najlepšieho dodávateľa, ktorý spĺňa naše nároky. Žiadnu surovinu nebudeme nahrádzať inou len preto, že ju nemáme na sklade. Radšej to jedlo neponúkame, kým nemáme všetko potrebné. Čerstvosť sa nedá oklamať ani najlepším marketingom. Tú jednoducho každý cíti pri prvom súste,“ spomína ďalší z biznisových pilierov prevádzky PHOčkárne Lucia.

Vyberte si radšej menej jedál do menu (maximálne 15), na ktoré nájdete dodávateľov s poctivými surovinami a viete sa za ich nekompromisnú kvalitu kedykoľvek postaviť.

Zoznámte sa s Excelom (a inými šikovnými aplikáciami)

Vždy majte poriadok v číslach a financiách, pretože nijaký náklad nie je príliš malý. Mnoho podnikateľov stále funguje s chaosom v účtoch, čo sa im jedného dňa zvykne nepríjemne vrátiť. Ak začínate, základom je detailný rozpočet s čo najväčším počtom položiek.

Aj keď si už budete istí, že ste tam zahrnuli naozaj všetko, tak pridajte aspoň 20 – 30 % z celkového rozpočtu na nepredvídané náklady ako rezervu. Zídu sa sa vám, uvidíte. Od prvého dňa prípravy prevádzky majte potom prehľad o všetkom – nájom, náklady na suroviny, hygienu, energie, mzdy, odvody, servis. Čím detailnejšie, tým lepšie.

Sledujte, v ktorých hodinách chodí najviac hostí a kedy menej. Podľa toho budete vedieť na slabé hodiny nastaviť marketing či optimalizovať počet zamestnancov v prevádzke.

Ak chcete mať biznis skutočne pod kontrolou, spoľahnite sa na moderné online nástroje a technológie. Upratať podnikanie a dokonca ho vylepšiť vám pomôžu najmä užitočné aplikácie.

Využite technológie na maximum! Vyberte si zariadenia a aplikácie, ktoré vám podnikanie výrazne uľahčia. Chcem vedieť viac. Chcem vedieť viac

„Na komunikáciu sa nám veľmi osvedčilo Trello, kde sa dobre spolupracuje a všetko prehľadne navzájom vidíme. S príspevkami na sociálne siete nám pomáha skvelá slovenská apka Kontentino. Pre zdieľanie a poriadok v online dokumentoch je nenahraditeľný Dropbox a starý dobrý Excel nám pomáha upratať v číslach a financiách,“ vymenovala najpoužívanejšie tooly v PHOčkárni Lucia.

Využite všetky možnosti, ktoré vám podnikanie zjednodušia

Pokiaľ aj vy patríte k podnikateľom, ktorí sú vďační za každú dostupnú pomoc, urobte si zo smartfónu skutočného pracovného pomocníka. Aby ste ho však dokázali naplno využiť, potrebujete veľké množstvo dát na aplikácie, ktoré to umožnia. O2 má pre vás riešenie, vďaka ktorému sa už nebudete musieť obmedzovať. Zlatý O2 SMART paušál vám ponúka okrem neobmedzených volaní, SMS a MMS aj množstvo dát a predplatné aplikácií, ktoré si môžete variabilne vybrať tak, aby maximálne uľahčili váš biznis.

Farby, čistota a dizajn alebo Keď jedia všetky zmysly

V bežných ázijských bistrách na Slovensku nám prekážal hlavne gýčový dizajn, ostré svetlo a špinavé stoly. Aj keď mohlo byť jedlo ,najsamlepšie‛ a autentické, celkový dojem bol zlý. Preto sme si od začiatku dali záležať na vizualite. Chceli sme do foodcourtov priniesť čisté farby a dizajn, ktorý lahodí oku,“ vysvetľuje ďalší z nosných gastroprincípov Dávid.

Vo PHOčkárni sa každé jedlo servíruje do čistých a minimalistických porcelánových misiek bez umelých efektov a špeciálnych surovín. Rola dekorácie je prenechaná zdravým a čerstvým bylinkám či klíčkom.

Nielen jazyk, ale aj oči, uši a nos musia byť spokojné. Farebnosť a čistota prevádzky, vzhľad menu, oblečenie personálu – všetko vytvára celkový dojem a je to rovnako dôležité ako kvalitné jedlo.

Myslite na horšie časy. A pripravte sa na ne

Jeden mesiac máte zisk, ďalší mínus a občas sa budete hýbať niekde okolo nuly. Keď sa vám darí, myslite na to, že gastrobiznis je extrémne premenlivý a vytvorte si dostatočný finančný vankúš. Ideálne vo výške 2 – 3 mesačných obratov.

„Aj keď sa nám darí a tržby za 2 roky stabilne rastú, k štartu sme pristupovali veľmi pokorne a zodpovedne. Mali sme dostatočnú rezervu, keby bol rozbeh pomalší a trval dlhšie.

Ak začínate s nulou na účte, lebo ste všetko investovali do zariadenia prevádzky, tak ste vo veľkom strese a zvyšuje sa pravdepodobnosť zlyhania,“ hovorí na záver Lucia.

Určite si doprajte priestor na „dýchanie,“ aby ste sa v začiatkoch zamerali hlavne na to, čo máte radi a viete robiť, nie na stres z účtov a faktúr.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Čo nájdete na štedrovečernom stole v rôznych regiónoch?

Ježiškova kaša, pupáky či cauty. Poznáte typické vianočné jedlá a zvyky rôznych regiónov Slovenska?

Najväčšia symbolika Vianoc je spojená s prípravou štedrovečerného jedla a úpravou stola. V minulosti mal každý z týchto úkonov svoj magický význam. Prečítajte si, ako sa zvyky 24. decembra v rámci Slovenska líšili.

Už ste videli všetky vianočné klasiky? Vyskúšajte jeden z týchto 6 filmov 

Bratislava a Podunajsko

Na Štedrý deň bolo úlohou otcov v meštianskych a šľachtických rodinách zabaviť deti, aby sa matky mohli venovať prípravám. Otcovia chodievali s deťmi korzovať po meste alebo sa korčuľovať. Po návrate čakalo deti vytúžené prekvapenie – vyzdobený stromček.

Štedrovečerné stoly starých Bratislavčanov zdobilo 6 až 12 chodov. Varilo sa však len toľko, aby si každý člen rodiny mohol dať z každého chodu za lyžičku. Jedlá sa pripravovali z lokálnych surovín, preto sa objavovali kaše – šošovicová, fazuľová, ale aj obilninové kaše ako ovsená, prosná, kukuricová alebo krupičná, známa ako Ježiškova.

Podobne ako na celom Slovensku, hlava rodiny rozdávala cesnakový krížik na čelá všetkých členov. Medové krížiky dostali deti a slobodné dievčatá, aby boli sladké a aby si našli ženícha. Nasledovala vianočná, najčastejšie kapustová polievka. V Podunajsku sa namiesto kapustnice robila rybacia polievka známa ako halászlé.

Ryby sa tu na štedrovečernom stole objavujú už oveľa skôr. Považujú sa totiž za pôstne jedlo, a tak ich môžu jesť aj veriaci, ktorí inak držia mäsový pôst. Ryba sa konzumovala ako varená alebo pečená a často sa jedávali aj solené haringy. V druhej polovici 20. storočia sa na stole objavuje vyprážaný kapor s majonézovým šalátom.

Lokálnym zvykom je aj púšťanie škrupiniek orechov v miske s vodou. Tie vďaka teplu zo sviečky plávali na hladine a mladé ženy sledovali, či doplávajú na druhú stranu. Ak sa tak stalo, znamenalo to, že sa v budúcom roku vydajú.

Záhorie

Na Záhorí si dievčatá veštili svojho milého z tečúcej vody hneď ráno pri brieždení. Slobodné dievčatá sa zišli pri potoku a opakovali: „Beriem vodu s pravú ruku, žehnám sa ja Bohu duchu, vyše lávky, niže lávky, aby nemal nikde stávky, len u nás,“ a pritom mysleli na svojho vyvoleného.

Niekoľkochodová večera mala vždy iné poradie a zloženie, takmer v každej obci to bolo inak. Niekde po oblátkach nasledovali pupáky, hríbová omáčka a nakoniec ryba. Inde sa zasa jedla najprv fazuľová polievka, po nej uvarené hríby na krupici, potom pupáky a nakoniec jabĺčka.

V niektorých častiach Záhoria sa varila kapustnica, inde kyslá šošovicová polievka. Koláče boli prevažne z kysnutého cesta, nazývali sa cauty. Obľúbené boli aj orechovníky, makovníky či lekvárovníky.

Po večeri sa chodilo „po spívaňú“ k najbližšej rodine, teda spievať a vinšovať šťastné a veselé sviatky.

Nitra

Obyvatelia nitrianskeho regiónu verili, že za prácu počas sviatkov hrozila nepriazeň osudu. Nesmelo sa šiť, lebo by sa prsty vykrútili, dokonca sa ani sa na niť pozerať, lebo by človek oslepol.

Platilo, že gazdiná sa nesmie postaviť od štedrovečerného stola, aby neprivolala nešťastie do domu. Aby sa toho budúci rok veľa urodilo, dávalo sa pod stôl náradie – rýľ, kosa či motyka. Cesnak mal ochrániť rodinu pred chorobami a komu padol kúsok jedla pri vianočnej večeri pod stôl, zahrával sa vraj s čertom.

V regióne sa na Vianoce nejedla ani hydina, aby neodletelo z domu šťastie. Naopak, bolo dobré mať na tanieri mäso zo štvornohých zvierat, najmä pečené prasa. Nesmelo chýbať ani jabĺčko rozkrojené na toľko častí, koľko členov mala domácnosť. Znamenalo to súdržnosť rodiny v nasledujúcom roku. Zdravie mal rodine priniesť zase rozbitý orech.

Nitrianske dievčatá si jabĺčkom privolávali ženíchov. Do jablka hrýzli od Lucie do Vianoc a na Štedrý večer s ním vyšli na dvor. Z ktorej strany zaštekal pes, tam sa mali vydať.

Turiec

Turčania Štedrý večer nazývajú dohviezdny večer. Už od skorého rána sa tu vypekalo, aby gazdiné mali čím ponúknuť koledníkov. Poobede sa varila štedrá večera. Miestnym tradičným jedlom na Vianoce i Nový rok je kapustnica s hríbami a lokše s makom či tvarohom.

Na rozdiel od katolíkov, evanjelici nedodržiavali počas celého Štedrého dňa pôst, a tak v ich kapustnici nájdete aj klobásu, v niektorých rodinách rovno bravčovú polievku. Okrem toho na stole nesmeli chýbať plodiny, ktoré mali zabezpečiť dobrú úrodu v ďalšom roku.

Zvedavé dievčatá si počas dohviezdneho večera mohli vyveštiť, kto sa stane ich manželom. Vzali omrvinku z každého jedla a vložili ju do orechovej škrupinky. Tú schovali pod vankúš a čakali, o kom sa im večer bude snívať.

Jablko, ktoré v ten večer rozdávala gazdiná, tiež veštilo budúcnosť. Dievčatá si z neho každý deň až do Nového roku zahryzli a ktorého mládenca na Nový rok cestou do kostola stretli, ten sa mal stať ich mužom.

10 legendárnych hitov, ktoré vás vždy naladia na vianočnú atmosféru. Zistite viac

Orava

V rázovitom kraji sa po celý Štedrý deň nejedlo. Hladné deti utešovali, že ak vydržia, uvidia zlaté hviezdy. Gazdiná sa preto snažila svojich potomkov zamestnať. Vyrábali ozdoby na stromček, ktorý otec priviazal nad stôl o trám na povale korunkou dolu.

Pod sviatočným stolom bola slama na znamenie, že Kristus Pán sa narodil na slame. Pod stôl ukladali aj zemiaky, aby sa urodili aj ďalší rok. Ako prestieranie sa používala plachta, z ktorej sa na jar sialo. Prestieral sa vždy jeden tanier navyše, ktorý mal poslúžiť náhodnému pocestnému.

Na Orave sa varila kapustnicu s hubami, hrach, halušky so slivkami, krupicová kaša, opekance s makom, ryba, zemiaky s mliekom. Súčasťou zvykov sú aj cesnakové krížiky na čelo. Tie mali ochrannú funkciu – aby im strigy neublížili. Ďalším rituálom bolo rozhadzovanie hrachu po izbe, aby rodinu budúci rok nepostihla bieda.

Kysuce

Na Kysuciach sa s prípravou na Štedrý deň začalo už 21. decembra. Od Terchovej až po Bystrickú dolinu ho nazývali polazňový deň, pretože pastieri a mládenci roznášali po domoch polazničky, teda jedličky.

Na Štedrý deň veriaci držali pôst, doobeda sa nejedlo vôbec a obed bol skromný. S prichádzajúcim večerom sa začal chystať stôl. Pod obrus sa dávali peniaze a na stole nesmel chýbať chlieb a úroda. Nohy stola boli zviazané reťazou, aby bola rodina jednotná.

Tradičné jedlá kysuckých stolov sú hrachová polievka so sušenými slivkami, opekance s makom a krupica, nazývaná Ježiškova kašička.

Na horných Kysuciach dievky po večeri prehadzovali cez plece krpce do dverí. Podľa toho, ako dopadli na zem, dievka zistila či sa budúci rok vydá a opustí dom.

Liptov

Na Liptove sa prípravám štedrovečerných pokrmov pripisoval veľký význam. Gazdiná nimi mohla ovplyvniť budúcu prosperitu gazdovstva.

Ovocné stromy gazdiná chytala rukou oblepenou cestom z miesenia vianočného chleba, aby dobre rodili. Pečivo muselo byť dobre vykysnuté, lebo nízke chleby a koláče znamenali úpadok celého gazdovstva.

Hojnosť jedál na štedrovečernom stole znamenala hojnosť všetkého v budúcom roku. Jedenie zrnitých pokrmov ako proso, mak či strukoviny symbolizovalo snahu všetko rozmnožiť.

Od stola sa neodchádzalo, aby niektorého člena rodiny nepostihol trvalý odchod. Liptáci jedli oblátky s medom a makom, z ktorých sa jedna odložila pre dušičky a ďalšia pre statok. Po prípitku a vinšovaní zdravia a šťastia sa podávali opekance s makom a bryndzou, varená údená ryba, po nej tzv. žobrácka kaša z jačmenných krúp.

Pripravovali aj kapustnicu, tradičná je hríbová, zahustená krúpami a ryžou. Dodatočne do kapustnice prihodili povarený hrach, lebo prinášal zdravie. Nesmel chýbať „chreň“, omáčka z varených sušených sliviek a hrušiek.

Všetky zvyšky sa nechávali na stole, keby sa vyniesli, išiel by s nimi v budúcom roku preč aj majetok. Čo sa z každého pokrmu odložilo, po večeri sa zanieslo aj statku, aby aj zvieratá vedeli, že sú Vianoce.

Zemplín a Spiš

Aj obyvatelia východoslovenských regiónov držali na viliju prísny pôst. Vraj do večera nemohli vypiť ani glg vody. Inde mohli zjesť trocha kyslej kapusty, suchý chlieb či kúsok posúcha.

Na prestretom štedrovečernom stole nesmel chýbať vianočný koláč kračún s dierkou v strede, v ktorej bol uložený cesnak a med. V niektorých častiach Zemplína večera obsahovala oblátky s medom alebo kúsok chleba so soľou, bobáľky s kapustou, makom či tvarohom. Miestami sa jedla aj mliečna kaša, kysnutý koláč poplanok či pirohy.

Zakázané bolo po večeri umývať riady, inak by sa šťastie od domu odvrátilo. Po večeri sa rodiny vybrali do záhrad zaklínať stromy, aby mali v nasledujúcom roku viac úrody.

Kdekoľvek na Slovensku ste, podeľte sa o svoje tradície s priateľmi či známymi. Zvoľte si rýchly a spoľahlivý mobilný internet od O2, ktorý je vďaka 4G sieti dostupný už pre 97 % obyvateľov Slovenska. Viac informácií nájdete na www.o2.sk/4g.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac