S rozvážnou mierou technológií ide aj učenie jedna radosť. Ako sa vybaviť na nový školský rok?

Tech vychytávky vaše ratolesti do učenia správne namotivujú, uľahčia aj spríjemnia štúdium.

21. 8. 2023; Autor: Juraj Recký, Foto: Shutterstock

Knižky majú svoje jedinečné čaro, no žiaci ani študenti sa dnes bez tech vymožeností už nezaobídu. Pripravte sa s nami na blížiaci sa školský rok rozvážne a vyberte deťom vhodný notebook alebo tablet, smartfón, slúchadlá či tlačiareň, aby ste ich po prázdninách do učenia správne namotivovali.

Tablet na mieru: pomôžeme vám vybrať si šikovného pomocníka podľa vašich potrieb

Začíname upratovaním seminárok na úložisko

Technológie dokážu uľahčovať štúdium, no neznamená to, že s novým školským rokom musíte hneď aj vyberať nový notebook, tablet či smartfón. Skúste najskôr upratať a prečistiť svoj aktuálny.

Zo starých podkladov, seminárnych prác, projektov a PDF môžete vždy čerpať, preto spravte zálohu študijných materiálov z minulého roku. Môžete na to použiť niektorú z cloudových služieb, ako napríklad Dropbox; používatelia značky Apple majú k dispozícii iCloud; Microsoft v rámci balíka Office 365 ponúka úložisko OneDrive. Ak sa vám nepozdáva online riešenie, môžete stále využiť externý disk.

Neodporúčame vám cloudové úložisko často meniť, aby ste sa vyhli zbytočnému neporiadku a strate dát. Okrem školských dokumentov si môžete prečistiť a roztriediť aj všetky aplikácie a fotky, ktoré máte v notebooku, aby ste ho pripravili na nový začiatok. Windows, MacOS, ale aj operačné systémy tabletov a smartfónov majú priamo v nastaveniach možnosť správy úložného priestoru, s ktorou vyčistíte zariadenie od dočasných a nepotrebných súborov.

Nový notebook je investíciou do vzdelania

Ak je aj po veľkom upratovaní práca na notebooku skôr utrpením než potešením, je zrejme správny čas na kúpu nového. Cena je pre mnohých rozhodujúca, no nesmie byť jediným vodidlom.

Tie najlacnejšie zariadenia bývajú na hranici požadovanej výkonnosti a môže sa stať, že budú stačiť len na rok aktívneho používania. Kúpu zariadenia preto vnímajte ako investíciu do vzdelania, ktorá by mala vydržať niekoľko rokov.

Čím väčší, tým lepší pre oči

Ideálna veľkosť displeja na notebooku je 15 palcov. Môže sa zdať, že veľký displej zbytočne zväčšuje celkové rozmery a hmotnosť zariadenia, no notebook zvyčajne žiaci a žiačky so sebou do školy nenosia. Dôležitejšie je pohodlie pri štúdiu a čo najmenší negatívny vplyv na zdravie a pri malom displeji sa zbytočne namáhajú oči. Napríklad ASUS Vivobook má displej s uhlopriečkou 15,6 palca a rozlíšením Full HD.

Aj pamäť a úložisko majú dôležitú rolu

Podľa toho, v ktorom študijnom období sa vaša ratolesť nachádza, vyberajte aj operačnú pamäť (RAM) notebooku, teda pamäť, v ktorej si notebook ukladá to, s čím a na čom práve školák pracuje. Ak je úložisko dostatočne veľké, notebook pracuje plynule, ak nie, môže „dlho premýšľať“.

8 GB operačnej pamäte RAM postačí žiakom na základných školách, ako príklad môžeme uviesť LENOVO IdeaPad Slim 3, študentom sa hodí aspoň 16 GB. Náš tip však je vyberať notebook s čo najväčšou pamäťou RAM.

512 GB úložného priestoru je ideálnych aj z hľadiska množstva dát, ktoré môžete uložiť, aj z hľadiska vplyvu na finálnu cenu zariadenia. Pamäť však môžete rozšíriť už spomenutým cloudom alebo externým úložiskom.

Výkon = procesor

Aby ste sa pri výbere nemuseli zbytočne trápiť tým, aký procesor vybrať, hľadajte v názve notebooku slovo Gaming. Tu máte istotu, že na štúdium bude notebook dostatočne výkonný, lebo hry majú v drvivej väčšine prípadov vyššie požiadavky na výkon než učenie sa. Zaujímavou voľbou môže byť napríklad Asus TUF Gaming F15.

Samozrejme, pri štúdiu grafického dizajnu či programovania budú nároky na výkon notebooku vysoké. V týchto prípadoch si však treba nastaviť individuálne požiadavky na výkon. Vraví sa, že Apple MacBook Pro je stávkou na istotu v prípade umeleckých aj programátorských štúdií, aj keď má len 13 palcov.

Majte v zásobe porty

Vo výbave notebooku by ste si mali všímať konektivitu, teda možnosti pripojenia iných zariadení, ak bude potrebné pripojiť notebook k dataprojektoru alebo k ďalším zariadeniam. Čím viac možností pripojenia, tým lepšie, no notebook by mal mať aspoň USB-A, USB-C a HDMI konektor.

Ak už máte model notebooku, ktorý nemá bohatú ponuku konektorov, môžete siahnuť po rozbočovači.

Tablet namiesto notebooku?

Rozhodnúť sa pre tablet, ideálne s podporou stylusu, ako náhradu notebooku môže byť zaujímavé riešenie. Majte však na pamäti, že na tablete sa pracuje inak ako na klasickom notebooku. Je to vlastne to isté, ako keby ste pracovali na smartfóne s veľkým displejom.

Na notebookoch sme zvyknutí pracovať tak, že v aplikácii vytvoríme dokument, ktorý uložíme do priečinka, a keď chceme s dokumentom ďalej pracovať, napríklad ho poslať mailom, tak otvoríme priečinok a presunieme dokument do mailovej správy. Mnohí obľubujú aj triedenie dokumentov do rôznych priečinkov a podpriečinkov.

Na tablete skôr všetko „hádžete na jednu kopu“ a potom priamo cez aplikácie s dokumentmi pracujete. Na prvé počutie to možno neznie ako veľký rozdiel, no v praxi to môže byť taká zásadná zmena, že sa budete musieť vrátiť k notebooku.

Ani pri tablete neodporúčame vyberať možnosť s najnižšou cenou, no už pri stanovení rozpočtu s hranicou 250 € budeme vyberať z dobrých tabletov a zo širokej ponuky. Detailom o tom, ako vybrať vhodný tablet pre rôzne skupiny, aj pre školákov, sme venovali samostatný článok, preto zhrnieme dôležité parametre.

Dobrý tablet na štúdium má:

rozlíšenie displeja aspoň 1 920 × 1 200 px,
displej s technológiou ochrany zraku,
batériu s kapacitou aspoň 7 000 mAh (a viac),
fotoaparát od 8 Mpx, ktorý bude slúžiť aj ako skener.

Našim kritériám zodpovedá napríklad Lenovo Tab P11 LTE. Je dostatočne výkonný aj na hry, uhlopriečka displeja je 11,5 palca, čo je síce menej ako našich odporúčaných 15 palcov pri notebookoch, no tablet je z kategórie prenosných zariadení.

Na doplnenie výbavy

Či sa rozhodnete pre notebook, alebo tablet, v záujme pohodlnejšieho a sústredenejšieho štúdia by ste nemali zabudnúť na myšku, v prípade tabletu ani na klávesnicu. Aby ste ušetrili porty a čas, ktorý by ste inak venovali rozmotávaniu káblov, prehodnoťte bezdrôtové riešenia.

Okrem toho, že sú pohodlnejšie na používanie, majú aj prekvapivo prívetivé ceny. Do tejto kategórie patrí aj bezdrôtová myš WG3 Little. Okrem dvoch základných tlačidiel je veľmi praktické koliesko na listovanie a ďalšie tlačidlo, ktorému sa dá funkcia priradiť v nastaveniach.

Keď treba odovzdať projekty

Možno vás trochu prekvapíme, no aktualizovanie školského technologického vybavenia zahŕňa aj tlačiareň. Seminárne práce a projekty sa stále zvyknú odovzdávať vytlačené a zviazané – a ruku na srdce, z času na čas sa tlačiareň hodí aj rodičom.

Pri malých, no častých objemoch tlače stačí atramentové riešenie. Vzhľadom na prívetivé ceny hľadajte multifunkčnú tlačiareň – v podstate len preto, aby ste boli pripravení naozaj na akúkoľvek situáciu. Myslite aj na rozmery zariadenia, ktoré môžu byť v niektorých prípadoch rozhodujúcim faktorom pri výbere.

Smartfón pre školákov

Napriek tomu, že mnohí stále nesuhlásia s tým, aby mali už školáci vlastný smartfón, zariadenie je užitočnou pomôckou aj v nižšom veku. Samozrejme, ak vyberáte rozumne.

Vyslovene školáčikom stačia tie najlacnejšie modely. Do smartfónu im môžete nahrať električenku, môžu používať fotoaparát a, samozrejme, vždy ich máte poruke. So správnymi aplikáciami môžete presne skontrolovať, čo vaša ratolesť na smartfóne robí. Náš tip je aplikácia Family Link od Googlu.Umožňuje meniť nastavenia v účte dieťaťa, spravovať aplikácie v jeho smartfóne, rovnako aj spravovať čas používania aplikácií alebo kontrolovať polohu dieťaťa, či obmedziť prístup k nevhodnému obsahu.

Ak si stanovíte limit do 150 €, bez problémov vyberiete smartfón s dostatočne veľkou batériou, teda okolo 5 000 mAh, fotoaparátom s dobrou špecifikáciou (približne 50 Mpx), ale aj s dostatočnou pamäťou RAM, aby smartfón plynule pracoval. Veľkosť 3 GB je v tejto kategórii maximálne postačujúca.

Pri výbere veľkosti displeja myslite na malé ručičky svojho školáka. 6-palcový displej by mal zvládnuť. Do našich kritérií perfektne zapadá napríklad Xiaomi Redmi 12C alebo Motorola Moto E32s.

Ako už tradične pripomíname, ak ste fanúšikom zariadení Apple a všetci vo vašej najbližšej rodine majú smartfón s odhryznutým jablkom, najrozumnejšou voľbou bude napriek cene iPhone. Preto radšej vyberte ten odložený zo zásuvky alebo sa obzrite po staršom modeli. Napríklad repasovaný iPhone XR má dnes pomerne zaujímavú cenu.

Študenti majú, prirodzene, na smartfón výrazne vyššie nároky. Predsa len je to zariadenie, ktoré používame na dennej báze. Na štúdium sa môže hodiť kvalitný fotoaparát, ktorý poslúži aj ako skener dokumentov. Veľkosť batérie okolo 5 000 mAh sa postará o to, aby vás smartfón nenechal v štichu, a dostatočne veľký a kvalitný displej vám nebude až tak namáhať oči pri čítaní učebníc alebo skrípt. Uhlopriečka 6,5 palca a viac a čo najvyššie rozlíšenie by mali byť vašimi vodidlami.

V cene do 360 € za pozornosť určite stojí Motorola Edge 30 Neo, Vivo Y76 5G či menej známy Infinix Note 12 Pro 5G, ktorý za svoju cenu ponúka prekvapivo veľa. Ak je tento rok vašou témou skôr výber smartfónu, určite si prečítajte náš článok, v ktorom sme zhrnuli všetko potrebné pre správny výber.

Odborníka na digitálnu bezpečnosť sme sa spýtali, aké nastavenia pomôžu rodičom pri kontrole, ktorá rešpektuje súkromie dieťaťa

Šikovné doplnky k smartfónu

Vnímanie a pamätanie si informácií skrz hovorenú reč je pre mnohých jednoduchšie ako cez písaný text. Všetky náučné videá, dokumenty či podcasty si školáci môžu vypočuť jednoducho a pohodlne cez slúchadlá.

Bezdrôtové slúchadlá s výdržou batérie okolo 20 hodín na jedno nabitie sú postačujúce. S veľkosťou si nemusíte priveľmi lámať hlavu – dnes je štandardom, že v balení sú tri veľkosti štupľov do uší.

Pri výbere slúchadiel na štúdium v drvivej väčšine prípadov nemusíte lipnúť na perfektnej kvalite zvuku. Hovorené slovo je na počúvanie menej náročné ako hudba.

Najmä starostliví rodičia by vedeli rozprávať o tom, aké divoké scenáre dokážu vzniknúť, keď školák mešká a má vypnutý smartfón. Externá batéria s kapacitou 10 000 mAh je pohodlným riešením. Dokáže dobiť baterku zariadenia aj 2- až 3-krát a v núdzových prípadoch by táto kapacita mohla pomôcť aj notebooku. Zároveň je vždy lepšie, ak má externá batéria viac portov – kombinácia USB-A a USB-C je dnes pomerne bežná.

Bezpečnosť na prvom mieste

Vybaviť sa technológiami na blížiaci sa školský rok nie je len o novom hardvéri. Internet je plný nástrah, ktoré najmä školáci ešte nemusia vedieť dostatočne identifikovať. Bezpečnosti môže pomôcť rodičovská ochrana.

Dnes už je štandardnou súčasťou operačných systémov smartfónov, tabletov aj notebookov, no poistiť sa môžete aj extra aplikáciou. Pre zariadenia s operačným systémom Android je to napríklad Parental Control od ESET-u, ktorá umožňuje upraviť prístup na nevhodné stránky, kontrolovať čas strávený surfovaním a ponúka aj možnosť kontroly polohy.

Aj používatelia Android zariadení, ktorí už majú študijné roky za sebou, by mali zhodnotiť mieru ochrany svojich zariadení. Vylepšiť ju pomôže napríklad ESET Mobile Security. Tento balík ponúka antivírusovú a antiphishingovú ochranu, zamknutie aplikácií a ich kontrolu a audit, ale aj ochranu pri krádeži či strate zariadenia.

Extra tip: Môže byť Netflix učebnou pomôckou?

Učenie skutočne hravou a zaujímavou formou? Dokumentárna séria Máme jasno, ktorú nájdete na Netflixe, pokrýva veľmi širokú škálu tém spracovaných zaujímavým spôsobom.

Vyvážený vzťah k technológiám je mimoriadne dôležitý, aj keď pomáhajú pri štúdiu. Preto sa cez projekt O2 Športová akadémia Mateja Tótha deti učia správne športovať a mať z pohybu radosť.

Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
prečo je mediálna výchova dôležitá,
aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity. O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich. Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov? V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém.

Keď jeden displej nestačí: Štýlový Samsung Galaxy Flip5 zásadne mení používateľský zážitok

Čo sa na smartfóne Samsung Galaxy Z Flip5 vydarilo?

V čom mohol byť smartfón Samsung Galaxy Z Flip5 lepší?

Čím nás smartfón Samsung Galaxy Z Flip5 prekvapil?

Hodnotenie O2 Guru: Praktický a prémiový

S rozvážnou mierou technológií ide aj učenie jedna radosť. Ako sa vybaviť na nový školský rok?

Začíname upratovaním seminárok na úložisko