Pompéznosť, intrigy a kráľovské maniere. Týchto 6 kostýmových drám vás prenesie do minulých storočí

Dobové róby sú však len krásnym zavŕšením celkového vizuálneho zážitku a prekvapivého príbehu.

5. 9. 2024; Autorka: Laura Bilíková, Foto: Netflix

Od pôvabných rób cisárovnej Sisi cez nadčasové outfity princeznej Diany až po pompézne šatstvo v extravagantnom Bridgertone – aj filmové a seriálové kostýmy samy osebe dokážu rozprávať vlastné príbehy. Vystihujú totiž skryté emócie, dokresľujú vnútorné prežívanie postáv a zvýrazňujú telesné túžby. Spoznajte bližšie historické postavy či spletité milostné príbehy cez náš výber najlepších kostýmových drám.

S Netflixom sa presuniete do dávnych čias kedykoľvek, a ak máte O2 Paušál, filmové cestovanie v čase môžete mať v jeho cene

Bridgerton
Rozkošné intrigy a nevídaná pompéznosť

Vstúpte do záhrady vizuálnej opulentnosti a zoznámte sa s Bridgertonovcami. Túto vplyvnú rodinu sa na kráľovskom dvore plnom intríg, škandálov a tajomstiev oplatí poznať – teda najmä milostné príbehy a spletité vzťahy (nielen) jej členov, ktoré sú ústredným motívom seriálového deja.

Počas troch sérií sledujeme osudy nenápadných dám aj takzvaných „diamantov“ plesovej sezóny, ktoré na osvieženie aristokratickej rutiny vyberá znudená kráľovná Šarlota – aj vďaka tomu sú všetky sezóny plné napätia a nečakaných zvratov.

Bridgerton však toho ponúka omnoho viac. Každý diel vás pozýva na vizuálnu hostinu plnú bohato zdobených salónov, majestátnych záhrad a nápaditých kostýmov, ktoré žiaria všetkými farbami a strihmi.

Na každom kroku vás bude sprevádzať záplava čipky, kvetovaných výšiviek, brokátov či nazberkaných rukávov, samozrejme, aj pestrých doplnkov a šperkov. Už len pre prvú sériu bolo zhotovených vyše 7 000 kostýmov, ktorých výroba trvala 5 mesiacov.

Kráľovná Šarlota
Keď kostýmy dokonale odrážajú vnútro hlavnej hrdinky

Na Bridgerton nadväzuje aj seriálový prequel, ktorý sa venuje príbehu mladej Šarloty, budúcej kráľovnej, jej ceste na trón a dramatickému manželstvu s kráľom Jurajom III.

Mladá kráľovná sa ocitá v novom a zložitom svete plnom mocenských vzťahov, politických hier a očakávaní kráľovskej rodiny, no zároveň sa snaží zachovať si vlastnú tvár, a to aj v temných obdobiach, ktoré ovplyvňujú nielen jej manželstvo, ale aj osud celého kráľovstva.

Seriálové spracovanie jej príbehu je veľmi voľne inšpirované rovnomennými historickými postavami, avšak je natočené s humorom a v modernom štýle rovnako ako Bridgerton. A opäť na vás čakajú skvostné kostýmy, ktoré zdôrazňujú kontrastný vývoj Šarloty ako postavy.

Lebo keď sa stane súčasťou kráľovského dvora s tvrdými pravidlami, čakajú na ňu zväzujúce korzety, bohato zdobené róby či extravagantné účesy – a všetky kostýmy trefne odrážajú aktuálne pocity i vnútorné boje kráľovnej Šarloty.

Persuasion
Romantika podľa knižnej predlohy Láska slečny Elliotovej

Z mnohých filmov a kníh už veľmi dobre poznáme príbehy žien, ktorým rodičia vštepovali, že v ich živote je najdôležitejšie to, aby si našli zabezpečeného muža s dobrým spoločenským postavením. Inak to nie je ani v novej filmovej adaptácii novely od Jane Austenovej.

Slečna Anne Elliotová (Dakota Johnson) sa raz v živote skutočne zamilovala, a to do pohľadného námorníka Fredericka Wentwortha. Podľahla však nátlaku svojej rodiny a nechala sa presvedčiť, aby jeho žiadosť o ruku odmietla. Dôvod bol jednoduchý: chýbal mu majetok a postavenie hodné rešpektu, hoci pre Anne nemal chybu.

Po ôsmich rokoch od jej rozhodnutia, ktoré mnohokrát oľutovala a oplakala, sa ich cesty opäť pretnú, no Frederick sa vracia už ako úspešný a zámožný kapitán. Poníženie tak strieda pýcha a Anne sprevádza bolestivá melanchólia – zaslúži si však druhú šancu na pravú lásku?

Ďalšia z filmových adaptácií diela Jane Austenovej je vizuálnym stelesnením elegancie, s ktorým kontrastuje svieži humor Anne v podaní Dakoty Johnson. Jednoduché a nenápadné kostýmy však naznačujú pokoru a starostlivo skryté pocity hlavnej hrdinky.

Koruna
Majestátna kronika kráľovskej rodiny

Životopisný seriál Koruna ponúka intímny pohľad do osobného života aj vládnutia kráľovnej Alžbety II. a zároveň skúma historické udalosti, ktoré zásadným spôsobom formovali modernú Britániu.

Sledujeme udalosti od jej nástupu na trón cez zložité politické výzvy až po chúlostivé drámy uprostred kráľovskej rodiny. Život v zlatej klietke prináša množstvo povinností a očakávaní, no aj (mediálny) tlak či nedostatok súkromia, s ktorým sa musia príslušníci kráľovskej rodiny vyrovnať.

Seriál Koruna je oceňovaný najmä za vierohodné vykreslenie postáv a napínavý dej, jeho vizuálna stránka však za nimi nezaostáva. Seriálové kostýmy sú často inšpirované skutočným oblečením, ktoré nosili príslušníci kráľovskej rodiny – od elegantných rób kráľovnej Alžbety až po viac uvoľnené a nadčasové šatstvo princeznej Diany. Aj prostredníctvom kostýmov sa tak môžeme ponoriť do každodenného života za dverami britských palácov.

Milenec lady Chatterleyovej
Poriadne zmyselný príbeh

Ak vám medzi noblesnými kostýmovými drámami chýbalo viac vášne, toto je tip pre vás. Vo filme Milenec lady Chatterleyovej sa totiž rozbíjajú hranice medzi spoločenskými normami a láskou, ktorá provokuje.

Hlavná hrdinka Connie (Emma Corrin) sa síce vydá za muža, ktorého spočiatku vrúcne miluje, no po vojne, ktorá jej manžela pripúta na invalidný vozík, je zrazu je uväznená v chladnom a bezduchom manželstve. Až kým nepadne jeden netradičný návrh a Connie sa neocitne vo vášnivej afére s lesníkom Oliverom (Jack O’Connell).

Psychológ: Čím lepšie spoznáte samého seba, tým ľahšie budete prekonávať výzvy, z ktorých máte strach

Manželské povinnosti tak striedajú surové emócie, no zakázaná vášeň musí čeliť aj dôsledkom. Skutočná láska je však omnoho viac ako názor druhých či prestížne miesto v spoločnosti. Rebelskú povahu hlavnej hrdinky umocňujú aj strohé kostýmy, ktoré sa však dynamicky prispôsobujú jej silným emóciám – sú zároveň dôkazom, že sa od spoločenských noriem dokážeme oslobodiť a spoznať svoju pravdivú podstatu.

Cisárovná
Sisi, ako ju (ne)poznáte

Túžite spoznať skutočný príbeh ikonickej Sisi? Nemecká miniséria prináša nový a zároveň intímny pohľad do života mladej Alžbety Bavorskej, ktorá sa nečakane ocitne v úlohe rakúskej cisárovnej po tom, ako sa zamiluje do cisára Františka Jozefa I.

Čakajú na ňu intrigy a prísne pravidlá habsburského dvora, ale aj osobné konflikty, ktoré môžu ohroziť jej manželstvo. Cisárovná balansuje medzi napätím a romantikou, keď sa snaží nájsť rovnováhu medzi svojimi túžbami a povinnosťami.

Aj v prípade tohto seriálu sú kostýmy doslova majstrovským dielom – evokujú luxus a pompéznosť rakúskeho dvora, no zároveň odrážajú aj vnútorný svet postáv. Sisine nádherné šaty, ktoré zdobia mnohé zložité výšivky, zdôrazňujú jej prechod od nevinnosti k zodpovednosti habsburskej cisárovnej.

Každý detail dômyselne prispieva k dotvoreniu autentickej atmosféry, ktorá spája históriu s emocionálnou hĺbkou.

Príbehy

Aj pri priateľoch náš mozog vyplavuje hormón lásky. Psychologička vysvetľuje, ako nám priatelia nahrádzajú rodinu či romantické vzťahy

Klišé, že priatelia sú rodina, ktorú si vyberáme sami, celkom odzrkadľuje realitu.

26. 3. 2024; Autorka: Ester Viktória Ziffová, Foto: Magdaléna Tomalová

Dobré priateľstvá sú pre nás veľmi dôležité – pomáhajú nám prekonávať ťažké životné situácie, kamaráti sa s nami tešia a zároveň nás posúvajú. No ani takýto vzťah by sme nemali brať automaticky, preto sme sa pýtali psychologičky Linnet Michaličkovej, ako sa o priateľstvá starať a ako ich budovať.

Antropológ: Ak dáte kamarátovi darček, budujete a prehlbujete tým aj váš vzťah

S psychologičkou Linnet Michaličkovou sme rozprávali aj o tom:

prečo je hľadanie nových priateľov v dospelosti náročné,
ako a kde nadväzovať hlboké priateľské vzťahy,
prečo sú priateľstvá rovnako dôležité ako partnerstvá,
ako sa o ne starať
a prečo nasilu neudržiavať vzťah, v ktorom sa jedna strana odcudzuje.

Existuje niečo ako ideálny kamarát/ideálna kamarátka?

Je náročné opísať vzorový príklad, pretože priateľstvá sú veľmi individuálne. Pre každého však platí, že by sme sa mali cítiť uvoľnene, otvorene a byť v kamarátstve bez nejakého tlaku. Najdôležitejší je pocit bezpečia, nikto nás nemá do ničoho nútiť a mali by sme cítiť, že sme prijímaní takí, akí sme – či už máme lepší, alebo horší deň.

Dobrý kamarát by mal pre nás predstavovať priestor, v ktorom je v poriadku cítiť sa tak, ako práve potrebujeme. Ako v každom zdravom vzťahu, ani tu by nemala chýbať rovnováha a vzájomná podpora.

Treba však dodať, že kamarát nemôže byť stále proaktívny a riešiť všetky naše problémy či preberať zodpovednosť za náš život. Niekedy stačí, keď je pri nás a vypočuje si všetko, čo nás trápi. Je dôležité, aby sme cítili, že je blízko.

Podľa toho, čo ste opísali, majú priateľstvá podiel aj na našom mentálnom zdraví. Dá sa povedať, že sú pre naše fungovanie nevyhnutné?

Áno, dokonca môžem povedať, že nemať kamarátov je zdraviu škodlivé. Sú nesmierne dôležití pre naše duševné aj fyzické zdravie. Keď nám chýba blízkosť priateľov, začneme zažívať osamelosť, a pritom ani nemusíme byť sami. Takýto pocit môžeme mať aj v miestnosti plnej ľudí.

Osamelosť, teda pocit nedobrovoľnej samoty, môže v určitých prípadoch vytvárať až také zmeny na mozgu, ktoré sú podobné tým pri stareckej demencii – čiže nám vyslovene chradne mozog. Kamaráti nám taktiež dávajú do života potrebnú empatiu, môžeme sa im zdôveriť a v ich blízkosti vyplavujeme oxytocín – hormón lásky.

Oxytocín sa častejšie spomína pri romantických vzťahoch – je zaujímavé, že môže byť zastúpený aj v priateľstve.

Oxytocín sa spúšťa, keď prežívame akúkoľvek lásku – aj tú priateľskú. Partnerský a priateľský vzťah majú mnoho spoločného, napríklad pocit dôvery či bezpečia sa prelína v oboch. Niekedy sa stretávame aj s tým, že náš partner je náš najlepší priateľ.

A hoci v partnerských vzťahoch zažívame silné emócie, priateľstvá sú častokrát čistejšie – bez žiarlivosti či pálčivých očakávaní o dokonalej kompatibilite, ktorú tak veľmi túžime nájsť práve v partnerských vzťahoch. Priateľské vzťahy sú zväčša slobodnejšie a menej emočne zahlcujúce.

Láska je však zastúpená v oboch prípadoch, a tak, ako sa staráme o partnerský vzťah, by sme sa mali starať aj o priateľstvá.

Napríklad venovať kamarátom dostatok pozornosti a času?

Áno, v prvom rade by sme si mali nájsť čas napísať či zavolať. V prípade funkčných vzťahov sa odporúča zaradiť si „ozvanie sa kamarátovi“ do zoznamu úloh na daný deň. Alebo si napríklad dávať stretnutia fixne do kalendára – ako si dávame pracovné aktivity.

Vzťahy s kamarátmi sú častokrát kvalitnejšie ako rodinné väzby a vďaka nim nadobúdame pocit, že tu nie sme sami.

Keď sa stretávate s väčšou skupinou naraz, je dobré dohodnúť sa aj na „téme“ stretnutia, aby ste sa neskupinkovali. Užitočné je aj začať stretnutie prehovorom, počas ktorého každý zhrnie novinky zo svojho života. Počúvať a byť vypočutý, to je dobrý tip, ktorý výrazne zmení kvalitu vašich priateľstiev.

Takže počúvanie je kľúčom k udržiavaniu dobrých vzťahov?

Niekedy si možno myslíme, že tam stačí fyzicky pre toho druhého byť, a tým je všetko vybavené. Ľudia však potrebujú cítiť emočnú blízkosť, fyzickú menej. Aj také priateľstvo na diaľku môže fungovať, keď kamarátov počúvate a udržujete s nimi kontakt. Keď vám kamarát niečo hovorí, mali by ste načúvať a reflektovať – môžete napríklad prerozprávať, čo hovorí, aby bolo jasné, že mu rozumiete. To častokrát postačí.

Kamaráti však nie sú len milí a usmievaví. Často úprimne povedia aj veci, ktoré počuť nechceme. Robia to však najmä kvôli tomu, aby nás namotivovali, posunuli.

Naši dobrí kamaráti tiež niekedy nemajú čas a v istom momente nevedia do vzťahu investovať energiu – kľúčom je povedať, že teraz nemáte priestor, a druhá strana by to mala s empatiou akceptovať, lebo každý z nás potrebuje aj čas iba pre seba. Nie je to sebectvo, len rešpektovanie vlastných potrieb. Dôležité je však otvorene hovoriť, ako to máte, aby to druhá strana nebrala ako odcudzenie sa.

Vedci a vedkyne sa celkom rozchádzajú v názore, koľko potrebujeme mať v živote priateľov – niektorí hovoria o troch, iní o piatich či šiestich. Dá sa to vôbec nejako zadefinovať?

Súhlasím, že je náročné odpovedať presným číslom, aj tu sa prejavuje individualita ľudí. S klientmi sa však najčastejšie rozprávame o okruhu 2-3 najbližších kamarátov. Neexistuje však presný počet, niekto môže byť introvertnejší a stačí mu aj jeden hlboký vzťah. Sú aj ľudia, ktorí stavajú svoj život na veľkom počte priateľov a zdrojujú sa skôr kapacitne.

Aj kamarátstva chladnú a zanikajú. Ťažko sa to prijíma, no nemá zmysel udržiavať starý nefunkčný vzťah umelo pri živote.

Tomu rozumiem, ale predsa je vzácne počuť, že aj 2-3 kamaráti sú dosť.

Áno, ani si to niekedy neuvedomujeme, no naozaj máme okolo seba priateľov či blízkych ľudí, ktorí sú tu pre nás. Niekedy do tohto okruhu patrí aj sestra alebo kolega, s ktorým len pravidelne kávičkujem počas obednej pauzy.

Tip od psychologičky o priateľských väzbách

Na terapii zvyknem s klientmi robiť aktivitu na zvedomenie si okruhu svojich blízkych. Na papier si nakreslia panáčika, ktorý znázorňuje ich a okolo panáčika kreslia bubliny s menami ľudí, ktorým by sa mohli ozvať, ak by sa cítili zle – volám to podporný výbor.

Väčšinou sú veľmi prekvapení z počtu bubliniek, ktoré sa vynoria, a papier slúži ako dôkaz, že majú v okruhu mnohých ľudí, ktorým na nich záleží. Častokrát sa potom klienti začnú týmto ľuďom aj proaktívne ozývať a niektoré vzťahy prehlbovať.

Keď sme boli deti, bolo veľmi jednoduché nájsť si kamarátov, no v dospelosti je to o niečo náročnejšie. Prečo?

V detstve máme veľmi prirodzené priateľstvá – v školách či v krúžkoch. Stretávame sa s rovesníkmi, ktorí majú rovnaké záujmy ako my a sme spojení ešte skôr, než sa z nás stanú priatelia.

V dospelosti už máme iné priority a povinnosti, do nášho života vstupuje práca, rodina, partnerské vzťahy a máme rôzne aktivity, ktoré sú pre nás dôležitejšie ako vytváranie nových priateľstiev. Doba je taká rýchla, že väčšina z nás čerpá ešte z priateľských kontaktov, ktoré sme si vytvorili v mladosti, ak je to možné. Je to aj komfortnejšie, lebo cesta o získanie akéhokoľvek vzťahu nie je jednoduchá. No ani v dospelosti to nie je nemožné, aj keď je to ťažšie.

Aj v práci však máme bublinu ľudí, s ktorou máme nejaké spoločné záujmy.

S kolegami nás síce spája spoločná práca, no stretávajú sa v nej aj rôzne vekové skupiny. Každý už máme svoj život a okolo seba aj svojich kamarátov. Nejde teda o ucelenú skupinu ako v škole, keď sme chceli každú prestávku stráviť spoločne. V dospelosti trávime „prestávky“ odlišne.

Keď sa nám predsa len podarí nájsť si priateľov v dospelosti, takéto vzťahy môžu byť omnoho kvalitnejšie ako tie v detstve. Máme totiž roky skúseností navyše a vieme lepšie odhadnúť človeka. Taktiež máme nastavené vlastné hranice a „upratané“ hodnoty. Nové priateľstvá medzi dospelými ľuďmi vedia byť veľmi úspešné, pretože presne vieme, čo hľadáme.

Takže podobne ako v partnerských vzťahoch, aj v tých priateľských hľadáme už niečo konkrétne?

Určite áno. Najprv sa sústredíme na vzájomné sympatie, až na „chemickej“ úrovni zisťujeme, či si vieme s daným človekom predstaviť hlbší kontakt. Potom sa pozeráme na spoločné hodnoty, názory a záleží nám na tom, či nás toto priateľstvo dokáže niekam posunúť. Prirodzene hľadáme niekoho, kto nám prinesie do života naplnenie a inšpiráciu.

Práve tento faktor je v porovnaní s detstvom veľmi rozdielny – ako deti sme od kamarátov očakávali maximálne ich hračky či čas. Mnohokrát sme, samozrejme, mali aj hodnotný vzťah, no v dospelosti budujeme vzťahy, od ktorých už od začiatku očakávame, že budú hlboké a vyvážené. Zrazu nie je frajer ten, kto má viac kamarátov, ale ten, kto má priateľské vzťahy plné vzájomného súladu.

Máte nejaký overený tip z praxe, ako nových kamarátov hľadať?

Často sa rozprávam s klientmi, ktorí prichádzajú do nového mesta za prácou a nikoho v ňom nepoznajú. Väčšinou im radím, aby si našli nejakú aktivitu alebo skupinu, akoby záujmové krúžky, ktoré nám rovnako ako v detstve dokážu priniesť do života niekoho nového. Mala som napríklad klientku, ktorá bývala v spoločnom byte s viacerými ľuďmi, s ktorými si osobnostne veľmi nesadla. V meste nikoho nepoznala, nedarilo sa jej nájsť kamarátov.

Ako nájsť spoločnú reč, aj keď vidíme svet inak? Poradíme vám s odborníkom na komunikáciu

Začala teda chodiť na hodiny lukostrelectva, pretože chcela vyskúšať niečo nové a našla si tam aj niekoľko nových kamarátov. Tu ju so skupinou spájal už aspoň jeden spoločný záujem a zrazu bolo ľahšie začínať konverzácie a spoznávať sa bližšie aj v iných témach. Po čase mi povedala, že našla svoju druhú rodinu. A presne tak to je, druhú rodinu síce musíme hľadať a cesta môže byť kľukatá, no stojí za to.

Predstavme si situáciu, že sme si v detstve či počas dospievania dobrého kamaráta/kamarátku už našli, no v dospelosti sme sa postupne odcudzili. Nemali sme už spoločné hodnoty alebo sa nám zmenili priority. Môžeme takéto vzťahy ešte nejako udržať?

Ja som zástankyňa názoru, že nič nie je nevyhnutné udržiavať celý život. Treba si uvedomiť, že v tomto vzťahu nikto nemusel urobiť chybu, jednoducho sa vyvíjame a niekedy to prinesie rozpad priateľstva.

Bolo by čudné, ak by sme boli celý život rovnakí. To by znamenalo, že sa nevyvíjame a potreba sebaaktualizácie je jedna z tých najprirodzenejších, ktoré máme. Niekedy sa nám menia názory, inokedy príde do nášho života nejaká situácia, napríklad sa presťahujeme, vyštudujeme a zmení sa náš pohľad na svet. Ten kamarát bol pre nás skvelý v istej fáze života, v ktorej sme boli, no zrazu sa začneme úplne rozchádzať v nejakých pohľadoch, čo môže byť náročné prijať.

Nehovorí sa o tom často, no je to tak – priateľstvá vznikajú, zanikajú, chladnú. Nemá zmysel držať staré priateľstvo umelo pri živote. Keď nám nie je spoločne dobre, tak by sme sa mali sústrediť na nový okruh ľudí. Hľadať kamarátov, s ktorými máme spoločné témy a posúvajú nás smerom, akým chceme ísť.

Kamaráti nám dávajú do života empatiu, pocit bezpečia a v ich blízkosti sa vyplavuje aj hormón lásky oxytocín.

Spomenuli ste, že budovanie priateľstva v dospelosti je podobné ako pri partnerských vzťahoch. Bolí aj odcudzenie sa s kamarátom či kamarátkou rovnako ako rozchod s partnerom či partnerkou?

Rozpad či odlúčenie priateľov môže na naše prežívanie pôsobiť podobne ako rozchod v romantickom vzťahu, pretože obe situácie spôsobujú istú emocionálnu bolesť sprevádzanú pocitom straty. Aj tu však záleží od okolností – akú kvalitu tento priateľ v mojom živote zohráva? Prečo sme sa odlúčili a s akými emóciami z priateľstva odchádzame?

Jednoduchšie je, keď priateľstvo končí postupným vyhasnutím vzťahu a neprežívame tak akútne silné emócie, ako je tomu pri náhlom rozpade. Niekedy sa však aj pri kamarátoch stretávame s tzv. ghostingom, aj keď sa prevažne spája s partnerskými vzťahmi. Aj v tomto prípade môžeme prežívať zmätenosť, stratu dôvery, sklamanie, pochybnosti o sebe samých…

To, ako sa so stratou dokážeme vyrovnať je veľmi individuálne. Záleží na našej psychickej odolnosti, vnútorných aj vonkajších zdrojov, aktuálnej životnej situácie. Okruh svojich priateľov by sme preto nemali limitovať len na číslo 1, nakoľko v prípade rozpadu priateľstva z akéhokoľvek dôvodu tu bude naďalej niekto pre vás a vy pre neho.

O to viac si preto môžeme vážiť svoj aktívny okruh ľudí a o tieto vzťahy sa dobre starať.

Rovnako ako sa staráme o svoje zdravie, partnera, rodinu, musíme sa starať aj o naše vzťahy s kamarátmi. Aj k priateľstvám musíme pristupovať zodpovedne a vážme si ich. Sú pre kvalitu nášho života nesmierne dôležité. Vzťahy s kamarátmi sú častokrát kvalitnejšie ako rodinné väzby a vďaka nim nadobúdame pocit, že tu nie sme sami. O to viac by sme si mali tieto svoje slobodne vybrané rodiny chrániť a starať sa o ne.

400 m Pohyb Rozhovor Viac pohybu pre deti

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

30. 4. 2021; Autorka: Petra Nagyová, Foto: Katarína Baranyai

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch?

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.