Zabudnuté poklady slovenských záhrad: Oskoruše

Kultúrnym dedičstvom nemusia byť iba umelecké diela alebo stavby. Pokojne ním môžu byť aj odrody stromov, ktoré sa u nás kedysi pestovali.

Slovenský vidiek ukrýva mnoho druhov ovocia, ktoré niekoľkonásobne prevyšuje počet druhov na pultoch obchodov a supermarketov. Naši starí rodičia poznali túto širokú paletu ovocia a jej využitie. Pre nás to môže byť súčasť kultúrneho dedičstva, ktoré sa oplatí spoznať a najmä zachovať.

Tento článok sa vám zobrazí behom sekúnd aj v najzapadnutejších obciach slovenského vidieka. Nová sieť od O2 v súčasnosti prináša rýchly 4G internet už takmer 94 % obyvateľov Slovenska. Zistite viac na www.o2.sk/internet/4g.

Jedným veľmi zaujímavým ovocným druhom, ktorý na pultoch supermarketov úplne chýba, je oskoruša. Ide o plody vzácnej jarabiny oskorušovej, ktorá je neodlúčiteľnou súčasťou slovenských viníc.

plody oskoruše

Napriek tomu, že to bola v minulosti užitočná drevina, dnes je menej známa. Býval to hraničný strom, sadený na hraniciach pozemkov a medziach. Svojou veľkosťou dotváral krajinu a jednoducho sa nedal prehliadnuť.

Oskoruša sa ako jediná s jarabinami nekríži a nevytvára hybridy. Pred 40 miliónmi rokov sa evolučne vzdialila ostatným jarabinám a odvtedy sa potĺka evolučným vývojom sama.

V stredoveku sa jej plody používali ako prostriedok proti hnačkám a iným črevným neduhom. Na maďarskom trhu často predajcovia oskorúš hlásali: „Vegyen az Úr berkenyét, hogy ha fosik ezt egyék!“ („Pane, ak máte hnačku, kúpte si a jedzte oskoruše!“)

Oskoruša má najtvrdšie jadrové drevo zo všetkých európskych drevín. Práve z tohto dreva sa kedysi robili najtvrdšie časti drevených lisov. Šťava z oskorušových plodov sa zase používala na spomalenie a stabilizáciu fermentácie ovocných muštov.

Ako lesnú drevinu si ju cenia najmä poľovníci, keďže v období dozrievania plodov sú stromy často navštevované najmä diviačou zverou.

Kde sa s oskorušou môžeme stretnúť?

Staré oskoruše sa vyskytujú tam, kde socialistické sceľovanie pozemkov neodviedlo „dobrú prácu“. Sú to staré vinice alebo opustené, extenzívne ovocné sady. Oskoruši sa darí v oblastiach, kde sa pestuje vinič.

Na pôdu je nenáročná, vadí jej len nedostatok svetla. Vyhýba sa dolinám, kde je vyššia hladina podzemnej vody. Vlhšia mikroklíma na stanovišti spôsobuje priaznivé podmienky pre hubové ochorenia.

Dôkazom, že juh Slovenska je optimálnym miestom pre oskorušu je fakt, že najmohutnejší jedinec na svete rastie práve u nás na Slovensku, a to v Modre. Od roku 2003 je chránená spolu s dvoma staršími stromami, ktoré sú známe ako Tri modranské oskoruše.

Aké má oskoruša plody a ako sa dajú zužitkovať?

Plody oskoruše sú výrazne variabilné. Poznáme hruškotvaré a jablkotvaré plody, ktoré môžu byť žlté až karmínovočervené.

Vzácna je „kožená“ forma, ktorá pripomína jablko “Kožovka” alebo “Boskoopske červené”. Najväčšie plody majú odrody “Sossenheimer Riesen” z Nemecka, Parochiane a Indignente zo Sicílie. Veľmi zaujímavá je odroda z Ukrajiny s názvom “Rumjane Jabluczko”, ktorá má tmavo karmínové plody menšej veľkosti.

Plody oskoruše v zrelom stave nie sú ešte vhodné na konzumáciu. Sú príliš trpké a jesť sa dajú až po “uhniličení”, alebo ako hovoria na dedine “keď ich mráz pobozká”. Vtedy sa dužina plodu premení na sladký “džem” veľmi zaujímavej a osobitej chuti. Z medicínskeho hľadiska pôsobia plody mierne močopudne, protireumaticky, upravujú trávenie a sú bohatým zdrojom vitamínov.

Z uhniličených plodov sa môže robiť mušt, lekvár, marmeláda tzv. oskorušoláda, kompót a sušené oskoruše a destiláty.

Ako sa vyvarovať chybám pri kúpe oskorúš?

Oskoruša sa patrične teší väčšiemu záujmu v posledných 10 rokoch. Každý z nás môže prispieť k tomu, aby sa vrátila do nášho prostredia, kam rozhodne patrí. Ak vás článok, zaujal natoľko, že by ste chceli oskorušu začať sami pestovať, pripájame krátky návod:

Pri kúpe stromčeka si treba prezrieť celý kmeň, či sa tam nenachádzajú malé otvory. Tieto otvory by mohli prezradiť rôznych škodcov, ktoré sa živia v kmeni stromu ako sú krasone a drevotoče.

Na trhu sa objednávajú sadenice alebo vzrastlé stromy oskorúš z Talianska. Tieto majú mäkšie drevo a pri poľadovici sa ľahko lámu. Toto riziko je väčšie vo vyšších polohách (nad 400 m.n.m.).

Okrem toho treba sledovať aj podpník, na ktorý je oskoruša zavrúbľovaná. Ideálny je vlastný semenáč a nevyhovujúci je podpník dule, jarabiny vtáčej alebo hlohu.

Po zakúpení stromčeka je veľmi dôležitý výber vhodného stanovišťa na plnom slnku. Prvé 2 roky potrebujú stromky zálievku, i keď je oskoruša odolná voči suchu.

Ladislav Bakay je vysokoškolským pedagógom na Fakulte záhradníctva a krajinného inžinierstva SPU v Nitre a ekologickým aktivistom v OZ Jašterica. Je spoluautorom knihy Oskeruše – strom pro novou Evropu.

Páčil sa vám článok?
Slabé
12345
Loading...
Super

Fyzioterapeut Mateja Tótha radí rodičom: Všímajte si, ako vaše dieťa sedí, aj ako sa hrá

„Ak sa dieťa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave,“ hovorí Denis Freudenfeld.

Denis Freudenfeld pôsobil ako dvorný fyzioterapeut biatlonistky Naste Kuzminovej a dlhodobo spolupracuje s atlétom Matejom Tóthom, ktorého sprevádzal na nejednej olympiáde. Porozprávali sme sa s ním o dôležitosti pohybu pre dnešné deti aj o zdravotných problémoch, ktoré ich trápia.

V rozhovore sa ďalej dozviete:

  • ako pandémia ovplyvnila pohyb detí,
  • na ktoré signály tela by rodičia mali u detí dávať pozor,
  • kedy treba vyhľadať fyzioterapeuta,
  • prečo treba venovať pozornosť správnemu dýchaniu.

Ako rozhýbať deti doma? Zacvičte si spolu s nimi podľa videí O2 Športovej akadémie Mateja Tótha

Ste fyzioterapeutom najúspešnejších slovenských športovcov. V čom presne spočíva vaša práca?

Pracujem vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici ako fyzioterapeut, ktorý sa stará o talentovaných športovcov. V centre zabezpečujeme prípravu štátnej športovej reprezentácie Slovenska na rôznych súťažiach a olympiádach.

Mojou úlohou ako fyzioterapeuta je diagnostika, liečba a prevencia rôznych pohybových problémov. To znamená, že občas pomasírujem alebo ponaprávam a ak za mnou príde športovec s nejakým problémom, diagnostikou sa snažím zistiť, z ktorej časti tela pochádza. Často sa totiž stáva, že problém je prenesený. To znamená, že niekoho bolí koleno, no v skutočnosti bolesť spočíva v zlom postavení chodidla, v posunutej panve alebo jej príčinou môžu byť aj kríže.

Niekedy je to taká detektívka, pri ktorej vyšetrujem konkrétneho športovca, a po následnej diagnostike sa cvičeniami snažíme uvoľniť alebo posilniť určité svalové partie na tele, ktoré jeho problém vyvolávajú.

Vychádzate pri svojej práci z konkrétnej metodiky?

Pracujem najmä s dynamickou neuromuskulárnou stabilizáciou. Je to metodika založená na dýchacích cvičeniach, pri ktorých sa svaly uvoľňujú. Dokonca aj bez toho, aby ich bolo nutné stláčať či klasicky masírovať. Pri práci so športovcami sa venujeme riadeniu ich pohybu. To znamená, že sa učíme novému pohybu alebo ho naprávame a dávame mu iný rozsah.

S Matejom spolu cvičíme, a keď treba, poskytujem mu regeneračné procedúry. Často pozeráme jeho videá z tréningu a na základe nich sa snažíme zdokonaliť jeho techniku, aby bol jeho pohyb ekonomickejší a rýchlejší a aby svoje telo čo najmenej preťažoval.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku.

Fyzioterapia upozorňuje na dôležitosť správneho pohybu. Ako veľmi je dôležitý pohyb pre deti a ako ho ovplyvnila pandémia?

Každé dieťa sa potrebuje hýbať – pohyb je pre jeho vývoj nesmierne dôležitý. Keď sú deti v škole, hýbu sa často. Po skončení hodiny vstanú, vyjdú na chodbu, naháňajú sa, majú hodinu telesnej výchovy, jednoducho stále niečo robia.

Je dôležité uvedomiť si, že kostra dieťaťa potrebuje pre svoj zdravý vývoj určité antigravitačné zaťaženie – nielen chrbtice, ale aj končatín. Tak ako sa vyvíja kostra, menia sa aj uhly v kĺboch. Bedrové i ramenné kĺby sa u malých detí vždy prispôsobujú záťaži, u väčších detí kosti zosilňujú.

Keď dieťa stojí alebo sa pohybuje, má zaťažené dolné končatiny i kardiovaskulárny aparát. Pri dištančnej výučbe sa to nedeje, pretože deti presedia celé hodiny doma pri počítači a mobile a nemajú zabezpečený dostatočný pohyb. Ten veľmi ovplyvňuje aj psychika, ktorá sa premieta do tela a pohybového aparátu detí.

Dôležitá je aj socializácia detí a správna dávka súťaživosti. Svoje tu zohráva už len to, že človek rozpráva a gestikuluje, používa reč tela. Zdravý vývoj dieťaťa značne ovplyvňuje aj obezita, ktorá neraz obmedzuje jeho pohyb, pričom dôsledky sa prejavia až o rok alebo o dva.

Čo by si mali všímať rodičia na svojich deťoch? 

Najdôležitejšie je všímať si guľatý chrbátik, kolienka a chodidlá. V prvom rade by mali sledovať, ako ich dieťa sedí. Či má guľatý, alebo vystretý chrbát, či nemá predsunutú hlavu, alebo či jeho krčná chrbtica nie je veľmi zaklonená.

Keď sa dieťa hrá a čupne si, je dôležité všímať si, či mu idú kolienka k sebe, alebo či nemá vytočené chodidlá do strany.

Kedy je čas vyhľadať fyzioterapeuta?

Ak napríklad rodič upozorní dieťa na zlé držanie tela a aj napriek tomu ho nedokáže korigovať, je to jasný signál, že niečo nie je v poriadku. Ak mu odstávajú rebrá, má preliačený hrudník alebo sa mu prepadáva klenba chodidiel, prípadne má nohy do X (kolená vbočené dovnútra k sebe), je čas vyhľadať odborníka.

Mnohým rodičom by som odporučil, aby po skončení pandémie so svojimi deťmi navštívili pediatra. Dieťa sa nemusí sťažovať na bolesť, ale je možné, že diagnostikou sa odhalí, že niečo naozaj nie je v poriadku. Vtedy mu dokáže pomôcť práve fyzioterapeut, ktorý mu nastaví potrebné cvičenia.

Dieťaťu nestačí kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Veľa hovoríte aj o správnom dýchaní a potrebe bránicového dýchania, ku ktorému vediete aj športovcov. V čom je takéto dýchanie prínosné?

Rodič si niekedy môže myslieť, ako veľmi je jeho dieťa ohybné a flexibilné a ako dobre trénuje, pričom nevidí, že jeden pohyb nahrádza druhým alebo k nemu pridružuje ďalšie pohyby. Dýchanie u detí sa dnes mení, preto je nesmierne dôležité venovať mu pozornosť.

U nás pracujeme s vývojovou kineziológiou, ktorú cvičíme aj spolu s Matejom. Ide o jednoduché cviky, pri ktorých sa napodobňujú vývojové fázy dieťaťa a ktorých základom má byť bránicové dýchanie, treba teda správne dýchať do brucha. Bránica totiž nemá len dychovú, ale aj stabilizačnú posturálnu funkciu. Stabilizuje telo, čím pomáha, aby bol pohyb človeka jednoduchší a efektívnejší.

Dýchanie do brucha zabezpečuje pevnosť celej pohybovej sústavy. Pohyb je tak oveľa menej závislý od svalov a energeticky menej náročný.

Koľko času by mali deti tráviť pohybom?

Je to veľmi individuálne a závisí to od mnohých faktorov. Určite by však športové aktivity nemali rodičia deťom nanucovať. Treba brať do úvahy, či ide o malé dieťa, alebo tínedžera. Malé deti by mali mať zabezpečenú rôznorodosť pohybu, nemali by sme ich však dlhodobo zaťažovať. Staršie deti potrebujú viac trénovať.

Dôležitú úlohu v tom zohráva aj psychika, ktorú treba rešpektovať. Najlepšia je zlatá stredná cesta, ktorá sa u detí prejavuje príjemnou únavou, keď už nemajú chuť vymýšľať nič iné.

Čítajte aj: Príklad rodičov je pre deti dôležitý nielen v čase pandémie, hovorí detský tréner

Dieťa by malo robiť to, čo ho baví, rodič by sa preto nemal sústrediť iba na konkrétny šport. Potrebuje prirodzený pohyb. Nestačí mu kúpiť kolobežku a povedať si, že to stačí. Dieťa potrebuje aj hrať sa s loptou, šplhať po strome, bicyklovať sa a robiť rôzne iné aktivity. Pohyb by mal preň byť predovšetkým zábavou.

Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Veľkou témou je špecializácia detí na konkrétny šport, s ktorou sa často začína veľmi skoro. Kedy by s ňou dieťa malo začať?

Závisí od druhu športu, ktorému sa dieťa venuje. Odporúčam s ním však začať až na druhom stupni základnej školy. Ak dieťa robí nejaký šport v mladom veku, malo by ho robiť pre radosť, určite neodporúčam ťažké tréningy. Dieťa by si v prvom rade malo šport užívať. Nemalo by preň byť povinnosťou tvrdo sa orientovať na výkon.

Ak je dieťa malé, je dobré, aby malo zabezpečenú rôznorodosť pohybu. Môže sa naučiť niečo z gymnastiky a z koordinačných cvičení pri rôznych druhoch športu, môže si precvičovať vytrvalosť i rýchlosť.

Dieťa je ako špongia − od útleho veku nasáva informácie. Ak sa venuje rôznym pohybovým aktivitám, v centrálnej nervovej sústave si vytvára programy, z ktorých neskôr môže ťažiť práve v špecializovanej príprave.

Deti sa veľa učia pozorovaním alebo napodobňovaním, keď im niekto niečo vysvetľuje. Počúvajú, vidia, vnímajú, premietajú si to do tela a daný pohyb napodobňujú a kreujú. Voláme to motorické učenie, ktoré pomáha aj pri rozvoji koordinácie a iných pohybových kvalít. Čím viac sa teda dieťa učí, tým viac to zužitkuje v budúcnosti.

Na pohyb detí je zameraná aj O2 Športová akadémia Mateja Tótha, ktorá v čase zatvorených škôl a prerušených krúžkov začala zverejňovať videá na cvičenie doma. V čom vidíte ich hlavný prínos?

Akadémia je zameraná predovšetkým na deti na prvom stupni základných škôl, kde sa venujeme všeobecnému pohybovému rozvoju dieťaťa. Deti prostredníctvom hravých online videí Telesnej na doma môžu získať správny športový základ, ale aj pozitívny vzťah k pohybu.

Je to skvelá pomôcka pre rodičov i pre deti, ktoré počas pandémie nemohli chodiť do školy, a tak boli odrezané od pohybových aktivít, na ktoré boli zvyknuté. Cvičiť tak môžu v domácom prostredí. Tu je dôležité podotknúť, že nestačí iba cvičiť, treba aj vedieť, ako správne cvičiť, ako pri cvičení funguje telo, a to všetko Akadémia deti učí.

Hľadáte inšpiráciu, ako si zacvičiť so svojimi deťmi? Zatrénujte si podľa videí Telesná na doma, ktoré vytvorili skúsení tréneri O2 Športovej akadémie Mateja Tótha.

Denis Freudenfeld

Je jedným z najuznávanejších slovenských fyzioterapeutov. Fyzioterapii sa venuje od roku 2000, od roku 2005 pôsobí vo Vojenskom športovom centre DUKLA v Banskej Bystrici. Na konte má veľa úspechov so špičkovými slovenskými športovcami. Pri svojej práci kladie dôraz na dynamickú neuromuskulárnu stabilizáciu, ktorej priekopníkom bol český fyzioterapeut Pavel Kolář. Pochádza zo Žiliny, momentálne žije v Banskej Bystrici, má dve deti.


Nestrácajte čas a energiu. Týchto 5 smartfónov vás poteší rýchlym nabíjaním

Čítaj viac

Aké slúchadlá si vybrať k smartfónu? Poradíme vám, na čo všetko treba myslieť

Čítaj viac

Ako platiť menej za internet? Spojte si služby na jednu faktúru a získajte zľavu až 100 %

Čítaj viac