Lifestyle

Ako vyzerá Barbieland v skutočnom svete? Spoznajte 7 filmových superhrdiniek

Inšpirujte sa silnými príbehmi odvážnych žien.

Autorka Laura Bilíková

Foto HBO Max

Dátum31. 1. 2024

Nazriete do zákulisia spisovateľky Emily Brontëovej, zoznámite sa s bývalou prvou dámou Česka, zažijete fascinujúcu premenu jednej z najväčších komiksových antihrdiniek a začnete podnikať s Mildred Pierceovou. Pripravte sa na filmové a seriálové dobrodružstvá, ktoré sú nielen zdrojom zábavy, ale zároveň otvárajú diskusie o dôležitých témach. Emancipácia, búranie stereotypov či upozorňovanie na nerovné podmienky totiž trápili ženy nielen v minulom storočí, ich pozostatky nájdeme v spoločnosti aj dnes.

Fascinujúce príbehy najrôznejších hrdinov a hrdiniek nájdete na HBO Max. Ak máte O2 Paušál, predplatné máte v jeho cene

Barbie
Zábavná ružová príručka feminizmu

Vitajte v Barbielande – dokonalom ružovom svete, kde ženy nezväzujú toxické stereotypy ani urážlivé komentáre. Režisérka Greta Gerwig predstavuje vo svojom filme rozprávkovú víziu spoločnosti, v ktorej môžu všetky ženy naplno využiť svoj potenciál a stať sa uznávanou fyzičkou, právničkou či inšpiratívnou prezidentkou.

„Ahoj, Barbie!“ zdraví každé ráno dokonalá bábika, ktorú stvárňuje herečka Margot Robbie. Jej perfektný deň vždy vyzerá rovnako – s úsmevom na tvári, krásnym outfitom, návštevou pláže a na záver obrovskou párty s premyslenou tanečnou choreografiou. O niečo menej idylický život prežíva Ken (Ryan Gosling), ktorý trpí pre nedostatok pozornosti od Barbie a zdá sa, že mu chýba vlastný zmysel. Bol predsa stvorený pre Barbie ako jej doplnok.

Aj pre toto dôvtipné prevrátenie ženských a mužských rolí v spoločnosti je ružová komédia Barbie úsmevnou kritikou patriarchálneho systému. K tomu nechýba dychberúca scénografia, hviezdne herecké obsadenie (objaví sa aj populárna speváčka Dua Lipa) či fantastický soundtrack. Skvelý tip na dobrú zábavu a príručku feminizmu v jednom.

Mildred Pierce
Dokáže sa žena v domácnosti vymaniť z pazúrov domácich prác a objaviť vlastnú slobodu?

Mildred Pierce (Kate Winslet) má dve dcéry a vo voľnom čase pečie vynikajúce koláče, no nikdy nepracovala inak ako vo vlastnom dome. To sa stáva problémom v momente, keď z domu vyženie svojho neverného muža, ktorý bol pre rodinu aj zdrojom príjmov. Tým sa začína aj jej strastiplná cesta za nezávislosťou. Podarí sa jej uspieť v (pre ňu) neznámom svete práce a zároveň si udržať vlastnú dôstojnosť?

30. roky minulého storočia, hospodárska kríza a jedna čerstvo rozvedená žena – to neznie ako ideálna kombinácia. Mildred Pierce je však vďaka svojej nezlomnosti a vnútornej sile odhodlaná spraviť všetko preto, aby znova zabezpečila šťastie a stabilitu pre seba a svoju rodinu.

Svieža 5-dielna miniséria patrí medzi mnohé výnimočné počiny z dielne majstra melodrámy a oscarového režiséra Todda Haynesa. Ak sme vás ešte nepresvedčili, stavte na fenomenálny herecký výkon Kate Winslet, za ktorý získala prestížnu cenu Zlatý glóbus.

Nádejná mladá žena
Dokonale rafinovaná pomsta násilníkom

(Upozornenie: V texte sa spomína sexuálne násilie a samovražda.)

Cassandra (Carey Mulligan) pracuje cez deň ako servírka v kaviarni a po nociach sa ťažko opitá fláka po baroch. Má to však jeden háčik – je totiž úplne triezva.

V predstieranej opitosti čaká na moment, keď sa jej ujme nejaký dobrák – presne taký, ktorý by predsa žiadnej žene neublížil a chce jej iba s čistým úmyslom pomôcť. No keď už má takúto príležitosť, tak prečo by ju nevyužil a trochu si neužil? To už na neho čaká Cassandra, ktorá je zrazu prekvapivo pri zmysloch, s trýznivým prehovorom do duše. „Nevinní“ muži ešte nikdy necítili väčšiu vinu a poníženie.

Cassandra sa chce pomstiť všetkým mužom, ktorí sú niečoho podobného schopní, a to v mene svojej najlepšej priateľky, ktorá si pre znásilnenie siahla na život. Dômyselný príbeh o pomste upozorňuje na problematiku sexuálneho zneužívania žien. Ani množstvo alkoholu či „vyzývavé“ oblečenie v žiadnom prípade neospravedlňuje páchateľa, ktorý sa dopúšťa sexuálneho násilia. Za debutový film Nádejná mladá žena získala režisérka Emerald Fennell Oscara pre najlepší pôvodný scenár. Zaslúžene.

Emily
Životopisná dráma spisovateľky Emily Brontëovej

„Ako si napísala Búrlivé výšiny?“ „Priložila som pero k papieru, “ odsekne ironická Emily Brontë (Emma Mackey) hneď na začiatku filmu. Jej poriadna dávka drzosti je súčasťou modernej interpretácie životopisného príbehu jednej z najvýznamnejších svetových spisovateliek vôbec. Emily je iná než jej sestry Charlotte a Anne – v spoločenskom živote je zvláštne neohrabaná, nedokáže sa pretvarovať a vždy si robí po svojom. A to sa v prísne katolíckom prostredí s tvrdou výchovou tak celkom nevypláca.

Podobne ako jej sestry, aj ona žije vo vlastnom fantazijnom svete. Vymyslené príbehy, ktoré sú zdrojom jej šťastia, majú na ňu priam povznášajúci účinok. Zasnívaná sa túla po lúkach, zaľúbi sa a píše prekrásne, no temné básne. Keď cíti nespravodlivosť, búri sa, keď má zlomené srdce, píše román. Životopisná dráma Emily, ktorá je režijným debutom známej herečky Frances O’Connor, predstavuje fascinujúci i zdrvujúci príbeh o vzniku jednej z najväčších literárnych klasík.

Birds of Prey: Fantastická premena Harley Quinn
Emancipácia a porozchodová dráma vo veľkom štýle

Keď ste partnerkou toho najobávanejšieho zloducha v meste, je to jednoduché – nikto sa vás ani nedotkne. Ale čo keď sa rozídete? Na krku máte tú najťažšiu úlohu vôbec – opäť nájsť seba. K tomu sa na vás valia všetky nesplatené dlhy z minulosti. Zrazu už nie ste nedotknuteľná a musíte sa postarať sama o seba. A šialená Harley Quinn (Margot Robbie) je v tomto ohľade kráľovnou – s ľahkosťou a úsmevom na tvári sa vyhýba polícii i všetkým, ktorí sa jej chcú pomstiť.

Prečo chlapcov vychovávame inak ako dievčatá? Porozprávali sme sa so sociológom

Harley však na tomto bojisku nie je sama, spoločne s ňou sa v Gothame stávajú nezávislými aj ďalšie superhrdinky. Ak milujete filmy inšpirované komiksami, ale chýbal vám medzi nimi poriadne našlapaný príbeh tejto populárnej antihrdinky, voľba je jasná.

Olga
Aká bola Olga Havlová?

Prvá dáma s noblesou a srdcom na správnom mieste, najbližšia osoba Václava Havla, no predovšetkým autentická a pravdivá ľudská bytosť. Neúnavná disidentka a odvážna žena, ktorá nezniesla nespravodlivosť a hrubé správanie voči obyčajným ľuďom a do konca života sa držala svojich hodnôt, ktoré s Havlom vyznávali. Bola mu veľkou oporou, podporovala ho v disidentskej činnosti, do ktorej sa sama aktívne zapájala, a v čase, keď bol jej manžel vo väzení, bez pochýb prevzala časť jeho agendy.

V dokumentárnej mozaike Miroslava Janka, ktorý stojí aj za dokumentmi Občan Havel, si skladáme obraz jednej z najdôležitejších ženských postáv novodobej českej histórie. Nejde však o výpis životopisných údajov, Janek ju v ocenenom dokumente zachytáva predovšetkým ako unikátneho človeka cez menej známe archívne zábery a osobné výpovede jej priateľov. Vďaka tomu sa môže dnes už každý zoznámiť s Olgou a spoznať, aká v skutočnosti bola.

Insecure
Žiť autenticky a podľa seba

Ostro komediálny seriál o každodennom živote černošských žien rozpráva o neistotách tridsiatničiek, ktoré na prvý pohľad síce vedú usporiadané životy, no niečo im predsa chýba. Možno len trochu úprimnosti k sebe samým a tomu, čo by skutočne chceli.

Hlavná hrdinka Issa si uvedomí, že jej niekoľkoročný vzťah sa nikam neposúva a v práci jej myšlienky utekajú inam. A možno by k tomu chcela začať rapovať. Podarí sa jej zbaviť všetkých pochybností a začať odznova – tentoraz už naozaj podľa seba?

Čaká na vás 5 sérií, počas ktorých sa Issa stane vašou najlepšou priateľkou a bude sa s vami deliť aj o tie najtrápnejšie momenty svojho života. Zaujímavosťou je, že ju stvárnila herečka Issa Rae, ktorá je zároveň autorkou a spoluscenáristkou seriálu, zahrala si napríklad aj v už spomínanom filme Barbie. Insecure je svieži seriál, s ktorým sa dokáže stotožniť nejedna žena a instantne vám zdvihne náladu i sebavedomie.

Páčil sa vám článok?

Príbehy

Sociológ Roman Džambazovič: Zabúdame, že nerovnosťami v spoločnosti aj odriekame slobodu ľuďom, ktorých sa to týka

Ak si chceme lepšie rozumieť, musíme najskôr pochopiť, že nemáme rovnaké príležitosti.

Autorky Ester Viktória Ziffová

Klaudia Šútorová

Foto Magdaléna Tomalová

Dátum27. 4. 2023

Ako sa k nám bude správať naše okolie a aké budeme mať šance, aký budeme mať prístup ku vzdelaniu, pracovným príležitostiam aj možnostiam v súkromnom živote, sa často rozhodne už pri narodení. So sociológom a vedúcim katedry sociológie Romanom Džambazovičom sme sa rozprávali o Slovensku, na ktorom sa pracovné pozície stále delia na ženské a mužské, no aj o Slovensku, ktoré je každý deň bližšie k zmene k lepšiemu.

Menštruácia sa vás nepýta, či na ňu máte peniaze. O menštruačnej chudobe nepočujeme často, a predsa sa nás týka

V rozhovore so sociológom Romanom Džambazovičom sa dočítate aj o tom:

čo je to fenomén zlých adries,
ako je možné, že ľudia, ktorí sú „krajší“, majú lepšie príležitosti,
prečo chlapcov vychovávame inak ako dievčatá,
ako nahliadame na ženy a mužov v práci
a kedy sa prelomí stigma okolo otcovskej dovolenky.

Ako by ste ako sociológ opísali Slovensko z pohľadu sociálnych nerovností?

Ako krajinu s hlbokými nerovnosťami v rozvrstvení spoločnosti. Skúsme si to povedať na príklade. Ideálne rozvrstvenie si väčšina z nás predstaví ako šišatú loptu na rugby – najširšia časť je stredná vrstva a bohatá aj chudobná vrstva je tá menšia, zúžená. Ak rozvrstvenie spoločnosti pripomína iný útvar a vnímame to ako nespravodlivé a odstrániteľné, tak ide o výrazný sociálny problém. Stredná vrstva u nás v prípade straty práce, dlhotrvajúcej choroby, nutnosti starostlivosti o niekoho v rodine môže mať výrazné finančné problémy.

Aj na Slovensku je bohatším pridané a chudobným aj to málo odobrané. Bohatí idú míľovými krokmi dopredu a chudobných nechávajú ďaleko za sebou.

Ako to vplýva na našu spoločnosť?

Tak, že sa prehlbujú ďalšie nerovnosti. Vidíme napríklad nerovný prístup k vzdelaniu alebo nerovnosť z hľadiska veku, keď trh práce znevýhodňuje ľudí nad 45 rokov. Vidíme aj feminizáciu chudoby – ženy sa dožívajú vyššieho veku, po úmrtí partnera zostávajú samy, v dôsledku rozvodu či zmeny na partnerskom trhu samy vychovávajú dieťa a z malého príjmu či dôchodku nedokážu vyžiť.

Na Slovensku je viditeľná aj etnická nerovnosť, napríklad pri rómskej etnicite, ale máme aj znevýhodnenie vo vzťahu k priestoru. Voláme to fenomén „zlých adries“. Je totiž rozdiel, či sa narodíte do časti obce či mesta so zlou infraštruktúrou a s kumuláciou sociálnych problémov. Veľkou otázkou je aj rodová nerovnosť.

Ďalšou z nerovností je takzvaný lookizmus, teda nerovnosť na základe vzhľadu. Ešte stále majú v spoločnosti lepšie postavenie tí, ktorí sa čo najviac približujú k ideálom krásy. Efekt vzhľadu má pritom jednoznačné ekonomické dôsledky. Keď sme „pekní“, rýchlejšie získame partnera či partnerku, ale aj prácu na pohovore.

Sociálne nerovnosti existujú v každej spoločnosti, neexistuje miesto, kde by neboli.

Predpokladám, že toľko nerovností prispieva aj k polarizácii v spoločnosti.

Ak časť spoločnosti vníma nerovnosť ako nespravodlivú, teda ako niečo, čo sa dá odstrániť, vtedy narastá aj polarizácia. Je to taký paradox. Vnímame to ako nespravodlivé, chceme, aby to štát riešil, ale na druhej strane stigmatizujeme obeť. Naša solidarita je podmienená. Sme ochotní dať, no len ľuďom, ktorí plnia nami zadané podmienky.

Máme nastavené spoločenské normy, vplyvom ktorých majú muži vyšší plat. Takže sa mužovi oplatí ísť do práce a žene zostať doma na materskej – to však nie je slobodné rozhodnutie.

Popritom však zabúdame, že nerovnosťami časti spoločnosti odriekame slobodu. Keď som chudobný, nemôžem si slobodne zvoliť, čo budú moje deti jesť alebo do akej školy ich dám. Nemám slobodnú voľbu v tom, ako si zariadim svoj život, keď sa stanem matkou alebo otcom, lebo tu máme nastavené nejaké spoločenské normy a štruktúry, vplyvom ktorých majú napríklad muži vyšší plat – takže mužovi sa oplatí ísť do práce a žene zostať doma a už to nie je o slobodnom rozhodnutí. Tlačí nás nutnosť naplniť očakávania živiteľa rodiny a strážkyne domáceho krbu.

Nie je to naša slobodná voľba, dotlačil nás do nej systém fungovania spoločnosti.

Z toho predsa nemôže benefitovať ani systém.

Nerád hovorím o ekonomických dôsledkoch, lebo je hrozné, že sociálne následky, ktoré som vymenoval, ako argument nestačia. Malo by záležať najmä na životoch ľudí.

Ak napríklad vyčleníme starších, ženy či etnické skupiny z trhu práce, tak na to doplatíme všetci. Využívanie ľudského potenciálu znamená obrovské ekonomické plus pre každú spoločnosť.

Prečo teda tolerujeme nerovný prístup?

Často sme ochotní privrieť zrak a zvoliť pštrosiu stratégiu – nás sa to netýka, dokonca obviňujeme samotné obete, zľahčujeme a ironizujeme ich ujmu. Aj dáta hovoria jasne – napríklad v dosiahnutí rodovej rovnosti sme dlhodobo podpriemerní. Z hľadiska Indexu rodovej rovnosti sme v rámci Európskej únie štvrtí od konca.

Všimla som si prieskum o polarizácii v spoločnosti, kde sa Slovákov a Sloveniek okrem iného pýtali, či súhlasia, že medzi mužmi a ženami na Slovensku je nerovnosť v neprospech žien a treba to zmeniť. Na téme rodovej nerovnosti sa zhodla väčšia časť spoločnosti.

Je to problém merateľný cez rôzne ukazovatele. Napríklad či majú ženy a muži rovnaké ekonomické prostriedky alebo ako je rozdelená platená a neplatená práca v domácnosti. Ako som spomínal, Slovensko je dlhodobo horšie, ako je priemer krajín EÚ.

Samotný pojem neplatená práca nám napovedá o probléme – s takouto formuláciou to totiž ľudia vnímajú ako menej dôležité. Neplatenú prácu častejšie vykonávajú ženy a takéto vnímanie sa na ne prenáša. Naopak, muž s platenou prácou je chápaný ako živiteľ a chlebodarca. Tieto postavenia nie sú rovnocenné. Rozdelenie neplatenej práce je jedna dimenzia rodovej rovnosti hodná skúmania, no aj platená práca má ďaleko od rovného postavenia.

Ženy na Slovensku majú o 16,6 % nižšie platy ako muži.
Rozdiel v dôchodkoch medzi mužmi a ženami je 10,7 % v neprospech žien.
(dáta za rok 2021)

Na Slovensku je napríklad prítomná nielen vertikálna nerovnosť, teda že vysoké manažérske posty zastávajú muži, ale aj horizontálna nerovnosť, teda horizontálna segregácia na trhu práce. To znamená, že istý typ práce zastávajú väčšinou iba muži alebo iba ženy. Napríklad na Slovensku máme väčšiu prevahu učiteliek, dentálnych hygieničiek, sestričiek a podobne. A to isté platí aj naopak, muži zastávajú istý typ povolaní.

V roku 2021 bolo na manažérskych postoch len 34,7 % žien.

Študentom často hovorím takýto príklad: Predstavte si kanceláriu, v ktorej je pracovný stôl, na ktorom je množstvo papierov. Keď poviem, že ide o stôl muža, napadne nám, že má chudák veľa práce. Žena je, naopak, bordelárka, ktorá si nestíha robiť svoju prácu. Muž nie je pri pracovnom stole? Asi išiel na nejaké dôležité stretnutie. Žena klebetí pri káve alebo si išla nakúpiť.

Tieto stereotypy sú zakorenené hlboko v nás a ženy musia v zamestnaní a na vyšších pozíciách neustále dokazovať, že na to majú.

Aj hudba môže byť hlasom spravodlivosti. Tieto piesne prispeli k rovnoprávnosti

Čím to je spôsobené? Vychádza to zo socializmu a z obdobia neslobody?

Nie, to určite nie. Počas socializmu sa vybojovali také veci, ktoré v západnej Európe trvali feministickému hnutiu výrazne dlhšie. Rodové stereotypy sú v nás kultúrne zakorenené a prejavujú sa v tradičnom vymedzení postavenia mužov a žien a zároveň v očakávaniach, ako bude medzi nimi vyzerať deľba práce vo verejnom aj v súkromnom priestore.

Súvisí to aj so spôsobom, akým vychovávame deti?

Určite áno. Od raného veku máme odlišné očakávania smerom k deťom odlišného pohlavia. Dokonca si dovolím povedať, že už v brušku, keď sa rodičia dozvedia pohlavie dieťaťa. Stačí, keď dieťa kopne – chlapcovi povieme, že kope ako futbalista, a dievčatku, že tancuje v brušku. Pritom je to rovnaký pohyb.

Takéto správanie potvrdzujú aj výskumy – ak máte chlapca, ľudia sa k nemu prihovárajú ako k silnému valibukovi, zatiaľ čo dievčatko je krásna a jemná bábika. Aj knihy a hračky nakupujeme a vyberáme rozdielne, podľa pohlavia.

Pociťujú nejaké znevýhodnenia aj muži?

Vo veľkej väčšine ide o znevýhodnenie žien. No medzi „mužské“ príklady patrí napríklad chápanie roly otca. Keď chce muž zostať na rodičovskej dovolenke, ešte stále nesie v spoločnosti stigmu, že je „pod papučou“ alebo že nedokáže zabezpečiť starostlivosť o dieťa či domácnosť ako matka a žena.

Vnímate však, že sa napriek tejto stigme zvyšuje záujem o otcovskú dovolenku?

Áno, no na Slovensku túto skutočnosť znepríjemňuje nastavenie verejných politík. Jednak vidíme odklad rodičovstva, ktorý zapríčiňuje ekonomická situácia, no na druhej strane je odchod matky zo zamestnania finančne výhodnejší. Často to nie je to slobodné, ale racionálne rozhodnutie.

Pomaličky však prichádza zmena. I keď ešte vždy muži hovoria o tom, že pomáhajú v domácnosti. Prečo hovoria o pomoci a nie o plnohodnotnom zapojení sa do výchovy, domácich prác, starostlivosti o chorých? Obaja partneri majú participovať rovnakým dielom, ak je to možné.

Často uvažujem, či si vôbec muži uvedomujú, čo všetko ženy na materskej musia vedieť zabezpečiť a ako to determinuje ich budúce možnosti na trhu práce.

Muž je obetavý, lebo pomáha, a ženu prirovnávame ku karieristke.

Áno, toto je jeden z najčastejších stereotypov. Často uvažujem, či si vôbec muži uvedomujú, čo všetko ženy na materskej a rodičovskej musia vedieť zabezpečiť a ako to determinuje ich budúce možnosti na trhu práce. Napríklad ak majú 2-3 deti a sú 6 rokov mimo pracovného trhu, ide pri nastavení našej spoločnosti o znevýhodňujúcu situáciu, ktorá sa často nedá dobehnúť. Prejavuje sa v nerovnostiach z hľadiska platu, možnostiach pracovného postupu, neskôr vo výške dôchodku a podobne.

Najlepší príklad je akademické prostredie. Je tu mnoho žien odborných asistentiek, no čoraz menej ich je docentiek či profesoriek, pretože počas rodičovskej dovolenky nepublikujú a nerobia výskum. Tie roky im chýbajú. Nie je to pravidlo, no je to silná forma nerovnosti.

Spoločnosť na ženy pozerá inak. Političiek sa v rozhovoroch často pýtajú, ako stíhajú svoju prácu a súčasne deti alebo domácnosť. V rozhovore s politikom som túto otázku nikdy nepočul.

Je to taký dvojaký meter. Asi by sa inak pozeralo na predsedníčku parlamentu, ktorá by mala 12 detí s rôznymi mužmi, a inak sa pozeráme na muža.

Áno, je to úplne odlišné. Žena má byť v jednom stabilnom vzťahu a viac partnerstiev, aj keď sériovo monogamných, by ju stigmatizovalo a v očiach verejnosti znevýhodnilo. V prípade muža je to dôkaz jeho sily, mužnosti a moci.

Vnímate v téme rodovej nerovnosti aj nejaké zlepšenie?

Samozrejme, keď si porovnáme len posledné 3 desaťročia, vidíme posun. Spoločenská klíma sa mení veľmi pomaly, ale mení sa. Začíname byť citlivejší na prejavy nespravodlivosti. Kým donedávna sme prejavy rodovej nerovnosti vnímali ako individuálny problém, dnes sa stáva problémom, ktorý riešime naprieč celou spoločnosťou. Citlivo reagujeme na prejavy domáceho násilia, sexuálneho obťažovania, na prejavy diskriminácie spojené s vekom, národnosťou, sexuálnou orientáciou.

Rodová nerovnosť je tak hlboko v nás, že si to niekedy ani neuvedomujeme.

Rodová rovnosť je ideálny stav. V podstate to znamená, že si v živote môžem vyberať z možností bez obmedzenia, či som sa narodila ako žena alebo ako muž. Ak ste vo vzťahu, skúste porozmýšľať, kto vyberá film, keď idete do kina.

U čích priateľov oslavujete Silvestra? Rozprávali ste sa, kto zostane doma, keď dieťa ochorelo, alebo to bolo automaticky na partnerke? Kto sa postará o vašich zostarnutých rodičov? Kto spraví večeru, nakúpi, uprace, zoberie auto do opravy? Robíte neustále ústupky alebo komunikujete o týchto rozhodnutiach so svojou polovičkou?

Každý vzťah má svoje spôsoby fungovania, no nikto by nemal byť automaticky v nevýhode len pre svoje pohlavie.

doc. Roman Džambazovič

Docent Roman Džambazovič je sociológ a vedúci Katedry sociológie na FiF UK v Bratislave. Medzi hlavné oblasti jeho záujmu patria sociálne nerovnosti, sociálna stratifikácia a mobilita, rodina, intimita, sexualita, subkultúry mládeže aj dospievanie. O týchto témach napísal niekoľko kníh a množstvo vedeckých štúdií. Ako riešiteľ spolupracuje na mnohých vedeckých grantoch a projektoch.

Páčil sa vám článok?

BarbieZábavná ružová príručka feminizmu

Mildred PierceDokáže sa žena v domácnosti vymaniť z pazúrov domácich prác a objaviť vlastnú slobodu?

Nádejná mladá ženaDokonale rafinovaná pomsta násilníkom

EmilyŽivotopisná dráma spisovateľky Emily Brontëovej

Birds of Prey: Fantastická premena Harley QuinnEmancipácia a porozchodová dráma vo veľkom štýle

OlgaAká bola Olga Havlová?

InsecureŽiť autenticky a podľa seba

Mohlo by vás zaujímať

Trúfate si na štúdium v Rokforte? Tak skúste správne odpovedať na týchto 10 otázok o svete Harryho Pottera

Drsná budúcnosť, extrémne efekty aj skľučujúce osudy hrdinov. Týchto 6 dystopických príbehov sa s vami nebude maznať

Realita najmladšej generácie, nadčasové historické drámy aj zložitosť modernej lásky. Týchto 7 nových slovenských a českých filmov sa oplatí vidieť