Pretože nám záleží | O2 Pretože nám záleží | O2

Fotografka roky mapuje chátrajúce kaštiele. Zhrnula ich do knihy, ktorou chce otvoriť verejnú debatu

Knihou Châteaux po našom upozorňuje Jana Šturdíková na zlý stav pamiatok. Prostredníctvom nového rozšíreného vydania chce podporiť obnovu kaštieľa, o ktorý sa majitelia príkladne starajú.

Profesionálna fotografka Jana Šturdíková niekoľko rokov cestuje po Slovensku a mapuje chátrajúce kaštiele. Po úspechu prvého vydania knihy fotografií Châteaux sa rozhodla pripraviť nové rozšírené vydanie. Nájdete v ňom fotografie kaštieľov, ktoré sa do prvého vydania nedostali aj fotky nových stavieb, ktoré nafotila špeciálne pre toto vydanie. 

Chcete vydanie knihy podporiť? Viac informácií nájdete na tomto mieste

Fotografka svojou prácou dlhodobo upriamuje pozornosť na tému chátrajúcich pamiatok na Slovensku a snaží sa prispieť k zlepšeniu ich stavu. „Chcem, aby sa vďaka knihe o téme viac vedelo a viac hovorilo. Aby sme dokázali nájsť riešenia, ako týmto stavbám pomôcť a ako sa postarať o kultúrne hodnoty, ktoré tu máme,“ hovorí Jana.

Mapovanie kaštieľov odštartoval článok v časopise

Záujem fotografky o chátrajúce kaštiele pred rokmi odštartoval na prvý pohľad nenápadný článok v jednom časopise. „Asi v roku 2007 som si v časopise prečítala článok o svetoznámom výrobcovi sacherovych tort Franzovi Sacherovi, ktorého si rodina Esterháziovcov pozvala do kaštieľa v Želiezovciach, aby ich tam piekol. V tomto kaštieli pôsobil aj svetoznámy skladateľ Franz Schubert,“ vysvetľuje.

Vlachy, posledná funkcia: základná škola

„Článok sa niesol v kultúrnom duchu a vedľa neho bola uverejnená fotografia kaštieľa vo veľmi smutnom stave. Prekvapil ma ten nepomer. Na jednej strane text chváliaci sa bohatou kultúrnou históriou a na druhej strane chátrajúci kaštieľ. Nešlo to dokopy. V duchu som sa pýtala, prečo to nie je opravené a sprístupnené verejnosti, keď sme na našu históriu takí hrdí,“ približuje Jana.

Neskôr sa rozhodla svoje spomienky na článok a kaštieľ oživiť. „Keď som študovala na Inštitúte tvorivej fotografie v Opave a začali sme s vedúcim pedagógom pripravovať bakalársku prácu, spomenula som si na chátrajúce kaštiele,“ spomína.

Rusovce, posledná funkcia: kultúrne zariadenie – sidlo SĽUK-u

Aby sa do bakalárskej práce dostala aj nedávna história kaštieľov, rozhodli sa s vedúcim práce, že ich budú deliť do kategórií podľa poslednej funkcie, teda na kaštiele, ktoré slúžili ako byty, školy, ale aj sklady, liečebné ústavy či dokonca posilňovne.

„Ich história v 20. a 21. storočí často nebola lichotivá a zatiaľ sa o nej hovorí málo, napriek tomu, že je to potrebné,“ vysvetľuje fotografka.

Ľudia majú ku kaštieľom vzťah, ich reakcie na projekt boli pozitívne

Počas návštev jednotlivých miest Janu príjemne prekvapilo, že reakcie ľudí na jej projekt boli vždy priaznivé. „Ľudia boli veľmi ústretoví a snažili sa byť čo najviac nápomocní. Radi sa so mnou o kaštieľoch rozprávali, majú k nim vzťah,“ opisuje svoje skúsenosti.

Horné Lefantovce, posledná funkcia: rekreačné zariadenie

Stretávanie s ľuďmi počas mapovania chátrajúcich kaštieľov fotografku utvrdilo v tom, že je dôležité nezabúdať na našu históriu a zachovať si ju v pamäti.

Z 30 kaštieľov bolo nakoniec viac ako 150

Jana sa spočiatku sústredila na kaštiele v okolí Bratislavy, kde sa narodila. Pôvodný plán bol spraviť komorný súbor 30 fotografií. „Bol to môj profesor, kto apeloval, aby bolo opustených stavieb čo najviac. Počet tu zohráva významnú rolu. Pri pohľade na zopár chátrajúcich kaštieľov si poviete, že je to škoda, ale keď ich vidíte vyše 100, začnete chápať, že niečo nie je v poriadku,“ približuje.

Malé Zlievce, posledná funkcia: byt

Pri hľadaní kaštieľov preto začala svoj záber rozširovať prostredníctvom webových portálov o pamiatkach, postupne sa dopracovala k rôznym publikáciám a zoznamom a obracala sa aj na obyvateľov jednotlivých obcí. Spolu ich nafotila viac ako 150.

Rozšírené vydanie prináša viac fotiek aj nové texty od odborníkov

Jana v súčasnosti pracuje na druhom rozšírenom vydaní knihy, ktorá zachytáva chátrajúce kaštiele naprieč Slovenskom. Vydať svoje fotky knižne však spočiatku nebolo jej zámerom. „Prišlo to úplnou náhodou. Keby ma neoslovili kamaráti, že chcú knihu vydať, nikdy by som sa do toho nepustila,“ spomína fotografka.

Kým v prvej knihe si svoje miesto našlo 104 kaštieľov, v novom vydaní ich bude viac ako 130 vrátane fotografií, ktoré sa do prvého vydania nedostali.

„Vyberala som tie, ktoré boli čo najmenej obrastené stromami a kríkmi, aby ich bolo čo najviac vidno a zachoval sa jednotný štýl fotografií. Niektoré kaštiele sa totiž  stratili vo vegetácii alebo sa pre náročný terén nedal získať potrebný odstup. Dôležité pritom bolo aj radenie do kategórií podľa poslednej funkcie. Aby napríklad tých, ktoré sa využívali ako byty, nebolo príliš veľa a tých, ktoré slúžili ako obchody, zase príliš málo, aby listovanie v knihe malo rytmus a kniha bola zaujímavá,“ vysvetľuje fotografka, ako pristupovala k zostavovaniu knihy.  

„Keď som našla popri bežnejších účeloch aj nejaký kaštieľ s atypickým účelom, napríklad zberné suroviny, snažila som sa ho do knihy zaradiť,“ dopĺňa. Do rozšíreného vydania pridala aj presnejšie doplnenie, na čo kaštiele v jednotlivých kategóriách slúžili. 

Popri informácii, že ide o školu, sa tiež dozviete, aký konkrétny typ školy v kaštieli sídlil, napríklad materská škola, stredné odborné učilište strojárske a podobne.

Fotografka do rozšíreného vydania zaradila aj nové texty od ďalších odborníkov, ktoré mapujú situáciu kaštieľov v minulosti a dnes a čitateľom objasnia mnohé otázky o ich súčasnom stave. Vďaka tomu si môžete o téme vytvoriť lepší obraz a spoznať ďalšie súvislosti.

Veľká Lomnica, posledná funkcia: sídlo Výskumného a šľachtiteľského ústavu zemiakárskeho

Podporou kampane prispejete na vydanie knihy aj obnovu kaštieľa

Aby Jana mohla knihu vydať, rozhodla sa podobne ako pri prvom vydaní spustiť crowdfundingovú kampaň, ktorá aktuálne prebieha. Pre ľudí, ktorí jej vydanie podporia, pripravila aj rôzne darčeky podľa výšky príspevku. Pripravené sú pohľadnice, knihy s podpisom, zarámované fotografie aj výlet po opustených kaštieľoch.

Fotografka sa zároveň rozhodla časť z peňazí, ktoré v rámci kampane vyzbierajú, venovať na opravu kaštieľa v Jablonici. Podporením knihy tak ľudia zároveň prispievajú na jeho obnovu.

„Kaštieľ v Jablonici opravujú šikovní mladí majitelia, ktorí ho kúpili napriek zlému stavu a začali ho obnovovať. Bola som na jeho prehliadke, kde mi poskytli odborný výklad, všetko vysvetlili a ukázali. V rozsiahlom areáli sa zachoval pôvodný čeľadník bez necitlivých zásahov aj stajne s pôvodnými napájačkami pre kone z obdobia prvej republiky. Sú to architektonické skvosty,“ približuje fotografka.

Jablonica, posledná funkcia: zberné suroviny

„Potešilo ma, že majitelia majú vzťah k týmto historickým hodnotám, rozumejú ich kvalite, rekonštrukciu robia poctivo a svojou prácou obohacujú miestnu komunitu. V kaštieli robievajú prehliadky a organizujú aj festival historických remesiel, starajú sa o park a spolupracujú s dobrovoľníkmi. Kaštieľ sa tak otvára ľuďom a majitelia sa snažia o to, aby si k nemu vytvárali pozitívny vzťah, čo je veľmi cenné,“ ozrejmuje ďalšie dôvody, prečo sa rozhodla podporiť jeho obnovu. 

Fotografka chce aj týmto spôsobom prispieť k tomu, aby sa kniha Châteaux po našom spojila s vecou, ktorej sa skutočne týka. „Aby sa ľudia dozvedeli o prípadoch, ako sa to dá a videli aj pozitívny výsledok – že sa kaštiele aj opravujú, že je tu nádej na ich obnovu, že sú riešenia. Chcela by som, aby sme ako spoločnosť hľadali spôsoby, ako týmto stavbám pomôcť a podporiť majiteľov, ktorí k nim majú silný osobný vzťah a myslia to s pamiatkami úprimne,“ dopĺňa Jana. 

Nové rozšírené vydanie fotografickej knihy o chátrajúcich kaštieľoch na Slovensku môžete na StartLabe podporiť aj vy. Viac info nájdete na tomto mieste

Jana Šturdíková

Fotografovaniu sa začala venovať, keď mala približne 15 rokov. Vyštudovala Inštitút tvorivej fotografie Sliezskej univerzity v Opave. Jej nadšenie pre dokumentáciu sa naplno prejavilo pri výbere bakalárskej práce, v ktorej sa venovala chátrajúcim kaštieľom na Slovensku. Fotky z nej sa rozhodla spracovať aj knižne. Okrem fotografie má rada aj divadlo, pôsobí v alternatívnom divadle Non.Garde.  

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.

Detský tréner: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie

„Jeden deň presedený doma nie je problém, je fajn užiť si občas aj to. Ďalší deň sa už však treba rozhýbať,” hovorí Tomáš Krištof.

Ako pandémia ovplyvnila životy detí a ako by mal vyzerať pohyb školákov v tomto období? O pohybe a športovaní sme sa porozprávali s Tomášom Krištofom, učiteľom telesnej výchovy, ktorý na základnej škole v Leviciach trénuje deti v rámci projektu O2 Športová akadémia Mateja Tótha a popritom vedie aj vlastnú tenisovú školu.

Štvrtý ročník súťaže o O2 Športovú akadémiu Mateja Tótha sa začal. Zahlasujte cez formulár na konci článku a získajte extra body pre vašu školu.

V rozhovore sa dozviete:

  • či môže byť pandémia pre deti aj prínosom,
  • prečo je príklad rodičov pre deti pri športovaní dôležitý,
  • čo si predstaviť pod pestrým pohybom,
  • ako môžu v aktuálnej situácii pomôcť samosprávy.

Čítajte aj: Doprajte svojim deťom prirodzený pohyb a s výberom športu radšej počkajte, radí Matej Tóth

Dlho pred pandémiou sa hovorilo, že telesná výchova nie je pre deti dostatočná, na čo priamo reaguje svojimi aktivitami aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha. Počas posledného roka prišli deti aj o ňu. Čo takýto rok bez pohybu pre deti znamená? Mnohé deti ho môžu mať paradoxne viac.

Je veľmi náročné povedať, čo to pre ne znamená, ten dosah budeme vidieť až neskôr. Pre niektoré deti to naozaj bude mínus, no nájdu sa aj deti, pre ktoré to bude plus.

Deti, ktoré šport baví a majú k nemu vzťah, určite nepatria k tým, ktoré po uzatvorení škôl presedeli dni pri počítači hraním hier. Vidím to aj na svojom synovi. Možno sa hral na tablete viac ako inokedy, ale nebaví ho to dlho. Chvíľku sa zahrá a potom už chce niečo robiť, chce ísť von, hýbať sa.

Určite sa nájdu deti, pre ktoré bude aj toto obdobie prínosom, napríklad si istým spôsobom vydýchnu od vysokého tempa krúžkov.

Pandémia možno ešte viac upozornila na to, že ak sa športu venujú aj rodičia, prirodzene ho vyhľadávajú aj v čase obmedzení a snažia sa ho dopriať aj deťom, zatiaľ čo deti rodičov, ktorí sa nehýbu, sedia doma. Vnímate tento problém aj vy?  

Áno, vystihli ste to presne, príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie. Aj ja som si vo svojom okolí po jej príchode začal viac všímať rodičov, ktorí športujú spolu s deťmi, napríklad mama ide behať a dieťa beží s ňou alebo ide popri nej na bicykli. Je to pekný príklad prirodzeného pohybu a zároveň spôsob, ako s deťmi tráviť čas aktívne.

Určite sa nájdu deti, pre ktoré bude aj toto obdobie prínosom, napríklad si istým spôsobom vydýchnu od vysokého tempa krúžkov.

Ako sa aktuálna situácia dotkla detí, ktoré sa športu venujú na profesionálnej úrovni alebo naň mali predpoklady?   

Pri deťoch, ktoré smerovali k profesionálnemu športu, napríklad hokejisti a futbalisti, vzniká predpoklad, že ten zameškaný rok sa im nepodarí dobehnúť, ja som však presvedčený, že im neublíži. Môže deťom dokonca pomôcť uvedomiť si, či sa danému športu chcú venovať naplno, alebo len rekreačne. Často sa stáva, že ich do toho nútia rodičia, ktorí chcú, aby sa na daný šport špecializovali veľmi skoro, čo nie je ideálne.

V tomto smere môže toto obdobie prospieť aj rodičom – môže im pomôcť uvedomiť si, že deti potrebujú všestranný pohyb a viac voľnosti. Sám trénujem deti tenis, no zastávam názor, že najskôr by sa mali venovať všeobecnej športovej príprave, gymnastike, atletike a plávaniu a špecializácia má prísť neskôr vo veku 12 až 13 rokov.

O2 Športová akadémia Mateja Tótha krátko po príchode pandémie začala zverejňovať videá Telesná na doma, podľa ktorých sa dá s deťmi cvičiť doma. Niektoré z nich ste vytvorili aj vy. Stačí pre správny vývoj dieťaťa zatrénovať si podľa videa s odporúčaným množstvom opakovaní alebo je to len základ, na ktorom treba ďalej stavať? 

Práve rôzne online cvičenia a tréningy vnímam ako dobrý spôsob, ako deťom pohyb v tomto čase priblížiť. Pandémia nám ukázala nové spôsoby, ako možno cvičiť aj s deťmi online, čo predtým prakticky neexistovalo.

Videá sú určite dobrou cestou, deti však potrebujú pestrosť, nie je preto dobré zamerať sa len na jednu činnosť. Spoločné cvičenie podľa videa môže byť skvelý začiatok, na ktorom sa dá ďalej stavať. Nič však nemá byť monotónne. Vždy treba hľadať strednú cestu, jeden-dvakrát týždenne si zacvičiť online a ak sa dá, treba ísť von.

Spoločné cvičenie podľa videa môže byť skvelý začiatok, na ktorom sa dá ďalej stavať. Nič však nemá byť monotónne. Vždy treba hľadať strednú cestu, jeden-dvakrát týždenne si zacvičiť online a ak sa dá, treba ísť von.

Ani profesionálni športovci sa nevenujú len svojej disciplíne. Petra Vlhová je síce lyžiarka, ale robí aj veľa gymnastických cvičení, posilňuje, a keď nie je súťažné obdobie, venuje sa iným športom.

Každý tréner Akadémie vytváral videá v rámci prvej série Telesnej na doma u seba doma so svojimi deťmi. Vy ste sa do cvičenia pustili so synom Tomim. Ako videá vznikali?

Keď nás z Akadémie oslovili, okamžite sme sa so synom potešili. Tomi je rád stredobodom pozornosti a byť pred kamerou sa mu páčilo. Keď vyšlo prvé video, syn sa z neho veľmi tešil a chcel natáčať ďalšie. Bolo to pre nás príjemné oživenie.

Prvé video sme urobili s rolkami toaletného papiera, snažili sme sa ukázať, že pri cvičení sa dajú použiť aj predmety dennej spotreby a netreba hneď profesionálne náradie. Zároveň sme chceli, aby bolo video zábavné. Vždy som vyberal jednoduché cvičenia, v ktorých som sa zameriaval na rozvoj celého tela. To považujem za dôležité. Nezamerať sa len na jednu partiu tela, ale rozvíjať ho celé.

Pri ďalších videách ste zapojili aj panáčiky z lega a animáciu.

Áno, okrem ukážok cvičení sme prinášali aj príbehy lego postavičiek. Z kociek sme spravili repliku synovej izby, pripravili sme animácie a narozprávali ich. Zaujíma ma práca s kamerou aj strih, tak sme sa rozhodli spraviť to takto nevšedne. Editácia videí bola pomerne náročná a zabrala veľa času, výsledok nás však tešil.

Keby som videá robil len ja so synom, deťom by sa po čase zunovali, preto bolo dobré, že sme ich pripravovali viacerí tréneri a každý priniesol svoje nápady. So svojimi zverencami som po sprísnení opatrení začal mávať online tréningy a pravidelne cvičíme práve podľa týchto videí aj ich druhej série.

Ako prebiehali, resp. prebiehajú pandemické dni u vás doma? Vy sám ste tréner a športovec. Ako často ste sa doma hýbali najmä po prepuknutí pandémie?  

Doma sme mali dve fázy, podľa toho, či syn chodil do školy prezenčne, alebo mal online výučbu. Aktuálne je štvrták a máme šťastie, že chodí do školy aj teraz.

Dnešným deťom by obzvlášť v tomto pandemickom období pomohlo, keby štát a samosprávy budovali cyklotrasy, cyklochodníky a verejné ihriská a prinášali tak možnosti, aby sa deti mohli hýbať vo svojom okolí.

Keď sa učil z domu, vždy po vyučovaní sme za pekného počasia išli von. Prejsť sa, zahrať si discgolf alebo futgolf na discgolfové ihrisko, ktoré máme neďaleko domu alebo sme si išli zakopať do lopty. Vonku sme sa hýbali prakticky denne a ak sa nedalo, tak sme sa hýbali doma. Syn sa aktívne zúčastňoval aj na online tréningoch s mojimi zverencami.

Pohyb vnímam istým spôsobom ako drogu. Ak človek športuje, tak telo si pohyb jednoducho vypýta.

Svetová zdravotnícka organizácia odporúča, aby sa deti od prvého stupňa základnej školy hýbali aspoň hodinu denne. Ako by mal vyzerať ideálny pohyb? 

Hodina je podľa mňa málo, deti by sa mali prirodzene hýbať neustále. Keď si predstavím svoje detstvo – po tréningu sme hrali vonku futbal a rodičia nás domov museli naháňať, aby sme si išli urobiť úlohy.

Myslím si, že dnešným deťom by obzvlášť v tomto pandemickom období pomohlo, keby štát a samosprávy budovali cyklotrasy, cyklochodníky a verejné ihriská a prinášali tak možnosti, aby sa deti mohli hýbať vo svojom okolí.

Dnes rodičia veľa pracujú a deti nemajú toľko možností tráviť s nimi čas, ale je veľa miest, kde ľudia často poriadne nemajú čo robiť. Okolia sídlisk sú zastavané parkoviskami a kvalitných ihrísk, kde by deti vedeli aktívne tráviť čas aj so svojimi rodičmi, nie je veľa. Práve samosprávy vnímam ako dôležitých hráčov, ktorí by mali priniesť nové možnosti.

Čo ešte by mohlo dnešným deťom pomôcť?

Som fanúšikom toho, ak dieťa do školy a zo školy nevozí rodič autom, ale ide s ním na bicykli alebo na kolobežke, a keď je staršie, ide domov samo. Takto by sa denne hýbali aj deti, ktoré nenavštevujú žiadny športový krúžok. U nás sú však cyklochodníky vybudované len málokde a rozumiem, že rodičia nechcú deti pustiť do premávky.

Pekným príkladom, ako sa to dá, je Fínsko, kde som bol dvakrát v rámci programu Erazmus. Je tam vybudovaná infraštruktúra a deti aj dospelí chodili do školy či za prácou nie autami, ale na bicykli alebo na korčuliach a v zime na bežkách.

Hoci stále platia rôzne obmedzenia, prišla jar a všetkých nás to ťahá von. Veľa hovoríte o pestrosti pohybu, čo by rodičia s deťmi mali robiť v tomto období?

Určite je dobré vymýšľať deťom rôzne aktivity, dôležité je, aby ich bavili. Synovi sme napríklad teraz kúpili skateboard. Je to preňho určitá výzva naučiť sa na ňom jazdiť, zároveň je to trochu iný druh pohybu.

Správne však bude, aby nejazdil len na ňom, ale striedal to s bicyklom, kolobežkou či korčuľami, išiel si zakopať do lopty, a keď sa bude zase dať, aj zaplávať. Nedávno sme si napríklad išli zahádzať s loptou na americký futbal, čo sa mu veľmi páčilo.

Som fanúšikom toho, ak dieťa do školy a zo školy nevozí rodič autom, ale ide s ním na bicykli alebo na kolobežke, a keď je staršie, ide domov samo. Takto by sa denne hýbali aj deti, ktoré nenavštevujú žiadny športový krúžok.

Je určite dobré hľadať nové možnosti. Ak má dieťa bicykel, zadovážte mu aj kolobežku či korčule a kúpte ich aj sebe, aby ste sa aktivite mohli venovať spolu.

Veľkou témou je aj motivácia detí na pohyb, ktorá často chýba aj rodičom. Ako deti motivovať?  

Motivácia je určite ťažšia, keď je rodič s dieťaťom celé dni doma, treba sa však prekonať. Je dobré pamätať na to, že jeden deň presedený doma nie je problém, je fajn užiť si občas aj to. Ďalší deň sa už však treba rozhýbať. Hoci sa človeku nechce, keď už je vonku, je rád, že je v pohybe, že je okolo neho pekná príroda.

Dôležité je nezabúdať ani na to, že deti potrebujú kontakt s rovesníkmi, preto by som im ho pri dodržiavaní všetkých opatrení doprial. To môže byť skvelá motivácia aj pre nás dospelých. Cvičiť a vidieť sa online je super, ale dlhodobo to nemôže vydržať, človek potrebuje normálny kontakt.

Výučba na mnohých školách je stále obmedzená, telocvik vo väčšine z nich neprebieha, krúžky sú zrušené. Aké to bude, keď sa deti vrátia do škôl, z hľadiska pohybu?  

Je dobré povedať, že ak sú školy otvorené, telesná výchova môže pri dodržiavaní podmienok ďalej fungovať, mnohé školy si to však zjednodušujú a vyučovanie telesnej výchovy prerušili.

Keď sa školy zase otvoria a všade bude fungovať aj telesná výchova, určite bude zo strany učiteľov potrebné deti tak ako predtým správnym spôsobom motivovať. Ak sú deti menšie, ide to ľahko, stačí im urobiť pestrú hodinu. Najmä vo vyšších ročníkoch sa vždy nájdu deti, ktoré to nebaví. Je dobré spýtať sa, čo by chceli robiť, a snažiť sa im to umožniť.

Ak napríklad dieťa nebaví hra s loptou, odporúčam umožniť mu, aby sa poprechádzalo alebo si zabehalo okolo ihriska, kde cvičia ostatné deti, a dávať naň pozor.

Tomáš Krištof

Vyštudoval Fakultu telesnej výchovy a športu na Univerzite Komenského v Bratislave, ktorú ukončil ako diplomovaný tréner basketbalu a tréner B licencie tenisu. Vedie vlastnú tenisovú školu a učí telesnú výchovu v Katolíckej spojenej škole sv. Vincenta de Paul Levice, kde sa venuje aj predškolákom. V škole zároveň pôsobí aj ako tréner O2 Športovej akadémie Mateja Tótha. Pred pár rokmi ho uchvátil golf, ktorému sa počas voľných chvíľ rád venuje. 

Páčil sa vám článok?
12345
Loading...

Páči sa vám, čo práve čítate?

Rôzne pohľady na celospoločenské otázky, vzťahy aj duševné zdravie a pohyb, popkultúru či technológie si môžete nájsť v mailovej schránke každý druhý týždeň.