96 hodín s Huawei: Tradičný maratón výhodných cien je späť

Zľavy až do výšky 50 % na výber toho najzaujímavejšieho z ponuky platia len 4 dni.

Ponuka obľúbených smartfónov a nositeľnej elektroniky s výraznými zľavami si už zaslúži prívlastok tradičná. Od 16. do 19. septembra (vrátane) máte možnosť ušetriť až do 50 % z pôvodnej sumy zariadenia.

Huawei vymenil Google aplikácie za vlastné. Zmení sa niečo aj vo vašom smartfóne? Kliknite sem pre bližšie info

Akcia 96 hodín s Huawei trvá pochopiteľne 96 hodín alebo do vypredania zásob. Zariadenia si môžete k O2 SMART Paušálu alebo v hotovosti kúpiť na e-shope O2 alebo v sieti predajní operátora.

Huawei P Smart 2019

Cena po zľave 27 %: 132 eur

Modelový rad P Smart je dlhodobo veľmi obľúbený. Dôkazom je už tretia generácia tohto cenovo dostupného smartfónu. Poteší 3 400 mAh batéria, 3,5-milimetrový jack či kombinácia skla a plastového tela, vďaka čomu je smartfón príjemne ľahký.

Fotografií, videí či hudby uložíte do smartfónu solídne množstvo až do 64 GB. Tí najnáročnejší môžu pamäť rozšíriť o microSD kartu. Ak si na kartu uložíte film, vychutnáte si ho na 6,21-palcovom displeji s pomerom strán 19,5 : 9.

Fotoaparát s rozlíšením 13 Mpx má podporu 2 Mpx hĺbkového senzora, vďaka ktorému sa vám podarí spraviť perfektné portréty s rozmazaným pozadím. Selfie kamera je v kvapôčkovom výreze v displeji a má príjemných 8 Mpx.

Huawei Y6p

Cena po zľave 23 %: 120 eur

Dizajnový Huawei Y6p s 6,3-palcovou uhlopriečkou má hneď niekoľko predností, ktorými veľmi milo prekvapí. Vďaka 5 000 mAh batérii vydrží na jedno nabitie aj tri dni bežného používania, čo je v dnešnej dobe takmer rarita. Vďaka 8-jadrovému procesoru a 3 GB operačnej pamäte RAM sa naň zasa môžete spoľahnúť v oblasti výkonu.

Na príjemnom IPS LCD displeji, ktorý pokrýva viac ako 80 % prednej strany smartfónu, sa dobre ovládajú hry či pohodlne pozerá video. Ak by ste sa pre Huawei Y6p rozhodli ako pre pracovný nástroj, oceníte viaceré formy zabezpečenia. Prekvapivo rýchlo smartfón odomknete nielen odtlačkom prsta, ale aj tvárou. Ako pri vyšších modeloch Huawei ani tu nechýba možnosť nastaviť bezpečnostný zámok na jednotlivé aplikácie.

Sústava fotoaparátov ponúka kombináciu hlavného 13 Mpx fotoaparátu, 5 Mpx širokouhlého fotoaparátu so zorným uhlom 120 stupňov a 2 Mpx senzora hĺbky ostrosti. Selfie si spravíte prednou 8-Mpx kamerou. Knižnicu fotiek môžete uložiť aj na microSD kartu.

Huawei P Smart Pro

Cena po zľave 36 %: 192 eur

Sklo v kombinácii s hliníkovým rámikom vyvoláva prémiový pocit a práve Huawei P Smart Pro sa touto kombináciou materiálov pýši. Na 6,59-palcovom displeji, ktorý pokrýva takmer 85 % prednej časti smartfónu, vás pri pozeraní videí či prezeraní fotografií nebude nič rušiť. 16 Mpx selfie kamera je totiž zabudovaná do výsuvného modulu.

Sústava fotoaparátov ulahodí aj tým náročným. Hlavný 48-Mpx fotoaparát je podporený 8 Mpx širokouhlým a 2 Mpx senzorom hĺbky ostrosti. Nechýba LED blesk či funkcie ako HDR pre detailnejšie fotografie aj pri silných svetelných kontrastoch, panoráma alebo natáčanie videa v kvalite 1 080p so 60 snímkami za sekundu, vďaka čomu sa vám podarí spraviť aj pekné spomalené zábery.

O celkový výkon sa stará 8-jadrový procesor podporený 6 GB operačnej pamäte. Spomínané fotografie a videá uložíte priamo  do veľkorysej 128 GB pamäte smartfónu a ak by vám predsa len bolo málo, môžete použiť microSD kartu.

Huawei P40 Lite

Cena po zľave 20 %: 192 eur

Odľahčená verzia tohtoročnej vlajkovej lode spoločnosti Huawei model P40 Lite rozhodne má čo povedať. Batéria s kapacitou 4 200 mAh vydrží bez problémov celý deň aktívneho používania. Nabijete ju vďaka 40 W technológii HUAWEI SuperCharger na 70 % za 30 minút.

Displej s veľkosťou 6,4 palca je osadený do tela bez zbytočne rušivých momentov. Smartfón sa perfektne drží a najmä ovláda. Čítačka odtlačkov prstov je v bočnom tlačidle, teda na zadnej strane nájdete len štvoricu fotoaparátov. Hlavný 48 Mpx a 8 Mpx ultra širokouhlý dopĺňa makro fotoaparát a senzor hĺbky ostrosti, ktoré majú zhodne po 2 Mpx.

Huawei P40 Lite ponúka stále živo diskutovaný 3,5-milimetrový jack konektor, je vybavený najnovším Bluetooth 5.0 pre rýchlu bezdrôtovú komunikáciu a nechýba ani NFC, vďaka ktorému môžete smartfónom platiť ako platobnou kartou.

Huawei Mate Xs

Cena po zľave 24 %: 1 884 eur

Huawei je priekopníkom v segmente ohybných displejov. Huawei Mate Xs je preto stávka na istotu. Ideálny pracovný nástroj pre tých, ktorí pracujú v teréne a používajú smartfón aj tablet. Mate Xs má v zloženom stave 6,6 palca, keď ho rozložíte, môžete pracovať na 8-palcovom tablete.

Konštrukcia tohto skladacieho smartfónu je veľmi ergonomická a pohodlne sa drží vďaka bočnému panelu. Ten v sebe skrýva USB-C a štvoricu fotoaparátov tej najvyššej kvality a výkonnosti. Hlavný fotoaparát má 40 Mpx a je doplnený o ultra široký fotoaparát, teleobjektív a snímač hĺbky ostrosti. Umelá inteligencia v tomto smartfóne robí divy, čoho dôkazom sú jedinečné nočné zábery.

Batériu s kapacitou 4 500 mAh nabijete 55-wattovou technológiou Huawei SuperCharge na 85 % už za 30 minút. Aj napriek tomuto nabíjaciemu výkonu sa Mate Xs nezahreje, keďže je vybavený jedinečnou chladiacou technológiou. Tá sa stará aj o výkon a nadštandardne chladí aj pri pozeraní videa v tom najvyššom rozlíšení alebo pri hraní graficky náročných hier.

Huawei Freelace

Cena po zľave 50 %: 24 eur

Bluetooth slúchadlá Huawei Freelace sú vďaka konštrukcii ideálne pre športovcov, farebnou ponukou zasa zaujmú aj mladšie ročníky. Pomocou USB-C a technológie rýchlonabíjania sa nemusíte báť, že by vás baterka zradila v tom najnevhodnejšom čase. Na jedno nabitie vydržia 18 hodín hrania, po 5 minútach nabíjania sú nabité na 4 hodiny hrania. Slúchadlá sa dajú nabíjať aj pomocou smartfónu.

Konštrukcia je z odolných materiálov zabalených v príjemnom silikóne tak, aby vám slúchadlá neprekážali, keď ich budete mať zavesené na krku. Použité materiály sú navyše veľmi odolné, teda nie je problém Huawei Freelace zvinúť. Vďaka plochému tvaru sa nezamotajú.

Slúchadlá sú odolné proti potu aj dažďu, sú vybavené technológiou na potlačenie ruchu vetra a batériu šetrí technológia, ktorá dokáže rozpoznať, či Freelace používate. Ak nie, automaticky slúchadlá odpojí od smartfónu.

Huawei Free Buds 3

Cena po zľave 38 %: 96 eur

Majú perfektný funkčný dizajn a sú plnohodnotným doplnkom smartfónu. Úplne bezdrôtové slúchadlá Huawei Free Buds 3 sú vybavené inteligentným potlačením okolitých ruchov, čo zabezpečí väčší zážitok z hudby alebo komfortnejšie telefonovanie aj v hlučnom prostredí.

Slúchadlá používajú najnovšiu generáciu Bluetooth doplnenú o ďalšie technológie, vďaka čomu sa extrémne rýchlo spárujú so smartfónom a rovnako rýchlo budú reagovať na príkazy. Najnovšie generácie použitých technológií zároveň zabezpečujú veľmi stabilné pripojenie k smartfónu.

Kruhové puzdro sadne perfektne do ruky a predĺži výdrž slúchadiel až na 20 hodín hrania na jedno nabitie. Huawei Free Buds 3 sa môžu pochváliť aj inteligentným bezdrôtovým nabíjaním, vďaka čomu ich nabijete jednoduchým priložením k vybraným druhom smartfónov.

Huawei Band 4

Cena po zľave 33 %: 24 eur

Inteligentný náramok Huawei Band 4 plnohodnotne supluje náramkové hodinky, je predĺženou rukou vášho smartfónu, keďže zobrazuje prichádzajúce správy či upozorňuje na prichádzajúci hovor, alebo pedantne sleduje vaše zdravie a pohyb.

Farebný dotykový displej so zakrivením môžete „personalizovať“ vďaka bohatému výberu farebných ciferníkov. Náramok sa nabíja pomocou USB a na jedno nabitie vydrží až 6 dní aktívneho používania.

Huawei Band 4 dokáže sledovať merať hladinu kyslíka v krvi, tep, monitorovať spánok a vyhodnocovať jeho kvalitu a nechýba ani sledovanie športových aktivít, počas ktorých meria srdcový tep, zóny tepovej frekvencie, kroky, vzdialenosť, rýchlosť, kalórie a mnohé ďalšie veličiny.


Všetky smartfóny a zariadenia z ponuky 96 hodín s Huawei môžete mať k akémukoľvek O2 SMART Paušálu na začiatok už od 0 €.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej cenyFondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.


Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 


Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac