Aj v Trnave môžete pri prenose čísla získať nový telefón k akémukoľvek paušálu O2 na začiatok už za 2 €
Aj vy zvažujete prenos čísla do O2, no máte pocit, že v hektickom predvianočnom období na to nie je ten správny čas? V trnavskom nákupnom centre Galéria ho bez problémov vybavíte za 20 minút a nový telefón môžete k paušálu získať na začiatok len za 2 €.
Zdieľať
12. 12. 2017;Autor: Sóda, Foto: Dominika Behúlová
Prenos čísla môže na prvý pohľad pôsobiť zložito, opak je však pravdou. Skúsení predajcovia vám všetko vysvetlia a poradia aj s výberom vhodného paušálu či telefónu.
Hľadáte paušál, ktorý by vám umožňoval neobmedzené volania a smskovanie do všetkých sietí? Stavte na Strieborný O2 Paušál, ku ktorému dostanete aj balík dát. Viac informácií
Ak hľadáte paušál, ktorý vám umožní neobmedzené volania a smskovanie do všetkých sietí a v základnej ponuke ponúka aj balík dát, vyberte si Strieborný O2 Paušál.
Za 20 € vďaka nemu získate nielen neobmedzené volania a SMS-ky do všetkých sietí v rámci celej EÚ, ale aj balíček dát a naplno si tak môžete užiť rýchly mobilný internet 4G LTE, ktorý je dostupný už pre viac ako 90 % obyvateľov Slovenska. V rámci Strieborného O2 Paušálu si môžete vybrať z dvoch variantov – 500 MB alebo 1 GB dát. Ak si zvolíte 500 MB dát, môžete si zároveň uplatniť bonus na nový telefón vo výške 96 €.
Máte obavy zo zmluvnej pokuty? O2 sa o pokutu u vášho starého operátora do výšky 150 € postará za vás.
Ste z Trnavy alebo okolia a chcete si preniesť číslo? Pripravili sme pre vás praktický návod, ako na to.
1. Predajňu O2 nájdete priamo pred hypermarketom
Do obchodného centra vojdite hlavným vchodom a na rázcestí priamo pred gastrozónou odbočte doprava.
Následne na konci uličky priamo pred hypermarketom Tesco, odbočte doľava. Predajňa O2 sa nachádza po vašej ľavej ruke vedľa kľúčovej služby.
2. Vojdite do predajne a poobzerajte sa po voľnom predajcovi
Vojdite do predajne a poobzerajte sa, ktorý predajca je voľný. Ak sú stoly plné, minútku počkajte, kým predajcovia vybavia predošlého zákazníka.
Čas si môžete skrátiť nahliadnutím na novú ponuku telefónov, ktoré môžete k novému paušálu získať na začiatok už za 2 €.
3. Dohodnite si prenos čísla so zrušením viazanosti
Keď je predajca voľný, sadnite si k nemu a povedzte mu, že by ste si chceli preniesť číslo so zrušením viazanosti u svojho operátora.
Predajca si následne vypýta telefónne číslo, ktoré chcete preniesť a občiansky preukaz. Chvíľku na to sa dohodnete na paušále, ktorý vám vyhovuje.
4. Predajca s vami pripraví a prejde žiadosť o prenos
Popri príprave dokumentov vám predajca predstaví služby, ktoré si každý zákazník O2 môžete jednoducho vybaviť z pohodlia domova.
Kým pripraví žiadosť o prenos, zmluvu a súhlas so spracovaním osobných údajov, môžete si pozrieť tlačené vydanie magazínu Sóda, ktorý nájdete v každej pobočke O2 a pokojne si ho vezmite so sebou domov.
5. Dostanete zmluvu na podpis
Pri žiadosti o zmenu čísla sa v O2 nemusíte báť stohov papiere, ktoré čakajú na váš podpis. Všetko sa podpisuje biometricky, teda podobne, ako keď si vybavujete občiansky preukaz
6. Vyberiete si nový telefón
Ak si chcete vybrať aj nový telefón, v O2 nájdete najširšiu ponuku telefónov na domácom trhu. Neviete, ktorý z telefónov bude pre vás ten najlepší? Nechajte si poradiť priamo od predajcu.
V prípade, že sa rozhodnete pre Strieborný O2 Paušál s balíkom 500 MB dát, môžete si na telefón uplatniť bonus vo výške 96 €.
7. Z predajne odídete s novou SIM kartou
Z predajne odídete s novou SIM kartou a v prípade, že ste sa rozhodli aj pre kúpu nového telefónu, tak aj so záručným listom a s dokladom o jeho kúpe. Kópiu zmluvy vám O2 pošle e-mailom. Ak máte záujem aj o vytlačenú verziu, predajca vám ju na požiadanie vytlačí.
Približne 4 pracovné dni po vybavení novej SIM karty, bude ešte fungovať aj tá predchádzajúca. Medzičasom predajca zadá na spracovanie všetky potrebné formality a administratívu spojenú s prenosom čísla.
8. SMS o aktivácii
Keď vám príde SMS-ka o aktivácii, vymeňte si jednoducho starú SIM kartu za novú a môžete si začať naplno užívať výhody nového paušálu. Po vložení novej karty postačí zadať PIN kód, ktorý nájdete v dokumentoch od predajcu a môžete začať telefonovať, smskovať a využívať dáta.
Máte záujem o prenos čísla?
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a budeme vás kontaktovať.
Radi vám poradíme a pomôžeme.
Nechajte nám vaše telefónne číslo a my vám zavoláme
v priebehu najbližšieho pracovného dňa.
Ďakujeme. Zavoláme vám.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Toto sú miesta v Trnave, kde stretnete milých ľudí a budete sa cítiť ako doma
Ak budete v Trnave, tieto miesta zaručene nevynechajte. Stretnete tu sympatických ľudí, s ktorými si domov odnesiete viac ako len to, po čo ste prišli.
Aj vy sa občas pristihnete pri tom, že vám usmievavá čašníčka alebo dobre naladený kaderník zlepšia deň? Spolu s O2 sme opäť navštívili ďalšie slovenské mesto a našli v ňom šesticu miest, kde stretnete milých ľudí.
Po Stupave prichádza Trnava a prevádzky, v ktorých vám vyčaria úsmev na tvári.
Kaviareň Thalmeiner
Rodina Trnkovcov, ktorá pochádza priamo z Trnavy, otvorila v roku 2011 na Trojičnom námestí kaviareň, kde si môžete vychutnať dobrú kávu aj chutné koláče, ktoré vznikajú priamo v jej priestoroch.
Kaviareň bola na jej mieste už za prvej republiky a hoci bol jej názov odlišný, prevádzkoval ju pán Thalmeiner, ktoré meno nesie kaviareň v súčasnosti. Majitelia jej názvom chceli vzdať hold práve jeho práci a priviesť históriu mesta späť tam, kam patrí.
Čaro kaviarne spočíva v jej príjemnej atmosfére a kvalitnej obsluhe. „Naším najväčším cieľom je dať hosťom najavo, že sú u nás vítaní a že sme radi za ich návštevu. Kvalita u nás ide ruka v ruke s cenou. U nás si preto môže dovoliť posedieť študent, mamička na materskej aj dôchodca,” hovorí asistent manažér kaviarne Dano Banič.
Bistro a reštaurácia ENAK
Takmer v samom centre Trnavy funguje už 2 roky bistro s thajsko-indonézskou kuchyňou, ktoré poteší nielen vaše hladné žalúdky. Okrem kvalitných surovín a veľkých porcií tu nechýba útulný interiér a najmä milý personál.
„Snažíme sa pracovať najlepšie, ako vieme a myslím, že to má dobrú odozvu,” usmieva sa čašníčka Tatiana Ševečková.
„Najdôležitejšie je, aby ste svoju prácu robili srdcom. Iba vtedy ľudia ocenia to, že sa k nim správate inak. Chceme, aby sa tu cítili ako doma v kruhu blízkych a aby od nás odchádzali s dobrým pocitom,” opisuje sympatická čašníčka prístup zamestnancov bistra.
Kaderníctvo Laboratory – The Hair Lab
Kaderníctvo Borisa Vargu je úplne iné ako tie, na ktoré ste boli doteraz zvyknutí. Jeho návšteva je zážitkom nielen vďaka pekným priestorom, ale aj povahe samotného majiteľa.
„Založil som ho pred 2,5 rokom s cieľom odlíšiť sa a ukázať, že sa to dá robiť aj inak, s inými produktmi a iným prístupom,” spomína Boris na svoje začiatky.
A aký je jeho prístup? „Predovšetkým úprimný. Nesnažím sa, aby kaderníctvo pôsobilo ako luxusný salón, ale skôr rodinne, ako miesto, kde každý pozná každého a cíti sa tu dobre. S mnohými zákazníkmi žijem nielen v salóne, ale aj vonku. Sme priateľmi a stretávame sa,“ približuje kaderník, pre ktorého je typický hlasitý smiech.
Vzdelávacia akadémia Jána Amosa Komenského
Presuňme sa z kaderníctva do študijného prostredia. Na čele vzdelávacej akadémie, ktorá v Trnave pôsobí od roku 2013, stojí Miroslav Hloben.
Vzdelávaniu sa venuje už viac ako 20 rokov, pričom v minulosti vyučoval aj dejiny na univerzite. Na otázku, či ho práca napĺňa, s úsmevom odpovedá: „Keby ma nebavila, už som mohol byť na dôchodku.”
Chcete si preniesť svoje číslo do O2 a získať nový telefón k akémukoľvek paušálu na začiatok už za 2 €? Navštívte predajňu O2 v trnavskej Galérii.
Okrem neho tu pôsobí niekoľko desiatok externých pedagógov – odborníkov v oblastiach, na ktoré sú jednotlivé kurzy zamerané. V portfóliu akadémie nájdete napríklad kurzy pre bezpečnostných aj požiarnych technikov, môžete si doplniť aj jazykové či ekonomické vedomosti, osvojiť zásady prvej pomoci alebo absolvovať kurz rozvoja osobnosti.
Kreatívne centrum Kubik
Ďalším miestom, kde stretnete milých ľudí, je kreatívne centrum Kubik nápadov, ktoré v roku 2012 založili Matúš Hlinčík a Peťo Lančarič. „Je to priestor, ktorý vznikol z potreby mladých ľudí realizovať sa a zároveň realizovať spoločné aktivity,” približuje Matúš.
Nájdete tu ateliéry dizajnérov, maliarov, grafikov, fotografov a svoj priestor tu majú aj organizátori rôznych mestských podujatí, ako je Trnavský rínek, Trnavský piknik a Food not bombs. Najnovšou aktivitou je otvorenie galérie. „Našou snahou je dostať umenie aj k bežnému človeku a dať zároveň mladým umelcom príležitosť vystavovať,” dopĺňa Matúš.
Do priestorov centra tak prichádzajú ľudia, ktorí chcú rozvíjať svoju činnosť aj sa inšpirovať od ostatných. Kubik zároveň aktívne spolupracuje aj s mestom pri rôznych aktivitách pre obyvateľov. „Chceme, aby nás bavilo tu žiť,“ uzatvára Matúš.
Kníhkupectvo AF Trnava
Okrem nových kníh nájdete v tomto kníhkupectve aj tie staré. S láskou sa o ne stará milý správca s nezvyčajným umeleckým menom Pero Le Kvet, ktorý knihy nielen číta a kupuje, ale aj sám tvorí.
„Sú knihy, ktoré si prečítam a nepotrebujem ich vlastniť a potom tie, ktoré potrebujem. A tak moja zbierka postupne rozrastá,” hovorí. Medzi knihami sa pohybuje od detstva, a keďže nepreferuje len jeden žáner, ale vyberá si z viacerých oblastí, má väčší prehľad a dokáže svojim zákazníkom dobre poradiť.
Jeho láska ku knihám je neodškriepiteľná, no priestor kníhkupectva rád prepožičia aj rôznym kultúrnym podujatiam – pravidelne sa tu konajú výstavy výtvarného umenia.
Za skvelé tipy ďakujeme našim čitateľom a tešíme sa na ďalšie námety na miesta plné milých ľudí vo vašom meste.
Páčil sa vám článok?
Slabé
Loading...
Super
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie
Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.
Zdieľať
3. 5. 2021;Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová
Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.
V rozhovore sa ďalej dočítate:
s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?
Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.
Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.
Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje?
Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.
Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články?
Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.
Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.
Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.
Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.
Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.
Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?
Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.
Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.
O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.
Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.
Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?
Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.
Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?
Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.
Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.
Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.
V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.
Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára?
V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.
Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.
Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ?
Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.
Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.
Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?
V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.
Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.
Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.
Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.
Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?
Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.
Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.
Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami?
Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.
Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.
Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.
Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.
Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike?
V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.
Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.
Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA.
Páči sa vám, čo práve čítate?
Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Inšpiratívne články o duševnom zdraví, pohybe, spoločenských témach, popkultúre či technológiách posielame každú druhú nedeľu.
Ďakujeme za prihlásenie na odber nášho newslettera. Už to skoro je, len ešte jedna drobnosť. Potrebujeme ešte potvrdiť Vašu e-mailovú adresu. Stačí, aby ste klikli na odkaz, ktorý sme vám práve zaslali na váš e-mail.
Loading...
