Powered by O2
Kultúra a umenie Príroda Slovenska

18 krásnych miest na zimnú dovolenku v Európe

Dovolenka nemusí byť len o slnečníku na preplnenej pláži. Práve naopak. V zime môžete zažiť to, čo vám leto nedovolí.

1. 12. 2016; Autor: Sóda

Či už sa vám viac pozdáva predstava jazdy na saniach so záprahom sobov, alebo popíjanie čaju na terase len v svetri, zima v Európe má svoje čaro. Nádherne zasnežené mestá, príjemné teploty, menej turistov a nezameniteľná atmosféra. Pripravili sme pre vás tipy na výlety, ktoré cez leto nezažijete.

Andalúzia, Španielsko

Juh Španielska je v lete neznesiteľne teplý, no v zime sa z neho pre nás stáva skvelý cieľ pre všetkých odporcov mrazu. Za pozornosť stojí známy “trojuholník”: Granada, Sevilla a Cordoba.

Miesta sú zaujímavé svojou architektúrou aj dejinami. No a samozrejme, miestna kuchyňa je úžasná.

mesto
mesto
most

Autori fotografií: SnippyHolloW (1), Jorge Franganillo (2), Jose Licca (3)

Benátky, Taliansko

Romantické plávajúce mesto v zime nestráca nič zo svojej krásy. Vyhnete sa horúčavam aj záplavam turistov.

Uličky popretkávané kanálmi pôsobia ešte zaujímavejšie, keď sú v zime zahalené rannou hmlou a najznámejšie pamiatky a ulice získavajú celkom iné čaro, keď bývajú pokryté snehom.

Namiesto osviežujúcej limonády si teraz v uliciach môžete vychutnať horúcu čokoládu. A ak počkáte do februára, neminie vás jedinečný zážitok z Benátskeho karnevalu.

benátky
benátky

Autori fotografií: Salvatore Gerace (1), francesco fran (2)

Rím, Taliansko

Ak budete mať šťastie, dopraje vám toto pradávne mesto aj pohľad na (výnimočne) zasnežené Forum Romanum či Koloseum. No nie je to zárukou.

Pri pamiatkach sa môžete tešiť na väčšie súkromie a rovnako pôsobivý zážitok. Rímska zima býva väčšinou mierna, takže vám pravdepodobne postačí aj ľahší kabát.

Rím
Rím
Koloseum

Autori fotografií: Allie Caulfield (1), mauriziosaccoo (2), Laszlo Ilyes (3)

Bruggy, Belgicko

Toto nádherné belgické mesto je síce známe, no nie až tak, aby ste sa v ňom pre davy nevedeli pohnúť. Najznámejšie je hlavné stredoveké námestie, na ktorom sa každoročne organizujú trhy.

Pri vyzdobených stánkoch nájdete aj plochu na korčuľovanie. Ak máte poriadne teplé oblečenie, skúste aj jazdu loďkou po miestnych kanáloch.

Brugy
Brugy
Brugy

Autori fotografií: Madeleine Deaton (1), Russell Trow (2), Richard Barrett-Small (3)

Krakow, Poľsko

Poľské mesto je od nás len na skok, takže cesta autom tam netrvá neznesiteľne dlho. Krakovské hlavné námestie je najväčšie v Európe a pôsobí mimoriadne čarovne, keď sú na ňom zástupy vianočných stánkov.

Zasnežené stredoveké uličky v centre sú krásne najmä v noci.

Krakow
zimné mesto
Krakow

Autori fotografií: YougoPL (1), R Otavio (2), PIVISO (3)

Salzburg, Rakúsko

Malebné horské mestečko pôsobí, akoby bolo na zimné počasie stvorené. Na brale sa vyníma hrad Hohensalzburg, uličky sú vyzdobené a vysvietené, a krásna je aj prechádzka popri rieke lemovanej meštianskymi domami.

Neďaleko mesta sú hory a lyžiarské strediská, kde sa môžete vybrať, ak vás omrzí chodenie po uličkách.

hrad
hory
zimné mesto

Autori fotografií: Pedro Paulo Boaventura Grein (1), Roman Königshofer (2), xlibber (3)

Abisko, Švédsko

Je to skutočne len dedinka, no ideálna pre tých, ktorí chcú (aspoň na chvíľu) okúsiť život na Sibíri. Nachádza sa 240 kilometrov za polárnym kruhom a okrem poriadnej zimy tu môžete zažiť aj svetelné predstavenie polárnej žiary.

V dedinke nájdete aj národný park. Ako turista si tu môžete vyskúšať život v iglu, jazdu v psom alebo sobom záprahu, či lov rýb v ľade.

psí záprah
zimná krajina
aurora

Autori fotografií: guido da rozze (1, 3), blue_quartz (2)

Petrohrad, Rusko

Ruská zima je pre mnohých odstrašujúca, no krása tohto mesta by vám mala občasné drkotanie zubov vykompenzovať. Budete mať dojem, že ste vstúpili do ruského románu.

Mesto, ktoré si nechal Peter Veľký vystavať podľa obdivovaného francúzskeho modelu, je tak trochu európske, tak trochu ruské.

Každopádne veľmi pôsobivé. Okrem návštevy historických pamiatok môžete skúsiť otužovanie v ľadovej vode, či ruskú baňu — obdobu parnej sauny.

zimné mesto
zimné mesto
rieka

Autori fotografií: Olga Khomitsevich (1), Alexander Savin (2), v_mats (3)

Edinburgh, Škótsko

Stredoveké škótske mesto síce vie byť poriadne chladné, no zato vás úplne očarí — najmä ak ste v Škótsku ešte neboli.

V meste nájdete zachovalý starý hrad, prístav a množstvo milých kričmičiek či kaviarní, ktoré vás v chladnom počasí rady prichýlia.

mesto
mesto
hradby

Autori fotografií: Kevin Dempsey (1), dommylive (2), Judy Dean (3)

Štrasburg, Francúzsko

Štrasburg sa nazýva aj hlavným mestom Vianoc, pretože tu pred vyše 400 rokmi vznikli úplne prvé vianočné trhy.

Centrum mesta sa môže pochváliť tradičnou nemecko-francúzskou architektúrou a kanálmi, či stredovekou katedrálou, ktorá kedysi bývala najvyššou stavbou v Európe. To však už bolo poriadne dávno.

Ak máte pre romantickú minulosť slabosť, toto mesto si zamilujete.

mesto
mesto
kostol

Autori fotografií: Michael Camilleri (1), Francois Schnell (2), Arnaud Fraioli (3)

Davos, Švajčiarsko

Menšie mesto je známe vďaka zimnému turizmu. Tamojšie lyžiarske stredisko sa nachádza neďaleko Rakúska a mesto, ku ktorému patrí, je najvyššie položené v celých Alpách.

Nadmorskej choroby sa však báť nemusíte. Budete príliš zamestnaní pohľadom na krásne údolia a okolité zasnežených kopce.

hory
hory
hory

Autori fotografií: Ben Thompson (1, 2), bfishadow (3)

Talin, Estónsko

Pobaltským štátom sa dostáva oveľa menej pozornosti, než si zaslúžia. Predstavujú akýsi mix medzi slovanskou Európou a Škandináviou.

Ich zimy však bývajú chladné, o nedostatok snehu sa nemusíte obávať.

Talin má krásne milé centrum plné starých, farebných domčekov a stredovekých hradieb. Mesto je ale veľmi moderné a srdečne víta svojich návštevníkov chutnou gastronómiou.

mesto
zima
mesto

Autori fotografií: Clarence (1), Mark Vegas (2), SevenSeventyFive (3)

Rovaniemi, Fínsko

Vo Fínskom Laponsku je dedina, ktorú prezývajú aj dom Santa Clausa. Nachádza sa hneď za polárnym kruhom a nájdete tu napríklad poštu, do ktorej “Santovi” prichádzajú všetky listy s vianočnými prianiami, či jeho kanceláriu, z ktorej vianočné záležitosti vybavuje.

Natrafíte tu dokonca aj na samotného “Santu” a po ceste stretnete aj zopár sobov. Najmä pre deti je to zážitok ako z rozprávky, a nielen kvôli postave Santa Clausa.

les
zimná krajina
les

Autori fotografií: Timo Newton-Syms

St. Moritz, Švajčiarsko

Toto švajčiarske lyžiarské stredisko a mestečko je známe po celom svete. Nečudo, spája v sebe krásnu prírodu majestátnych Álp, horských plies, vysokú kvalitu lyžovania a výhľady ako z vianočnej rozprávky.

hory
zápasy

Autori fotografií: philippflenker (1), Cesar I. Martins (2)

Neuschwanstein, Nemecko

Zámok, ktorý slúžil ako predloha Waltovi Disneymu, je čarovný aj v zime. Cez deň posobí skutočne ako z rozprávky, v noci je zase veľmi pekne nasvietený.

Ak sa ho rozhodnete navštíviť, okrem jeho interiérov sa nezabudnite pozrieť aj von oknom na okolité bavorské hory a kopce.

zámok
zámok
zámok

Autori fotografií: Marco Cortese (1), Emil Rensing (2), Kevin Zollman (3)

Cortina d’Ampezzo, Taliansko

Ďalšie horské mestečko, ktoré žije lyžiarskymi strediskami — tentokrát v talianskych Dolomitoch.

Je malé a milé, obklopujú ho skalnaté vrchy, zasnežené hory a krásne lyžiarske svahy. Sú z nich výhľady, na ktoré nezabudnete.

hory
hory
lyžovačka

Autori fotografií: Mariusz Z (1), Manuel Bierbauer (2, 3)

Chamonix, Francúzsko

Lyžiarske stredisko vo francúzskych Alpách je vystavané okolo najvyššieho európskeho vrchu Mont Blanc.

Zo svahov si môžete vyberať. Ak nechcete lyžovať, môžete sa kochať alpskými plesami, bežkovať, či sa medzi kopcami previesť červeným retro vláčikom.

hory
hory
zimná krajina

Autori fotografií: Ruth Hartnup (1), valcker (2), Patrick Nouhailler (3)

Island

Islandské zimné teploty nie sú až také extrémne, ako si možno myslíte.  Pohybujú sa okolo nuly. No svetlo budete mať len 4-5 hodín denne, takže si výlety naplánujte starostlivo.

No aj noci stoja za to, napríklad vďaka polárnej žiare. Cez deň si môžete vyskúšať kúpeľ v horúcich prameňoch, zamrznuté fjordy, modré ľadové jaskyne, či zasnežené pláne a kopce.

A nezabudnite ani na islandských poníkov v ich extra hrubom zimnom kabátiku.

Island
Island
zimná krajina

Autori fotografií: michael_choi (1), Nick (2), David Whelan (3)

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super
Rozhovor

Koordinátorka Novinárskej ceny: Poctivý autor sa pod článok vždy podpíše, konšpirátor nie

Novinári budú vždy obľúbeným cieľom konšpirácií, hovorí Miroslava Širotníková, ktorá pracovala aj pre New York Times.

3. 5. 2021; Autor: Marek Hudec, Foto: Magdaléna Tomalová

Na Slovensku rastie vplyv konšpiračných médií a viac ako polovica ľudí si myslí, že novinárov riadi niekto v pozadí. Ako lepšie pochopiť prácu novinárov a začať im veriť? Porozprávali sme sa s Miroslavou Širotníkovou, ktorá ako novinárka na voľnej nohe pracovala pre svetové médiá a dnes koordinuje aktivity Novinárskej ceny a Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktorý dlhodobo podporuje aj spoločnosť O2.

V rozhovore sa ďalej dočítate:

  • s akými predsudkami sa novinári stretávajú najčastejšie,
  • ako prácu novinárov u nás ovplyvnila vražda Jána Kuciaka,
  • prečo je mediálna výchova dôležitá,
  • aké trendy možno vnímať v súčasnej žurnalistike.

Čítajte aj: Korupčné kauzy pomáhajú odhaliť všetci, ktorí si predplácajú médiá, hovorí publicista a aktivista Goda

Stretávaš sa s predsudkami, keď ľuďom povieš, že si novinárka?

Väčšinou si vypočujem, že si nevedia predstaviť, ako moja práca vyzerá. Často si myslia, že novinári a novinárky pracujú doma z Bratislavy, od počítača a nevedia nič o vonkajšom svete.

Stretávam sa aj s množstvom reakcií, ktoré poznáme zo sociálnych sietí, podľa ktorých sú novinári platení „tajnými silami“, že sú zahraničnými agentmi, že im niekto diktuje, čo majú písať, že sa do ničoho nerozumejú a zverejnia čokoľvek, čo im niekto pošle.

Práca novinárov je neustále na očiach. Prečo im však veľká časť verejnosti nedôveruje? 

Myslím si, že najmä preto, lebo píšu o veciach, ktoré sa nie všetkým páčia. Pozerajú sa mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Novinári a novinárky sú okrem toho obľúbeným cieľom konšpirácií. Treba si však uvedomiť, že robia svoju prácu nezávisle od toho, kto si čo myslí. Opierajú sa o fakty a vedu a hľadajú pravdu, nech je kdekoľvek, nedajú sa zahnať do kúta ani sa zastrašiť.

Pracovala si ako novinárka na voľnej nohe, ako vznikali tvoje články? 

Keďže som ako freelancer nemala zázemie stálej redakcie, pracovala som z domu, podobne ako teraz veľa ľudí počas pandémie. Za každou témou som však vždy vycestovala „do terénu“ a za odborníkmi, ktorí k nej mali čo povedať, či už som písala o extrémizme, alebo o ekonomike.

Novinári sa pozerajú mocným na prsty, odhaľujú prepojenia biznisu a politiky, a tým niekomu môžu ohroziť živobytie. Nie každému vyhovuje, čo číta, a mnohí potom útočia na novinársku prácu bez toho, aby dôverovali tomu, čo čítajú.

Keď som pripravovala článok o segregácii rómskych detí v školách, išla som sa pozrieť do škôl v rómskych osadách na východe Slovenska, keď som písala o krajnej pravici, vyhľadala som si ich predvolebný míting a vycestovala za nimi, prípadne išla hľadať ich podporovateľov v obciach, kde majú tradične najväčšiu podporu.

Niektoré dni som strávila rešeršom štúdií a materiálov pri počítači, iné pri rozhovoroch s expertmi z univerzít, potom som zas 3-4 dni cestovala za príbehom do regiónov a rozprávala sa s bežnými ľuďmi na ulici, s miestnymi politikmi či s aktivistami.

Mix tohto všetkého potom skončil v konečnom článku. A či už som reportáž pripravovala sama, alebo s kolegom z amerických, britských alebo holandských novín, vždy sme na nej pracovali priamo na mieste, nie na diaľku.

Spomínaš si na nejaký článok, ktorým si ovplyvnila veľa ľudí?

Mala som asi len jeden, ktorý sa skutočne dostal do politického diskurzu, hoci úplnou náhodou. Pred rokmi sme s kolegom Rickom Lymanom pripravovali článok pre New York Times o Spišskom Hrhove. Páčil sa mi príbeh obce, ktorej sa úspešne podarilo integrovať rómsku komunitu, a chcela som ho dostať do sveta, aby bol inšpiráciou.

Tento text vyšiel aj na titulnej strane novín. Niekedy v tom čase mal bývalý prezident Andrej Kiska počas zasadania OSN v New York stretnutie s finančníkom Georgeom Sorosom. O návšteve písal Kiska na Facebooku a spomenul, že na titulke New York Times vyšiel článok o Slovensku a že sa o tom so Sorosom rozprávali, pretože ho zaujímajú vylúčené komunity.

O niekoľko mesiacov na Slovensku prebehli protesty Za slušné Slovensko a v jednej z prvých reakcií predseda vtedy najsilnejšej politickej strany spomenul stretnutie v New Yorku a postavil na tom konšpiráciu, že zhromaždenia sú riadené zo zahraničia. Vtedy som sa veľmi smiala, že som to so svojím textom dotiahla ďaleko.

Samozrejme, na celej konšpirácii nebolo nič pravdivé, náš článok opisoval príbeh, ktorý bol už vtedy na Slovensku známy, takže nešlo o nič prevratné, a ocitol sa v tom náhodou. Prezidenta ani protesty, samozrejme, nikto zo zahraničia neriadil.

Po smrti Jána a Martiny sa práca novinárov ešte viac dostala do verejnej debaty. Zmenilo sa vnímanie verejnosti?

Bezprostredne po vražde asi áno a veľká časť spoločnosti pochopila, ako naša práca vyzerá a že novinári a novinárky môžu byť pre svoju prácu aj vo fyzickom ohrození.

Podpora verejnosti mne a kolegom dodávala energiu v časoch, keď sme sa možno aj báli alebo sme boli demotivovaní. Postupne sa však vraciame k pôvodnému stavu a nedôvere, ktorú cítiť najviac na sociálnych sieťach.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Novinári a novinárky sú prenasledovaní v mnohých krajinách. Tým, že pôsobíš medzinárodne, poznáš niekoho, kto sa ocitol pre svoju prácu v ohrození života?

Nedávno som sa dozvedela, že kolegyňa Emilie van Outeren z holandských novín NRC písala o protestoch proti bieloruskej vláde a po zásahu projektilom skončila v nemocnici. Bola na operácii a dlho sa zotavovala. Nedala sa však zastrašiť a už znova pracuje.

Zrejme si uvedomila, do akých nebezpečných situácií sa dostávajú bežní ľudia, keď sa niečo také vážne stalo jej, a je dôležité zastať sa ich.

Z New York Times som zase poznala viacerých vojnových reportérov, ktorí boli v Iraku a v Afganistane a priniesli si odtiaľ hrozné skúsenosti. Tu na Slovensku je najhorší prípad Jána Kuciaka, svoje si zažili aj viacerí novinári a novinárky v 90. rokoch.

V súčasnosti sa obávame, ako na novinárov budú reagovať fanúšikovia extrémnej pravice, ktorých nenávistné výroky čítame na sociálnych sieťach. Dúfam však, že už žiadne násilie nezažijeme.

Ako tvoji kolegovia v zahraničí reagovali na správu o smrti slovenského novinára? 

V ten deň sa mi ozývali kolegovia zo všetkých novín, z agentúr a televízií, s ktorými som kedy spolupracovala. Hneď ráno som písala editorom New York Times a vysvetlila im, čo sa stalo. Najprv nikto z nás nechcel veriť, že by smrť mohla súvisieť s jeho prácou.

Aj ja som si hovorila, že sme na Slovensku, v Európskej únii a hádam sa nikto nepokúsil o úkladnú vraždu. Ešte v ten deň však na udalosť reagoval policajný prezident, ktorý ju spojil s novinárčinou a odvtedy sme mali všetci jasno. Na prvé zhromaždenie Za slušné Slovensko prišiel aj môj kolega z Varšavy a snažil sa chodiť na všetky protesty so mnou. Bola to veľká vec aj vo svetovom meradle, žiaľ.

Na Slovensku v posledných rokoch rastie vplyv konšpiračných médií. Ako si to vysvetľuješ? 

Vplyv konšpiračných médií súvisí s vysokou mierou nedôvery v inštitúcie. Ľudia potom neveria pravde ani faktom, a to u nich podporuje pocit, že sa nedá veriť nikomu. Na tom stavajú dezinformačné kampane. Hovoria, že svet ovládajú tajné skupiny, že nikto nejde protestovať z vlastnej vôle, že médiá niekto ovláda z pozadia.

Slovensko má v regióne výnimočné postavenie, v nedávnom prieskume organizácie Globsec sa ukázalo, že až takmer 60 % spoločnosti sa prikláňa ku konšpiráciám. Myslím si, že ich rozšíreniu výrazne pomohlo nastavenie sociálnych sietí, u nás hlavne Facebook.

Prečítajte si: Ako rozpoznať hoax? Základom je overiť si, či už o tom nepísali inde

Ako sa v tom dá zorientovať? Ako odlíšiť kvalitné médiá a poctivých novinárov od konšpirátorov?

V prvom rade treba hľadať zdroj informácií a zamyslieť sa, kto mi čo hovorí a prečo. Ak sa napríklad hovorí o koronavíruse, pozrime sa, či sa vyjadruje virológ, ktorý má za sebou odbornú skúsenosť, stavbár či zubár. Hoci je aj zubár lekár, neznamená to, že je odborník na vírusy.

Pri štandardných médiách si tiež vieme ľahko zistiť, kto v nich pracuje. Čím má médium známejšie meno, tým je väčšia istota, že ponúka overené informácie a dá sa na ne spoľahnúť.

Skúste si o novinách nájsť základné údaje, pozrieť si, kto ich vedie, kto ich sponzoruje, ako sú financované.

Používa médium priveľa anonymných zdrojov? Novinári nemajú problém podpísať sa pod svoje články, dezinformačná scéna však robí opak. Aj keď tradičné noviny nezverejnia meno zdroja, aspoň uvedú, že ho poznajú. Tradičné médiá sa skrátka snažia čo najmenej skrývať.

Veľa sa hovorí o financovaní médií. Mala si niekedy pochybnosť o článku kvôli vlastníkom novín, v ktorých vyšiel?

Keď som niekedy mala pochybnosti, stalo sa mi to pri médiách preukázateľne vlastnených finančnými skupinami. Na Slovensku je to veľký problém, ktorý ovplyvňuje kvalitu a slobodu médií. Na druhej strane, aspoň o vlastníkoch vieme, a môžeme si pri každom článku spraviť názor.

Ak v nás niečo vzbudzuje pochybnosť či postranný úmysel, pozrime sa na vlastníkov. Z mojich skúseností sa každá redakcia snaží minimalizovať ich vplyv. Horšie je, keď sú vlastníci utajení.

Oddelili sme tradičné médiá od konšpiračných. Kam zaradiť bulvár, ktorý tiež často pracuje s neoverenými informáciami? 

Bulvár vnímam ako samostatnú kategóriu, ktorá slúži skôr na pobavenie než na získanie serióznych informácií. Snaží sa šokovať, píše o celebritách a medzitým prináša aj správy o politike. Ak však chcete čítať o spoločnosti alebo o zahraničnej politike, odporúčam kvalitnejšie zdroje. Na druhej strane bulvár je stále o niečo lepší zdroj informácií než konšpiračné médiá.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Zastrešuješ aktivity Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky. Prečo takýto fond u nás potrebujeme?

Fond vznikol v roku 2018 ako reakcia na vraždu Jána a Martiny s cieľom poskytnúť novinárom a novinárkam podporu. Hoci má každá redakcia vlastný biznis model, nie vždy dokáže zaplatiť dlhodobejšiu investigatívnu prácu.

Pochopeniu novinárov a kritickému mysleniu by na Slovensku určite pomohlo zavedenie mediálnej výchovy, a to na všetkých úrovniach škôl.

Ak chcú novinári robiť na zložitejších témach, ktoré si vyžadujú viac času, často si musia znížiť úväzok, prípadne to robia na úkor voľného času a nemajú prostriedky napríklad na cestovanie, hlbšie analýzy. Redakcie v tomto smere nie sú bohaté a v týchto situáciách môžu pomôcť naše granty.

Fond je zároveň podprogramom Novinárskej ceny, ktorou chceme vyslať signál, že u nás vzniká veľa kvalitnej žurnalistiky a že novinárom a novinárkam sa dá veriť.

Aktuálne prebieha hodnotenie súťažných príspevkov v rámci Novinárskej ceny, kde si tento rok aj v porote. Dajú sa z nich vyčítať nejaké trendy v súčasnej žurnalistike? 

V Novinárskej cene síce pôsobím prvý rok, ale nejaké trendy som si všimla. Napríklad, že kvalitná žurnalistika nevymrela a na Slovensku je veľa dobrého, čo čítať, čo vidieť, čo počúvať.

Novinári a novinárky tiež využívajú nové prostriedky, ako informácie podať, rozvíjajú dátovú žurnalistiku, k článkom prikladajú videá, podcasty, zvukové stopy, mapy či grafy. V redakciách sa presadzujú čoraz mladší autori, rastie nám silná nová generácia. Ukazuje sa, že podcastová scéna je u nás veľmi bohatá, že ideme s dobou a inšpirujeme sa vo svete.

Tento článok vznikol pri príležitosti Svetového dňa slobody tlače, ktorý si pripomíname 3. mája. Spoločnosti O2 záleží na slobode slova, preto prostredníctvom Férovej Nadácie O2 dlhodobo podporuje aktivity Fondu investigatívnej žurnalistiky a jeho prínos pri otváraní dôležitých tém. 

Miroslava Širotníková

Je novinárka a koordinátorka Novinárskej ceny a jej podprogramu Fondu na podporu investigatívnej žurnalistiky, ktoré patria k aktivitám Nadácie otvorenej spoločnosti. Pochádza z Trebišova, študovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Približne 10 rokov pôsobila na voľnej nohe a o Slovensku písala pre svetové médiá, ako sú New York Times, Balkan Insight, Channel 4 či Financial Times, spolupracovala aj so slovenskou tlačovou agentúrou SITA. 

Nezaťažia ani rozpočet, ani vaše ruky. Vybrali sme 4 ľahučké smartfóny, ktoré prekvapujú dizajnom aj vybavením

Čítaj viac

Čo všetko bolo v našej komunikačnej výbave vďaka technológiám a internetu? Pripravili sme nostalgickú jazykovú exkurziu

Čítaj viac

Pre tech nadšencov

Hollywoodske efekty a šikovné triky. 5 tipov, ako kreatívne využiť foťák vášho smartfónu

Filmárske triky s približovaním, kreatívny strih či prácu so zeleným pozadím zvládnu aj začiatočníci so svojím smartfónom.

Vráťme rozum na internet

Dôležité je debatovať, nie presviedčať. Aj konšpirátori môžu mať v niečom pravdu, hovorí Ondrej Schütz

Podľa riaditeľa debatnej asociácie je schopnosť posudzovať informácie ako orientácia v lese.

Zlepšite sa v cudzom jazyku cestou do práce. Vybrali sme 8 aplikácií, ktoré vás rozhovoria aj posilnia slovnú zásobu

Čítaj viac